Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113011609
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113011609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov -samosudca- Mgr. Marián Polaček dňa 27.3.2014 na hlavnom pojednávaní

konanom v zmysle § 349 ods.1 Tr. por. v Prešove takto

r o z h o d o l :

obžalovaný O. F. ,

nar. XX.X.XXXX v Prešove, trvale bytom S. O. č. XXX/XX, okr. Sabinov, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v inej trestnej veci v ÚVTOS Prešov,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

po riadnom vyzvaní Okresným súdom v Prešove zo dňa 5.6.2013 na nastúpenie do výkonu trestu,
ktorého výzvu vzal na vedomie dňa 11.6.2013 a v ktorej mu súd stanovil nastúpiť do Ústavu na výkon
väzby v Prešove s termínom ihneď, na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu v Prešove sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa 19.11.2012, právoplatným dňa
29.5.2013 nenastúpil, v dôsledku čoho Okresný súd v Prešove dňa 26.8.2013 nariadil jeho dodanie do
výkonu trestu, kde bol dňa 28.8.2013 dodaný príslušníkmi OR PZ v Prešove,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a
o d s u d z u j e

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného O. F. bola podaná obžaloba pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že po riadnom vyzvaní Okresným

súdom v Prešove zo dňa 5.6.2013 na nastúpenie do výkonu trestu, ktorého výzvu vzal na vedomie dňa
11.6.2013 a v ktorej mu súd stanovil nastúpiť do Ústavu na výkon väzby v Prešove s termínom ihneď,
na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove
sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa 19.11.2012, právoplatným dňa 29.5.2013 nenastúpil, v dôsledku čoho
Okresný súd v Prešove dňa 26.8.2013 nariadil jeho dodanie do výkonu trestu, kde bol dňa 28.8.2013
dodaný príslušníkmi OR PZ v Prešove.

Súd nevykonal dokazovanie vzhľadom k tomu, že obžalovaný O. F. vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku
odpovedal áno. Následne bolo prijaté uznesenie, že súd toto jeho vyhlásenie prijíma a zároveň súd
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a

vykonajú sa dôkazy ohľadom trestu. V ďalšom mal súd za to, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené
vyššie.

Obhajkyňa na jeho obhajobu uviedla, že navrhuje jeho vypočutie, a to k dôvodom spáchania trestnej
činnosti, ktoré majú vplyv na ovládaciu schopnosť, ďalej navrhla pribrať znalca z odboru zdravotníctva z

odboru psychiatria na posúdenie zdravotného stavu obžalovaného v súvislosti s jeho predchádzajúcou
liečbou na psychiatrii a nutnosti užívať liek Frontin, ktorý má predchádzať úzkostným stavom a obavám
a teda posúdiť či obžalovaný je trestne zodpovedný zo spáchania trestného činu, resp. či jeho duševný
stav mal vplyv na spáchanie skutku a ako taký by ho bolo možné posúdiť ako poľahčujúcu okolnosť.

V tomto prípade súd návrh na jeho vypočutie zamietol vzhľadom na to, že tento vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku. Taktiež zamietol aj návrh na pribranie znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvia
psychiatria. K prvému súd dodáva, že ak obžalovaný spolu so svojou obhajkyňou mali potrebu jeho
vypočutia, nič týmto nebránilo vyhlásiť, že je nevinný, resp. nepoprieť spáchanie skutku ... . V tomto
bode súd poukazuje aj na ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku. Ohľadom pribratia znalcov

súd k tomu dodáva, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Samotný príbalový leták, ktorý je dodaný obhajobou do trestného spisu, ešte neznamená, že obžalovaný
trpí duševnou chorobou, resp. poruchou. V tomto prípade je súdu známa výpoveď matky obžalovaného,
že obžalovaný mal brať liek Frontin. Je však súdu známe aj to, že obžalovaný bol napomínaný („všetci
sme ho napomínali, aj G. /jeho manželka/“) aby nastúpil do výkonu trestu a aj napriek tomu to neurobil.

