Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711215104
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5711215104.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu B.. X. G., Z..

XX.X.XXXX, K. B. B., R.. Z.É. XX, právne zastúpeného Záhoráková & Partners, s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Bratislava, Krasovského 13, proti žalovanému F. G., Z.. XX.X.XXXX, K. B. F., R..
U.. Q. Č.. XXXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom v Martine, ul. P.
Mudroňa 39, v konaní o zaplatenie 3.229,85 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 2.731,94 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 2.400,- Eur za obdobie od 13.9.2009 do zaplatenia a 10,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy
331,94 Eur za obdobie od 1.1.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania, v sume 1.443,67 Eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.11.2011 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 3.229,85 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy

2.400,- Eur od 13.9.2009 do zaplatenia a 10,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 663,88 Eur od
1.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 165,97 Eur od 1.1.2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným uzavrel viacero ústnych zmlúv o
pôžičke peňazí, v ktorých žalobca vystupoval ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Na základe ústnej
zmluvy o pôžičke žalobca poskytol žalovanému pôžičky vo výške 2.400,- Eur a finančné prostriedky
v tejto sume mu odovzdal osobne v hotovosti dňa 12.3.2009. Pri odovzdaní finančných prostriedkov

žalovanému žalobca netušil na aký účel ich žalovaný potrebuje, pretože mu ako bratovi veril. Neskôr
žalovaný žalobcovi povedal, že je to na nákup tanečnej obuvi na účel ďalšieho predaja v rámci jeho
živnostenského podnikania. Pri odovzdávaní predmetnej pôžičky bola fyzicky prítomná pani F. L., ktorá
v tom čase so žalobcom a žalovaným pracovala spoločne v jednej kancelárii. Žalobca sa so žalovaným
dohodol, že mu žalovaný pôžičku vráti po predaji tanečnej obuvi, najneskôr však do 6 mesiacov odo
dňa požičania peňazí. Keďže žalovaný pôžičku nevrátil napriek opakovaným výzvam žalobcu, musel
sa žalobca obrátiť na súd. Ďalšou ústnou zmluvou o pôžičke žalobca dňa 16.6.2007 poskytol osobne

žalovanému finančné prostriedky vo výške 20.000,- Sk, teda 663,88 Eur. Svedkom odovzdania peňazí
bola manželka žalobcu F.. L. G.. Účel pôžičky žalobca nepoznal, avšak so žalovaným sa dohodolna vrátení sumy do 31.12.2008. Ďalšou ústnou zmluvou o pôžičke žalobca dňa 29.10.2007 požičal
žalovanému sumu 5.000,- Sk, čiže 165,97 Eur. Uvedené prostriedky žalovaný žiadal telefonicky, čo
počula manželka žalobcu. Lehota splatnosti pôžičky bola tiež do 31.12.2008. Ani túto pôžičku žalovaný

napriek urgenciám do dňa spísania žaloby nevrátil.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platného rozkazu, proti ktorému žalovaný včas podal odpor,
ktorým dôvodnosť žaloby namietal. V odpore tvrdil, že žalobcom tvrdené pôžičky nie sú pôžičkami voči
jeho osobe a nič na tom nemení ani výzva z 31.1.2010 a žalobca z toho dôvodu ani nežiada vrátenie
údajných pôžičiek zo dňa 6.9.2007, ktoré sú tiež uvedené v predmetnej výzve v sume cca 212,- Eur,

pretože si je vedomý, na aký účel ich vkladal. Čestné vyhlásenie manželky žalobcu, ktoré žalobca
pripojil k žalobe nie je podľa neho objektívnym dôkazným prostriedkom a v prípade čestného vyhlásenia
svedkyne L. vykonaným dokazovaním žalovaný preukáže nepravdivosť jej čestného vyhlásenia.
Tvrdené záväzky nie sú pôžičkami, preto žiadal žalovaný žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov
konania.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu potom ešte žalovaný na prvom pojednávaní vo veci samej
dňa 26.9.2012 uviedol, že pôžičku vo výške 2.400,- Eur žalovaný nikdy od žalobcu neprevzal titulom
pôžičky, alebo nejakým iným titulom. Žalovaný nespochybnil pôžičky vo výške 20.000,- Sk a vo výške
5.000,-Sk,aleuviedolkním,žepôžičkuvovýška20.000,-Skbolaposkytnutátýmspôsobom,žežalobca
sa nachádzal v zahraničí, kde zistil, že je možné kúpiť bicykel o ktorý mal žalovaný záujem a tento bicykel

