Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/250/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711217193
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5711217193.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu T.. L. Z., K.

M., Č. Š. XX/XX právne zastúpeného AK Vasiľová s.r.o. so sídlom v Bratislave, Bajkálska 29/C proti
žalovanému M. O. - N., A. M. O. XXX XX Z. XX, IČO: 37 408 291 právne zastúpeného Mgr. Ľubošom
Kráľom, advokátom so sídlom v Martine, ul. Červenej armády č. 1 v konaní o zaplatenie sumy 1 500
eur titulom škodys príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 1 500,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 90 € za zaplatený súdny poplatok a v sume

2 441,21 € za právne zastúpenie žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Martin trovy konania v sume
277,75 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29. 12. 2011 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 1 500 € a náhrady trov konania., Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 17. 06. 2011
uzavrel ako objednávateľ so žalovaným ako dodávateľom zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX na realizáciu
eurookien, ktorou sa žalovaný zaviazal k realizácii výroby a montáži okien a dverí so špecifikáciou v

zmyslečl.IIpredmetnejzmluvyrodinnomdomežalobcu.Vtýždniod25.07.2011sažalobcaniekoľkokrát
pokúšal žalobca kontaktovať žalovaného z dôvodu blížiaceho sa termínu plnenia a nástupu na montáž,
z dôvodu potreby koordinácie s ďalšími komponentmi a subdodávateľmi stavby, ako i z dôvodu potreby
informovať ho o posune termínu dodania diela na 18. - 19. 08. 2011. Potom čo sa žalobcovi podarilo so
žalovaným spojiť, žalobca zistil, že žalovaný nebol v tomto období materiálovo ani technicky pripravený
k dodávke a okná vyrobené neboli, napriek tomu, že žalobca zaplatil zálohu vo výške 3 500 € 17. 06.
2011. Žalovaný prisľúbil nápravu s tým, že okamžite pristupuje k výrobe a okná dodá v posunutom

termíne od 18. - 19. 08. 2011. V dohodnutom termíne však žalovaný k realizácii diela nepristúpil a po
niekoľkonásobných posunoch a presunoch termínu ich dodávky nakoniec dodal okná na stavbu 04.
10. 2011. Ešte pred dodávkou si žalovaný vynútil ďalšie čiastočné peňažné plnenie od žalobcu bez
vystavenia príjmového pokladničného dokladu. 04. 10. 2011 keď žalovaný priviezol okná na stavbu
bol nútený ich opätovne odviesť, nakoľko nemohli byť osadené, keďže žalovaný nedodržal výrobné
rozmery okien a vyrobil ich v rozmeroch podľa priloženej a predloženej projektovej dokumentácie, čo je v
technicko-stavebnej praxi absolútne neprípustné, nakoľko v stavebných otvoroch takto neostalo miesto

na ukotvenie a vypenenie okien. Žalovaný vyrobil okná totiž presne vo veľkosti stavebných otvorov.
Žalobca bol z toho dôvodu nútený objednať u hlavného dodávateľa stavby obchodnej spoločnosti Q.
A..P..U.. A. A. G. XX, XXX XX J., IČO: 36 039 578 práce navyše, ktorými dodávateľ stavby zväčšil
stavebné otvory na okná tak, aby tieto už vyrobené okná mohli byť osadené do stavebných otvorov aaby škoda žalobcu nebola ešte vyššia, čím žalobca odvrátil a zmiernil vznik škody podstatne vyššej.
V týždni od 12. 10. do 14. 10. 2011 boli potom už vyrobené okná osadené do upravených stavebných
otvorov. Žalobca sa pokúšal so žalovaným nadviazať potom telefonicky, osobný i písomný kontakt a

zaslalžalovanémulistovúzásielku,ktorouhovyzvalnanáhraduvzniknutejškody,ktorávzniklažalobcovi
v dôsledku nedodržania technických predpisov žalovaným a súčasne vyzval žalovaného na riadne
dokončenie diela a riadne odovzdanie formou preberacieho protokolu. List bol žalovanému zaslaný na
adresu uvedenú v zmluve o dielo, avšak zásielka sa nedoručená vrátila. Druhý list bol žalovanému
zasielaný na adresu miesta podnikania vedenú v Živnostenskom registri, ani túto zásielku si však

žalovaný neprevzal. Žalovaný spôsobil svojou činnosťou a neplnením si povinností vyplývajúcich zo
zmluvy riadne, žalobcovi škodu, nakoľko žalobcovi vznikli náklady na rozšírenie a zväčšenie okenných
otvorov na stavbe. Hodnota nevyhnutných úprav stavebných otvorov, vďaka ktorým bolo možné okná
už vyrobené dodávateľom žalovaným osadiť, aby sa predišlo ďalšiemu zdržaniu a podstatne vyšším
nákladom žalobcu, podľa faktúry hlavného dodávateľa stavby č. XXXXXXX bola vo výške 1 500 €,
celková výška škody v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorá žalobcovi vznikla bola suma 1 500 €, ktoré

žalobca proti žalovanému požadoval.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Na pojednávaní 11. 04. 2012 žalobca naviac prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že

nároky z vad uplatnili listom zo dňa 11. 10. 2011 a žalovaný neplnil riadne v dôsledku tej skutočnosti, že
vyrobil okná presne vo veľkosti stavebných otvorov, čím nezostal dostatočný priestor pre komponenty
potrebné pre ich montáž. Napriek tomu, že samotný žalovaný ponúkol, že na vlastné náklady rozšíri
stavebné otvory, s takýmto postupom nesúhlasil hlavný dodávateľ stavby firma Q. A..P..U.., vzhľadom
na potrebu dodržania technologických postupov. Náklady firme Q., ktoré fakturovala vo výške 1 500 €

za rozšírenie okenných otvorov, žalobca zaplatil tým spôsobom, že zaplatil sumu 1 080,40 €, keďže
došlo k započítaniu jeho pohľadávky proti pohľadávke firmy Q., ktorá vznikla dodaním prác rozšírenia
stavebných otvorov proti inej pohľadávke žalobcu z tej istej zmluvy o dielo. Zaplatenie sumy 1 080,40
€ preukázal výpisom z účtu.

