Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713219163
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713219163.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Č. Z. T., I.. J.., J.

J. R. T., E. XX, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovanému H. G., F.. XX. XX. XXXX, Q.. Č.. T. Q.Č. Q., P. XX,
v konaní o zaplatenie 1 572,48 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 520,60 € spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne za obdobie
od 11. 12. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19. 12. 2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 389,58 € spolu so 17,40 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 263,80 € od 11. 12. 2013 do

zaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške8,25%ročnezosumy263,80€od11.12.2013dozaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 604,93 € od 11. 12. 2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Petit žaloby - podania z 10. 12. 2013 nekorešpondoval ale odôvodneniu samotnej žaloby a
preto žalobca podaním zo dňa 08. 12. 2014 požiadal o zmenu žaloby s poukazom na skutočnosť, že pri
koncipovaní žalobného návrhu došlo k chybe písaní v časti návrhu žalobného petitu a žiadal, aby súd
pripustil opravu chýb v písaní časti žalobného petitu na právne znenie, podľa ktorého žalobca žiadal
proti žalovanému priznať sumu 1 572,48 € spolu so 17,40 % úrokom ročne z istiny 935,01 € od 11. 12.

2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1 539,94 € pozostávajúcej z istiny
riadneho úroku a poplatkov od 11. 12. 2013 do zaplatenia, rovnako žiadal priznať náhradu trov konania.

Na takejto zmene potom žalobcu už zotrval až do konca a keďže súd toto podanie posúdil ako zmenu
žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p. pripustil ju na pojednávaní dňa 28. 01. 2015.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty
a zľavovej karty čísla uvedeného v žalobe, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné
prostriedky pri úrokovej sadzbe 17,40 % ročne. Od uzavretia zmluvy však žalovaný porušoval dohodnuté
zmluvné podmienky s tým, že prekračoval výšku povoleného debetného rámca, poskytnutý úver

nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3
mesiace.VdôsledkutejtoskutočnostižalobcalistomnazvanýmOznámenieozosplatneníúveru,vyhlásilcelú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 21. 11. 2012. Dlh pozostáva z istiny úveru vo výške 935,01
€, riadneho úroku zo zmluvy vyčísleného vo výške 510 € a úrokov z omeškania v sume 32,54 € ako
aj poplatkov vo výške 94,93 €. Svoje nároky žalobca opiera o ustanovenia § 497 a nasl. obch. zák. a

§ 369 Obch. zák..

V spomínanom podaní zo dňa 08. 12. 2014 žalobca súdu predložil aj prehľad o čerpaní úveru žalovaným
a o jeho splácaní.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 25. 09. 2014, do spisu pripojeným 01. 10. 2014. V tomto podaní
uviedol, že predchodcu žalobcu O. požiadal v roku 2009 a to v máji o úver 17 000 €, ktorý mu banka aj
poskytla a, ktorý potreboval aj on sám na vyplatenie bývalej manželky pri vyporiadaní BSM. Súbežne s

úverom mu bola poskytnutá kreditná karta s limitom 700 €, ktorú mu ponúkli pri uzatváraní spomínaného
veľkého úveru. Začiatkom roku 2010 bol žalovaný informovaný, že mu kartu musia vymeniť, nakoľko
banka prechádza pod Č. a podľa jeho vedomostí on do tohto času z nej vyčerpal približne 600 €, ktoré
použil väčšinou na splátky úveru poskytnutého vo výške 17 000 €. Vo februári 2010 však veľký úver
vyplatil a vec on považoval za vybavenú. Poukazoval na skutočnosť, že banka ho neupozornila, že

má úverový účet na základe kreditnej karty stále otvorený, že neplatí splátky a považoval za zámerný
postup, že banka nechala vec spočívať 3 roky, pričom jej nabiehali poplatky na úverový účet, v dôsledku
čoho sa cíti podvedený.

Obdobne sa vyjadril aj na pojednávaní dňa 29. 10. 2014.

Súd mimo výsluchu žalovaného vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených žalobcom do

súdneho spisu, a takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Predchodca žalobcu O. I..J.. J. J. R. T., IŠO: 31 331 491 so žalovaným dňa 12. 05. 2009 uzavrela zmluvu
č. XXXXX/XXX/XXXX o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o vydaní a používaní kreditnej bankovej
platobnej karty a zľavovej karty SPHERE CARD. Zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch.
zák. a v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bola dohoda

banky o poskytnutí úveru do výšky úverového limitu 700 €, dohoda o vydaní a užívaní úverovej karty a
dohoda o poskytnutí služby Sphere card na základe žiadosti žalovaného o vydaní úverovej karty. Banka
sa zaviazala umožniť žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty do
výšky úverového limitu ihneď po zaktivovaní úverovej karty až do posledného dňa platnosti úverovej
karty. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté a čerpané peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokmi určenými

podľa zmluvy v súlade s obchodnými podmienkami, pričom minimálna splátka, ktorú bol žalovaný
povinnýrazmesačnenajneskôrdodňasplatnostizaplatiťje5%zaktuálnehodlžnéhozostatkusplatných
poplatkov a splatných úrokov. Úverová karta bola vydaný s dobou platnosti 3 rokov a automaticky bola
obnovovaná v zmysle článku 3 bod 6 úverovej zmluvy.

