Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200380
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu X. V., bytom P. V., F. XXXX/XX-
X, právne zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, o
preskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhozodňa11.marca2013,č.XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/
XXXX-r jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods.
1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX zo dňa 1. októbra 2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992

Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 115 778,36 euro, keď správca dane
neuznal žalobcovi opodstatnenosť zaúčtovania dodávateľských faktúr spolu v sume 605 334,09 € (467
738,62 € + 137 595,47 €) od spoločností:

1) B. s.r.o., so sídlom Z., D. X, C.: XX XXX XXX spolu v sume 467 738,62 € nasledovne:

- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 25. februára 2010 na sumu 31 661,14 € + DPH 6
015,62 € za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou č.
XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností zo dňa 25. februára 2010,
- faktúra číslo XXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 3. marca 2010 na sumu 50 820,00 € + DPH 9 655,80 €
za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností
zo dňa 3. marca 2010,

- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 16. marca 2010 na sumu 7 500,00 € +
DPH 1 425,00 € za prevedené práce v súlade so Zmluvou o dielo zo dňa 2. marca 2010,
- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 17. marca 2010 na sumu 17 500,00 € + DPH 3
325,00 € za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou
č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností zo dňa 17. marca 2010,
- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 7. apríla 2010 na sumu 1 025,64 € + DPH 194,87 €

za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie
činností zo dňa 7. apríla 2010,- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 9. apríla 2010 na sumu 31 625,08 €
+ DPH 6 008,77 € za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou
zmluvou č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností zo dňa 9. apríla 2010,

- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 5. mája 2010 na sumu 30 333,60 € + DPH 5
763,38€zaprevedenéprácevsúladesosprostredkovateľskouzmluvouč.XX/XX/XXXXavyhodnotenie
činností zo dňa 5. mája 2010,
-faktúračísloXXXXXXXXXX(i.č.XXXXXXX)zodňa4.júna2010nasumu20222,40€+DPH3842,26€
za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností

zo dňa 4. júna 2010,
-faktúračísloXXXXXXXXXX(i.č.XXXXXXX)zodňa7.júna2010nasumu11767,57€+DPH2235,84€
za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností
zo dňa 7. júna 2010,
- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 30. júna 2010 na sumu 167 200,00 € +
DPH 31 768,00 € za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou

zmluvou č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností zo dňa 30. júna 2010,
- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 6. júla 2010 na sumu 976,80 € + DPH
185,59 € za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou č. XX/XX/XXXX a
vyhodnotenie činností zo dňa 6. júla 2010,
- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 23. septembra 2010 na sumu 25 583,51 € + DPH

4 860,87 € za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou
č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností zo dňa 23. septembra 2010,
- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 30. septembra 2010 na sumu 902,88 € + DPH
171,55€zaprevedenéprácevsúladesosprostredkovateľskouzmluvouč.XX/XX/XXXXavyhodnotenie
činností zo dňa 30. septembra 2010,

- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 30. septembra 2010 na sumu 50 556,00 € + DPH
9 605,64 € za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou
č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností zo dňa 30. septembra 2010,
- faktúra číslo XXXXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 18. októbra 2010 na sumu 20 064,00 € + DPH 3
812,16 € za prevedené práce v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou

č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností zo dňa 18. októbra 2010.

2) F. Z., s.r.o., so sídlom V., T. XXX/XX, C.: XX XXX XXX spolu v sume 137 595,47
€ nasledovne:

- faktúra číslo XXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 10. mája 2010 na sumu 6 495,15 € + DPH
1 234,08 € za smrekové paletové hranoly - prírezy,
- faktúra číslo XXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 7. júna 2010 na sumu 12 720 € + DPH
2 416,80 € za rúrkový drôt RD 541 pr. 2,8 mm, tavivo F25,
- faktúra číslo XXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 9. augusta 2010 na sumu 6 533,85 € + DPH 1 241,43

€ za smrekové paletové hranoly - prírezy,
- faktúra číslo XXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 12. augusta 2010 na sumu 20 714,51 € +
DPH 3 935,76 € v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie
činností zo dňa 12. augusta 2010,
- faktúra číslo XXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 6. októbra 2010 na sumu 39 218,10 € + DPH 7 451,44

€ v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie činností zo dňa 6. októbra
2010,
- faktúra číslo XXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 15. októbra 2010 na sumu 13 425,00 € +
DPH 5 533,50 € za rúrkový drôt RD 541 pr. 2,8 mm, tavivo F25,
- faktúra číslo XXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 25. októbra 2010 na sumu 12 840,00 € + DPH

2 439,60 € za rúrkový drôt RD 541 pr. 2,8 mm, tavivo F25,
- faktúra číslo XXXXXXXX (i.č. XXXXXXX) zo dňa 30. novembra 2010 na sumu 6 311,25 € + DPH 1
199,14 € za rúrkový drôt RD 541 pr. 2,8 mm, tavivo F25,
- faktúra číslo XXXXXXXX (i.č. XXXXXXXX) zo dňa 7. decembra 2010 na sumu 19337,61 € + DPH 3
674,15 € v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou č. XX/XX/XXXX a vyhodnotenie

činností zo dňa 7. decembra 2010.