pre žalovaného kúpil. Žalovaný mu následne vrátil poskytnutú sumu tým, že 20.7.2007 vložil na účet
žalobcu sumu 15.000,- Sk, o čom žalovaná strana predložila dôkaz - potvrdenie o vklade v hotovosti na
účet žalobcu a ďalšiu sumu, zvyšok pôžičky vo výške 5.000,- Sk vrátil žalovaný žalobcovi v hotovosti,
avšak bez akéhokoľvek dokladu. Účastníci konania sú totiž bratia a z toho dôvodu žalovaný nerátal s
tým, žeby potreboval potvrdenie od žalobcu. Rovnako žalovaný vrátil pôžičku vo výške 5.000,- Sk, ktorá

bola vložená na účet žalovaného

a žalobcovi bola vrátená žalovaným v hotovosti bez vystavenia dokladu. Sumu 5.000,- Sk si žalovaný
požičal ako krátkodobú pôžičku na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie v období, keď potreboval
zaplatiť splátku spotrebného úveru a túto pôžičku žalobcovi opäť v hotovosti, ale bez svedkov a dokladu
vrátil. Žalovaný tvrdil, že splatnosť týchto dvoch pôžičiek bola dohodnutá do konca roku 2007 a nie do

konca roku 2008.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ale aj svedkyne F.. L. G. a svedkyne F. L. mimo
pojednávania. Prečítal listiny pripojené do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento
skutkový stav veci:

Z výpovede žalobcu ohľadom pôžičky vo výške 2.400,- Eur, ktoré žalovanému požičal 12.3.2009 žalobca

uviedol,ževtomčasežalovanýbolvpredsedníctvetanečnéhoklubuL.,ktorýbolobčianskymzdružením
a bol zriaďovateľom Centra voľného času. Sedeli v jednej kancelárii spolu s F. L.. Vtedy ho brat požiadal
o poskytnutie pôžičky vo výške 2.400,- Eur. On túto sumu bratovi požičal. Bola súčasťou väčšej sumy,
ktorú predtým vybral zo svojho účtu a až keď bratovi odovzdával peniaze, dozvedel sa že ide o peniaze
na nákup tanečnej obuvi. Brat mu prisľúbil, že mu pôžičku vráti po odpredaji tejto nakúpenej tanečnej

obuvi, najneskôr do 6 mesiacov. Túto sumu bratovi odovzdal priamo v kancelárii tanečného klubu L.
12.3.2009.

Napriek tomu žalovaný požičanie tejto sumy spochybňoval a tvrdil, že ako fyzická osoba od brata takúto
sumu nikdy neprevzal ani titulom pôžičky, ani iným titulom. V tom období bol organizačným riaditeľom
tanečného klubu L. F.-H. I. ale aj predsedom tanečného klubu a tieto právnické osoby si požičiavali od

žalobcu finančné prostriedky. On ako fyzická osoba ich nikdy neprevzal a neprevzal ich ani na osobnúpotrebu. Tvrdil, že žalobca sumu 2.400,- Eur, ktorú uplatňuje voči nemu si uplatňuje viackrát vzhľadom
na skutočnosť, že viedol spor aj voči tanečnému klubu, kde uplatnil nárok na vrátenie pôžičky.

Napriek tomu, že túto skutočnosť žalovaný vyvracal, podľa presvedčenia súdu bolo poskytnutie pôžičky

nakoniec preukázané.