Podľa článku 3 bod 12 sa žalovaný zaviazal platiť banke poplatky v zmysle platného sadzobníka

poplatkov O. a to najmä poplatky spojené s vydaním, obnovou a používaním zablokovaním úverovej
karty, poplatky za vedenie kartového účtu, za zmenu úverového limitu.

V článku 14 bola určená priemerná úroková miera pre tento úver platný ku dňu podpisu zmluvy vo výške
19,83 %.

Článok 4 upravoval úrokovú sadzbu za úver, ktorej výška ku dňu podpísania zmluvy bola 17,40 % ročne.

Článok 4 bod 2 obsahoval dohodu o možnosti jednostranne zmeniť dohodnutú výšku úrokovej sadzby
bankou, v závislosti od zmien na finančnom trhu. Predmetná úverová zmluva sa nezmieňuje o výške
RPMN ani o priemernej hodnote RPMN za obdobný typ úverov.Z prehľadu o čerpaní a splácaní tohto úveru, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu (čl. 105-109) súd
zistil,žežalovanýprvýkrátčerpalúverprostredníctvomkreditnejkarty26.08.2009anaposledyhočerpal
26. 01. 2010, pričom poslednú splátku na úhradu úveru urobil 18. 01. 2010. Do tohto obdobia žalovaný

zaplatil spolu banke 350 € a čerpal prostredníctvom platieb sumu 870,60 €. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný nesplácal úver podľa dohody s bankou, žalobca mu listom z 21. 11. 2012 oznámil, že
podľa bodu 9 obchodných podmienok pre ČSOB kreditnú kartu banka vyhlasuje svoju pohľadávku z
poskytnutého úveru dňom 21. 11. 2012 za splatnú a žiada žalovaného, aby sumu 1 287,09 € do dňa
02. 12. 2012 zaplatil na účet tam uvedený.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by bol žalovaný predmetný list prevzal. Z fotokópie
vrátenej zásielky banky súd zistil, že doporučená zásielka banky sa vrátila z adresy žalovaného, ktorá
bola uvedená aj v úverovej zmluve ako nedoručená s oznámením pošty, že adresát je neznámy dňa
26. 11. 2012.

Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná len čiastočne.

Súd nároky žalobcu posudzoval v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktoré poskytujú základnú

právnu úpravu pre akúkoľvek úverovú zmluvu a v zmysle vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľoch účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. nachádza právnu oporu nárok žalobcu na zmluvný úrok. Právo banky
na zaplatenie bankových poplatkov nachádza právnu oporu priamo v ustanoveniach zmluvy o bežnom
účte a v zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania nachádza právu oporu nárok na zmluvný úrok a
úroky z omeškania, ktoré sú uplatňované v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov

z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak
určené predpismi práva občianskeho.

Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tie upravuje ust. § 4 ods. 2 zák. o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnená podľa § 7a
ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, sú základnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a v prípade ich absencie nastáva situácia predpokladaná ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona a totiž, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalobca nemá právo od žalovaného požadovať ani riadny úrok vo
výške 17,40% ročne, ale ani požadovanú istinu, ktorá pozostáva nie len z nesplatenej istiny úveru ale
aj poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania, ktorých spôsob výpočtu žalobca nijakým spôsobom súdu
nepreukázal a nešpecifikoval.

Súd vychádzal zo skutočností, že žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty sumu 870,60 € a

zaplatil žalobcovi sumu 350 €. Rozdiel potom predstavuje sumu 520,60 €, ktorú žalovaný dlhuje od 26.
01. 2010, keď úver naposledy čerpal. Preto len túto sumu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru súd žalobcovi priznal titulom vyčerpanej istiny úveru, a to spolu s 8,25 % úrokom z omeškania
ročne za obdobie odkedy žalobca úrok požadoval, keďže súd bol jeho návrhom viazaný, a žalovaný bol
už v tomto období v omeškaní.Vo zvyšku uplatneného nároku vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a keďže ani jeden z účastníkov konania
nebol v konaní plne úspešný rozhodol tak, že žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.