Vo svojej výpovedi sa potom žalobca pridržal skutočností, ktoré uviedol už v podanej žalobe. Uviedol,
že rodinný dom, ktorý staval bol drevodom, ktorého generálnym dodávateľom bola firma Q. J. J..
Tá spracovala aj celkový projekt stavby, ktorého súčasťou bol aj výkaz okien a dverí, ktorý sa stal
aj súčasťou zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným. Stavba mala špecifické požiadavky na kladenie
parozábrany, čo bol jeden z dôvodov, pre ktoré hlavný dodávateľ stavby, teda firma Q. nemohla súhlasiť

s tým, aby stavebné otvory v rodinnom dome postavené z drevených komponentov robila neodborná
osoba, teda žalovaný. Žalobca ešte v máji roku 2011 predložil žalovanému projektovú dokumentáciu, na
základektorejonspracovalsvojucenovúponuku.Vjúni2011,keďbolapodpísanázmluvaodielo,stavba
ešte nebola hotová a v štádiu rozostavanosti takom, že boli už na nej urobené stavebné otvory, bola až
k 18. 08. 2011. Žalovanému nič nebránilo, aby si prišiel stavebné otvory premerať, čo on ale neurobil.

Žalobca uviedol, že pri podpise zmluvy so žalovaným nerokoval o tom, s akým právnym predpisom
sa bude spravovať ich zmluvný vzťah zo zmluvy o dielo a vôbec sa nebavili o tom, že by sa mal
spravovať režimom Obchodného zákonníka. Po tom čo boli v stavbe už vyhotovené stavebné otvory,
niekoľkokrát žalovaného kontaktoval, aby sa dostavil na montáž, čo on ale neurobil. Žalovaný s oknami
prišiel na stavbu až 04. 10. 2011, kedy ich nedokázal namontovať, pretože ich vyrobil väčšie než boli pre

montáž potrebné, teda presne vo veľkosti stavebných otvorov. Potom čo sa zistilo, že okná nie je možné
namontovať, žalovaný navrhol, že okná zmenší, že ich prerobí, s čím ale žalobca nesúhlasil, pretože
by sa nedali vhodne otvárať. Z toho dôvodu sa začali baviť o možnosti zväčšiť stavebné otvory a sám
žalovaný ponúkol, že to urobí. Po tom čo ale žalobca túto možnosť konzultoval s predstaviteľom firmy
Q. A..P..U.. T.. I., ten ho informoval, že v takom prípade firma Q. nedá záruku, pretože je možné, že

sa nedodrží niečo, čo vyplývalo zo zmluvy o dielo, ktorú mal s firmou Q. podpísanú. Firma Q. trvala na
tom, že pokiaľ majú zväčšovať stavebné otvory tak, v takomto prípade tieto stavebné otvory zväčšia oni
svojimi pracovníkmi, aby boli pre žalobcu zachované záruky zo zmluvy, ktorú mal s firmou Q. uzavretú.
Žalovaný nesplnil dielo riadne, pretože malo vady a tie mu vytkol v liste zo dňa 17. 10. 2011. Firma
Q. za zväčšenie stavebných otvorov účtovala 1 500 €, z ktorých žalobca reálne zaplatil len 1 080,40 €,

pretože zvyšok pohľadávky bol vzájomne započítaný.

Žalovaný sa prvýkrát k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 05. 03. 2012, ktorým žiadal žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobcovi dodal dielo v súlade so zmluvou, svoju právnupovinnosť zo zmluvy neporušil a nezavinil ujmu, ktorá mala nastať v majetkovej sfére žalobcu. Pri
uzatváraní zmluvy žalovaný predložil žalobcovi svoju cenovú ponuku, v ktorej boli uvedené rozmery
okien a ich ceny. Cenová ponuka tvorí prílohu č. 1 zmluvy. Žalovaný v rámci svojej cenovej ponuky

štandardne uvádza, len rozmery okien a nie rozmery stavebného otvoru, do ktorého sa majú okná
osadiť. V súdenej veci, teda žalovaný vyrobil a dodal žalobcovi okná v rozmeroch vo svojej cenovej
ponuke. Žalovaný nenesie žiadnu právnu zodpovednosť na tom, že nim vyrobené okná v súlade so
zmluvou nepasovali do stavebných otvorov zhotovených dodávateľom stavby. Žalovaný, aj keď nebolo
jeho povinnosťou, sa sám ponúkol, že pri osádzaní okien zväčší stavebné otvory, keďže sa jedná o

osadenie okien do drevostavby, pričom žalobca s tým nebude mať spojené zvýšené výdavky. Žalobca
túto ponuku zo strany žalovaného odmietol a uskutočnil zväčšenie stavebných otvorov na vlastné
náklady prostredníctvom dodávateľa stavby. Žalovaný musel ním vyrobené okná na svoje náklady
odniesť do svojej prevádzkarne a doniesť ich opätovne po zväčšení stavebných otvorov. Za takýchto
okolností žalovaný za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť nezodpovedá.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní potom žalovaný uviedol, že pre žalobcu vyrábal okná na základe
zmluvy o dielo, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu a pred uzavretím zmluvy o dielo mu bol žalobcom
poskytnutý výkaz okien a dverí. V tomto výkaze sa uvádza rozmer stavebného otvoru, ale niekedy
projektantiuvádzajúajveľkosťsamotnéhooknaalebodverí.Žalovanýspracovalcenovúponukutak,aby
si ju žalobca mohol prečítať a uviedol v nej také rozmery okien, aké boli rozmery stavebných otvorov. Z

jeho pohľadu šlo o správny postup. Pri uzatvorení zmluvy sa ústne dohodli aj na inom členení vstupných
vchodových dverí podľa obrázka, ktorý žalobca dodal žalovanému až niekedy v auguste roku 2011.
Žalovaný potvrdil, že keď 04. 10. 2011 vyrobené okná a dvere priniesli na stavbu, nebolo ich možné
namontovať, pretože okná a dvere vyrobili presne vo veľkosti stavebných otvorov. Žalovaný totiž striktne
vychádzal z cenovej ponuky, kde uviedol sám rozmery, v akých vyrobí tieto výrobky a tak ich aj vyrobil.