Vo veci totiž bola vypočutá svedkyňa F. O., J.. L., ktorá pri svojom výsluchu dňa 31.10.2014 mimo
pojednávania uviedla, že bola svedkom prijatia istých peňazí medzi účastníkmi konania, keď pracovala
v tanečnej škole L. F., ktorú viedol pán F. G. a on mal aj vlastný tanečný klub. Pán F. G. však spolu s pani
L. chcel rozbehnúť predaj vlastnej tanečnej obuvi pod vlastnou značkou F. G. a mal nakúpiť asi 1000
párov tanečnej obuvi. V čase keď sedela v kancelárii s obidvoma účastníkmi konania, rozhodli sa, že

rozbehnú spoločne predaj tanečnej obuvi a keďže F. G. nemal voľné prostriedky, tak mu žalobca poskytol
pôžičku na nákup tanečnej obuvi, ktorú mal vrátiť do 6 mesiacov. Žalovaný chcel s týmito topánkami
obchodovať aj na území Slovenskej republiky. Svedkyňa opísala skutočnosť tak, že bratia stáli oproti
sebe a žalobca zobral veľkú kôpku peňazí, ktoré dal žalovanému. Ten si ich strčil do tašky, že ich ide
odniesť do banky. O akú konkrétnu sumu išlo, povedať nevedela. K udalostiam mohlo dôjsť približne 4

až 5 rokov pred jej výsluchom a spísala o nich aj čestné vyhlásenie, ktoré žalobca pripojil do súdneho
spisu. Počas odovzdávania peňazí však medzi bratmi padla zmienka o tom, že ide o sumu 2.400,- Eur,
ale ona tie peniaze neprerátala a preto nemôže potvrdiť, či skutočne to bola takáto suma peňazí.

O skutočnosti že žalobca vybral v kritický deň 12.3.2009 väčšiu sumu peňazí svedčí aj výber z jeho
účtu v Československej obchodnej banke zo dňa 12.3.2009, kedy žalobca vyberal sumu 4.000,- Eur.

Aj keď žalovaný popieral, žeby túto sumu vôbec prevzal, bola táto skutočnosť preukázaná výpoveďou
svedkyne O. a aj samotného žalobcu a navyše súd na poslednom pojednávaní od žalovaného zistil, že
ten kedysi bol spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným D9 s.r.o., so sídlom v Martine, ktorá
podľa jeho výpovede sa mala rozpadnúť v roku 2009 a obchodovala aj s tanečnou obuvou, ktorá bola
vozená z Poľska. On ako živnostník chcel prevziať tieto aktivity, pretože už vtedy bol tiež živnostníkom

a doposiaľ ním je a chcel pokračovať v aktivitách s predajom tanečnej obuvi v roku 2009.

Z výpisu z Obchodného registra dnes obchodnej spoločnosti L. Q. Q..J..H.., predtým do 25.6.2009
podnikajúcej pod obchodným menom L. Q..J..H.. so sídlom v Martine IČO: 36 432 989 súd zistil, že
žalovaný bol konateľom a spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti do 20.5.2009. Predmetná obchodná
spoločnosť mala rozsiahly predmet činnosti, okrem iného mala obchod a veľkoobchod v rozsahu voľných

živností.SúčasnevšakalesúdzvýpisuzoŽivnostenskéhoregistražalovanéhozistil,že tentojesúčasne
živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom F. G. - L. X., (predtým L. F. do 8.8.2012), pričom
v rámci predmetu podnikania má aj sprostredkovanie obchodu a služieb, organizovanie kultúrnych
podujatí, seminárov, školení a tanečných súťaží, maloobchod v rozsahu voľných živností a výuku tanca.

