Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/110/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201451
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8813201451.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:

Profidebt Slovakia, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO 35 925 922, zast.
Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, 820 05 Bratislava, IČO:
36 862 657, proti žalovanej: S. E., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXXX, XXX XX Y., o zaplatenie 421,88 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.02.2013 domáhal voči žalovanej vydania
rozhodnutia ktorým by súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 421,88 eur s úrokom z omeškania a

zmluvnou pokutou. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 19.12.2011 uzavrel žalobca so spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské nivy 1, 811 09 Bratislava Zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená pohľadávka s príslušenstvom a
právami s ňou spojenými voči žalovanému zo zmluvy „Kreditná karta“ medzi spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej aj zmluva). Na základe zmluvy bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 497,91 Eur. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne
oznámené. Pohľadávka ku dňu postúpenia je vo výške 461,86 Eur. Príslušenstvo pohľadávky je ďalej
tvorené úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 427,80 Eur od

16.12.2011 do zaplatenia vypočítaný podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom
k prvému dňu omeškania. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 23.4.2012, Dohodu o uznaní dlhu č.
5953837072 (ďalej aj dohoda), v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 474,61
Eur, pozostávajúci z nesplatenej Istiny úveru vo výške 427,80 Eur a zo zmluvných pokút, poplatkov,
úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu podpísania dohody (ďalej aj ako Záväzok). Žalovaný
sa zaviazal splatiť uznaný Záväzok v 9. mesačných splátkach vo výške 52,73 Eur, splatných v termínoch
určených v dohode. Žalovaný však k dnešnému dňu uhradil dňa 21.06.2012 52,73 Eur, na základe čoho

predstavuje nesplatená časť Záväzku sumu 421,88 Eur. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním splátky Záväzku o tri mesiace a viac, stali sa podľa článku 4.1 Dohody splatnými všetky
záväzkyžalovaného,ktorésapodľaDohodymalistaťsplatnýmivbudúcnostiažalobcovivznikolajnárok
na zmluvnú pokutu podľa článku 4.1 Dohody, t.j. na zmluvnú pokutu 0,065% z nesplatenej Istiny úveru
za každý deň omeškania, t.j. zo sumy 375,07 Eur od 24.09.2012 (91. deň omeškania sa žalovaného
s úhradou splátky istiny Záväzku) do zaplatenia. Ako príslušenstvo si žalobca ďalej uplatňuje úrok z
omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády

č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k
prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania je určená tak, abyspolu so zmluvnou pokutou podľa článku 4.1 Dohody nepresahovala trojnásobok úrokov z omeškania
podľanariadeniavládyč.87/1995,t.j.1,7750%ročneod24.9.2012dozaplatenia,aakúrokzomeškania
a zmluvná pokuta spolu prevýšia výšku poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zo zmluvy

“Kreditná karta“ (výška poskytnutého úveru bola 497,91 Eur), odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí
tejto sumy, sa uplatňuje len 8,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 375,07 Eur do zaplatenia.

Žalovaná vo veci žalobu ako takú nerozporovala.

Do konania na strane žalovanej vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, ktoré následne z konania vystúpilo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to žiadosťou

o aktiváciu kreditnej platobnej karty z 10.07.2008, prehľadom transakcii, výzvou zo dňa 23.08.2012,
oznámením o postúpení zo dňa 23.08.2012, zmluvou o postúpení, všeobecnými obchodnými
podmienkami, vyjadrením žalobcu zo dňa 01.102.013, výsluchom žalovanej a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Z doplnenia návrhu zo strany navrhovateľa vyplýva, že odporca sa v zmluve zaviazal uhradiť úver vo

výške 995,82 € (30 000 Sk) v mesačných splátkach vo výške 33,19 € (1000 Sk). Z výpisu z účtu vyplývajú
debetné položky (čerpanie odporcom) vo výške 37 490,55,-Sk a kreditné položky vo výške 21 076,00,-
Sk. Rozdiel tvorí neuhradená suma pohľadávky. Nárok na vyrubenie poplatkov vyplýva z OP čl. VI. bod
35. Tieto vyplývajú z výpisu z účtu. Podľa Čl. VI., bod 35. ....„Poplatky súvisiace so správou a používaním
karty sú uvedené v Cenníku, ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch Banky“....Podľa Čl. VI.,

bod 36. ...“ Cenník sa považuje za súčasť Zmluvy. Banka je oprávnená jednostranne meniť Cenník
s účinnosťou od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tom, čo bola Klientovi zmena
Cenníka písomne oznámená“....Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 bola na
navrhovateľa právnym predchodcom postúpená splatná pohľadávka voči odporcovi zo zmluvy o úvere
vo výške 641,63 € s príslušenstvom. Pohľadávka navrhovateľa vo výške 641,63 € s príslušenstvom bola