04. 10. 2011 na stavbe zistil, že stavebná firma vyrobila stavebné otvory presne podľa dokumentácie.
Opakovane však zdôrazňoval, že okná vyrobil v rozmeroch podľa cenovej ponuky, s ktorou žalobca
súhlasil. Potvrdil, že samotnému žalobcovi navrhol, že mu zväčší stavebné otvory na stavbe alebo
zmenší rozmery okien a dverí tým, že upraví veľkosť rámu. Žalobca ale nesúhlasil s tým, aby sa zmenšila
veľkosť rámu pri zachovaní veľkosti okennej tabule. Žalovaný uviedol, že ak by mal už vyrobené okná

osadiť do stavebných otvorov, ktoré na stavbe vyrobila firma Q. ako hlavný dodávateľ stavby, musel by
znížiť hrúbku okenného rámu približne o 1,5 cm vo všetkých rozmeroch. Potom svoju výpoveď korigoval,
že by šlo len o zúženie bokov okna pri zachovanej výške, čo by žalobca mohol korigovať osadením
hrubšieho polystyrénu tak, aby sa opticky zachovala rovnaká hrúbka rámov. Žalovaný bol potom pri
rozhovore kde bol prítomný T.. I. za firmu Q., ktorý tvrdil, že rozšírenie stavebných otvorov neodborníkov

môže vyjsť drahšie a pri tomto rozhovore bola spomínaná suma 1 500 €. Podľa názoru žalovaného
rozšírenie okenných otvorov nebola až taká odborná robota, ktorú by nedokázal zvládnuť, avšak žalobca
s niečím takým nesúhlasil. Aj žalovaný potvrdil, že s T.. Z., teda žalobcom pri uzatváraní zmluvy osobitne
nevyjednával režim právneho vzťahu podľa Obchodného zákonníka. Používa len jeden typ zmluvy, ktorý
mu spracoval právnik a ten predložil na podpis žalobcovi. Svoju výpoveď uzavrel tvrdením, že pre neho

je dôležitý pri výrobe rozmer výrobku, ktorý si dohodne s investorom, cenová ponuka kde sú uvedené
rozmery okien a dverí.

Mimo výsluchu účastníkov súd vypočul vo veci niekoľkých svedkov a prečítal listiny účastníkmi pripojené
do súdneho spisu a uskutočnil dokazovanie posudkom znalca Ing. Miloša Kovaľa č. XX/XXXX.

V konaní bol vypočutý T.. T. I., konateľ firmy Q. A..P..U.. A. A. Z. J.. Tento svedok potvrdil, že pre žalobcu
uskutočňoval dodávku rodinného domu s tým, že niektoré komponenty, ako napríklad dvere a okná si
žalobca zabezpečoval svojimi vlastnými dodávateľmi. Firma Q. zabezpečila aj projektovú dokumentáciu
celej stavby, ktorá obsahovala aj výkaz okien a dverí, ktorý je charakteristický pre nízkoenergetické

úsporné domy, keďže sa jedná o drevodom vyskladaný z tzv. modulového systému na báze dreva,
pričom jednotlivé moduly alebo komponenty sú podľa projektovej dokumentácie vyrábané v dielni pre
ten, ktorý typ alebo druh rodinného domu, tieto moduly sa potom prenášajú na stavbu a stavia sa z
nich dom. Stavebné otvory, ktoré majú vzniknúť na základe projektovej dokumentácie vznikajú tým, že
sa poskladajú spomínané drevené moduly tak, ako je dom projektovaný. Žalobca si dal urobiť okná

u žalovaného, a ten keď ich doviezol nedokázal ich namontovať do existujúcich stavebných otvorov,
pretože mali presný rozmer stavebného otvoru. Okná sa totiž musia vyrobiť menšie ako sú rozmery
stavebného otvoru, aby mohla bez problémov prebehnúť montáž. Svedok si nespomínal, či bol so
žalovaným prítomný na stavbe v deň, keď prvýkrát okná a dvere na stavbu doniesol ale rozhodnetrval na tom, že sa so žalovaným rozprával a potom, čo vznikol názorový nesúlad, keďže žalovaný
tvrdil, že okná vyrobil v súlade s projektovou dokumentáciou a firma Q. sa mu to snažila vyvrátiť, bola
premeraná veľkosť stavebných otvorov, kde sa zistilo, že stavebné otvory na stavbe sú v súlade s

projektovou dokumentáciou a, že chybu spravil žalovaný, pretože vyrobil okná vo veľkosti stavebného
otvoru. Svedok sa sám pýtal žalovaného, či žalovaný mal k dispozícii výkaz okien a dverí, čo on najprv
popieral ale potom, keď mu žalobca ukázal tabuľku, ktorá bola súčasťou projektovej dokumentácie a
bola spomínaným výkazom, žalovaný potvrdil, že takýto dokument má a chyba sa stala práve v tom, že
okná boli vyrobené presne v rozmere stavebných otvorov. Každý výrobca okien, ktorý zabezpečuje aj