Bolo preukázané tiež dohodou ktorú uzavrel žalovaný s D.. P. X., B. F., P.. B. D. X (č.l. 153), že žalovaný

s D.. P. X. uzavrel dohodu o spoločnom nákupe a predaji tanečnej obuvi zn. Fire dňa 29.10.2009, ktorou
sa dohodli o podmienkach prenájmu priestorov v objekte Z. O., o úročení vložených peňazí na nákup
tanečnej obuvi a o rozdelení zisku z predaja obuvi po odpočítaní nákladov na polovicu pre každého
účastníka dohody. Z týchto skutočností, ako aj zo skutočností, že žalovaný bol spoločníkom a konateľom
obchodnej spoločnosti D9 s.r.o. so sídlom v Martine len do 20.5.2009, súd ustálil, že žalobca skutočne

žalovanému na nákup tanečnej obuvi požičal sumu 2.400,- Eur a to 12.3.2009 a že takúto sumu si
žalovaný požičal ako živnostník, fyzická osoba, nie ako reprezentant a štatutárny orgán právnickej osoby
vzhľadomnaskutočnosť,žejezrejmé,ževnajbližšíchmesiacochsvojučinnosťaúčasťvtejtoobchodnej
spoločnosti ukončil. V prípade, že si žalovaný požičal ako fyzická osoba tieto peniaze na nákup obuvi
s ktorou chcel obchodovať ako živnostník podľa presvedčenia súdu zodpovedá za vrátenie predmetnej

sumy. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 2.400,- Eur (a na tejto
skutočnosti nič nemení, že nebol označený ako živnostník v žalobe) a túto sumu musí vrátiť spolu s
9% úrokom z omeškania ročne od 13.9.2009 do zaplatenia vzhľadom na skutočnosť, že podľa dohody,
ktorá bola potvrdená aj výpoveďou svedkyne O., J.. L. mal predmetnú sumu vrátiť do 6 mesiacov. Keďžepredmetná suma mu bola požičaná 12.3.2009, pôžičku mal vrátiť do 12.9.2009 a dňom 13.9.2009 sa
dostal do omeškania.

Pokiaľ ide o pôžičku, ktorá podľa tvrdení žalobcu mala byť žalovanému poskytnutá vo výške 20.000,-

Sk dňa 16.6.2007, účastníci konania sa rozchádzali v tvrdení, na aký účel bola pôžička poskytnutá a v
tvrdení o tom, či a v akej výške bola žalobcovi splatená.

Žalobca k tejto pôžičke vo svojej výpovedi uviedol, že túto pôžičku žalovanému poskytol 16.6.2007 a
to zo sumy 10.000,-Sk, ktorú mal pri sebe v hotovosti, keďže sa chystal na dovolenku do Chorvátska a
chcel kúpiť valuty a v tento deň vybral ďalšiu potrebnú sumu,

sumu 10.000,- Sk z bankomatu zo svojho účtu, na dôkaz čoho predložil výpis z účtu v Tatrabanke.

Poprel, žeby táto pôžička vo výške 20.000,- Sk žalovanému odovzdaná 16.6.2007 bola poskytnutá za
účelom kúpy bicykla, ako tvrdil žalovaný. Žalobca v súvislosti s kúpou bicykla uviedol, že suma 15.000,-
Sk, ktorú mu žalovaný vrátil bola práve suma, ktorá bola vrátená titulom preplatenia kúpnej ceny za
bicykel, ktorý kúpil žalovanému v Rakúsku a to začiatkom júla 2007. Preto suma 15.000,- Sk, ktorú
mu brat vrátil poukázaním na jeho účet bola preplatením kúpnej ceny za bicykel a nie vrátením časti

pôžičky, ktorú mu poskytol vo výške 20.000,- Sk dňa 16.6.2007. Uviedol, že suma 20.000,- Sk bola
odovzdaná žalovanému v rodinnom dome ich matky v obývačke rodinného domu, ale nie v prítomnosti
matky. Svedkom odovzdania peňazí bola len jeho manželka a so žalovaným sa dohodol, že mu sumu
20.000,- Sk vráti do konca roku 2008.

