Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 11, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200686
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu HaRT, spol. s r.o. /
resp. s.r.o./, Košice, Hrnčiarska 12, zast. advokátom JUDr. Jozefom Vaškom, Szakkayho č. 1, Košice,
proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 05. 2012 č. 1020503/1/532739-997755/2012/5924 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 25. 05. 2012 č. 1020503/1/532739-997755/2012/5924 žalovaný podľa § 48 ods.
5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č.
9800304/1360/2012 zo dňa 06. 02. 2012 tak, že vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2008 znižuje zo sumy 12 402,50 eur na sumu 10 422,19 eur.

Citovaným rozhodnutím, vydaným podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1/ zákona č. 511/1992 Zb., správca
dane vyrubil žalobcovi za predmetné zdaňovacie obdobie rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 12
402,50 eur. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov daňovej kontroly, ktoré boli
uvedené v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie apríl 2008 č. 695/321/116733/2011/TOM zo dňa 15. 12. 2011. Správca dane uviedol, že žalobca
v kontrolovanom zdaňovacom období uzavrel s J.. B. H. a manželkou F. H., T.. Š. dňa 27. 02. 2008 kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. 1207/39 - orná pôda o výmere 988 m2 vedený na LV
č. XXXX kat. úz. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH 741.000,-- Sk. Dňa 27. 03. 2008 uzavrel kúpnu
zmluvu s F. K. a V. A., pričom jej predmetom bol pozemok parc. č. 1214/60 - orná pôda o výmere 884
m2 vedený na LV č. XXXX kat. úz. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH 663.000,-- Sk. Dňa 08. 02. 2008
uzavrel kúpnu zmluvu aj s V. T. a jej predmetom boli pozemky parc. č. 1214/36 - orná pôda o výmere 619

m2, parc. č. 1214/81 - ostatné plochy vo výmere 107 m2 a parc. č. 1214/82 - ostatné plochy vo výmere
24 m2, vedené na LV č. XXXX kat. úz. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH 562 500,-- Sk. Správca
dane zistil, že na hraniciach predávaných pozemkov je technická vybavenosť pozostávajúca z vody,
kanalizácie, plynu a elektriny bez prípojok tak, ako je to uvedené v článku I bod 2 predmetných zmlúv.
Taktiežzistil,žeobecnézastupiteľstvoobceČ.dňa28.05.2004schválilouznesenímč.4/2004/búzemný
plán obce Č., pričom predmetné pozemky sa nachádzajú v lokalite Juhovýchod a územnom pláne
obce sú zaznačené vnútri riešeného územia a tiež vnútri hranice zastaveného územia podľa zákona č.237/2000 Z. z. Starosta obce Č. V. T. sa na žiadosť správcu dane vyjadril, že lokalita Juhovýchod je v
územnom pláne obce riešená ako územná rezerva pre možnosť výstavby rodinných domov. Stavebným
povolením č. 812/2007-Ča zo dňa 13. 12. 2007 obec Č. povolila stavebníkovi V. T. stavbu rodinného

domu na pozemku parc. č. 1214/36 v kat. území Č.. Správca dane vykonal miestne zisťovanie na
Krajskom stavebnom úrade v Košiciach za účelom preverenia zaradenia pozemkov v kat. úz. Č., R.
Q., pričom zistil, že v územnom pláne obce bola riešená aj lokalita Juhovýchod, pričom bola funkčne
určená na výstavbu rodinných domov. Táto lokalita v územnom pláne obce schválenom v roku 2004
nebola riešená ako územná rezerva, ale ako plocha určená na výstavbu rodinných domov. Pretože

jednotlivé pozemky boli územným plánom obce určené na zastavanie, sú v zmysle stavebného zákona
stavebnými pozemkami. Pred schválením územného plánu obce Krajský pozemkový úrad v Košiciach
dňa 02. 03. 2004 udelil súhlas na budúce možné využitie tejto lokality pre nepoľnohospodárske účely. S
poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a ustanovenie
§ 43h stavebného zákona a získaný spisový materiál konštatoval, že aj pozemok, ktorý je v katastri
nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce, resp. zóny určený na zastavanie, je

podľa stavebného zákona stavebným pozemkom a teda je stavebným pozemkom aj pre účely zákona
č. 222/2004 Z. z. Z uvedeného správca dane vyvodil záver, že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že nevyčíslil daň z nehnuteľnosti k cene pozemku. Žalobca tak spôsobil
rozdielzákladudanevovýške1966500,--Skaneodviedoldaňzpridanejhodnotyvsume373635,--Sk.

