Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 4, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200803
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3012200803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja

Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: Zlatá huta, spol. s r.o., IČO: XX XXX
XXX, so sídlom Bernolákova 11/3040, Trenčín, práv. zast. JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, so
sídlom Horná 27, Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2,
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r
zo dňa 31. augusta 2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č.XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/

XXXX-r zo dňa 31. augusta 2012 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX zo dňa 4. mája 2012 z dôvodu, že ide o rozhodnutia nezákonné, ktorými bol ukrátený na svojich
právach, a preto navrhol, aby ich súd po preskúmaní ich zákonnosti zrušil. Žalobca súčasne si uplatnil
náhradu trov konania.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 31. augusta 2012 na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX

zo dňa 4. mája 2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za
zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 634 985,16 Eur z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienok
na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2, písm.a), zákona č. 222/2004 Z.z. z nákupu zlata od dodávateľa spol.
A Energie s.r.o. Trnava v celkovej sume 9 305 816.- Sk a z nákupu zlata od dodávateľa spol. A.J. Secret
Consulting s.r.o. Bratislava, v celkovej výške 9 823 746.- Sk.

Žalobca v žalobe pod bodom 1/ tvrdil, že správca dane vykonal u neho riadnu daňovú kontrolu v období

od 27. júla 2008 do 11. septembra 2009, na základe ktorej správca dane vydal dňa 18. septembra 2009
dodatočný platobný výmer. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky) na odvolanie žalobcu rozhodnutím zo dňa 16. apríla 2010 potvrdil napadnutý dodatočný
platobný výmer správcu dane. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 20. októbra 2010 č.k.
11S/65/2010-61 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že daňová
kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote. Žalovaný následne dňa 13. januára 2011 zrušil dodatočný
platobný výmer správcu dane zo dňa 18. septembra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca

dane začal opakovanú daňovú kontrolu i keď formálne tvrdil, že začal riadnu daňovú kontrolu. Žalobca
namietal, že už nemohla prebehnúť daňová kontrola, a ak daňové orgány opakovane vykonali kontrolu,
porušili zásadu legálnej licencie a zásadu enumeratívnosti verejných pretenzií v zmysle článku 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Daňový orgán je povinný zistiť a preveriť všetky okolnosti rozhodujúcepre správne určenie a vyrubenie dane na prvý raz. Výnimka môže byť pripustená len v prípade, ak
po ukončení daňovej kontroly vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré môžu viesť k zmene pohľadu na
skutkový a právny stav veci. Žalobca s poukazom na ust. § 15b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. tvrdil,

že daňová kontrola, ktorá už bola vykonaná od 27. júla 2008 do 11. septembra 2009, sa týkala tej istej
dane a za rovnaké zdaňovacie obdobie, ako bola vykonaná opakovaná daňová kontrola v roku 2011.
Na vykonanie opakovanej daňovej kontroly neboli splnené zákonné predpoklady, pretože nedodržanie
lehoty na jej vykonanie nie je dôvodom na jej opakovanie. Preto správca dane, ktorý vykonal opakovanú
daňovú kontrolu, konal v rozpore so zákonom. Žalobca zdôraznil, že je vylúčené, aby v tej istej veci

prebiehala taká istá daňová kontrola. Žalovanému v dôsledku nezákonného postupu, t.j. nevykonanie
kontroly v zákonnej lehote, zanikla kompetencia vykonať takú istú daňovú kontrolu. Žalobca tvrdil, že
vykonanie duplicitnej daňovej kontroly je neprípustné a nezákonné, a tento postup možno považovať za
protiprávne šikanovanie daňového subjektu. Preto opakovaná daňová kontrola je nulitná.

Žalobca v bode 2/ žaloby tvrdil, že dôkazy získané opakovanou daňovou kontrolou, sú získané

nezákonne a v konaní na ne nemožno prihliadnuť. V opakovanej kontrole nebolo vykonané nič,
žalovaný len použil všetky dôkazy, ktoré získal na základe pôvodnej nezákonnej daňovej kontroly.
Žalovaný v odvolacom konaní nemôže preskúmavať daňovú kontrolu, ktorá bola ukončená, môže len
preskúmať prvostupňové rozhodnutie, teda nie daňovú kontrolu, a konanie, ktoré mu predchádzalo.
Článok. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov iný postup

vylučuje. Žalovaný sa nevyporiadal s podstatnou námietkou žalobcu o neprípustnosti opakovanej
daňovej kontroly, a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo je
dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250d ods. 2, písm. d), O.s.p.. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie žalovaného v inej veci č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 31.
augusta XXXX, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane práve z dôvodu, že nemožno vykonať

opakovanú daňovú kontrolu.

Ďalej, žalobca v žalobe pod bodom 3/ tvrdil, že postupom správcu dane došlo k závažnému procesnému
pochybeniu, keď vo veci vôbec neprebehlo prvostupňové daňové konanie. Žalobca s poukazom na § 1a

písm. d), a § 15 ods.1, veta prvá, zákona o správe daní a poplatkov uviedol, že daňová kontrola nie je
daňovým konaním, pretože sa v nej nerozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Podľa
§ 15 ods. 13 a § 44 zákona o správe daní a poplatkov ukončením daňovej kontroly sa začalo vyrubovacie
konanie, v ktorom zákon priznáva daňovému subjektu procesné práva v zmysle § 29 zákona o správe
daníapoplatkov.Žalobcavzniesolkzisteniamdaňovejkontrolyzávažnénámietky,napriektomusprávca

dane po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole a jej ukončení vydal len rozhodnutie a neposkytol
žalobcovi priestor na ochranu jeho práv. Daňové orgány týmto postupom porušili právo žalobcu na
spravodlivé konanie v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na skutočnosť, že protokol o zisteniach z daňovej kontroly bol s ním prerokovaný dňa 3. mája 2012 a
správca dane vydal dodatočný platobný výmer už 4. mája 2012. Vyrubovacie konanie, t.j. prvostupňové

konanie teda nemohlo prebehnúť.