vyčíslená ku dňu 15.12.2011, preto sa v petite návrhu uplatňuje úrok z omeškania z nesplatenej časti
úveru od daného dátumu. Právny predchodca však vypovedala zmluvu s odporcom dňa 02.09.2008,
vtedy sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto sa navrhovateľ domáha od
odporcu zaplatenia sumy 641,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 484,45
€ od 16.12.2011 až do dňa zaplatenia. Uviedol, že žalovaná suma vo výške 421,88 € pozostáva z

neuhradenej časti úveru vo výške 375,07 €, z odkúpených poplatkov vo výške 33,19 €, z odkúpeného
úroku vo výške 0,87 € a zo zmluvnej pokuty vo výške 12,75 €.

Zo žiadosti o vydanie platobnej karty na čl. 4 vyplýva, že žiadateľ D. E., L.. XX.XX.XXXX žiadosťou
zo dňa 14.11.2004 požiadal pôvodného veriteľa VÚB, a. s. o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB,
a.s. Požiadal o poskytnutie úverového rámca vo výške 30.000,-Sk, t.j. 663,88 eur pri mesačnej splátke

1.000,-Sk, 33,19 eur v počte 30. D. E. podpisom tejto zmluvy vyhlásil, že pred jej podpisom sa oboznámil
s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB,
a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa posledného odseku
žiadosti, prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty.

Listom zo dňa 02.02.2012 pôvodný veriteľ, VÚB banka, a.s. oznámila D. E., že v zmysle zmluvy zo
dňa 14.02.2005 o postúpení postúpila celú pohľadávku voči nemu na žalobcu, postupníka. Doručením
tohto oznámenia je D. E. povinná plniť záväzky postupníkovi, ktoré sú vo výške 466,44 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s.
ako postupca postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka

čo vyplýva z príloha č. 1 k tejto zmluve o postúpení. Na základe uvedeného je preto žalobca aktívne
legitimovaný na podanie žaloby.Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, dlžná suma je 461,86 eur.

Do spisu žalobca ďalej doručil dohodu o uznaní dlhu a úhrade pohľadávkach v splátkach, ktorá je
datovaná zo dňa 24.04.202012. Táto dohoda je uzavretá medzi žalobcom a žalovanou S. E. ako

spoludlžníkom. D. E. L.. XX.XX.XXXX je tam označený ako dlžník. Obsahuje nečitateľný podpis. S
najväčšou pravdepodobnosťou ide o podpis žalovanej S. E., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že
nejakú dohodu podpísala. Podpis D. E. sa tam nenachádza. Pri podpise je uvedené, že sa má jednať
o spoludlžníka. Zo záveru dohody vyplýva, že jej súčasťou sú zmluvné ustanovenia na zadnej strane.
Ide o dva strany súvislého textu písaného drobnými písmenkami a značne neprehľadného. Z dohody
nevyplýva, že by išlo o pristúpenie k záväzku.

Z predloženej Karty klienta na čl. 20 vyplýva, že dlžníkom je D. E., jeho pohľadávka je vo výške 497,91
eur. Dátum zosplatnenia je uvedený 02.09.2008. Aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplýva,
že úver bol zosplatnený dňa 02.09.2008.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a Stanislavom Valčom bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie

predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar aslužby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Súd mal v danej veci za preukázané, že pôvodný veriteľ sa zaviazal prostredníctvom úverového
rámca poskytnúť D. E. finančné prostriedky do výšky úverového rámca 30.000,-Sk, t.j. 995,82 eur pri
minimálnej mesačnej splátke 1.000,-Sk, 33,19 eur prostredníctvom vydanej kreditnej platobnej karty
Triangel.

Prehľad čerpania finančných prostriedkov dokumentuje výpis z účtu na čl. 53 až 60.

Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 uzatvorenej medzi pôvodným
veriteľom a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania a preto je
žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Po preskúmaní veci a to prehľadu transakcii na čl. 53 až 60 súd zistil, že žalobca si jednostranne
započítaval svoju pohľadávku voči dlžníkovi a to na rôzne úroky, rôzne poplatky za výbery, poplatky za

vyhotovenie výpisov, za poistenie, za nejaké rizikové poistenie.

Súd podľa prehľadu transakcii na čl. 53 až 60 zistil, že reálne kreditné operácie , t.j. vklady dlžníka na
účet boli vo výške 21.076,-Sk, t.j. 699,59 eur.