Žalobca v rozsiahlej žalobe prevažne len popísal rozhodnutie správcu dane ako i rozhodnutie
žalovaného. Až v závere žaloby žalobca zdôvodnil, prečo so stanoviskom správcu dane ohľadneneuznania daňových výdavkov žalobca nesúhlasí, pričom žalobca konkrétne vytýka žalovanému, že bol
jeho postupom a rozhodnutím ukrátený na svojich právach z týchto dôvodov:

1. V súdenej veci bola podľa žalobcu porušená požiadavka čo najúplnejšie zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane, neboli náležite zisťované podklady pre správne určenie daňového základu a
správca dane sa v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s dôkazmi.

2. V súdenej veci bola podľa žalobcu prekročená zákonná lehota na výkon daňovej kontroly.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť s tým, že zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane čo najúplnejšie zistil
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, všetky uviedol v protokole o výsledku
zistenia z daňovej kontroly a v dodatočnom platobnom výmere a v celom konaní postupoval v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb.. Práve žalobca bol ten, ktorý

žiadne návrhy nepodával, svedkom nekládol otázky, nepredkladal dôkazy a v celom konaní bol pasívny.
Správca dane od žalobcu len požadoval dôsledné dodržanie ustanovenia § 2 písm. i) a § 21 ods. 1
zákona č. 595/2003 Z.z., pretože podľa týchto ustanovení zákona nie všetky výdavky, ktoré žalobca
zaúčtuje vo svojom účtovníctve, sú zároveň aj výdavkami daňovými. Pokiaľ ide o námietky
žalobcu, ktorými žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich právach, žalovaný sa k nim vyjadril takto:

K námietke žalobcu pod bodom č. 1 žalovaný uviedol, že správca dane čo najúplnejšie zistil skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Žalovaný dodal, že správca dane konal v súlade
s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keď opakovane nevypočul svedkov tak, ako to navrhoval
žalobca. Správca dane je síce povinný skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti

zistiť čo najúplnejšie, ale nie je pritom viazaný iba návrhmi žalobcu. Správca dane nie je povinný ani
definovať dôkazy, ktoré má žalobca k preukázaniu svojich tvrdení predložiť. Takúto
povinnosť neukladá žiadne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb. a ani iné právne normy. V daňovom
konaní, pri dôkaznej povinnosti žalobcu, platí zásada prejednávacia, a nie zásada vyhľadávacia.
Znamená to, že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu.

Správca dane, ale dôkazy predložené žalobcom prejednáva. Preto bolo na žalobcovi, aby akýmikoľvek
dôkazmi podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. preukázal, že reálne došlo k dodaniu tovaru
a vykonaniu sprostredkovania práve tými dodávateľmi, ktorí sú uvedení na predložených dokladoch.
Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že mu boli pripísané následky nesplnenia si zákonných povinností
jeho dodávateľov. Správca dane od žalobcu požadoval len splnenie si vlastnej dôkaznej povinnosti

podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.. Je právom žalobcu vybrať si svojho obchodného partnera
a je na jeho zodpovednosti, či si preverí aj jeho spoľahlivosť. Je na žalobcovi, akým spôsobom
preukáže opodstatnenosť uplatnenia svojich daňových výdavkov. Žalobca je povinný si zabezpečiť
také jednoznačné dôkazy, ktoré preukazujú vynaloženie výdavkov na daňové účely bez vzbudenia
pochybností a potreby správcu dane ich preverovať u dodávateľa. Ak tak žalobca nepostupuje, je potom

povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových dokladov. K tvrdeniu žalobcu
o reálnom uskutočnení prác a dodávok žalovaný uviedol, že je pravdou, že rovnako ako žalobca,
aj bývalí konatelia skutočné vykonanie prác, uskutočnenie dodávok, ako aj vystavenie a podpísanie
dokladov potvrdili. K svojim tvrdeniam ale žiadne ďalšie doklady a dôkazy nepredložili, pričom tvrdené
skutočnosti nebolo možné overiť ani v účtovníctve spoločnosti B.-SK, s.r.o., ani F. Z., s.r.o., a ani E.,

s.r.o. (dodávateľa spoločnosti B.-SK, s.r.o.). Okrem toho sa správcovi dane nepodarilo predviesť ani
súčasných konateľov týchto spoločností, a to L. V. a I. F.. K reálnemu umiestneniu reklamy na letisku
v V., k nákupu mediálneho priestoru, k prenajatým plochám na dopravných prostriedkoch v SR a k
reklamnej kampani Y. a W. F. žalovaný uviedol, že samotná existencia reklamných plagátov P., a.s.
(umiestnených na autobusoch a letisku) a plagátov zn. Y. a W. F. nie je dôkazom

preukazujúcim, že spoločnosť B.-SK s.r.o. a spoločnosť F., s.r.o. vykonali pre žalobcu sprostredkovanie.
K hodnoteniu vykonaných dôkazov žalovaný uviedol, že hodnotenie vykonaných dôkazov podľa § 2
ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá
skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či si
treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Správca dane pri vykonaní ďalších