Žalobca v bode 4/ žaloby namietal závažné procesné pochybenie žalovaného, ktoré spočívalo v
nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 44 ods. 6 zákona o správe
daní a poplatkov. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 13. januára 2011, ktorým bolo zrušené prvostupňové

rozhodnutie, sa vec vrátila do štádia začatia vyrubovacieho konania a dňom nasledujúcim po dni
doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu správcovi dane začala plynúť 15-dňová lehota na vydanie
rozhodnutia podľa § 44 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov. Správca dane uvedenú lehotu
na vydanie rozhodnutia nedodržal, pretože rozhodnutie vydal až 4. mája 2012, teda takmer po 16
mesiacoch. Daňové konanie bolo zaťažené chybou nezákonnosti, pre ktorú je napadnuté rozhodnutie

rovnako nezákonné. V súvislosti s námietkou o nedodržaní 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia
poukázal žalobca na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo III ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.
júna 2010.

Žalobca v bode 5/ žaloby konštatoval, že žalovaný v celom rozsahu prevzal záver správcu dane,

že nepreukázal dodanie priemyselného zlata od spoločnosti A.J.Secret Consulting s.r.o.. Tento záver
prevzal žalovaný z predchádzajúceho konania, s námietkami žalobcu sa nevyporiadal. Svedkyňa N.,
konateľka spol. A.J.Secret Consulting s.r.o., v inom konaní jednoznačne potvrdila, že žalobcovi bolo
dodané priemyselné zlato. Žalobca navrhol, aby táto svedkyňa bola opakovane vypočutá za účelomodstránenia rozporov, avšak správca dane odmietol vykonať uvedený dôkaz a v preskúmavanom
rozhodnutíobsahvýpovedeuvedenejsvedkynenevyhodnotil.Žalovanýbolpovinnýuviesťvodôvodnení
rozhodnutia dôvody, pre ktoré odmietol vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu.

Žalobcavbode6/žalobynamietalzáveržalovaného,žežalobcanepreukázalnákuppriemyselnéhozlata
od spol. A.Energie s.r.o., pretože táto spoločnosť nemala nič spoločné so zistením skutkového stavu v
súvislosti so spol. A.J.Secret Consulting s.r.o.. Podľa názoru žalobcu táto spoločnosť riadne fungovala,
boli u nej vykonané daňové kontroly a miestne zisťovania a v súvislosti s dodávkami zlata žalobcovi

neboli zistené žiadne nedostatky. Žalobca považoval za nulitný dôkaz skutočnosť, že konateľ spol.
A.Energie s.r.o. je nezastihnuteľný a nespolupracuje s daňovými orgánmi. Ak správca dane nepreukázal
opak tvrdenia žalobcu, potom musí prijať záver, že jeho tvrdenia sú preukázané.

Žalobca v bode 7/ žaloby vyhlásil, že sa pridržiava obsahu pôvodnej žaloby, ktorý sa týkal nezákonnosti
vykonaných dôkazov ako aj nezákonnosti postupu správcu dane. Záver žalovaného je nezákonný, ktorý

len prevzal od správcu dane do svojho rozhodnutia. Ide o vady konania, ktoré mali vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, a na ktoré musí súd prihliadnuť podľa § 250i ods. 3 O.s.p..

Žalovaný v písomnom stanovisku (č.l. 42) žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke žalobcu,
že správca dane vykonal opakovanú daňovú kontrolu, uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu podľa

§ 15 ods. 14 a ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov daňovú kontrolu, ktorá trvala od 27. júla 2008 do
14. septembra 2009, na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie máj 2008. Táto kontrola bola začatá dňa 27. júla 2008,
t.j. pred lehotou na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ktorá v zmysle § 79 zákona č.
222/2004 Z.z. uplynula 25. augusta 2008. Žalobca si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu

DPH v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008. Kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH bola ukončená dňa 14. septembra 2009 a dňa 24.
septembra 2009 bol žalobcovi vrátený priznaný nadmerný odpočet DPH v sume 198 649,39 Eur.

Žalovaný konštatoval, že správca dane nedodržal 1-ročnú lehotu na ukončenie daňovej kontroly na

zistenie, či žalobca si oprávnene uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2008. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/65/2010 rozsudkom
zo dňa 20. októbra 2010 zrušil rozhodnutie žalovaného vo veci nadmerného odpočtu DPH
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Následne žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane č.
645/230/79230/09/Fe a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný zdôraznil, že správcovi dane neuložil

povinnosť vykonať opakovanú daňovú kontrolu. Správca dane v súlade s názorom oddelenia metodiky
daní Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 25. februára 2011 vykonal u žalobcu riadnu
daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj 2008 a oznámenie o jej vykonaní bolo doručené žalobcovi
listom zo dňa 29. marca 2011.

Žalovaný k námietke žalobcu, že správca dane v opakovanej daňovej kontrole len použil nezákonne
získané dôkazy z pôvodnej kontroly, uviedol, že v súlade s § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov
správca dane využil zákonne získané dôkazy z iných daňových konaní a vykonal v rámci riadnej kontroly
ústne pojednávanie so svedkom D. I., bývalým konateľom HiB Trade s.r.o., ktorý bol dodávateľom
investičného zlata pre spoločnosť A.J.Secret Consulting s.r.o.. Svedok D. I. vypovedal zhodne s jeho

predchádzajúcou výpoveďou uvedenou v zápisnici zo dňa 19. januára 2009. Žalobca nevyužil
možnosť klásť svedkovi otázky napriek tomu, že bol písomne upovedomený o termíne jeho vypočutia.

Žalovaný k námietke žalobcu o neprípustnosti opakovanej daňovej kontroly uviedol, že správca dane
vykonal u žalobcu v súlade s právnym názorom Ministerstva financií Slovenskej republiky riadnu daňovú

kontrolu podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov a nie opakovanú daňovú kontrolu podľa
§ 15b citov. zákona. Nejednalo sa o identickú vec, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
odvolacom konaní k rozhodnutiu správcu dane za celé zdaňovacie obdobie december 2008, pričom
predchádzajúca daňová kontrola (27. júla 2008 do 14. septembra 2009) a v náväznosti na ňu vydané
rozhodnutia daňových orgánov sa týkali oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet dane za máj 2008.