ich montáž musí okno, keď pozná veľkosť stavebného otvoru, zmeniť o nejaký rozmer podľa toho akým
spôsobom okno do stavebného otvoru montuje. Niektorí výrobcovia vyrábajú okná až o 2 cm menšie
ako je stavebný otvor, niektorí až o 3 cm. Žalovaný ponúkol, že hotové rámy okien by orezal o nejaký
rozmer, avšak svedok takéto riešenie nedoporučoval a to vzhľadom na dva problémy. Prvý problém bol
v pántoch, ktoré by museli ísť pri obložení stavebného otvoru už do veľmi tenkého sadrokartónu pri
vnútornom obložení okenného otvoru, ktorý vzhľadom na to, že v okenných rámoch už boli umiestnené

pánty a tie by už príliš blízko priliehali k stene. Ak by dodávateľ stavby mal dodržať bežný technologický
postup, tak by sadrokartón, ktorý bežne používajú pri týchto stavbách musel zasiahnuť do pántu.
Zostal by pri nich veľmi malý manipulovateľný priestor medzi pántom a sadrokartónovým obloženým
vnútorného stavebného okenného otvoru. Druhý problém bol aj estetický a totiž, ak by sa rámy zúžili a
navyše ešte by sa z vonkajšej strany obložili fasádnym zateplením, tak by boli tak úzke z pohľadovej

strany od fasády, že by to nebolo pekné. Vzhľadom na tieto problémy sám žalobcovi doporučil, aby sa
okná neorezávali, pretože boli pekne urobené a bola by škoda ich vyhodiť a najprijateľnejším technickým
riešením bolo odstránenie tohto problému tým spôsobom, že sa zväčšili veľkosti stavebných otvorov.
Svedok uviedol, že z jeho strany neboli námietky k tomu, aby okenné otvory zväčšoval aj žalovaný,
avšak nakoniec žalobca požiadal o zväčšenie otvorov jeho firmu a so žalobcom sa dohodol na cene, za

ktorú zväčšenie okenných otvorov jeho firma urobí. Uviedol však, po spresňujúcej otázke, že si na prípad
až tak podrobne nepamätá a ak niekto z firmy Q. mal vysloviť, že by nemohol byť dodržaný správny
technologický postup, keby okenné otvory zväčšoval iný dodávateľ ako firma Q. svedok pripustil, že je
možné, že žalobca komunikoval s väčším počtom osôb z jeho firmy a to s T.. C., ktorý stavbu viedol a s
ďalšou osobou, ktorou bol projektant stavby T.. C., ktorý stavbu tiež často navštevoval a preto pripustil,

že je možné, že niektorá z týchto osôb v rozhovore so žalobcom nesúhlasila a s tým, aby okenné otvory
zväčšoval iný dodávateľ. Svedok taktiež uviedol, že z vonkajšej strany fasády sú k okenným otvorom
namontované fólie, ktoré majú protiinfiltračnú funkciu, musia sa veľmi tesne vedľa okien nalepiť, aby
tam nevznikala žiadna medzierka lebo keby sa to dobre neurobilo, nemohli byť garantovať žalobcovi
tepelné parametre, ktoré sľúbili. Uviedol, že toto mohol byť dôvod, pre ktorý niektorý z jeho kolegov

nesúhlasil s tým, aby okenné otvoril zväčšoval žalovaný. Svedok sa potom podrobne vyjadril k tomu,
akým spôsobom jeho firma uskutočnila zväčšenie stavebných otvorov, pričom na prácach sa podieľali
štyria až piati zamestnanci firmy.

Vo veci bol vypočutý aj svedok T.. T. C., pracovník firmy Q., ktorý viedol stavbu žalobcu. Tento svedok

sa podrobne vyjadroval k technologickému postupu pri výstavbe rovnakých drevodomov, aký firma Q.
stavala pre žalobcu, najmä z pohľadu zabezpečenia vzduchotesnosti takéhoto objektu za pomoci fólie
solitex, a práve zdôraznil, že pri zabezpečení vzduchotesnosti objektu sú najrizikovejšími miestami
prechod medzi rámom okna a stenou, preto zrejme namietal, že ak by mal už inštalovanú fóliu solitex
demontovať pri zväčšení stavebných otvorov žalovaný, keďže je dosť možné, že to neurobí tak, aby sa

zabezpečila potrebná vzduchotesnosť objektu. Svedok uviedol, že pracuje v stavebnej firme Q. od roku
2005, avšak sa nestretol s tým, aby dodávateľ okien a dverí dodal tieto na stavbu presne vo veľkosti
stavebných otvorov, pretože nie je možné uskutočniť ich montáž. Firma Q. si dáva veľký pozor na veľkosť
okenných otvorov, pretože modulový systém, ktorý používa pri výstavbe domov neumožňuje zväčšovať
stavebné otvory, pretože to neumožňuje nosný systém modulov, čo je problém u každej drevostavby.

Väčšinou totiž preklad alebo nosný prvok, ktorý tvorí preklad nad oknom, tvorí rám alebo do neho je
ukotvený okenný rám. Pri zväčšení sa takýto prvok oslabí alebo vyradí a je potrebné ho nahradiť. On
sám pri zväčšovaní stavebných otvorov v dome žalobcu nebol. Uviedol však, že ak sa zväčšujú stavebné
otvory, musia sa rozšíriť minimálne boky ale mali by sa rozšíriť všetky strany otvoru. U stavebného
systému, ktorý bol robený u žalobcu sa zrejme zväčšili boky a vrch sa urobil spôsobom, že sa zmenšil

preklad, ten je možné zmenšiť maximálne o 2 cm bez toho, aby sa oslabil ale problematickejšie sú boky.

Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného súd zistil, že žalovaný má od roku 2001 oprávnenie
na podnikanie v odvetví stolárstvo, výroba, montáž a predaj eurookien, pomocné stavebné práce,maloobchod v rozsahu voľných živností, sprostredkovanie obchodu, služieb a výroby a od roku 2010 aj
výkon činnosti vedenia, uskutočňovania stavieb na individuálnu rekreáciu prízemných stavieb a stavieb
zariadenia staveniska ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m, drobných stavieb

a ich zmien.