dôkazov nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, čo vyplýva z § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992
Zb.. Z uvedeného dôvodu správca dane nebol povinný predvolať svedkov na podanie opakovaných
svedeckých výpovedí tak, ako to navrhol žalobca. Správca dane pri rozhodnutí v uvedenej veci vykonal
v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. rozsiahle dokazovanie, a všetky dôkazy v súlade s § 2ods. 3 citovaného zákona uviedol v protokole a v odvolaním napadnutom rozhodnutí, tieto vyhodnotil a
prijal záver, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť. K rovnakému záveru na základe predložených
dôkazov dospel aj žalovaný. Žalovaný v prejednávanej veci nezistil porušenie § 15 ods. 1 citovaného

zákona. Správca dane vykonával daňovú kontrolu v súlade s uvedeným ustanovením, pretože
ústnymi pojednávaniami, dožiadaniami a svedeckými výpoveďami zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti, žalobcu nadmerne nezaťažoval a dospel k záveru, s ktorým sa po
preskúmaní spisovného materiálu stotožnil aj žalovaný. Správca dane taktiež neporušil ani § 2 ods. 1
citovaného zákona, nakoľko správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly priznal žalobcovi práva

uvedené v § 15 ods. 5 písm. c), e) a f) citovaného zákona, keďže správca dane vyzval žalobcu na
predloženie dôkazov na ústnych pojednávaniach, umožnil žalobcovi klásť svedkom otázky na ústnych
pojednávaniach, žalobcovi bolo priznané aj právo vyjadriť sa k zisteniam z daňovej kontroly, k spôsobu
ich zistenia, prípadne mal právo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. V
priebehu výkonu daňovej kontroly bol žalobca priebežne oboznamovaný s jej priebehom. Žalobca sa
síce na všetky ústne pojednávania dostavil, ale choval sa na nich pasívne, svedkom nekládol otázky,

nepredkladalžiadnedôkazyanenavrholanižiadneriešenia,ktorébyvpriebehuvýkonudaňovejkontroly
viedli k objasneniu ním uvádzaných skutočností. Žalobca využil len svoje právo uvedené v § 15 ods. 10
citovaného zákona a v zákonom stanovenej lehote predložil vyjadrenie k protokolu, na základe ktorého
správca dane vypracoval dňa 25. septembra 2012 dodatok k protokolu. Ani tu však neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly uvedený v protokole o

výsledku zistenia z daňovej kontroly. V konaní správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom,
nadmerne ho nezaťažoval, ale požadoval od neho splnenie si dôkaznej povinnosti. Žalobca k svojim
tvrdeniam, že tovar mu bol dodaný a sprostredkovanie bolo pre neho uskutočnené, okrem
zmlúv a ich dodatkov, vyhodnotení činností a dodávateľských faktúr nepredložil žiadne dôkazy napriek
tomu, že ho správca dane na všetkých ústnych pojednávaniach k tomu vyzval.

K námietke žalobcu pod bodom č. 2 žalovaný uviedol, že daňová kontrola sa v súdenej veci začala
dňa 21. novembra 2011 (na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly). Správca dane požiadal
nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly o 6 mesiacov, pričom lehota
bola správcovi dane predĺžená o 3 mesiace, t. j. do dňa 21. augusta 2012. Výzva na vyjadrenie

sa k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 2. augusta 2012 bola žalobcovi doručená dňa
7. septembra 2012. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol prerokovaný dňa 28. septembra
2012, t. j. po uplynutí predĺženej lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalovaný uviedol, že daňová kontrola
v tomto prípade bola síce ukončená po uplynutí predĺženej lehoty na jej výkon, ale nebola prekročená
maximálna dĺžka lehoty na výkon daňovej kontroly v trvaní jedného roka. Správca dane je síce povinný

daňovú kontrolu ukončiť v lehote podľa § 15 ods. 17 citovaného zákona, t. j. do jedného roku od jej
začatia,alelenvprípade,žedaňovýsubjektposkytujepotrebnúsúčinnosť.Žalobcanajskôrsosprávcom
dane osobne spolupracoval, ale od spísania poslednej zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 18. júla
2012, kedy oznámil, že odchádza na dovolenku a prisľúbil, že po návrate sa dostaví
dňa 6. augusta 2012 k správcovi dane, prípadne si telefonicky dohodne iný termín, prestal bez udania

dôvodu so správcom dane komunikovať. Správca dane na adrese trvalého pobytu ako aj na adrese
prevádzky žalobcu vykonal miestne zisťovanie s cieľom doručiť žalobcovi výzvu na
vyjadrenie sa k protokolu spolu s protokolom. Pokusy o doručenie písomností boli ale
neúspešné. Žalovaný je toho názoru, že tým, že správca dane nedodržal predĺženú lehotu na ukončenie
daňovej kontroly z neznámych dôvodov na strane žalobcu, neboli žalobcovi uprené žiadne práva. Výzva

na vyjadrenie sa k protokolu spolu s protokolom mu boli zákonným spôsobom doručené dňa
7. septembra 2012, žalobca si uplatnil svoje právo uvedené v § 15 ods. 10 citovaného zákona, keď v
zákonom stanovenej lehote podal vyjadrenie k protokolu, správca dane vypracoval dodatok k protokolu a
tieto boli dňa 28. septembra 2012 prerokované. Okrem toho všetky skutočnosti, z ktorých správca dane
vo svojich záveroch vychádzal, boli obstarané ešte v predĺženej lehote na výkon daňovej kontroly, t. j. do