Žalovaný uviedol, že 20.000,- Sk titulom pôžičky od žalobcu neprevzal. Žalobca mu kúpil v Rakúsku

bicykel, ktorý mal v tomto období hodnotu v prepočte 20.000,- Sk a sumu mu vrátil tak, ako to vyplynulo
z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a totiž, že suma 15.000,- Sk ktorú vložil na účet brata bola časť
kúpnej ceny, ktorú mu dlhoval za bicykel a zvyšok kúpnej ceny vo výške 5.000,- Sk odovzdal bratovi
v hotovosti deň potom, ako mu bicykel doniesol. V čase keď časť kúpnej ceny vkladal, už jeho brat
bol doma z Rakúska, ale zdržiaval sa v Bratislave a peniaze potreboval. Tvrdil, že žalobca mu nikdy

v rodinnom dome matky nepožičiaval peniaze a už vôbec nie v prítomnosti svojej manželky, pretože
žalobca mal nejaké peniaze odložené bokom, o ktorých nechcel aby vedela jeho manželka.

Svedkyňa F.. L. G., manželka žalobcu uviedla, že vie o tej skutočnosti, že jej muž požičal žalovanému
sumu 20.000,- Sk a túto sumu odovzdal žalovanému v ich rodinnom dome v Martine s tým, že 10.000,-
Skmalprisebevhotovostia10.000,-Skvybralzospoločnéhoúčtu.Tátosumabolaposkytnutápredtým,

ako manželia mali odísť na dovolenku do Chorvátska v júli. Svedkyňa si ale nespomínala či jej manžel
bol pred dovolenkou v Chorvátsku ešte aj na inom mieste v zahraničí. Svedkyňa uviedla, že počula, že
sa účastníci dohadujú na tom, že pôžičku stačí vrátiť do konca roku 2008. O kúpe bicykla v Rakúsku
vedela, že v tom istom roku obaja účastníci boli v Rakúsku kvôli kúpe bicykla, ale nevedela povedať, kto
kúpu financoval a tvrdila opakovane, že bicykel boli kupovať spolu. Uviedla, že v deň, keď jej manžel

odovzdával žalovanému sumu 20.000,- Sk, muselo byť nejako krátko pred prázdninami a musel to byť
zrejme víkendový deň, pretože v tomto období nemali možnosť chodiť do Martina počas pracovného
týždňa a cez pracovné dni chodili do Martina len počas letných prázdnin.

V tomto prípade žalovaný ale preukázal kópiou potvrdenia o vklade v hotovosti na účet v Tatrabanke
číslo: XXXXXXXXXX vloženie sumy 15.000,- Sk dňa 20.7.2007.

Na základe vykonaného dokazovania potom súd ohľadom pôžičky poskytnutej v júni 2007 žalovanému
vo výške 20.000,- Sk ustálil, že išlo o pôžičku poskytnutú žalovanému na nákup bicykla, ktorý pre neho
kúpil žalobca v zahraničí a z tejto pôžičky žalovaný preukázateľne žalobcovi vrátil sumu 15.000,- Sk.
Skutočnosť, že vrátil aj zvyšok sumy vo výške 5.000,- Sk žalovaný preukázať nevedel. Preto súd ustálil,
že žalovaný žalobcovi z tejto pôžičky dlhuje sumu 5.000,- Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 165,97

Eur. Keďže táto suma mala byť vrátená do konca roku 2008 a žalovaný nepreukázal, že ju k 31.12.2008
vrátil, dostal sa dňom 1.1.2009 do omeškania a žalobca má od tohto dňa voči žalovanému nárok aj na
úroky z omeškania.Pokiaľ ide o poslednú poskytnutú sumu vo výške 5.000,- Sk, medzi účastníkmi konania bolo nesporné,
že túto sumu žalobca žalovanému skutočne požičal a aj odovzdal tým, že ju zložil dňa 29.10.2007 na
účet žalovaného (č.l. 8). Účastníci konania sa rozchádzali v tvrdeniach o tom, či táto suma bola vrátená.

Žalovaný tvrdil, že predmetnú sumu vrátil, avšak doklad o tom nemá. Keďže žalovaný vrátenie pôžičky
ktorá bola poskytnutá do 31.1.2008 nepreukázal, dlhuje titulom pôžičky žalobcovi sumu 165,97 Eur a s
jej vrátením je rovnako od 1.1.2009 v omeškaní.