Zo zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX súd zistil, že žalovaný ako dodávateľ so žalobcom ako objednávateľom
identifikovaným ako fyzická osoba uzavrel zmluvu o dielo na realizáciu eurookien dňa 17. 06. 2011,
pričom prílohou č. 1 tejto zmluvy bola cenová ponuka žalovaného č. XXXXX/XXXX a prílohou č. 2

tejto zmluvy bol výkaz okien a dverí, ktorý pôvodne tvoril časť projektovej dokumentácie predmetného
rodinného domu žalobcu. Článok II v bode 2 obsahoval špecifikáciu eurookien, pokiaľ šlo o použitý
materiál, povrchovú úpravu a sklenenú výplň s tým, že dodávka zahrňovala nie len výrobu ale aj
montáž,podktorousarozumeloosadenierámudookennéhootvoru,zaváženiedovodováhyanásledná
montáž do múru pomocou montážnych úchytiek a hmoždín, a zapracovanie do otvoru. Podľa článku III
dodávateľ sa zaviazal vypracovať dielo do 29. 07. 2011 s tým, že objednávateľ sa zaviazal mať stavebnú

pripravenosť v štádiu montáže okien a vstupných dverí. Cena diela bola dohodnutá na 7 257 € s tým,
že žalovanému bola ako dodávateľovi poskytnutá záloha vo výške 3 500 € v deň podpisu zmluvy. Podľa
článku V, na základe písomného oznámenia objednávateľ, dodávateľ odstráni prípadne vady diela podľa
Obchodného zákonníka. Záruka na dielo sa vzťahovala na konštrukciu a funkčnosť výrobku po dobu 5
rokov. Článok VI obsahoval ustanovenia o majetkových sankciách, pre prípad omeškania objednávateľa

s úhradou preddavku alebo faktúry, pre prípad omeškania dodávateľa s odovzdaním diela a článok VII
obsahoval záverečné ustanovenia a dojednanie o tom, že písomnú zmluvu je možné meniť len formou
písomných dodatkov, ktoré podpíšu obe zmluvné strany.

Z obsahu zmluvy bolo zrejmé, že len ustanovenie článku V, v súvislosti s povinnosťou dodávateľa

odstrániť vady diela podľa Obchodného zákonníka obsahovalo zmienku o použití Obchodného
zákonníka. Túto zmienku však podľa presvedčenia súdu nie je možné stotožňovať s prejavom určitej
a zrozumiteľnej vôle účastníkov konania a zmluvy, ktoré by založili tzv. dojednanie predpokladané
ustanovením § 262 ods. 1 Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.), čiže tzv. výhradu použitia Obchodného
zákonníka pre právny vzťah, ktorý inak pod úpravu Obchodného zákonníka nespadá. Z oboch výpovedí

účastníkov konania bolo zrejmé, že sa o použití Obchodného zákonníka pre ich vzťah vôbec nebavili a
napriek tomu, že obaja účastníci takúto zmluvu podpísali, možno skôr usudzovať, že prehliadli v článku
V zmienku o posudzovaní podľa Obchodného zákonníka. Z takejto zmienky o použití Obchodného
zákonníka, vzhľadom na výpovede účastníkov konania nie je možné usudzovať, že by účastníci
konania vedome dojednali použitie Obchodného zákonníka pre úpravu ich právneho vzťahu. Súd preto

posudzoval právny vzťah, ktorý bol založený písomnou zmluvou o dielo medzi účastníkmi konania v
zmysle Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.) platného v čase uzavretia zmluvy.

Z prílohy č. 2, ktorá obsahovala výkaz okien a dverí, teda podklad z projektovej dokumentácie, ktorý
poskytol žalobca ako objednávateľ je zrejmé, že tento výkaz, pokiaľ ide o jednotlivé typy okien, uvádzal

rozmer stavebného otvoru, nie rozmer samotného výrobku.

Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalovaným dňa 17. 06. 2011 pre žalobcu je zrejmé, že
žalovaný obdržal od žalobcu zálohovú platbu vo výške 3 500 € a z ďalšieho rukou písaného potvrdenia
(čl. 10) je zrejmé, že dňa 04. 10. 2011 žalovaný od žalobcu prevzal ďalšie finančné plnenie vo výške

2 900 €.

Žalobca do spisu pripojil list zo dňa 11. 10. 2011 adresovaný žalovanému, ktorým reklamoval u
žalovaného zle vyrobené okná a vchodové dvere, pokiaľ šlo o ich rozmery, nakoľko nebola rešpektovaná
projektová dokumentácia stavby. V tomto liste žalobca tiež uviedol, že vzhľadom na to, že jediné a

optimálneriešeniereklamáciejeúpravastavebnýchotvorov,trvánatom,abyúpravustavebnýchotvorov
vykonala firma, ktorá zhotovila stavbu. Tým súčasne žalobcovi vznikli nepredvídané náklady, ktorými mu
vznikla škoda a ktorú mu musí žalovaný ako dodávateľ diela nahradiť. Výšku škodu však v tomto liste
ešte žalobca nešpecifikoval. Žalobca žalovanému tento list adresoval na adresu M., G. K. XX/A, odkiaľ
sa žalobcovi list vrátil ako nedoručená zásielka s oznámením, že je adresát na tejto adrese neznámy.

Ďalším listom zo dňa 17. 10. 2011 žalobca už na adresu žalovaného uvedenú vo výpise zo
Živnostenského registra oznámil žalovanému rovnaké skutočnosti ako v liste zo dňa 11. 10. 2011 a
súčasne vyhotovil ďalší list rovnakého dáta, ktorým vyzval žalovaného na odovzdanie a prebratie diela.V tomto liste (čl. 15) žalobca oznamuje žalovanému, že dňa 14. 10. 2011 osadil okná a vchodové dvere
v zmysle zmluvy o dielo, avšak nedošlo k riadnemu odovzdaniu a prebratiu diela v zmysle článku V
uvedenej zmluvy, preto žalovaného vyzýva neodkladne k dokončeniu diela, k odovzdaniu diela formou

preberaciehoprotokoluakodstráneniuvádanedorobkov,ktorýmisúchýbajúcisvetlíkvchodovýchdverí,
poškodenie vchodových dverí v oblasti zámku a nefunkčné okno v technickej miestnosti.