21. augusta 2012. Námietku žalobcu, že do podania odvolania nebol žalobca písomne upovedomený
o dôvodoch, prečo správca dane nemôže v lehote rozhodnúť považuje žalovaný za neopodstatnenú,
nakoľko správca dane o dôvodoch neukončenia daňovej kontroly v lehote podľa § 15 ods. 17 citovaného
zákona upovedomil žalobcu listom, ktorý si žalobca osobne prevzal dňa 24. mája 2012.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že
žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. marca
2013, č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX-r, ktorým žalovaný potvrdil podľa § 74 ods.

4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. dodatočný platobný výmer Daňového úradu
Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 1. októbra 2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b)
bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 115
778,36 euro, keď správca dane neuznal žalobcovi opodstatnenosť zaúčtovania dodávateľských faktúr

spolu v sume 605 334,09 € (od spoločností B.-SK s.r.o., so sídlom Z., D. 7,
C.: XX XXX XXX spolu v sume 467 738,62 € a F. Z., s.r.o., so sídlom V., T. XXX/XX, C.: XX XXX XXX
spolu v sume 137 595,47 €).

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad Trenčín vyrubil žalobcovi dodatočným platobným výmerom č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 1. októbra 2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č.
511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v sume 115 778,36 euro, keď správca dane neuznal žalobcovi
opodstatnenosť zaúčtovania dodávateľských faktúr spolu v sume 605 334,09 € (od spoločností B.-SK

s.r.o., so sídlom Z., D. X, C.: XX. XXX XXX spolu v sume 467 738,62 € a F. Z., s.r.o.,
so sídlom V., T. XXX/XX, C.: XX XXX XXX spolu v sume 137 595,47 €). Správca dane vo svojom
odôvodnení poukázal na rozsiahle šetrenia, ktoré vo veci vykonal a z toho vyplývajúci skutkový stav,
podľa ktorého v roku 2010 bol konateľom spoločnosti B.-SK, s.r.o. Z. E. P., pričom uvedená spoločnosť
bola zrušená bez likvidácie (deň výmazu 29. júl 2011), a to zlúčením do spoločnosti R., s.r.o., U.. F.

R., s.r.o. U. bola následne zrušená bez likvidácie (deň výmazu 11. október 2011), a to zlúčením so
spoločnosťou U. P., s.r.o. V. a táto spoločnosť (U. P., s.r.o. V.) bola zrušená bez likvidácie zlúčením
(deň výmazu 29. november 2011) a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť U. Z., spol. s r.o., U..
SpoločnosťU.Z.,spol.sr.o.,U.bolanáslednezrušenábezlikvidáciezlúčením(deňvýmazu9.december
2011) a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Y. T., s.r.o. U.. Aj táto spoločnosť (Y. T., s.r.o. U.)

bola zrušená bez likvidácie (deň výmazu 20. január 2012) zlúčením so spoločnosťou
L., s.r.o., U. a následne spoločnosť L., s.r.o., U. bola zrušená bez likvidácie (deň výmazu 21. februára
2012) zlúčením so spoločnosťou R., s.r.o. U.. Spoločnosť R., s.r.o. U. bola zrušená bez likvidácie (deň
výmazu 6. marec 2012) zlúčením so spoločnosťou C., s.r.o., V., ktorá ako univerzálny právny nástupca
prebrala všetky práva, povinnosti a záväzky zanikajúcej spoločnosti. Konateľom uvedenej spoločnosti

(C., s.r.o., V.) je L. V., ktorý sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava. Ide o byt, ktorý už nie je jeho
vlastníctvom, ale nezmenil trvalé bydlisko, z toho dôvodu jeho predvedenie policajnými orgánmi je
bezpredmetné. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmena sídla uvedených
spoločností je účelová, aby nebolo možné preveriť údaje v podaných daňových priznaniach. Obchodná
spoločnosť B.-SK, s.r.o. nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických

osôb za rok 2010. Daňové priznanie k DPH spoločnosť B.-SK, s.r.o. podala za I. - IV. štvrťrok 2010.
Vo veci bol dňa 31. mája 2012 vypočutý bývalý konateľ spoločnosti B.-SK, s.r.o. E. P., ktorý uviedol,
že spoločnosť B.-SK, s.r.o. v roku 2010 vykonávala prevažne sprostredkovanie reklamnej činnosti,
kmeňových zamestnancov nemala, oslovovala živnostníkov, niekedy činnosti vykonával sám E. P.. E.
P. potvrdil vo svojej výpovedi, že sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu vykonal.