K ďalšej námietke žalobcu o závažnom procesnom pochybení daňových orgánov z dôvodu, že
neprebehlo prvostupňové daňové konanie, žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť sa vyjadriť a
predložiť dôkazy v priebehu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmernéhoodpočtuDPHzauvedenézdaňovacieobdobieakoajvpriebehuriadnejdaňovejkontroly.Zákonospráve
daní neupravuje a ani nepredpokladá osobnú účasť daňového subjektu vo vyrubovacom konaní ani v
odvolacom konaní. Správca dane vo vyrubovacom konaní hodnotí skutočnosti zhrnuté v protokole o

daňovej kontrole a námietky daňového subjektu proti protokolu, ktoré sú právne významné pre určenie
dane. Vo vyrubovacom konaní nedochádza k formálnemu vykonaniu dôkazov už vykonaných v rámci
daňovej kontroly za účasti daňového subjektu. V súlade s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. februára 2008 sp.zn. 3Sžf/23/2007 žalovaný
uviedol, že vo vyrubovacom konaní ide o hodnotenie dôkazov z daňovej kontroly, a preto sa daňové

orgány nedopustili procesného pochybenia.

Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že zo strany daňových orgánov došlo k
procesným pochybeniam, pretože správca dane nevydal rozhodnutie v 15-dňovej lehote v zmysle
§ 44 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. V prejednávanej veci vykonal správca dane u žalobcu
riadnu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 a v súlade s §

44 ods. 6 v nadväznosti na § 15 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov vydal rozhodnutie dňa 4. mája
2011, t.j. nasledujúci deň po dni prerokovania protokolu (3. máj 2011).

Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o tom, že prevzal záver od správcu dane.
Tvrdil, že správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. 2, 4 zákona o správe daní a poplatkov, keď

preveroval formu zlata dožiadaním u iných správcov dane, ktorí vykonali daňové kontroly za rok 2008 v
spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. a spol. A Energie s.r.o.. Ide o obchodné spoločnosti, ktoré žalobcovi
dodávali zlato. Správca dane na základe informácií od Daňových úradov Trnava, Myjava a Bratislava,
ďalejnazáklademedzinárodnejvýmenyinformáciíodrakúskejdaňovejsprávy,akoajzdaňovýchkontrol
u žalobcu za iné zdaňovacie obdobie roku 2008, zistil, že žalobca nakúpil od spol. A.J. Secret Consulting

s.r.o. a spol. A Energie s.r.o. investičné zlato. Žalobca nepreukázal, že nakúpené zlato nemalo formu
investičného zlata, prípadne, že zlato nakúpil od iného dodávateľa.

K námietke žalobcu, že daňové orgány nehodnotili skutočný obsah výpovede svedkyne A. N., žalovaný
poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (str. 9, 10), v ktorom podrobne boli vyhodnotené

výsledky zisťovania v súvislosti s preverovaním nákupu zlata a v tejto súvislosti aj s hodnotením obsahu
výpovede A. N..

Žalovaný nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že spol. A. Energie s.r.o. nemá žiadnu súvislosť so
zisťovaním skutkového stavu súvisiaceho so spol. A.J. Secret Consulting s.r.o.. Obe spoločnosti dodali

žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období investičné zlato. Skutočnosť, že W. Y., konateľ spol. A.
Energie s.r.o., nebol zastihnuteľný, nebol dôvodom na nepriznanie práva na odpočet dane z faktúr od
tohto dodávateľa. Žalovaný sa s dôvodmi, pre ktoré nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH
z faktúr od spol. A. Energie s.r.o. vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 3 až 6.

K námietkam žalobcu uvedeným v bode 7/ žalovaný v stanovisku uviedol, že sa s nimi vyporiadal v
stanovisku vo veci vedenej na tun. súdu pod sp. zn. 11S/65/2011.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo. Súd dospel k záveru, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a

preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Súd vo veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia považuje za potrebné poukázať na
skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu preskúmavaného rozhodnutia. Z administratívneho spisu je
zrejmé, že žalobca podal dňa 4. júna 2008 daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie máj 2008. V

daňovompriznanísiuplatnilnároknanadmernýodpočetDPHvsume15717879,-Sk (521738,00Eur).

Tak, ako je uvedené vyššie, nadmerný odpočet DPH a postup pri jeho odpočítaní upravuje § 79 zákona
o DPH. V zmysle citov. ustanovenia si žalobca mohol nadmerný odpočet odpočítať od vlastnej daňovej
povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, t.j. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie

jún 2008. Ak nadmerný odpočet DPH prevyšoval daňovú povinnosť v zdaňovacom období za jún 2008,
alebo ak si uplatňoval ďalší nadmerný odpočet DPH, potom správca dane bol povinný mu nadmerný
odpočet DPH za máj 2008 vrátiť do 30 dní od dátumu podania daňového priznania za zdaňovacie
obdobie jún 2008.Správca dane začal u žalobcu dňa 27. júla 2008 (pred lehotou 30 dní na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH) kontrolu na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH podľa § 15 ods. 14 zákona č.

511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a do 10 dní po skončení kontroly vydal rozhodnutie a vrátil
žalobcovi len časť nadmerného odpočtu DPH v sume 195 000 Eur, t.j. len z preukázaných obchodov.

Súd považuje za potrebné poukázať na rozdiel medzi daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti
vrátenia nadmerného odpočtu DPH a „riadnou“ daňovou kontrolou DPH, pričom obe daňové kontroly

upravuje § 15 zákona o správe daní a poplatkov.

Medzi týmito kontrolami je rozdiel v spôsobe začatia kontroly a vo vydaní rozhodnutia po kontrole.
Ustanovenie § 15 ods. 14 zákona o správe daní a poplatkov osobitne upravuje kontrolu na zistenie
oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu DPH, pričom správca dane pri tejto kontrole kontroluje
prijaté zdaniteľné obchody - vstupy, z výstupov kontroluje napr. uplatnené oslobodenie od dane, tzn.

tie obchody, ktoré majú vplyv na výšku uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Po skončení kontroly
oprávnenosti nadmerného odpočtu správca dane vydá rozhodnutie (nie dodatočný platobný výmer).
Zákon o správe daní a poplatkov v ust. § 15 ods. 14, veta štvrtá, vylúčil štádium vyrubovacieho
konania po skončení kontroly daňovníkom uplatneného nadmerného odpočtu, pretože na vykonanie
tejto kontroly sa nevťahujú ustanovenia § 15 odsekov 2,3,7 a ods. 13 - štvrtej vety citov. zákona.