Pokiaľ išlo o debetné operácie súd všetky debetné operácie, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom
žalobcom neuznal a to pokiaľ sa jednalo o úroky, sankčné úroky a rôzne poplatky za výbery, za

vyhotovenie výpisov, za rôzne poistenia. Dôvodom ich neuznania je jednak to, že ich výšku nemal
súd za preukázanú. Pokiaľ ide o úroky nie je zrejme, o aké úroky sa jedná podľa čoho boli účtované, z
akej sumy a za aké obdobie v akej výške. Súd ma za to, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Takto je to aj pokiaľ ide o rôzne poplatky za výbery a zasielanie výpisov a poplatky za poistenie.
Nie je zrejmé, že by bola uzavretá nejaká poistná zmluva. V tomto smere žalobca taktiež neuniesol

dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o stiahnutie nejakých poplatkov za poistenie za rizikové poistenie nie
je zrejmé, z akého dôvodu ich pôvodný veriteľ jednostranne stiahol. Taktiež je otázne, či ustanovenia
podľa ktorých si ich pôvodný veriteľ jednostranne stiahol, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky,
nakoľko toto dojednanie umožňuje ich výšku kedykoľvek meniť, uvedené sú len odkazom na aktuálne
cenníky a sadzobníky.

Pokiaľ sa jedná o zápočty žalobcu na poistné, z obsahu žiadosti vyplýva, že v časti V žiadosti je
zakomponovaný text úverové poistenie , kde je zaškrtnutá kolónka prijímam komplexný súbor poistenia,
či to je , bližšie tam nie je uvedené. Na druhej strane žiadosti je množstvo drobno písaných obchodných
podmienok. Súd takúto dohodu o poistení vyhodnotil za neplatnú. Táto dohoda je zakomponovaná do
textu samotnej ani nie úverovej zmluvy, ale len žiadosti bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa , Táto časť je

označená ako poistenie, je uvedená drobnými písmenami. Je preto otázne, či žalovaný ako spotrebiteľ
mal takúto vôľu uzavrieť nejakú poistnú zmluvu a či vedel , že súbežne uzatvára aj nejakú zmluvu o
poistení a či ju vôbec chcel uzavrieť a kto predmetnú kolónku zaškrtol. Je nanajvýš pravdepodobne, že
chcel uzavrieť úverovú zmluvu, pretože si chcel požičať peniaze.

Občiansky zákonník v § 37 ods. 1 pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje

za platný a tým aj účinný, teda je schopný vyvolať právne následky. Jedným z právnych následkov
právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne, je jeho neplatnosť a v tomto prípade ide o absolútne
neplatný právny úkon. Samozrejmou požiadavkou právneho úkony je aj danosť - existencia vôle. Ak
niet vôle, niet ani právneho úkonu.Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami,
bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Vážnosť vôle je ďalšou náležitosťou právneho úkonu.
Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu, t.j. ak bol právny

úkon urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu
zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva.
Ďalšou náležitosťou prejavu vôle je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej
podstatnýchzložiekobsahuprávnehoúkonuapredmetu,ktoréhosaprávnyúkontýka.Prejavjeneurčitý,
ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť

prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nezrozumiteľnosť možno označiť za
neurčitosť prejavu po výrazovej stránke. Zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu prejavu vôle. Právny
úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného či
iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne vzaté ani výkladom právneho úkonu nemožno
zistiť, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade chýba aj táto náležitosť a to určitosť prejavu.

Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť

prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkovi právneho vzťahu
je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak nie je poznateľný z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je
objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani
u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného právneho vzťahu.

V danej právnej veci, vzhľadom na konanie žalobcu a postup, akým podľa jeho tvrdení mala byť zmluva

o poistení uzatvorená, súd je toho názoru, že zo strany žalobcu nebol naplnený ani predpoklad určitosti
prejavu vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poistení. Žalovaný o tomto nemusel byť ani oboznámený.
Nie je zrejmé o aké poistenie ide, sumu poistného, obdobie, splatnosť poistného a ďalšie povinné
náležitosti poistnej zmluvy vymedzenej zákonom v ust. 788 a nsl. OZ. Určené sú iba nejakým nejasným
odkazom na obchodné podmienky, ktoré tiež nie sú jasné zreteľné, nie je preukázané, že dlžník sa s

nimi oboznámil. Sú súčasťou obchodných podmienok pre pôvodného veriteľa pre vydanie a používanie
platobnej karty a to až v ich závere. Zároveň je možné aj skonštatovať, že ide aj o neprijateľnú zmluvnú
podmienku a zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa. Nejde o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Navyše žalobca nijakým spôsobom, ohľadom výšky poistného svoj
nárok nepreukázal, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.

Súd preto v zmysle vyššie uvedeného ako oprávnene uznal len debetné operácie vo výške reálnych
výberov a realizovaných príkazov z účtu v sume 16.800,-Sk, t.j.-557,65 eur. Na základe uvedeného preto
mal súd za to, že na strane dlžníka nevznikol žiaden dlh ( vklady boli vo výške 21.076,-Sk, t.j. 699,59
eur, výbery uznané súdom boli vo výške 16.800,-Sk, t.j. 557,65 eur ) a pretože žalobcovi už nič nedlží.
Z tohto dôvodu je preto žaloba nedôvodná aj voči žalovanej.

Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd ďalej poukazuje, že žalobca si voči žalovanej, ktorá nebola pôvodným dlžníkom uplatňuje žalovanú
sumu s poukazom na uzavretú dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 24.04.2012. Súd
má za to, že dohoda o uznaní musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä
musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaný dlh, takéto

uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre
omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh
nevznikol, alebo, že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého

úveru ku dňu 02.09.2008. Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorýje potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, by tak uplynula dňa 03.09.2011.
Súd sa premlčaním ako takým nezaoberal pretože žalovaná doposiaľ námietku premlčanie nevzniesla.

Zo strany žalovanej však dňa 24.04.2012 došlo k podpísaniu Dohody o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku, pričom išlo nie o jej záväzok, ale záväzok tretej osoby, ako to vyplynulo z vykonaného
dokazovania. V čase podpisu predmetnej dohody ešte pohľadávka žalobcu bola premlčaná. Z dohody
nijako nevyplýva a to zo samotného textu dohody na prednej strane nevyplýva, že by žalovaná bola
oboznámená o tom, že uznáva nejakú premlčanú pohľadávku. Zároveň zo záveru dohody vyplýva,
že jej súčasťou sú zmluvné ustanovenia na zadnej strane. Ide o dva strany súvislého textu písaného

drobnými písmenkami a značne neprehľadného. Nie je ani zrejmé podľa akého zákonného ustanovenia
bola dohoda uzavretá.

Navyše v danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené
s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník -
žalovaná, si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede žalovanej vyplýva, že pred podpisom dohody dohodu

neprečítať. Uviedla, že bola za ňou nejaký pán a ten jej povedal že ide o dohodu ohľadom splátkového
kalendára. Išlo jej o to, aby mohla dlh uhradiť v splátkach.

Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaná ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie v
rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako

dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej

strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých
obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné

prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä

konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane

spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona

o ochrane spotrebiteľa).Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona

o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená
pohľadávka bola splatná dňa 02.09.2008. Žalobca podal návrh na začatie súdneho konania dňa

07.02.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Premlčaním sa súd nezaoberal
pretože táto námietka premlčania v konaní nebola vznesená.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.02.2012, ktorú žalovaná podpísala, súd vzhľadom na vyššie
uvedené hodnotí tiež ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto

zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa - žalobcu, ako aj
potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Uznanie dlhu žalovanou súd považuje za právne neúčinné, pretože žalovaná nemala vedomosť o
následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom
je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu

uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Navyše dlh v tomto čase neexistoval. Žalobca v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti žalovanú nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, ktorá
v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísala formulár, obsah ktorého jej nebol zrejmý.

Zároveň z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že dohoda o uznaní bola podpísaná
žalovanou, ktorá nebola pôvodným dlžníkom, týmto pôvodným dlžníkom bol len D. E.. Súd túto dohodu

vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Žalovaná nemôže uznať dlh, ktorý nemala. Tretia osoba môže k
záväzku inej osoby len pristúpiť. Uznať dlh, tak ako je to definované v § 558 OZ môže ako to explicitne
vyplýva zo znenia tohto ustanovenia môže len dlžník, čo žalovaná nebola. To, že v danom prípade sa
jednalo o pristúpenie k záväzku žalovanou k záväzku D. E. zo žalobcom predloženej dohody v žiadnom
prípade nevyplýva. Nemôže byť spoludlžníkom, ak s ňou nebola uzavretá zmluva o vydanie platobnej

karty. Žiadosť o vydanie platobnej karty je podpísaná len D. E. a len on je označený v žiadosti ako klient.
Nemôže sa teda jednať v žiadnom prípade ani o nejakú dohodu o prístupe k záväzku tretej osoby podľa
ust,. § 533 OZ , takéto dôvody a znenie nie sú v nej uvedené. Žalovaná nebola v žiadnom zmluvnom
vzťahu s pôvodným veriteľom, žiadnu žiadosť o vydanie platobnej karty nepodala. S poukazom na
vyššie uvedené keďže súd túto dohodu o uznaní vyhodnotil ako absolútne neplatnú je preto žaloba aj

tohto z dôvodu voči žalovanej S. E. absolútne nedôvodná a to aj napriek tomu, že žalovaná so žalobou
ako takou súhlasila, nakoľko si s najväčšou pravdepodobnosťou ako priemerný spotrebiteľ všetkých
vyššie uvedených skutočnosti nemohla byť vedomá.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (,, ďalej len O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení
mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanému žiadna náhrada
trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a trovy konania nevyčíslil, súd
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s,.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.