Čo sa týka preukázania skutočností, že E. P. pre žalobcu vykonal sprostredkovateľskú činnosť E. P.
uviedol, že momentálne pracuje na rekonštrukcii účtovníctva spoločnosti B.-SK,
s.r.o. za rok 2010, nakoľko prvotné účtovné doklady začiatkom roku 2011 zatopila voda v rodinnom
dome jeho rodičov. Doklad od tom (o povodni), napríklad od poisťovne, nemá. Zároveň však E. P.
predložil správcovi dane fotokópie prijatých faktúr od spoločnosti E., s.r.o., V. V., ktorých predmetom

fakturácie bolo podľa vyjadrenia E. P. vykonanie sprostredkovateľskej činnosti, ktorú požadoval od
spoločnosti B.-SK, s.r.o. Z. žalobca. Správca dane vo veci vypočul taktiež bývalého konateľa spoločnosti
E., s.r.o., V. V., L. P., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v období roku 2010 sa spoločnosť E., s.r.o.,
V. V., ktorej bol vtedy jediným konateľom a spoločníkom, venovala stavebnej a strojárskej činnosti a
sprostredkovaniu obchodu a služieb. L. P. potvrdil, že so spoločnosťou B.-SK s.r.o. Z. v roku 2010

spolupracoval. Spoločnosť E., s.r.o., V. V. bola jeho dodávateľom aj odberateľom, osobne jednal s E. P..
P. spolupráce bola strojárska výroba, ktorú pre L. P. zabezpečoval E. P. ako dodávateľ. Naopak L. P. pre
E. P. zabezpečoval reklamnú a marketingovú kampaň. L. P. ako bývalý konateľ spoločnosti E., s.r.o., V.
V. účtovníctvom od tejto spoločnosti nedisponoval, účtovníctvo spoločnosti E., s.r.o., V. V. odovzdal pripredaji spoločnosti novému majiteľovi (k prevodu spoločnosti E., s.r.o., V. V. došlo 19. januára 2011).
Správca dane ďalej zisťoval a preveroval, i druhú spoločnosť (okrem spoločnosti B.-SK správca dane
neuznal žalobcovi ani faktúry od spoločnosti F. Z.) t.j. spoločnosť F. Z., s.r.o. V., a to konkrétne či

spoločnosť F. Z., s.r.o. V. vystavila pre žalobcu sporné faktúry, či tieto faktúry mala spoločnosť F. Z.,
s.r.o. V. zaúčtované vo svojej účtovnej evidencii za rok 2010, či zdaniteľné obchody deklarované na
preverovaných faktúrach boli skutočne realizované a či spoločnosť F. Z., s.r.o. V. zaúčtovala v roku 2010
príjmy za poskytnuté služby a dodané tovary. Správca dane na základe vykonaného dokazovania ustálil,
že v roku 2010 bol konateľom obchodnej spoločnosti F. Z., s.r.o. V. U. T., pričom dňa 10. júna 2011

došlo k zmene konateľa a novým konateľom sa stal I. F., ktorý je nezastihnuteľný. Obchodná spoločnosť
F. Z., s.r.o. V. od septembra 2011 nepodáva daňové priznania na DPH a stala sa nekomunikujúcim
daňovým subjektom. Správca dane vypočul bývalého konateľa spoločnosti F. Z., s.r.o. V., U. T. ktorý vo
svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť F. Z., s.r.o. V. sa v roku 2010 zaoberala hlavne obchodovaním
s materiálmi a prácami, dohadzovaním si obchodov. Zamestnancov spoločnosť F. Z., s.r.o. V. nemala.
U. T. potvrdil, že spolupracoval so žalobcom, a že výsledkom tejto spolupráce bolo uzatvorenie a

podpísanie zmluvy o sprostredkovaní a jej dodatkov a tiež dodávky smrekových hranolov a zváračského
materiálu. U. T. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho činnosť spočívala v tom, že po telefóne oslovoval
potenciálnych obchodných partnerov, nevie uviesť, s kým jednal. Ohľadne smrekových paletových
hranolov, rúrkového drôtu a taviva uviedol, že tento tovar dodal žalobcovi, ale len sprostredkovane. U.
T. nevedel uviesť, od koho uvedený tovar nakúpil, od koho ku komu čo išlo. Ako sa sám vyjadril U.

T., on len sedel na internete, telefonoval, zháňal najlepšie ceny. Účtovníctvo spoločnosti
F. Z., s.r.o. V. za rok 2010 U. T. ako bývalý konateľ správcovi dane nepredložil s odôvodnením, že
pri predaji firmy došlo k odovzdaniu účtovníctva spoločnosti novému konateľovi I. F.. Žalobca sa k
obchodnej spolupráci so spoločnosťou F. Z., s.r.o. V. vyjadril v tom smere, že žalobca zamestnancov
nemá, ani sklady, ani autá, dodávky tovaru len sprostredkoval. Oslovili ho jeho odberatelia pán U. a

pán G., ktorý mali záujem o uvedené dodávky tovaru. Písomné objednávky neboli. Následne žalobca
oslovil U. T. z firmy F. Z., s.r.o. V.. Keď sa obchod dohodol, žalobca len fakturoval, dopravu tovaru si
zabezpečovali oni. Kontrolou faktúr, ktoré správcovi dane predložila spoločnosť F. Z., s.r.o. V. správca
dane zistil, že spoločnosť U. Z., s.r.o., Z. bola v roku 2010 dodávateľom tovarov (smrekových paletových
prírezov) a služieb (sprostredkovanie) pre spoločnosť F. Z., s.r.o. V., ktorá ich následne vyfakturovala