Ani v týchto dvoch listoch žalobca ešte nešpecifikoval výšku náhrady škody, ktorú požadoval od
žalovaného zaplatiť.

Z faktúry firmy Q. A..P..U.. A. A. Z. J., G. XX, IČO: 36 039 578 adresovanej žalobcovi a jeho manželke Q.
Z.,ktorábolavyhotovená25.10.2011asplatná31.10.2011súdzistil,žetoutofaktúrouzhotoviteľstavby
firma Q. A..P..U.. účtovala žalobcovi podľa zápisu v stavebnom denníku úpravu rozmerov stavebných
otvorov na rodinnom dome v A., dohodnutú cenu vo výške 1 500 €.

Žalobca predložil jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov vyhotovený firmou Q. A..P..U.. so sídlom
voJ.adresovanýžalobcoviajehomanželke,ktorýmfirmaAndantevzmysle§358až§364 Obchodného
zákonníka jednostranne vyrovnala vzájomné pohľadávky a záväzky ku dňu 07. 10. 2011 a to tak, že
započítala pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXX vystavenú na sumu 3 045,42 € a faktúru č.
XXXXXXX vystavenú na sumu 660,71 € so záväzkom spoločnosti Q. voči žalobcovi a jeho manželke

vyplývajúcim z dobropisu č. XXXXXXX, ktorý bol vystavený na sumu 4 125,73 €, celkovo tak boli
započítané pohľadávky firmy Q. vo výške 3 706,13 € s tým, že následne nedatovaným listom, ktorý
žalobca pripojil do súdneho spisu (čl. 89) vykonala obchodná spoločnosť Q. jednostranný zápočet
pohľadávok a záväzkov k 25. 10. 2011, keď pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXX vystavenú na
sumu 1 500 € započítala vo výške 419,60 € proti pohľadávke žalobcu a jeho manželky, ktorá vyplývala zo

zostatku faktúry č. XXXXXXX vo výške 419,60 € a žiadala na úhradu faktúry č. XXXXXXX, teda faktúry,
ktorou účtovala práce pri zväčšení stavebných otvorov na dome, zaplatiť sumu 1 080,40 €.

Výpisom z účtu žalobcu (čl. 91) bolo preukázané, že žalobca predmetnú sumu zaplatil obchodnej
spoločnosti Q. 31. 10. 2011 vo výške 1 080,40 €.

Do spisu bol pripojený aj stavebný denník, z ktorého vyplýva, že 06. 10. 2011 si žalobca u firmy Q.
objednalprácenaviac,opravustavebnýchotvorovvzhľadomnato,ževyrobenéoknámajúväčšírozmer
ako stavebné otvory (čl. 101), kópia stavebného denníka obsahuje v tejto časti aj vykonávané práce,
ku ktorým patrilo odstránenie termofasády a solitexovej fólie, vyrezanie ostenia do hĺbky 5 cm, vloženie

nových hranolkov do konštrukcie steny, vytvorenie ostenia s OSB dosky, spojenie novej fólie so starou
a jej prepáskovanie, nastrelenie nových vertikálnych líšt, odstránenie polystyrénu a nadpražia, úpravu
plášťov a dotiahnutie termofasády na roh ostenia. Stavebný denník obsahoval aj žalobcom podpísanú
dohodu o cene týchto prác vo výške 1 500 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný namietal výšku škody, čiže dôvodnosť vynaloženia nákladov na
zväčšenie stavebných otvorov žalobcom v tejto výške, súd vo veci ustanovil znalca Ing. Miloša Kovaľa,
bytom Žilina, Murgašova 1296/11, ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 13/2014.

Tento znalec v odbore stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty

stavebných prác v závere svojho znaleckého posudku sa vyjadril k položenej otázke súdu a totiž, určil
výšku skutočne potrebných nákladov na zväčšenie okenných otvorov v novostavbe rodinného domu T..
Z. v A. na sumu 1 536,40 € a uviedol, že táto čiastka je veľmi blízko porovnateľná s čiastkou, ktorú
vyúčtoval zhotoviteľ prác spoločnosť Q. A..P..U.. J. za predmetné práce.

Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybné preukázané, že účastníci konania a to, žalovaný v pozícii
dodávateľa a žalobca v pozícii objednávateľa uzavreli písomnú zmluvu o dielo, ktorej režim podliehal
ust. § 631 a nasl. Obč. zák., a predmetom ktorej bola dodávka a montáž drevookien do rodinného domu
žalobcu žalovaným. Vykonaným dokazovaním bolo nie len dokázané, že žalovaný nedodržal lehotu, v
ktorej mal podľa zmluvy okná dodať, teda do konca júla 2011 a dodal ich prvýkrát až 04. 10. 2011. V

tomto smere ale je nutné konštatovať, že k 29. 07. 2011 ani žalobca ako objednávateľ nemal stavbu v
takom štádiu rozostavanosti, aby bola pripravená na montáž okien. V takomto štádiu rozostavanosti bola
stavba približne okolo 18. 08. 2011. Ani omeškanie žalobcu s prípravou stavby na montáž drevookien,
nemalo význam v súvislosti s plnením dodávateľa, nakoľko žalovaný ako dodávateľ v tomto obdobíneprejavil záujem jednak o meranie stavebných otvorov, jednak o montáž okien pred termínom 04. 10.
2011, naopak z výpovede žalobcu vyplývalo, že práve žalobca ako objednávateľ telefonicky sa snažil
súriť žalovaného, aby montáž uskutočnil. Keď žalovaný 04. 10. 2011 prvýkrát zhotovené okná, po tom čo

spísal zmluvu o dielo so žalobcom a prevzal časť projektovej dokumentácie - výkaz okien a dverí, ktorý
bol prílohou zmluvy o dielo, sa dostavil na stavbu, nemohol dielo dokončiť a to vzhľadom na skutočnosť,
že okná a dvere vyrobil v nevhodných rozmeroch a totiž presne vo veľkosti staveného otvoru, čo mu
znemožňovalo mať dostatočný priestor na použitie komponentov, ktoré sú potrebné k montáži.