Podľa názoru súdu obhajkyni nič nebránilo, aby zabezpečila lekársku správu (v zmysle § 2 ods. 10
Trestného poriadku) ohľadom jeho duševného stavu, už aj z toho dôvodu, že obžalovaný nebol liečený
na psychiatrickom oddelení, keďže je súdu známa výpoveď matky obžalovaného, ktorá poukázala na
to, že liek Frontin mu mal byť predpisovaný lekárkou a psychiatrom. V tejto trestnej veci sa však takéto
niečo nestalo a obhajkyňa mala takýto návrh až po tom čo obžalovaný po porade s ňou vyhlásil, že je

vinný zo spáchania skutku. Preto potom súd bral jej návrhy iba za súčasť obhajoby jej klienta.

Podľa názoru súdu tento prečin bol jednoznačne preukázaný, naviac obžalovaný urobil vyhlásenie, že
je vinný zo spáchania skutku v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, preto ho súd uznal vinným z
prečinu marenie úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože maril

výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote
stanovenej súdom.

Podľa názoru súdu tento prečin bol spáchaný úmyselne v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona,
pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, čo jednoznačne vplýva z trestného spisu (bol upozorňovaný na to, že má nastúpiť do výkonu
trestu).

Pri výroku o treste súd zistil, že tento je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Obvodným
úradom v Prešove sa mu vytýkajú priestupky proti majetku. Z lekárskej správy FNsP J.A. Reimana

v Prešove z psychiatrického oddelenia vyplýva, že nebol liečený na tomto oddelení. Z odpisu registratrestov súd zistil, že obžalovaný Martin Rakaš bol 5-krát súdne trestaný, vo všetkých prípadoch
Okresným súdom v Prešove: v prvom prípade rozsudkom zo dňa 10.4.2008 sp. zn. XXT/XX/XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2008 pre § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a bol mu za to

uložený trest odňatia slobody na 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok do
10.4.2009. Dňa 28.12.2010 bol osvedčený a hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený.
V druhom prípade trestným rozkazom zo dňa 30.9.2011 sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.12.2011, pre § 194 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest na
odňatia slobody 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok. Tento trest bol zrušený.

V treťom prípade trestným rozkazom zo dňa 16.12.2011 sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.1.2012 pre § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona a bol mu za to uložený
trest odňatia slobody na 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov do
10.6.2013. Aj tento trest bol zrušený.
V štvrtom prípade trestným rozkazom zo dňa 19.11.2012 sp. zn. XXT/XXX/XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.5.2013, pre § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/, § 194 ods. 1 Trestného zákona

k trestu odňatia slobody na 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženie.
V piatom prípade rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 6.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 14.6.2013 pre § 194 ods. 1 H. zákona k trestu odňatia slobody na 10 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, t. j. do 15.12.2013. Týmto rozsudkom boli zrušené tresty sp. zn.

XT/XX/XXXX a sp. zn. XT/XXX/XXXX.

V jeho prípade súd zistil, že je mu možné priznať ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/
Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Na druhej
strane súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, t.j. že bol už

za trestný čin odsúdený. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona súd musí
prihliadnuť pri určení druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností.

Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe § 348 ods. 1 Trestného zákona až na 2 roky, zobral

súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu. Prihliadol na
osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného. Prihliadol aj na to, že tento urobil vyhlásenie, že je
vinný, preto dospel súd k vnútornému presvedčeniu, že pre obžalovaného bude primeraný trest odňatia
slobody na 6 mesiacov. Aj keď obžalovaný bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný, podľa názoru súdu jeho
narušenosť ešte nie je taká veľká aby bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. Preto súd využil ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona, kedy súd môže zaradiť páchateľa
aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený,
ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na
výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na
výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest odňatia slobody bude mať priaznivý vplyv na páchateľa a ten
sa v budúcnosti nedopustí ďalšej trestnej činnosti.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v
neprítomnostitakejtoosoby,oznámenímjeaždoručenierozsudku.Odvolanímmôženapadnúťrozsudok

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre
nesprávnosťvýrokuonáhradeškody.Odvolaniejetrebapodaťnasúde,protiktorémurozsudkusmeruje,
a to v šiestich vyhotoveniach.