Pri daňovej kontrole (riadnej) správca dane najskôr vráti nadmerný odpočet DPH, ktorý si daňový
subjekt uplatnil v daňovom priznaní a až následne začne vykonávať kontrolu. Správca dane daňovou
kontrolou kontroluje výberovým spôsobom prijaté (vstupy) aj uskutočnené zdaniteľné plnenia (výstupy).
Nasledujúci deň po skončení kontroly začína vyrubovacie konanie podľa § 44.

Správcadanemôževykonaťopakovanúdaňovúkontroluzasplneniazákonnýchpodmienokpodľa§15b
zákona o správe daní a poplatkov, t.j. po vykonaní riadnej daňovej kontroly, pretože výsledky opakovanej
daňovej kontroly by nebolo možné porovnať s výsledkami tzv. riadnej daňovej kontroly.

Súd poukázal na rozdiely medzi daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na nadmerný
odpočet DPH a tzv. riadnou daňovou kontrolou, a to v súvislosti s tvrdením žalobcu, že daňové orgány
konali nezákonne a došlo k porušeniu jeho práv. Žalobca tvrdil, že správca dane vykonal u neho riadnu
daňovú kontrolu v období od 27. júla 2008 do 14. septembra 2009 a správca dane po
tom, ako bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 18. septembra 2009 a rozhodnutie žalovaného

zo dňa 16. apríla 2010 zrušené (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. októbra 2010, č.k.
11S/65/2010-61) začal u žalobcu dňa 4. mája 2011 opakovanú daňovú kontrolu, aj keď formálne tvrdil,
že išlo o tzv. riadnu daňovú kontrolu. Žalobca namietal, že už nemohla prebehnúť daňová kontrola, a ak
daňové orgány opakovane vykonali kontrolu, porušili zásadu legálnej licencie a zásadu enumeratívnosti
verejných pretenzií v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Súd uzavrel, že daňová kontrola, ktorú správca dane vykonal u žalobcu od 27. júla 2008 do
14. septembra 2009 bola zameraná na zistenie oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH z dodania tovaru (zlata) len od spol. A.J.Secret Consulting s.r.o.. Zákon o
správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby po vykonaní daňovej kontroly

zameranej na oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH podľa § 79 zákona o DPH
nebola vykonaná u daňového subjektu daňová kontrola zameraná na daňovým subjektom uplatnený
odpočet DPH z tovaru a služieb v zmysle § 49 zákona o DPH. Vykonanie daňovej kontroly na posúdenie
nároku na odpočet DPH (nie nadmerný odpočet DPH) nebolo zákonom o správe daní a poplatkov
vylúčené ani v prípade, ak ide o rovnaké zdaňovacie obdobie a posudzované sú okrem iných aj dodávky

tovarov a služieb, ktoré už boli predmetom nadmerného odpočtu DPH, pretože pre ich uplatnenie sú
zákonom stanovené iné podmienky (odpočet DPH upravuje § 49 zákona o DPH, nadmerný odpočet
DPH upravuje v § 79 citov. zákona).

Z uvedeného dôvodu súd neprihliadol na námietku žalobcu, že po tom, ako bola vykonaná daňová

kontrola (od 27. júla 2008 do 14. septembra 2009) na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH v zmysle § 79 zákona o DPH už nebolo možné vykonať daňovú kontrolu
(od 4. mája 2011 do 3. mája 2012) v zmysle § 49 zákona o DPH za rovnaké zdaňovacie obdobie,
t.j. za máj 2008.Správca dane na základe zistení z daňovej kontroly, ktorú vykonal u žalobcu od 4. mája 2011
do 3. mája 2012 vyrubil žalobcovi dodatočným platobným výmerom rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie

máj 2008 v sume 634 985,16 Eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet
DPH podľa § 49 ods. 2, písm. a), zákona č. 222/2004 Z.z. z nákupu zlata od dodávateľa spol. A
Energie s.r.o. Trnava v celkovej sume 9 305 816.- Sk a z nákupu zlata od dodávateľa spol. A.J. Secret
Consultings.r.o.Bratislava,vcelkovejvýške9823746.-Sk.Žalovanýnaodvolaniežalobcurozhodnutím
zo dňa 31. augusta 2012 potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 4. mája 2012.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2008 uplatnil
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), zákona o DPH z nákupu zlata od dodávateľa spol. A
Energie s.r.o., Trnava, v celkovej sume 9 305 816,58,- Sk, z týchto dodávateľských faktúr:
č. 20080026 zo dňa 08.04.2008 (základ dane 1 797 732,- Sk, DPH 341 569,10 Sk), č.
20080033 zo dňa 06.05.2008 (základ dane 3 658 613,- Sk, DPH 695 136,50 Sk), č. 20080034

zo dňa 09.05.2008 (základ dane 2 597 170,- Sk, DPH 493 462,30 Sk), č. 20080035 zo dňa
14.05.2008 (základ dane 529 012,- Sk, DPH 100 512,28 Sk),
č. 20080036 zo dňa 15.05.2008 (základ dane 2 639 655,- Sk, DPH 501 534,50 Sk),
č. 20080037 zo dňa 20.05.2008 (základ dane 1 602 069,- Sk, DPH 304 393,10 Sk),
č. 20080039 zo dňa 27.05.2008 (základ dane 3 200 297,- Sk, DPH 608 056,60 Sk),

č. 200801 zo dňa 16.05.2008 (základ dane -1 797 732,- Sk, DPH -341 569,10 Sk),
č. 50080030 zo dňa 06.05.2008 (základ dane 1 045 319,41 Sk, DPH 198 610,70 Sk),
č. 50080031 zo dňa 09.05.2008 (základ dane 2 597 171,75 Sk, DPH 493 462,60 Sk),
č. 50080032 zo dňa 16.05.2008 (základ dane 13 197 374,55 Sk, DPH 2 507 501,20 Sk),
č. 50080033 zo dňa 19.05.2008 (základ dane 13 150 236,60 Sk, DPH 2 498 545,- Sk),

č. 50080034 zo dňa 23.05.2008 (základ dane 3 160 089,18 Sk, DPH 600 416,90 Sk),
č. 50080035 zo dňa 28.05.2008 (základ dane 1 600 973,22 Sk, DPH 304 184,90 Sk).

Predmetom všetkých faktúr boli dodávky zlata - plech o hrúbke 8 mm, s obsahom Au o rýdzosti
999,9/1000, hmotnosť v gramoch (v celých číslach na dve desatinné miesta).

