Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204198
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113204198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený
splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00
166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že žalovaná je zodpovedná za škodu
vzniknutú nesprávnym úradným postupom a o zaplatenie škody v sume 175€ a nemajetkovej ujmy v
sume 829,80 €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora
vexekučnomkonanívedenompre pohľadávkužalobcu,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 3241186 dlžníkom (povinným) C. L., narodeným XX. X. XXXX, bytom K. XXX/
X, R., (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci

číslo EX 157/2007) v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu
829,80 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Ďalej žalobca v žalobe
uviedol, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť
v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom
konaní navrhol písomným podaním postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho

zo Zmluvy o úvere č. 3241186 dlžníkom C. L., narodeným XX. X. XXXX, pričom po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 157/2007. Súdny
exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku a predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Senica, pritom ho požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5205*029522. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu

s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Podľa žalobcu v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia ozmeneexekútorapristúpilažpoveľmidlhejdobe.Žalobcaďalejuviedol,žepopísanýpostupexekučného
súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku,
pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Žalobca spísal dňa 16. 9. 2010 a podal návrh na zmenu exekútora. Žalobcovi vznikla
majetková škoda v sume 175 eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútoraarozhodnutímoňom.Žalobcavynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne
spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením
adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 829,80 eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky

predpokladané § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k
zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do

spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 829,80 eura,
teda 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie

doktríny ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé,
ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eura. Žalobca uviedol,
postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť
pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenej súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že žalobca v
žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, že zo žaloby nie
je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa

tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok, pričom má za
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,
túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012
a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že

žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého

prerokovaniesámpožiadal,pretonárokžalobcunepovažujezapredbežneprerokovaný.Knesprávnemu
úradnému postupu žalovaná uviedla, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o
návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty
od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnémusúdu plnú súčinnosť a v takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-
dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby
v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému

súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom
stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať i iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Podľa § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať
lenzvýsledkovvybaveniasťažnostinaprieťahy,zprávoplatnéhorozhodnutiavydanéhovdisciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že o návrhu na zmenu súdneho
exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku,
ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom

23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených
so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu

požadovaný nárok a žalobca nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských

aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia
„ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením,
čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy
ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila

zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva
zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku

podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované
za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy

voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne

neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenej súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že
žalovanej bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 bolo doručených 43.597 žiadostí žalobcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných

žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalovaná disponuje vlastným zoznamom
žiadostí, v ktorých žalobca uplatnil druhovo rovnaký nárok odvodený od nesprávneho úradného
postupu Obvodného súdu Senica, aký je predmetom žaloby. Žalobca však neposkytol v rámci
predbežného prerokovanie požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bolproces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal
kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia
uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.

Súd vo veci vykonal dokazovania oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom
zo dňa 17. 9. 2012, vyjadrením žalovanej zo dňa 27. 6. 2013 v spojení s doplnením na čl. 17-24,
spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 9Er/134/2007, s obsahom celého spisového materiálu, keď
pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané.

Splnomocnenkyňa žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, avšak až v deň pojednávania
a bez toho, aby uviedla dôvod, ktorý by v zmysle ustanovenia § 119 Občianskeho súdneho poriadku
odôvodňoval odročenie vytýčeného pojednávania, keď kolízia pojednávaní nie takýmto dôvodom, preto
súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 9Er/134/2007 súd zistil, že dňa 23. 2. 2007
bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného: žalobcu, proti povinnému: C. L., rodné číslo XXXXXXXXXX, K. XX/X, R., pre vymoženie
pohľadávky 29 140,-Sk s príslušenstvom. Okresný súd Senica poveril dňa 1. 3. 2007 vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Vieru Kučerovú, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv.

Martina 9, Holíč, (poverenie číslo 5205 029522 *). Poverená súdna exekútorka JUDr. Viera Kučerová
podaním doručeným súdu dňa 7. 9. 2011 podala podnet na zastavenie exekúcie. Uznesením č. k.
9Er/134/2011-12 zo dňa 2. 1. 2012 súd exekúciu zastavil. Uznesením č.k. 9CoE/161/2012-50 zo dňa
19. 3. 2013 Krajský súd v Trnave uznesenie o zastavení exekúcie potvrdil a návrh oprávneného na
prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol. Dňa

15. 5. 2013 podal oprávnený dovolanie voči Uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoE/161/2012-50
zo dňa 19. 3. 2013.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu majetkovej škody v sume 175 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 829,80 eura.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát v znení platnom a účinnom ku dňu
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu
zamietnutiažiadostioudeleniepovereniavovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánomverejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia

žiadosti o udelenie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti oudelenie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o

udelenie poverenia uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo v znení platnom a účinnom ku dňu

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti

o udelenie poverenia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku doručenia

žiadosti oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení ku dňu doručenia žiadosti
súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Senica v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou 9Er/134/2007. Nesprávny úradný postup

Okresného súdu Senica mal podľa žalobcu spočívať v tom, že napriek žiadosti o zmenu exekútora,
o tejto nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase. Žalovaná sa bránila v konaní tvrdením, že
vzhľadom na povahu rozhodnutia o zmene exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sarozhodlo, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom za zbytočné prieťahy.

