Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/218/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111203956
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111203956.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu Z. N., bývajúceho v Č., ul. XX. M. Č..
XXX/XX, zastúpeného F. K., bývajúcim v Č., ul. H.. J. č.X, proti žalovaným 1/ Slovenskej hospodárskej
komore s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská č. 2, IČO: 36 577 928, 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpenému advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5,
zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č.7, o

zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
1.3.2013 č.k. 19C/26/2011-120 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o vylúčení rozhodnutia o trovách konania žalovaného v 2.
rade na osobitné rozhodnutie.

Nepriznáva náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a vedľajším
účastníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, vyslovil, že žalobca a vedľajší účastník
na strane žalobcu nemajú právo na náhradu trov konania a žalovanému v prvom rade náhradu
trov konania nepriznal. Vyslovil, že o trovách konania žalovaného v druhom rade bude rozhodnuté

samostatným uznesením.

Týmto rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo
dňa 30.12.2010 pod sp. zn. EP 60226/09 vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o.. Žalobu odôvodnil tým, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, pri
rozhodovaní rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
a zároveň boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, t.j.
dôvodmi uvedenými v ustanovení § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších zmien a doplnkov.

Súd prvého stupňa po právnom posúdení podľa § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, 2, § 16 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (v ďalšom iba
zákon o rozhodcovskom konaní), žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal žalobcom špecifikovanými
dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pri rozhodovaní mal za preukázané, že žalovaný vprvom rade nie je pasívne vecne legitimovaný vystupovať v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
keď vychádzal z názoru, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku bezprostredne súvisí s
rozhodcovským konaním, ktoré upravuje okrem iného aj otázku okruhu účastníkov rozhodcovského

konania. Ak účastníkmi rozhodcovského konania sú v zásade zmluvné strany (resp. ich právni
nástupcovia),týmistýmspôsobomjestanovenýajokruhúčastníkovkonaniaozrušenierozhodcovského
rozsudku, pretože podstatou a účelom celého takéhoto konania je preskúmavacia činnosť vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku ako prípadnému exekučnému titulu pre oprávnený subjekt voči povinnému
subjektu.Výsledkom konania(vprípade,žesúdsastotožnístvrdenímoexistenciidôvodovprezrušenie

rozhodcovského rozsudku) bude, že o pôvodne uplatnenom nároku vyplývajúcom z konkrétneho
zmluvného vzťahu rozhodne priamo rozhodcovský súd, prípadne všeobecný súd. Rozhodcovský súd,
ktorý vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok teda nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože nie je
nositeľom žiadnych hmotno - právnych práv a povinností, ktoré by mali vyplývať z daného zmluvného
vzťahu. Ak teda žalobca označil ako jedného z účastníkov konania subjekt odlišný od účastníkov
rozhodcovskéhokonania(atakýmsubjektomjenepochybnežalovanývprvomrade),vovzťahuktomuto

žalovanému bolo potrebné žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie. Pri rozhodovaní
vo vzťahu k žalovanému v druhom rade mal za preukázané, že žalobca podal žalobu proti tomuto
žalovanému po uplynutí prekluzívnej lehoty, keď vychádzal z toho, že rozhodcovský rozsudok bol
žalobcovi účinne doručený dňa 11.01.2011, od ktorého dátumu začala plynúť tridsať dňová zákonná
lehota na podanie návrhu na jeho zrušenie prostredníctvom súdu. Konštatoval, že žalovaný v druhom

rade nebol účastníkom tohto konania od jeho začatia, do konania vstúpil na návrh žalobcu až v jeho
priebehu. Dispozitívny úkon žalobcu, ktorým žalobu rozšíril o žalovaného v druhom rade bol súdu
doručený dňa 15.08.2011. Uzavrel, že hmotnoprávne účinky začatia konania voči žalovanému v druhom
rade nastali dňom, kedy súdu došiel návrh na pristúpenie účastníka do konania a vo vzťahu k tomuto
dátumu je potrebné posudzovať aj včasnosť podania návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Návrh na pristúpenie žalovaného v druhom rade (s účinkami podania návrhu na začatie konania) bol
podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku, preto z tohto
dôvodu žalobu proti žalovanému v druhom rade zamietol.

Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu
účastníkov v konaní. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania a z tohto

istého dôvodu nemá právo na náhradu trov ani vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupoval na strane
žalobcu. Žalovaný v prvom rade náhradu trov konania nežiadal a v konaní ani nebol úspešný. Z
dôvodu, že do spisu nebola doložená plná moc na zastupovanie žalovaného v druhom rade jeho
právnym zástupcom, vyslovil, že o trovách konania žalovaného v druhom rade rozhodne samostatným
uznesením.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Zdôraznil, že žalovaný v prvom rade má právnu subjektivitu a ako zriaďovateľ rozhodcovského
súdu je plne zodpovedný za právne úkony vykonané v predmete jeho činnosti, z čoho vyplýva jeho
pasívna vecná legitimácia byť účastníkom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vo vzťahu
k žalovanému v druhom rade zaujal stanovisko, že ak súd prvého stupňa právoplatne pripustil jeho
vstup do konania, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostali zachované aj vo

vzťahu k tomuto žalovanému. Tvrdenie o uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby je len iluzórne
a špekulatívne, bez konkrétnej zákonnej opory. Ďalej v odvolaní namietal, že napadnutý rozhodcovský
rozsudok čo do obsahu a formy nezodpovedá príslušným ustanoveniam zákona o rozhodcovskom
konaní a nie je ani správne označený. Takáto zásadná vada rozsudku je neodstrániteľná, čím rozsudok
rozhodcovskéhosúdujeabsolútneneplatnýmúkonomvzmysleust.§38ods.1Občianskehozákonníka.

Protizákonnosť a neplatnosť rozhodcovského rozsudku videl aj v tom, že rozhodcovská právomoc
k rozhodcovskému konaniu je odvodená z rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
neprijateľnou podmienkou. V odvolaní sa domáhal posúdenia existencie a platnosti samotnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pričom
nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač. Tieto skutočnosti

vniesli do práv a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu značnú nerovnováhu v jeho neprospech.Bolo preto povinnosťou súdu skúmať z úradnej moci (ex offo), či zmluva neodporuje dobrým mravom
a posúdiť jej platnosť z hľadiska § 39 Občianskeho zákonníka. Pre ochranu spotrebiteľa a nápravu
hrubej nerovnováhy bol potrebný priamy zásah súdu v rámci jeho povinnosti podrobiť kontrole každú

spotrebiteľskúzmluvusohľadomnazásaduochranyspotrebiteľa,atoajaplikácioukomunitárnehopráva
Európskej únie. Z tohto pohľadu preto spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je potrebné
považovať za absolútne neplatný právny úkon, s povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo na
základe neplatnej zmluvy nadobudol. Žalobca namietal aj voči samotnému priebehu konania na súde
prvého stupňa, ako aj obsah odôvodnenia prvostupňového rozsudku, pretože z neho nevyplýva, kto

bol prítomný na pojednávaní na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku a rozsudok možno považovať za
protiústavný čin konajúcej sudkyne.

Žalovaní v prvom a druhom rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súdprvéhostupňavykonalvovecidokazovanievrozsahupotrebnomprerozhodnutievoveci,vykonané
dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p. a dospel aj k správnym skutkovým záverom. Na základe
takto zistených skutočností vec správne právne posúdil, ak dospel k záveru, že žalovaný v prvom rade v
spore nie je pasívne vecne legitimovaný a návrh proti žalovanému v druhom rade bol podaný po uplynutí
zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Ani v priebehu odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také

nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v jeho zamietavom výroku a preto
v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje jeho správnosť. Na doplnenie odôvodnenia a k
odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

V posudzovanom prípade je predmetom konania zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40

a nasledujúcich zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov o rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení zmien a doplnkov
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),

b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Z uvedeného vyplýva, že účastník rozhodcovského konania sa tak môže za splnenia podmienok
uvedených v zákone domáhať žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je vyššie označený nesporne vyplýva, že účastníkmi rozhodcovského
konania bola na strane žalobcu obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Údernícka č. 5 a žalovaným žalobca v tomto konaní. Keďže žalobca v žalobe, ktorou žiadal súd o
zrušenie rozhodcovského rozsudku označil ako žalovaného v prvom rade Slovenskú hospodársku
komoru, s.r.o., teda subjekt, ktorý je zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý vydal napadnutý
rozhodcovský rozsudok a nebol účastníkom konania pred rozhodcovským súdom, súd prvého stupňa
postupoval správne, keď skúmal, či tento žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu v spore o zrušenie

rozhodcovského rozsudku.