Súd k obchodom, ktoré žalobca uzavrel so spol. A. Energie s.r.o. Trnava konštatoval, že žalobca
nakupoval investičné zlato od dodávateľa, ktorý ho nakúpil od spol. LAZZA, s.r.o. Poriadie, pričom
investičné zlato pochádzalo od spoločnosti Schöeller Münzhandel Gmbh, Wien a ako finálny dodávateľ
zlata pre platiteľa vystupovala práve spoločnosť A Energie s.r.o., Trnava. Je potrebné tiež uviesť, že

konateľ spol. A. Energie s.r.o. Laurinec Kotora sa nezdržiava v sídle spoločnosti ani v mieste bydliska.
Táto skutočnosť sama o sebe nebola dôvodom neuznania nároku na odpočet DPH z nákupu zlata
od spol. A. Energie s.r.o.. Česká aj slovenské spoločnosti sa zaoberali iba obchodnou činnosťou so
zlatom, t.j. nakupovali a predávali zlato v nezmenenom stave, nemali oprávnenie vyrábať investičné
zlato alebo pretvárať zlato na investičné zlato. Daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, ak

neuznali žalobcom uplatnený odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti A Energie s.r.o.,
pretože nepreukázal, že predmetom nákupu nebolo investičné zlato.

Medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporné, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2008 uplatnil
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), zákona o DPH z nákupu zlata od dodávateľa spol. A.J.

Secret Consulting s.r.o. Bratislava, v celkovej sume 9 823 746,- Sk, z týchto dodávateľských faktúr:
č. 4/2008 zo dňa 21.05.2008 (základ dane 11 006 400,- Sk, DPH 2 091 216,- Sk),
č. 5/2008 zo dňa 27.05.2008 (základ dane 13 758 000,- Sk, DPH 2 614 020,- Sk),
č. 7/2008 zo dňa 28.05.2008 (základ dane 26 939 528,- Sk, DPH 5 118 510,- Sk),

Predmetom všetkých faktúr bol tovar označený ako AU pásy hrúbky 5 mm, hmotnosť v gramoch (v
celých číslach), rýdzosť 999,9.

Súd k obchodom, ktoré žalobca uzavrel so spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. Bratislava, konštatoval, že
prvým dodávateľom zlata na územie Slovenskej republiky bol rakúsky dodávateľ Schöelle Münzhandell

GmbH. Táto rakúska spoločnosť fakturovala v roku 2008 spoločnosti HiB Trade s.r.o.dodanie
investičného zlata. Následne spoločnosť HiB Trade s.r.o predala zlato spoločnosti A.J.Secret Consulting
s.r.o. a táto spoločnosť predala zlato nakúpené od HiB Trade s.r.o. len žalobcovi. Pani Jančichová bola
daňovými orgánmi vypočutá počas kontroly DPH za zdaňovacie obdobie r. 2008 vykonanej v spoločnostiA.J. Secret Consulting s.r.o., a preto nebolo dôvodné jej opakované vypočutie. Pani Jančichová sa
vyjadrila do zápisnice u miestne príslušného správcu dane tak, že dodané zlato malo formu plátov a
nejednalo sa o investičné zlato. Potvrdila, že jediným dodávateľom zlata v roku 2008 pre spol. A.J.

Secret Consulting s.r.o., bola spoločnosť HiB Trade s.r.o.. Kontrola rýdzosti a hmotnosti sa vykonávala
u žalobcu a zlato bolo v nezmenenom stave dodávané žalobcovi. Miestne príslušný správca dane
spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. zistil, že vo výdavkoch tejto spoločnosti nie sú zaevidované
žiadne výdavky spojené s opracovaním zlata, s jeho prepravou, poistením a podobne. Z účtovníctva
spol.A.J.SecretConsultings.r.o.vyplynulo,žetátospoločnosťmalajedinéhododávateľazlata,atospol.

HiB Trade s.r.o. a jediného odberateľa zlata spol. Zlatá huta s.r.o. (žalobca). Štefan Marták, konateľ
spoločnosti HiB Trade s.r.o., potvrdil, že zlato od rakúskeho obchodníka bolo dodané priamo k žalobcovi.
Štefan Marták zlato fakticky nevidel, len vyhotovil faktúry pre spol A.J. Secret Consulting s.r.o., ktorá
bola jediným odberateľom zlata. Nadobudnutie investičného zlata je podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH
oslobodené od dane. Na medzinárodných nákladných listoch (CMR č. SK5288642, CMR č. SK5539365)
je uvedená adresa žalobcu ako príjemcu. Spoločnosť HiB Trade s.r.o., ktorej rakúsky dodávateľ ako

prvej obchodnej spoločnosti mal dodať zlato, nebola na nákladných listoch vôbec uvedená. Súd uzavrel,
že rakúsky dodávateľ dodal slovenským odberateľom práve investičné zlato, a túto skutočnosť potvrdila
aj rakúska daňová správa. Ide o zistenia, ktoré boli podložené objednávkami, faktúrami, dodacími listami
a medzinárodnými prepravnými listami (CMR) ako aj prepravnými dokladmi kuriérskej spoločnosti.
Rakúsky obchodník mal napriek vysokému bezpečnostnému riziku pri medzištátnej preprave zlata

dostatok dokladov o uskutoční prepravy investičného zlata až k žalobcovi. Na faktúrach od rakúskeho
obchodníka je pod označením dodávaného tovaru uvedená poznámka, že dodávka zlata je oslobodená
od dane podľa rakúskeho zákona o dani z obratu. Predmetné ustanovenie rakúskeho zákona definuje
investičné zlato, a to zhodne s definíciou investičného zlata uvedenou v § 67 ods. 1 zákona o DPH.
Preto tvrdenie žalobcu, že rakúsky obchodník mu zlato nikdy nedodával, súd považuje za zavádzajúce.