V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že súdny exekútor podal dňa 23. 2. 2007
Okresnému súdu Senica žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného:
žalobcu, proti povinnému: C. L., rodné číslo XXXXXXXXXX, K. XX/X, R., pre vymoženie pohľadávky
29 140,-Sk s príslušenstvom. Okresný súd Senica poveril dňa 1. 3. 2007 vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Vieru Kučerovú, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Martina 9, Holíč,

(poverenie číslo 5205 029522 *). Uznesením č. k. 9Er/134/2011-12 zo dňa 2. 1. 2012 Okresný súd
exekúciu zastavil. Dňa 25. 1. 2012 podal oprávnený odvolanie voči uzneseniu o zastavení exekúcie.
Dňa 9. 8. 2012 podal oprávnený návrh prerušenie konania. Krajský súd v Trnave uznesením č. k.
9CoE/191/2012-50 zo dňa 19. 3. 2013 uznesenie o zastavení exekúcie potvrdil a návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol. Dňa 15. 5. 2013 podal oprávnený dovolanie voči uzneseniu Krajského
súdu v Trnave zo dňa 19. 3. 2013

Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou žalovanej v rozmedzí
od 23.4.2012 do 25.9.2012 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody uplatnenej v prejednávanej veci. Žalovaná na uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody neodpovedala dôvodiac, že žalobca neposkytol v rámci predbežného

prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. V
čase rozhodovania súdu tak uplynula šesťmesačná odo dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd
považovať za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady

vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch

podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup

nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Z exekučného spisu sp.
zn. 9Er/134/2007 vyplýva, že napriek tvrdeniu žalobcu v žalobe o spísaní dňa 16. 9. 2010 a doručení
návrhu na zmenu exekútora, žalobcom uvádzaná žiadosť sa v exekučnom spise nenachádza. A teda
Okresný súd Senica a o predmetnom návrhu nemohol rozhodovať a už vôbec nemožno hovoriť o
nesprávnom postupe pri nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodovaní o prípadnej zmene exekútora

v zmysle § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Predmetné exekučné konanie je právoplatne skončené.
Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.
Úlohousúdujespravodlivérozhodnutievcelomkontextevzájomnesaodvíjajúcichskutočnostíaukladať
súdu zákonodarcom lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého

prípadu. K rozhodnutiu o zmene exekútora sú potrebné podklady od pôvodného exekútora a bez
potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v danej
lehote vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako
sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal (vychádzajúc z obsahu exekučného spisu). Žalobca žiadnymspôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako
žalobca nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora, viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom

predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých
iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského
súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nepochybne o žiadosti na zmenu
súdneho exekútora nemohlo byť rozhodované, nakoľko takáto žiadosť nebola podaná. V zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné
prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S
poukazom na konkrétne okolnosti prípadu sa postup Okresného súdu Senica nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy vzhľadom na objektívne
dôvody, a to vykonanie potrebných úkonov zo strany súdu nevyhnutných pre rozhodnutie súdu o
zmene súdneho exekútora. Navyše aj po podaní návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora

mal a mohol pôvodný súdny exekútor pokračovať vo vymáhaní pohľadávky od povinného, na ktorú
mal poverenie v záujme zachovania kontinuity konania. V postupe Okresného súdu Senica neboli
zistené žiadne pochybenia, konal riadne a bez prieťahov, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil
nesprávnehoúradnéhopostupu.Vzhľadomkuvedenýmkonštatovaniamjezrejmé,žeabsentujeprvotná
podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý

nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh
žalobcu považoval za neopodstatnený.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek
márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť
dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou
môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ ide o ním tvrdenú skutočnosť, že ako oprávnená podal žiadosť na zmenu exekútora
a zároveň sa mu v konaní nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného
súdu Senica v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu
nákladov spojených so správou a udržateľnosťou pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr.

koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok
spravoval pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú
odmenu, kedy a kú komunikáciu vyvíjal s pôvodným súdnym exekútorom, aké a kedy posielal urgencie
exekučnému súdu), keď nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že
nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik

nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní na správu a udržateľnosť pohľadávky nie je
v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Žalobca svoje tvrdenia o
vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej
škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel
súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú

dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené
vyššie. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou
na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku
insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť
ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého

podnikateľského subjektu. Nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známe vzhľadom na predmet
jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov.
Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť
ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci.

V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo,
nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola súdu nikdydoručená, keď opak nebol v konaní preukázaný a preto sa súd vznesenou námietkou premlčania ani
nemohol nezaoberať. A ani po zohľadnení vyjadrenia žalobcu o doručení žiadosti dňa 16. 9. 2010 t. j.
po dátume 23. 4. 2009, nevznikol dôvod sa vznesenou námietkou premlčania sa bližšie zaoberať.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že
by jej trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.