Vecnou legitimáciou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníka, vyplývajúce z
hmotného práva. Vecnú legitimáciu má teda ten z účastníkov, ktorému svedčí stav z hmotného práva,
teda, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Odvolací súd ako správny hodnotí záver súdu prvého stupňa, že pasívne vecne legitimovaným v spore
o zrušenie rozhodcovského rozsudku je iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa
rozhodlo v rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný v prvom rade nebol účastníkom rozhodcovského konania a nie
je pasívnym alebo aktívnym nositeľom hmotného práva, o ktorom sa rozhodovalo v rozhodcovskom

konaní, ale v rozhodcovskom konaní bol v postavení zriaďovateľa rozhodcovského súdu, súd prvého
stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný v prvom rade nie je pasívne vecne
legitimovaným v spore, a preto žalobu proti nemu zamietol.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského

konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu
podľa § 40 písm. h/ možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania

ktorý podáva žalobu dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát
uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa§51ods.3zákonaorozhodcovskomkonaníaktentozákonneustanovuje inak, narozhodcovské
konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. Týmto
všeobecným predpisom je Občiansky súdny poriadok, ktorý upravuje plynutie lehôt v § 55 a

nasledujúcich.Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri posudzovaní včasnosti podania žaloby o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkuniejeprávnevýznamnýibasamotnýdátumpodaniažaloby,aleajskutočnosť,
že sú v tejto žalobe označené všetky osoby, ktoré sú hmotnoprávne legitimované, teda všetky osoby,

ktoré boli účastníkmi v rozhodcovskom konaní. V prípade, ak niektorá z hmotnoprávne legitimovaných
osôb v čase podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je účastníkom konania, lehota na
podanie žaloby proti nej plynie ďalej a to až dovtedy, kým sa nestane účastníkom konania, pretože iba
vo vzťahu medzi týmito účastníkmi môže súd rozhodnúť o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon o rozhodcovskom konaní je procesným predpisom, pretože

upravuje rozhodcovské konanie a aj na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia
všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, t.j. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Lehota
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je preto v zmysle ust. § 41 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní lehotou procesnou a zároveň prekluzívnou (prepadnou).

Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 11.1.2011.

Tento síce podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 11.2.2011, ale žalovaný v druhom

rade sa stal účastníkom tohto konania až v jeho priebehu, a to na základe dispozitívneho úkonu žalobcu,
ktorý bol podaný na poštovú prepravu dna 12.8.2011 a došiel súdu dňa 15.8.2011 ( č.l. 44). Až následne
súd prvého stupňa pripustil vstup tohto účastníka v procesnom postavení žalovaného v druhom rade
uznesením zo dňa 3.10.2011.

Pri počítaní času lehoty stanovenej v § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní platí ust. § 57 ods. 3

O.s.p. (za použitia ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní), podľa ktorého je lehota zachovaná,
ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť.

Odvolací súd ako nesprávny hodnotí záver súdu prvého stupňa, že účinky vstupu do konania
žalovaného v druhom rade nastali dňom 15.8.2011, kedy bol doručený dispozitívny úkonu žalobcu súdu

prvého stupňa, pretože tieto účinky (v zmysle ust. § 57 ods. 3 O.s.p.) nastali dňom 12.8.2011, t.j.
podaním zásielky obsahujúcej návrh žalobcu na pripustenie do konania žalovaného v druhom rade.

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty ( § 57
ods. 1 O.s.p.).

V okolnostiach danej veci je nesporné, že prekluzívna lehota na uplatnenie nároku proti žalovanému

v druhom rade začala plynúť dňa 12.1.2011 a uplynula dňom 10.2.2011. Účinky vstupu do konania
žalovaného v druhom rade nastali dňom 12.8.2011, teda nesporne po uplynutí prekluzívnej lehoty.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že z obsahu preskúmavanej veci nie je možné uzavrieť, aby žalobca
uplatňoval v konaní aj dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h/ zákona
č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote

30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode
obnovy konania alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Zo spisu nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré možno žiadať
o obnovu konania a žalobca takéto skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre obnovu konania v priebehu
konania ani netvrdil, preto iné posúdenie včasnosti podania návrhu žalobcu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku neprichádza do úvahy.

K odvolacím námietkam žalobcu o neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy ako aj samotnej rozhodcovskej
zmluvy, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci a v ktorých namietalaj formálne nedostatky rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že vzhľadom na zamietnutie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre zánik nároku sa týmito námietkami nemohol zaoberať.

Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, vrátane

výrokov o trovách konania žalobcu, žalovaného v prvom rade a vedľajšieho účastníka potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu účastníkom odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca a vedľajší
účastník vystupujúci v konaní na strane žalobcu úspešní neboli a žalovaný v prvom rade náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.