Bývalý konateľ žalobcu preberal zlato od rakúskeho obchodníka, síce pre HiB Trade s.r.o., ale prepravcu
si objednal rakúsky obchodník a ako cieľ dodania určil adresu žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej
kontroly nepreukázal svoje tvrdenie, že zlato si ako zapečatenú zásielku preberala poverená osoba A.J.
Secret Consulting s.r.o.. Tuzemská preprava zlata od žalobcu do spoločnosti A.J. Secret Consulting
s.r.o. ani náklady na opracovanie tohto zlata a jeho preprava neboli žalobcom preukázané. Slovenskí

obchodníci so zlatom (HiB Trade s.r.o. a A.J. Secret Consulting s.r.o.) neboli prítomní pri preberaní zlata
od kuriérskej prepravnej spoločnosti, v ich účtovníctve neboli zaevidované náklady na prepracovanie
zlata, prepravu, poistné. Faktúry vyhotovili formálne bez toho, aby sa osobne zúčastnili preberania zlata
v Trenčíne a okrem formy dodávaného tovaru nemenili hmotnosť ani rýdzosť zlata. Čo sa týka formy
dodávaného zlata, súd poukazuje na tú časť výpovede svedka D. dňa 23. augusta 2011, v ktorej uviedol,

že osoba menom Štefan Guľpe zabezpečila na žiadosť odberateľa, teda žalobcu, úpravu zlata na pláty
o rozmere 20x5x0,5 cm. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal vedomosť, že predmetom dodávky je
investičné zlato, takéto zlato aj nakúpil a len na jeho výslovnú žiadosť bolo zlato upravené na pláty,
pričom hmotnosť a rýdzosť zlata zostala nezmenená. Hmotnosť v gramoch je na faktúrach od rakúskeho
obchodníka uvedená v celých číslach a rovnako aj vo faktúrach tuzemských obchodníkov so zlatom. V

napadnutých rozhodnutiach sú uvádzané výrazy zlaté tehly, ale podľa autorizovaného prekladu znenia
rakúskeho zákona o dani z obratu je investičné zlato definované ako zlaté prúty a aj zlaté tehly. Z.á,
konateľka spol. A.J. Secret Consulting s.r.o., sa vyjadrila k dokladom zaevidovaným v účtovníctve tejto
spoločnosti. Preto tvrdenie žalobcu, že bolo potrebné opakovane vypočuť túto svedkyňu, nepovažoval
súd za dôvodné. Naviac, jej výpoveď mohla byť v neskoršom období ovplyvnená práve žalobcom.

Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov
správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov
potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a
preddavkov, vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné

konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona, alebo osobitných zákonov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených

v daňovom konaní.Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom
konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
určenie, alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane
zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu, alebo na mieste, kde to účel
kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie

účelu podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola
oprávnenosti vrátenia dane, alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa
osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 14, veta prvá a druhá, zákona o správe daní a poplatkov v znení platnom k v roku

2008 ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň
spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia
odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety.

Ust. § 15 ods. 13, štvrtá veta znie: dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom

nasledujúcim po dní spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 idds. 5) sa začína vyrubovacie
konanie (§ 44);

Podľa § 15b ods. 1, zákona o správe daní a poplatkov opakovanou kontrolou sa rozumie daňová kontrola
u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná a) ak daňový

subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným hlásením, c) na
podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a 2 zákona o správe daní a poplatkov vyplýva, že dokazovanie vedie správca
dane,ktorývediedaňovékonanie,pričomdbá,abyskutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedaňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových

subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,

ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných
evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Zákon č. 222/2004 Z.z. upravuje daň z pridanej hodnoty. Predmetom dane je: a) dodanie tovaru

za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej
osoby, b) poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie, d) dovoz tovaru do tuzemska (§ 2 ods. 1 zákona o DPH).

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovaru a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a

7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a), má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Ustanovenie § 67 zákona o DPH upravuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pri investičnom zlate.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto ustanovenia investičným zlatom
a) je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť
995 tisícin a viac,

b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli
zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata
obsiahnutú v minciach viac než o 80%.

Podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie
investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo

forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane
pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa
investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré
vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie
dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

Nadmerný odpočet upravuje ust. § 79 zákona o DPH. Podľa odseku 1 citov. ustanovenia ak v
zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od
vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2.

Postup daňového úradu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH po tom, ako daňový úrad začal daňovú
kontrolunazistenieoprávnenostivrátenianadmernéhoodpočtu,upravujeust.§79ods.4zákonaoDPH.

Súd neprihliadol na námietky žalobcu uvedené v žalobe pod bodmi 1/ až 7/ z týchto dôvodov:

Žalobca v námietke pod bodom 1/ žaloby tvrdil, že daňové orgány porušili jeho práva tým, že
vykonali opakovanú daňovú kontrolu za to rovnaké zdaňovacie obdobie, pričom pre vykonania
opakovanej daňovej kontroly neboli splnené zákonné podmienky. Naviac, rozhodnutia vydané na
základepredchádzajúcejdaňovejkontroly,bolizrušenézdôvodunezákonnosti,pretožedaňovákontrola

nebola vykonaná v zákonnej 1-ročnej lehote. Súd pre poriadok opakuje záver uvedený vyššie s tým, že
zákon o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby po vykonaní daňovej
kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH podľa § 79
zákona o DPH nebola vykonaná u daňového subjektu daňová kontrola na odpočet DPH z tovaru a
služieb v zmysle § 49 zákona o DPH. Vykonanie daňovej kontroly na posúdenie nároku na odpočet DPH

(nie nadmerný odpočet DPH) nie je zákonom o správe daní a poplatkov ( § 15) vylúčené ani v prípade,
ak ide o rovnaké zdaňovacie obdobie a posudzované sú okrem iných aj dodávky tovarov a služieb,
ktoré už boli predmetom nadmerného odpočtu DPH, pretože pre ich uplatnenie sú zákonom stanovené
iné podmienky (odpočet DPH upravuje § 49 zákona o DPH, nadmerný odpočet DPH upravuje v § 79
citov. zákona). Preto súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že po tom, ako bola vykonaná

daňová kontrola (od 27. júla 2008 do 14. septembra 2009) na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v zmysle § 79 zákona o DPH už nebolo možné vykonať daňovú
kontrolu (od 4. mája 2011 do 3. mája 2012) v zmysle § 49 zákona o DPH za rovnaké
zdaňovacie obdobie, t.j. za máj 2008.