V tomto smere podľa presvedčenia súdu žalovaný prejavil flagrantne neodborný prístup, pretože mal
k dispozícii podklady, z ktorých mohol vychádzať, vedieť do akých stavebných otvorov bude musieť
okná a dvere namontovať a ako dodávateľ, ktorý mal pristupovať s riadnou odbornou starostlivosťou
k vykonaniu diela, musel vedieť v akom rozmere má vyrobiť jednotlivé okná a dvere tak, aby pri
technologických postupoch, ktoré používa k ich montáži, ich do daného stavebného otvoru mohol riadne
namontovať. Neobstojí obrana žalovaného v tom smere, že sa s objednávateľom, žalobcom na takýchto

rozmeroch dohodol. Je len zrejmé, že účastníci konania sa mohli zhodnúť na tom, a to aj prijatím
cenovej ponuky žalovaného, že okná a dvere budú vyhotovené v takých rozmeroch, ktoré zodpovedajú
veľkostistavebnýchotvorov,čojepodľapresvedčeniasúduzákladnýrozmer,zktoréhosamávychádzať
pri tvorbe cenovej ponuky, avšak nie je vecou objednávateľa, ktorý nie je odborníkom a ktorý si od
odborníka vyhotovenie týchto výplní stavebných otvorov objednáva, aby vyhodnotil či dodávateľ bude

vedieť, tieto namontovať. Toto žalobca ako odberateľ výrobku a diela nemohol vyhodnotiť, nakoľko k
tomu nemal odborné predpoklady, naopak odbornosť sa vyžadovala od dodávateľa, teda žalovaného
a práve žalovaný mal vedieť, v akom skutočnom rozmere má vyrobiť výplne tak, aby pri zachovaní
riadneho technologického postupu montáže tvorili výplň stavebného otvoru, ktorého rozmery dostal. Z
výpovede svedkov I., žalobcu ale aj žalovaného nakoniec vyplynulo, že žalobca, aby predišiel vzniku

ďalších škôd, pretože vyrobené okná sa mu inak páčili, rozhodol sa poskytnuté vadné plnenie ponechať
aj keď vady vytkol jednak už pri montáži 04. 10. 2011 a neskôr listom z 11. 10. 2011 a 17. 11. 2011, avšak
trval na tom, že zväčšenie stavebných otvorov, ktoré bolo nutné k tomu, aby vyrobené okná bolo možné
namontovať vykoná dodávateľ stavby, ktorá bola konštruovaná ako drevodom. Skutočnosť, že prvý list
zo dňa 11. 10. 2011 žalovaný neobdržal bola spôsobená tým, že na adrese, ktorú žalovaný uviedol v

zmluve o dielo ako svoje sídlo, bol neznámy. Túto adresu však žalobca mohol dôvodne považovať za
sídlo žalovaného, keďže ju sám žalovaný v zmluve o dielo, ktorej návrh pripravil, uviedol.

V každom prípade však k vytknutiu vád došlo už aj pri ústnom rozhovore medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý sa uskutočnil 04. 10. 2011 alebo v nasledujúcich dňoch, o čom vypovedal aj svedok I..

Súd ako jedinú príčinu toho, že okná, ktoré žalovaný vyrobil nemohli byť namontované bez úprav stavby,
videl v tej skutočnosti, že žalovaný ich nevyhotovil v rozmeroch, ktoré ich montáž umožňovali napriek
tomu, že mal k dispozícii podklady a totiž veľkosť stavebných otvorov, do ktorých je nutné výplne osadiť.
Na znemožnení montáže okien sa nepodieľalo ani omeškanie žalobcu s prípravou stavby, ani nebolo

preukázané, že by zavinenie na tomto stave mala firma Q. A..P..U.. A. A. Z. J., ako hlavný zhotoviteľ
stavby. Nebol produkovaný dôkaz, že by samotná firma vyhotovila stavebné otvory pre okná a dvere v
iných rozmeroch než zodpovedali projektovej dokumentácii, a táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede
svedka I., ktorý uviedol, že sa veľkosti stavebných otvorov kvôli námietkam žalovaného premeriavali.

Súd nezohľadnil námietky žalovaného k znaleckému posudku a nepovolil ďalšie dokazovanie výsluchom
pracovníka žalobcu K. Z., ktorý mal byť montážnikom na stavbe v dňoch 04. 10. 2011 ale aj 12. a
14. 10. 201, a ktorý by sa bol vedel vyjadriť o koľko boli stavebné otvory v jednotlivých rozmeroch
zväčšované. Súd považoval takúto výpoveď za nadbytočnú, nakoľko svedok si s odstupom času tieto
skutočnosti nemusel pamätať a v súvislosti s prácou firmy Q., náklady nebolo spôsobené tak rozsahom

zväčšenia stavebného otvoru, ako zložitým technologickým postupom, ktorý tomu predchádzal a ktorý
pozväčšenístavebnéhootvorunasledoval,vzhľadomnaskutočnosť,žekstavebnémuotvorubolonutné
nepriedušne prichytiť izolačné fólie, ktoré boli spomínané vo výpovediach svedkov I. Q. T.. C.. Už celkom
nevhodným sa stal návrh žalobcu na dokazovanie vykonaním sond do už zhotoveného drevodomu
žalobcu v snahe zistiť, do akej miery boli skutočne zväčšené stavebné otvory.