Vzhľadom na omeškanie žalovaného má potom žalobca z priznanej istiny nárok na úroky z omeškania v
zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úrok

z omeškania je vždy o 8%-álnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, ktorá je platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd považoval žalobu za
dôvodnú v časti sumy 2.731,94 Eur, ktorá predstavuje súčet sumy 2.400,- Eur a sumy 331,94 Eur,
čo predstavuje súčet sumy 165,97 Eur, ktorá je zvyškom nevrátenej pôžičky vo výške 20.000,- Sk,
poskytnutej žalovanému žalobcom v júni 2007 a zo sumy 165,97 Eur, ktorá bola ako suma 5.000,- Sk

poskytnutá žalobcom žalovanému v októbri, konkrétne 29.10.2007 titulom pôžičky, o ktorej žalovaný
nepreukázal že ju vrátil.

Nárok žalobcu na vrátenie poskytnutej pôžičky nachádza právnu oporu v ustanovení § 657 Občianskeho
zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.), podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnuté veci rovnakého

druhu.

Vo zvyšku uplatneného nároku tam, kde žalobu vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za
dôvodnú, ju zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov konania medzi
účastníkmi pomerne krátil v závislosti od úspechu a neúspechu účastníkov vo veci. V tomto prípade

bol úspešnejší žalobca, ktorému súd priznal z pôvodnej uplatňovanej istiny 3.229,85 Eur približne 85%
a neúspešný bol v rozsahu 15%. Z toho vyplýva, že čistý úspech žalobcu po odpočítaní neúspechu od
úspechu predstavuje 70% pôvodne uplatňovanej istiny. Súd preto dospel k presvedčeniu, že v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. má žalobca právo na náhradu 70% účelne vynaložených trov konania.
Trovy žalobcu pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalobcu za 4 úkony právnej služby po 111,21

Eur, pričom k týmto úkonom patrí prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.9.2012, účasť na pojednávaní
dňa 26.9.2012, účasť na pojednávaní dňa 17.9.2014 a účasť na pojednávaní dňa 22.1.2015. Spolu
s 20% DPH potom za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške
133,45 Eur. Za účelne vynaložený úkon nepovažoval súd účasť na pojednávaní dňa 25.4.2013, ktoré
bolo odročené bez oficiálneho otvorenia pojednávania, nakoľko účastníci konania hneď po vstupe do

pojednávacej miestnosti súdu avizovali, že majú záujem na mimosúdnych rokovaniach. K úkonom
právnej služby v roku 2012 patrí režijný paušál vo výške 7,63 Eur bez DPH, za úkony v r. 2014 patrí
režijný paušál 8,04 Eur bez DPH a za úkony roku 2015 patrí režijný paušál v sume 8,39 Eur bez DPH.
Právnej zástupkyni žalobcu patrí aj náhrada cestovných výdavkov za jednu cestu motorovým vozidlom z
BratislavydoMartinaaspäť,čopripočte456kmastrávenomčasenaceste5hodínaprivykonaní4ciest

predstavuje celkovo 659,86 Eur s DPH. Náhrada za stratu času v rozsahu jednej polhodiny predstavuje
podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za cestu vykonanú v roku 2012 sumu 12,71
Eur, za cestu vykonanú v roku 2013 sumu 13,01 Eur, za cestu vykonanú v roku 2014 sumu 13,40 Eur a
za cestu vykonanú v roku 2015 sumu 13,98. Spolu náhrada za stratu času pri počte 10 polhodín za cestu

predstavuje sumu 531,- Eur. S 20% DPH potom celkové trovy konania vzniknuté právnym zastúpením
žalobcu predstavujú sumu 1.868,89 Eur a spolu so zaplatením súdnym poplatkom zo žalovaného návrhu
suma 193,50 Eur, predstavujú sumu 2.062,39 Eur. 70% týchto trov konania potom predstavuje sumu
1.443,67 Eur. Len v takejto výške súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.