Žalobca v námietke pod bodom 2/ žaloby tvrdil, že dôkazy získané opakovanou daňovou kontrolou, sú
získanénezákonneavkonanínemožnonaneprihliadnuť.Súdužvyššiekonštatoval,ževprejednávanej
veci nebola vykonaná opakovaná daňová kontrola v zmysle § 15b zákona o správe daní a poplatkov,
pre výkon ktorej skutočne neboli splnené zákonné podmienky. Správca dane vykonal daňovú kontrolu
podľa § 15 zákona o správe daní a poplatkovú, ktorá bola zameraná na splnenie podmienok na odpočet

DPH podľa § 49 zákona o DPH.

V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný v odvolacom konaní nemôže preskúmavať daňovú kontrolu,
ktorá bola ukončená, ale môže preskúmať prvostupňové rozhodnutie je potrebné opakovane poukázaťna skutočnosť, že žalobca v daňovom priznaní k DPH za máj 2008 si uplatnil nárok na nadmerný odpočet
DPH v sume 521 738,0 0 Eur. Správca dane vykonal u žalobcu od 27. júla 2008 do 14. septembra 2009
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za máj 2008,

pričom kontroloval
prijaté zdaniteľné obchody - vstupy, z výstupov uplatnené oslobodenie od dane, tzn. tie obchody,
ktoré majú vplyv na výšku uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Po skončení kontroly oprávnenosti
nadmerného odpočtu nenasledovalo vyrubovacie konanie, ktoré zákon o správe daní a poplatkov v
ust. § 15 ods. 14, veta štvrtá, vylúčil pre účel vrátenia nadmerného odpočtu DPH. Správca dane

následne rozhodnutím, nie formou dodatočného platobného výmeru, vrátil žalobcovi časť uplatneného
nadmerného odpočtu DPH. Preto námietka žalobcu, že správca dane vykonal opakovanú daňovú
kontrolu a že žalovaný preskúmaval predchádzajúcu daňovú kontrolu, nebola dôvodná.

K námietke žalobcu uvedenej pod bodom 3/, že v konaní neprebehlo prvostupňové konanie súd uvádza,
že pri posudzovaní tejto námietky je potrebné vychádzať z ust. § 15 zákona o správe daní a poplatkov.

Podľa citov. ustanovenia úlohou daňovej kontroly je zaobstaranie skutočností rozhodujúcich pre zistenie
vzniku daňovej povinnosti a jej výšky. Daňová kontrola nespadá pod procesy rozhodovacie ale iba
zisťovacie (§ 15 ods. 1). Výstup z daňovej kontroly, ktorým sa táto ukončuje (protokol), je jedným z
podkladov na začatie daňového konania (§ 15 ods. 13) a súčasne predstavuje zákonom označený
dôkazný prostriedok (§ 29 ods. 4). Obsah protokolu o daňovej kontrole je výsledkom komplexného

zisťovania skutkového stavu a súvisiacej interpretácie daňových a iných právnych predpisov. Správca
dane v Protokole uplatňuje zásadu hodnotenia dôkazov. Daňový subjekt má v priebehu daňovej kontroly
rad procesných práv (§ 15 ods. 5). Až na základe výsledkov daňovej kontroly, ktoré sú obsiahnuté v
Protokole o zisteniach z daňovej kontroly, je daňový subjekt oboznámený s daňovou povinnosťou. Súd
sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vyrubovacie konanie vôbec neprebehlo. Daňová kontrola bola

ukončená Protokolom č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXX2 zo dňa 28. februára 2012 a dodatku
č. 1 zo dňa 3. mája 2012. Protokol bol so žalobcom prejednaný dňa 3. mája 2012. Následne začalo
vyrubovacie konanie a je pravdou, že v tomto konaní správca dane rozhodol o daňovej povinnosti
žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobia dodatočným platobným výmerom zo dňa 4. mája 2012.
Účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane vykonať už vykonané dôkazy, ktoré boli obstarané

v rámci daňovej kontroly. Ak daňový subjekt nepredložil také dôkazy alebo neuviedol také tvrdenia, s
ktorými sa správca dane nevyporiadal počas daňovej kontroly, t.j. v štádiu zisťovania skutkového
stavu, nie je dôvod opakovať už vykonané dôkazy a vyrubovacie konanie sa obmedzí na vydanie
rozhodnutia, v odôvodnení ktorého sú uvedené zistenia a závery z daňovej kontroly. Za dôkazy, s
ktorými sa žalobca nevyporiadal v priebehu daňovej kontroly, nemožno považovať návrhy žalobcu

vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom Z., ktorá už bola vypočutá príslušným správcom dane v rámci
kontroly DPH spol. Secret Consluting s.r.o., pričom tvrdila, že dodávané zlato nespĺňalo vlastnosti
investičného zlata. Podľa názoru súdu správca dane dôvodne nevypočul navrhovanú svedkyňu, pretože
nebol predpoklad, že zmení svoje predchádzajúce výpovede k nadobudnutiu zlata, ktoré podala pred
miestne príslušným správcom dane pri daňovej kontrolách DPH, ktoré sa týkali spol. Secret Consluting

s.r.o., v ktorej bola konateľkou. Zápisnice o výsluchu bývalých konateľov spol. A.J. Secret Consulting
s.r.o. a spol. HiB Trade s.r.o. nie je možné hodnotiť ako nezákonne získané dôkazy, pretože ich použitie
v daňovom konaní vykonanom u žalobcu bolo v súlade s ust. § 16 a § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe
daní a poplatkov, pričom s obsahom uvedených zápisníc bol žalobca riadne oboznámený.

V prejednávanej veci žalobca po ukončení daňovej kontroly neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by neboli
známe z daňovej kontroly, a preto nebolo v rozpore so zákonom, keď správca dane nezopakoval
vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval námietku žalobcu,
že v konaní neprebehlo riadne prvostupňové konanie, za dôvodnú.

Žalobca pod bodom 4/ žaloby namietal závažné procesné pochybenia zo strany žalovaného, ktoré
spočívalo v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 44 ods. 6 zákona
o správe daní a poplatkov.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 podľa § 15 zákona o správe daní a poplatkov (nie
opakovanú daňovú kontrolu podľa § 15b), túto kontrolu ukončil Protokolom zo dňa 28. februára 2012 a
jeho dodatkom zo dňa 3. mája 2012. Rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. 9XXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX vydal dňa 4. mája 2012, t.j. v 15-dňovej lehote v súlade s § 44 ods. 6 v nadväznosti na § 15ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. III US 24/2010-57 nie je možné na danú vec aplikovať, pretože správca
dane nevykonal opakovanú daňovú kontrolu podľa § 15b, ale kontrolu podľa § 15 ods. 2 cit. zákona.