Bez ohľadu na návrhy žalovaného, výsledkom práce firmy Q., za ktorú vyúčtovala žalobcovi sumu 1 500
€, bola skutočnosť, že v čase od 12. do 14. 11. 2014 mohol už žalovaný pri nezmenenom tvare okien
ich do domu žalobcu namontovať.Žalovaný ako dodávateľ diela, ktoré zahrňovalo nie len vyrobenie okien ale aj ich montáž, má povinnosť
podľa § 631 žalobcovi ako objednávateľovi vykonať dielo, teda vyrobiť drevookná, a namontovať ich na

rodinný dom žalobcu na svoje nebezpečenstvo.

V zmysle § 633 ods. 1 Obč. zák. bol žalovaný ako zhotoviteľ povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela stanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

Je zrejmé, že žalovaný nevyhotovil dielo riadne, ale s vadami, ním vyrobené okná a dvere neumožňovali
montáž do daných stavebných otvorov a keď sa so žalobcom dohodol, že si žalobca aj tieto nie riadne
vyrobené okná a dvere ponechá, aby nebolo nutné vyrábať iné, bolo zo strany objednávateľa nutné
zväčšiť stavebné otvory, čo mu spôsobilo náklady. Tieto náklady ako majetková ujma na strane žalobcu
sú škodou, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s tým, že žalovaný porušil povinnosť vykonať dielo

riadne, teda bez vád. Užívanie vadných výrobkov, ktoré dodal žalovaný totiž bolo možné v nezmenenom
stave len za predpokladu vynaloženia ďalších nákladov objednávateľom diela.

V tomto smere, pokiaľ šlo o nároky žalobcu, ako objednávateľa diela súd vychádzal zo všeobecného
ustanovenia § 510 Obč. zák., podľa ktorého uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady nevylučuje

nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré je v Občianskom zákonníku zakomponované v ďalších
ustanoveniach, ktoré upravujú zodpovednosť za vady v záväzkovom práve.

Nárok žalobcu na náhradu škody potom priamo vychádza z ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Obč. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, ak je to
možné a účelné uhrádza sa aj uvedeným do predošlého stavu.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu,
že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu.

Žalobca proti žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vo výške 1 500 €, ako
suma, ktorú musel vynaložiť na dodatočne vykonané práce firmou Q. A..P..U.. A. A. Z. J., ktoré
súviseli so zväčšením stavebných otvorov, aby bolo možné uskutočniť montáž vadne zhotovených okien
žalovaným. O tom, že nešlo o nadhodnotenú sumu svedčí aj podaný znalecký posudok, v ktorom znalec

dokonca stanovil výšku potrebných nákladov na vyhotovenie daných prác vyššie, než požadovala firma
Q.. Preto súd nárok žalobcu považoval v každom prípade za preukázaný a dôvodný, a žalobe vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol pokiaľ šlo o žalobcu podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v
konaní plne úspešný a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu sú

tvorené odmenou právneho zástupcu žalobcu za sedem úkonov právnej služby po 71,37 €, ku ktorým
patrí prevzatie zastúpenia v roku 2011 a spísanie žaloby v roku 2011, potom účasť na pojednávaní v
dňoch 11. 04. 2012, 24. 05. 2012, 13. 06. 2012, 05.0 9. 2012 a nakoniec 08. 10. 2014. Úkonom, ktoré boli
urobené v roku 2011 patrí režijný paušál 7,41 € za každý úkon, k úkonom urobeným v roku 2012 patrí
režijný paušál v sume 7,63 € za každý úkon a za úkon urobený v roku 2014 patrí právnemu zástupcovi

žalobcu režijný paušál v sume 8,04 €. Okrem toho patrí právnemu zástupcovi žalobcu aj náhrada za
stratučasupricestenapojednávaniezosídlaadvokátadosídlasúduaspäť,čojevprípadepojednávaní
uskutočnených v roku 2012 za 12 začatých polhodín pri náhrade 12,71 € suma 152,52 € za jednu cestu
na pojednávanie a pri pojednávaní uskutočnenom v roku 2014 pri náhrade 13,40 € predstavuje celková
náhrada sumu 160,08 €. Takto náhrada za stratu času s 20% DPH predstavuje 924,19 € a odmena

právneho zástupcu žalobcu z 20 % DPH predstavuje sumu 663,56 €. Súčasne však patrí právnemu
zástupcovi žalobcu náhrada hotových výdavkov, a to cestovných výdavkov v celkovej výške 852,46 €
pri ceste z Bratislavy do Martina a späť v jednotlivých dňoch, keď súd uskutočňoval pojednávanie, čo pri
použití motorového vozidla C. A. pri množstve 456 km, pri výške základnej náhrady v roku 2012 0,163€ a výške ceny pohonných hmôt podľa zverejnenia Štatistického úradu predstavuje 11. 04. 2012 spolu
143,30 € pri ceste 24. 05. 2012 142,69 €, pri ceste 13. 06. 2012 sumu 141,97 €, pri ceste 05. 09. 2012
sumu 143,57 € a 08. 10. 2014 sumu 139,69 €, celková výška cestovných náhrad potom predstavuje

sumu 853,46 € a celkové trovy právneho zastúpenia spolu so zaplateným súdnym poplatkom 90 €,
potom predstavujú sumu 2 531,21 €.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V tomto prípade štátu vznikli trovy

vynaložením sumy 277,75 € zo štátnych prostriedkov, ktoré vyplatil ako odmenu za znalecký výkon Ing.
Milošovi Kovaľovi na základe právoplatného uznesenia súdu zo dňa 09. 05. 2014 sp zn. 10C/250/2011 a
to zo štátnych prostriedkov. Keďže žalovaný bol v konaní neúspešný je povinný podľa vyššie citovaného
zákonného ustanovenia trovy konania v tejto sume, čiže v sume 277,75 € Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Martin nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.