žalobcovi. Pokiaľ ide o spoločnosti U. Z., s.r.o., Z., v roku 2011 bola u tohto daňového subjektu
(spoločnosti U. Z., s.r.o., Z.) začatá daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia január až december
2010, ktorá neskôr prešla do procesu určovania dane podľa pomôcok. V priebehu daňovej kontroly došlo
k zmene konateľa, ktorým sa stal P. F. (deň vzniku funkcie 25. november 2011). Miestnym zisťovaním
správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti U. Z., s.r.o., Z. táto spoločnosť nesídli, žiadna z

poštových schránok nebola označená názvom spoločnosti U. Z., s.r.o., Z., a nikde sa ani nenachádza
označenie spoločnosti U. Z., s.r.o., Z.. Z uvedených zistení podľa správcu dane jednoznačne vyplýva,
že u žiadneho z dodávateľov žalobcu a ani u jeho subdodávateľov sa počas vykonávania daňovej
kontroly nepodarilo preveriť dodanie tovarov a vykonanie sprostredkovateľskej činnosti a všetky vyššie
uvedené skutočnosti oprávnene vzbudzujú pochybnosti správcu dane o uplatnených výdavkoch ako

o výdavkoch preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Vzhľadom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti prijal správca dane záver, že v prípade preukázania výdavkov
vynaložených na úhradu sprostredkovateľskej činnosti vyfakturované spoločnosťou B.-SK, s.r.o. Z. a
tiež v prípade preukázania výdavkov vynaložených na nákup tovarov (smrekových paletových prírezov,
rúrkového drôtu a taviva) a na vykonanie sprostredkovateľskej činnosti vyfakturovaných spoločnosťou

F. Z., s.r.o. V. si kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorú mu
ukladá § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.. Správca dane uzavrel, že pokiaľ si kontrolovaný daňový
subjekt (žalobca) uplatňuje ako daňovo uznateľné výdavky, ktoré vynaložil na úhradu tovarov a služieb,
musí preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím,
zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol dodaný a služby boli uskutočnené

dodávateľom uvedeným na predložených dokladoch, ktorému boli zaplatené. Predložené faktúry a
doklady o ich úhrade nie sú sami osebe bez ďalšieho preukázania dôkazom,
že sprostredkovateľská činnosť, resp. dodávka tovaru boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na
dokladoch, sú len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí daňový subjekt preukázať aj inak, ak je ich
vierohodnosť spochybnená počas daňovej kontroly. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad

znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté.
Ani skutočnosť, že takýto doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný,
nerobí z neho ešte dôkaz o tom, že výdavky boli zahrnuté do daňových výdavkov oprávnene. Tieto
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňovýsubjekt. Taktiež ani skutočnosť, že za uvedené faktúry bolo zaplatené bezhotovostným prevodom na
účet dodávateľa nie je postačujúca, nakoľko bezhotovostný platobný styk nepreukazuje skutočnosť, že
sprostredkovateľská činnosť bola vykonaná a tovar bol dodaný touto spoločnosťou, nakoľko technicky

je možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet. Splnenie formálnej stránky na
uplatnenie daňového výdavku vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby boli
na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. V prípade, že sa mu
nepodarí odstrániť pochybnosti správcu dane o tom, či došlo k dodaniu tovarov a služieb spoločnosťou

uvedenounadokladoch,mátoprenehonegatívnydôsledokvpodobeneuznaniauplatnenéhodaňového
výdavku. Žalobca, ako kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že predložené doklady, týkajúce sa
vykonania sprostredkovateľskej činnosti a dodávok tovaru zodpovedajú skutočnosti, preto správca dane
na základe vyššie uvedených skutočností prijal záver, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno a hodnoverne nepreukázal, že fakturované dodávky tovarov a prevedené
práce v zmysle jednotlivých uzatvorených sprostredkovateľských zmlúv a vyhodnotení činností - ich

dodatkov boli skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, a to konkrétne spoločnosťou
B.-SK, s.r.o. Z. a spoločnosťou F. Z., s.r.o. V.. V závere rozhodnutia správca dane reagoval na námietky
žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení k protokolu. Tieto námietky boli obsahovo totožné s námietkami, ktoré
žalobca uviedol v samotnej žalobe (a ktoré súd popísal vyššie). K námietkam žalobcu zaujal správca
dane vo svojom rozhodnutí totožné stanovisko, aké súdu prezentoval žalovaný vo svojom

vyjadrení k žalobe (a toto stanovisko súd rovnako ako samotné námietky popísal vyššie).

Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom zopakoval námietky vznesené voči
protokolu (a ktoré sú totožné so žalobnými dôvodmi).

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil s tým, že správca dane vo veci zistil skutkový stav dostatočne pre právny
záver na vec sa vzťahujúci, s ktorým sa po preskúmaní spisového materiálu stotožnil i žalovaný
ako odvolací orgán. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutočnosti zistené správcom
dane, zopakoval podklady, z ktorých správca dane vychádzal, pričom rovnako ako správca dane i

žalovaný dospel jednoznačne k záveru, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno a hodnoverne nepreukázal, že fakturované dodávky tovarov a prevedené práce v zmysle
jednotlivých uzatvorených sprostredkovateľských zmlúv a vyhodnotení činností - ich dodatkov boli
skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, a to konkrétne spoločnosťou B.-SK, s.r.o. Z.
a spoločnosťou F. Z., s.r.o. V.. Námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní žalovaný zdôvodnil rovnako, t.j.

tými istými argumentmi, aké žalovaný uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe.

Predmetom sporu v prejednávanej veci sú 2 otázky (tak ako ich žalobca v žalobe vymedzil, keď dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný), a to:

1. Či zistenie skutkového stavu je dostačujúce na posúdenie veci.

2. Či v súdenej veci bola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly.

K spornej otázke pod bodom č. 1 krajský súd uvádza:

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky
(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Správca dane a žalovaný sa uvedenými ustanoveniami dôsledne riadili. V zmysle vyššie citovaných
ustanovení zákona sa nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže na splnenie
podmienky, že 1. musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaloženýdaňovníkom,zaúčtovaný vúčtovníctvedaňovníkaazároveň,2.musíísťovýdavokdostatočne preukázaný. Na bezpodmienečné splnenie týchto podmienok sa viaže nárok
daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca teda požaduje (pre
ľahkú zneužiteľnosť), aby daňovník, ktorý nárok na uznanie výdavkov uplatňuje, preukázal existenciu

podmienok,ktorésúpreuplatnenietohtonárokuzákonomstanovené.Pokiaľsidaňovníkuplatňujenárok
nauznanieuplatnenýchvýdavkov(nazákladedodávateľskejfaktúry),ktorévynaložil naúhradu
tovarov a služieb, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby
s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby
boli reálne uskutočnené práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Samotné faktúry a doklady

o ich úhrade nie sú bez ďalšieho preukázania (bez preukázania, že tovary a služby dodala
a vykonala osoba uvedená na faktúre) dôkazom, že sprostredkovateľská činnosť, resp. dodávka tovaru
boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na dokladoch. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek
doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne
poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet,
t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Splnenie

formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z
podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť
odrazom reálneho plnenia.

Jedným z najjednoduchších a najpresvedčivejších dôkazov, že tovar bol reálne dodaný a služby boli

reálne uskutočnené práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre je to, že dodanie tohto tovaru
a poskytnutie tejto služby je riadne zaúčtované u tohto dodávateľa. Argumentum a contrario, pokiaľ
správca dane pri preverovaní účtovníctva dodávateľa zistí, že dodávateľ dodanie tovaru a služieb
nevedie vo svojom účtovníctve, nemožno inak ako dať správcovi dane za pravdu, že tým vzniknú u
správcu dane dôvodné pochybnosti o samotnej existencii reálneho uskutočnenia tohto obchodu, t. j.

reálneho dodania tovaru a služieb.

A práve o takýto prípad v prejednávanej veci ide. Žalobca síce disponuje riadnymi faktúrami od svojich
dodávateľov - spoločnosti B.-SK s.r.o., so sídlom Z., D. X., C.: XX XXX XXX, a od spoločnosti F. Z.,
s.r.o., so sídlom V., T. XXX/XX, C.: XX XXX XXX, reálne uskutočnenie obchodov osobami uvedenými

na faktúrach však nevie dostatočne preukázať. Rozsiahlym šetrením, ktoré vykonal správca dane u
menovaných spoločností (B.-SK, s.r.o. Z. a F. Z., s.r.o. V.) ako aj u ich dodávateľov (E., s.r.o., V. V., U. Z.,
s.r.o., Z.), nebolo potvrdené reálne uskutočnenie obchodov, a to práve preto, že žiaden z menovaných
daňových subjektov nepredložil správcovi dane riadnu účtovnú evidenciu. Napríklad pri spoločnosti B.-
SK, s.r.o. Z. jej účtovné doklady boli podľa vyjadrenia bývalého konateľa E. P. zaplavené a zničené

vodou v pivnici rodičovského domu (o čom nemá E. P. žiaden doklad, napr. hlásenie poistnej udalosti
na poisťovni), pričom táto spoločnosť (B.-SK, s.r.o. Z.) zanikla bez likvidácie dňa 29. júla 2011 zlúčením
s firmou R., s.r.o. U., následne v období od októbra 2011 do marca 2012 došlo postupne ešte päťkrát k
zániku a zlúčeniu jednotlivých nástupníckych firiem vo veľkej väčšine so sídlom na adrese D.
XXXX v U.. Ohľadne spoločnosti E., s.r.o., V. V. (dodávateľa pre spoločnosť B.-SK, s.r.o. Z.)