Súd preto námietku nepovažoval za dôvodnú.

Žalobca pod bodom 5/ žaloby namietal, že žalovaný len prevzal záver správcu dane o nepreukázaní
dodania priemyselného zlata od spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. a na túto okolnosť nevypočul bývalú
konateľku spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. Andreu Jančichovú.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane vypočul v priebehu daňovej kontroly D.
a prostredníctvom Daňového úradu Bratislava I aj Z.. Správca dane písomne oboznámil žalobcu so
všetkými zisteniami, na základe ktorých prijal záver, že žalobca nakúpil od spol. A.J. Secret Consulting
s.r.o. a od spol. A Energie s.r.o. zlato, ktoré vykazovalo v zmysle § 67 zákona o DPH všetky znaky
investičného zlata. Žalobca, okrem podanej námietky na postup zamestnancov správcu dane, sa v
priebehudaňovejkontrolyzúčastnillenpojednávaniasZ.umiestnepríslušnéhosprávcudaneBratislava

I. Nezúčastnil sa pojednávania so D. a nevyjadril sa v lehote 15-dní k písomným oboznámeniam so
zisteným stavom č. 6XX/XXX/X1069/XX/Vask, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Vask a č. XXX/XXX/XXXXXX/
XX/D. Námietka týkajúca sa vypočutia svedkyne Z.j je obsahovo totožná s dôvodmi uvedenými v bode
4, súd sa s touto námietkou už vyporiadal v predchádzajúcom bode. Naviac je potrebné uviesť, že
vyjadrenie Z. je uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/

XXXXXX/XXXX zo dňa 24. októbra 2011. Správca dane aj žalovaný sa vyporiadali s jej vyjadreniami
v odôvodnení rozhodnutí, pričom uviedli dôvody, pre ktoré nebol akceptovaný návrh žalobcu na jej
opakované vypočutie. Správca dane mohol podľa § 29 ods. 2 a ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov
použiť pri výkone daňovej kontroly ako dôkazy protokol z daňovej kontroly a zápisnice z pojednávaní
vykonané Daňovým úradom Bratislava I. Súd preto neprihliadol na uvedenú námietku žalobcu.

Žalobca pod bodom 6/ žaloby namietal, že spol. A Energie s.r.o. a spol. A.J. Secret Consulting s.r.o.
nemali nič spoločné, pričom spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. riadne fungovala a daňovými kontrolami
neboli u tejto spoločnosti zistené žiadne nedostatky.

Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že obe spoločnosti dodali v kontrolovanom zdaňovacom
období žalobcovi zlato, ktoré vykazovalo znaky investičného zlata podľa § 67 zákona o DPH a z týchto
faktúr si žalobca uplatnil odpočet DPH. V rozhodnutí žalovaného ani v dodatočnom platobnom výmere
správcu dane nie je uvedený dôvod neuznania odpočtu DPH skutočnosť, že W., konateľ spol. A Energie
s.r.o. je nezastihnuteľný.

Žalobca ako daňový subjekt bol zaťažený dôkazným bremenom a zo zákona mu vyplývala povinnosť
preukázať, že predmetom dodania tovaru od spol. A Energie s.r.o. a od spol. A.J. Secret Consulting
s.r.o. bolo priemyselné zlato, a preto si uplatnil odpočet DPH v súlade s § 49 zákona o DPH. Žalobca
neuniesol bremeno dôkazu a v konaní vierohodne nepreukázal, aké zlato mu bolo skutočne dodané.

Preto jeho námietka, že správca dane bol povinný preukázať opak, nie je dôvodná.

Žalobca pod bodom 7/ vyhlásil, že sa pridržiava obsahu pôvodnej žaloby, ktorý sa týkal zákonnosti
vykonaných dôkazov, ako aj zákonnosti postupu správcu dane, pričom tvrdil, v konaní ide o také vady,
ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ide o dôvod, na ktorý súd musí prihliadnuť

podľa § 250i ods. 3 O.s.p..

K uvedenej námietke súd uvádza, že žaloba musí okrem všeobecných náležitosti podania obsahovať
označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutieapostupnapadá,uvedeniedôvodov,včomžalobcavidínezákonnosťrozhodnutiaapostupu

správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Žalobca v žalobe v bode 7/ len
všeobecne odkazuje na pôvodnú žalobu, pričom neuviedol konkrétne dôvody, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd v správnom konaní nevyhľadáva za žalobcu konkrétne
dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré majú podľa § 249 ods. 2 O.s.p. tvoriť obsah žaloby
a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým je súd podľa §

250h viazaný. Žalobca mal zrejme na mysli predchádzajúcu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V. zo dňa 16. apríla 2010. O tejto žalobe rozhodol tunajší
krajský súd rozsudkom zo dňa 20. októbra 2010 č.k. 11S/65/2010-61, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 3. decembra 2010. Právoplatne skončená vec nemôže byť prejednávaná znova (§159 ods. 3 O.s.p.) a ani na dôvody uvedené v pôvodnej žalobe, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
nemôže súd prihliadnuť v ďalšom konaní, ak v novej žalobe neboli výslovne uvedené.

Podľa názoru krajského súdu v danej veci nebola vykonaná opakovaná daňová kontrola podľa § 15b
zákona o správe daní a poplatkov a daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného
odpočtu dane podľa § 79 zákona o DPH nevylučuje, aby správca dane vykonal za rovnaké zdaňovacie
obdobie riadnu daňovú kontrolu na zistenie, či daňový subjekt si uplatnil odpočet DPH v súlade s
§ 49 zákona o DPH. Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav za kontrolované

zdaňovacie obdobia máj 2008, zabezpečili potrebné dôkazy, ktoré neboli získané v rozpore so zákonom.
Dôkazy správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver s tým, že žalobca nesplnil podmienky
na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože žalobca
nadobudol od svojich dodávateľov v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach len investičné zlato, ktoré
je oslobodené od dane z pridanej hodnoty podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH. Súd nezistil procesné
pochybenia na strane daňových úradov, a preto žalobca nebol ukrátený na svojich právach nezákonným

postupom žalovaného a správcu dane. Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako
nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.