správca dane zistil, že bývalý konateľ, L. P., účtovníctvom od spoločnosti B.-SK, s.r.o. Z. nedisponuje,
nakoľko účtovné doklady odovzdal novému majiteľovi spoločnosti, ktorého sa správcovi dane nepodarilo
predviesť. Ani vo vzťahu k spoločnosti F. Z., s.r.o. V. sa správcovi dane nepodarilo obstarať účtovníctvo
tejto spoločnosti. Jej bývalý konateľ U. T. rovnako ako L. P. už nedisponuje účtovníctvom od spoločnosti
F.Z.,s.r.o.V.,nakoľkopripredajifirmyodovzdalúčtovníctvospoločnostiF.Z.,s.r.o.V.novémukonateľovi

I. F., ktorého sa správcovi dane nepodarilo predviesť. U. T. (bývalý konateľ spoločnosti F. Z., s.r.o. V.) vo
svojej výpovedi pred správcom dane nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti ohľadne jednotlivých
obchodov, jeho odpovede boli neurčité, vyhýbavé, nevedel uviesť mená obchodných partnerov a pod..
Vo vzťahu k spoločnosti U. Z., s.r.o., Z. (dodávateľa pre spoločnosť F. Z., s.r.o. V.) správca dane zistil,
že uvedená spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, táto spoločnosť v krátkom čase zmenila svoje

sídlo a viackrát zmenila konateľa, dokonca aj počas výkonu daňovej kontroly. Jej posledný konateľ P.
F. je nezastihnuteľný. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a ľahkú zneužiteľnosť uplatnenia si
výdavkov sa Krajský súd v Trenčíne stotožňuje so záverom správnych orgánov oboch stupňov, ktorí za
danej situácie ustálili, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo. Vo vzťahu k zisteniu
skutkového stavu veci nemožno správcovi dane nič vyčítať, vo veci vykonal rozsiahle a z pohľadu súdu

dostatočné šetrenie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne správnym spôsobom, zistený skutkový
stav subsumoval pod príslušné zákonné ustanovenie a ustálil vo veci správny právny
záver. Námietka žalobcu v tomto smere nie je absolútne dôvodná.K spornej otázke pod bodom č. 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 15 ods. 13 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania

protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom, alebo jeho zástupcom.

Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/192 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej
vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide

o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku
15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 21. novembra 2011. Správca dane požiadal nadriadený orgán o
predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly o 6 mesiacov, pričom lehota bola správcovi dane predĺžená

o 3 mesiace, t. j. do dňa 21. augusta 2012 (o uvedenej skutočnosti aj s uvedením dôvodov, pre ktoré nie
je možné ukončiť daňovú kontrolu v lehote 6 mesiacov, bol kontrolovaný daňový subjekt informovaný
písomným upovedomením zo dňa 15. mája 2012, ktoré mu bolo doručené osobne do vlastných rúk
dňa 24. mája 2012). Daňová kontrola v prejednávanej veci bola ukončená dňa 28. septembra 2012. Z
obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca najskôr so správcom dane osobne spolupracoval,

ale od spísania poslednej zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 18. júla 2012, kedy oznámil, že odchádza
na dovolenku a prisľúbil, že po návrate sa dostaví dňa 6. augusta 2012 k správcovi dane, prípadne si
telefonicky dohodne iný termín, prestal bez udania dôvodu so správcom dane komunikovať. Správca
dane na adrese trvalého pobytu ako aj na adrese prevádzky žalobcu vykonal dňa 8. augusta 2012
miestne zisťovanie s cieľom doručiť žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k protokolu spolu s protokolom.

Pokusy o doručenie písomnosti boli ale neúspešné. Je nesporné, že zákonom stanovená maximálna
doba trvania daňovej kontroly je jeden rok. Ako vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010, ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný
daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú
maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný

prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. V prejednávanej veci však o daný prípad
nejde. Jednak nebola prekročená maximálna dĺžka daňovej kontroly jedného roka, keďže v súdenej veci
daňová kontrola trvala niečo viac ako 10 mesiacov, ale hlavne nebola splnená podmienka (aby mohla
byť daňová kontrola považovaná za nezákonnú) súčinnosti žalobcu ako daňového subjektu. Nakoľko
ide o kumulatívne podmienky, na prekročenie dĺžky daňovej kontroly (ak presahuje cez jeden rok) sa

môže daňový subjekt odvolávať len vtedy, ak správcovi dane poskytuje potrebnú súčinnosť. Žalobca
ako daňový subjekt však správcovi dane od 18. júla 2012 žiadnu súčinnosť neposkytoval, preto už len
z tohto dôvodu nemôže byť jeho námietka o prekročení zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly
akceptovaná. K spornej otázke pod bodom č. 2 teda krajský súd zaujal stanovisko, že zákonná
lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov
predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových
okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je
v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o Dani z príjmu. Krajský súd vyhodnotil

rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil
s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to, aby sa
odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v
dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský
súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne

v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd
v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.