Na odvolanie žalobcu žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane tak, že vyrubený rozdiel

dane znížil zo sumy 12 402,50 eur na sumu 10 422,19 eur, čím opravil chybu týkajúcu sa nesprávne
vyrubenej výšky dane a zmenil vyrubenú výšku dane, ktorú správca dane vypočítal z ceny uvedenej v
kúpnych zmluvách. Chyba spočívala v porušení § 22 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého základom
dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má
prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Žalovaný

akceptoval skutkové zistenia správcu dane ako aj ich právne posúdenie.

Žalovaný reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane
vychádzal len z nezáväznej informácie Krajského stavebného úradu v Košiciach, z ktorej vyplýva iba
to, že pozemok je súčasťou územia určeného v budúcnosti ako plošná rezerva pre výstavbu rodinných
domov, žalovaný uviedol, že Krajský stavebný úrad v Košiciach vykonával štátnu správu v územnom

obvode kraja okrem iného aj na úseku územného plánovania, stavebného poriadku a úseku bývania
(zákon č. 608/2003 Z. z.). Preto jeho vyjadrenie nie je len nezáväzná informácia, pričom Krajský
stavebný úrad v Košiciach uviedol, že predmetná lokalita Juhovýchod bola riešená funkčne na výstavbu
rodinných domov. Predmetná lokalita v územnom pláne obce schválenom v roku 2004 nebola riešená
ako územná rezerva, ale bola riešená v návrhu, t. z. na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo.

Pretože predmetná lokalita bola riešená územným plánom obce na zastavanie tak, ako to bolo
schválené územným plánom obce uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28. 05. 2007, a v zmysle § 43h
ods. 1 stavebného zákona „stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určené územným plánom
obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný
stavbou“, je zrejmé, že predmetný pozemok je podľa stavebného zákona stavebným pozemkom, teda je

stavebným pozemkom aj pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. Aj keď je pozemok v katastri nehnuteľností
vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce určený na zastavanie, je podľa stavebného zákona
stavebným pozemkom. Územný plán obce rieši územie celé ako také, určené na výstavbu rodinných
domov, nie je preto relevantné, či už boli pozemky rozparcelované alebo nie a pod akým parcelným
číslom boli pozemky predávané.

K ďalšej námietke žalobcu, podľa ktorej ním tvrdené skutočnosti majú oporu v rozsudku Najvyššieho
súdu SR č. 5Sžf/47/2011 zo dňa 24. 11. 2011, ktorý riešil obdobný prípad, uviedol, že v uvedenej veci
Najvyšší súd SR vychádzal z iných skutkových okolností (len z vyjadrenia magistrátu a územného plánu,
ktorý odkazoval ešte na ďalšie vyjadrenie), keď predávajúci v čase predaja mohol vychádzať len
z dokladov, ktoré boli k dispozícii, z ktorých nebolo dostatočne zrejmé, že ide o stavebný pozemok.

Skutkové okolnosti rozhodnutia správcu dane sú odlišné, keďže územný plán obce (jeho popisná časť
ako aj mapa) rieši sporné pozemky ako pozemky určené na výstavbu rodinných domov a vyjadrenie
obce, ako aj vyjadrenie kompetentného úradu túto skutočnosť potvrdzujú. Vedomosť o tom, že išlo o
pozemky určené na výstavbu rodinných domov potvrdil žalobca v kúpnych zmluvách, kde sa kupujúcizaväzuje, že na svojom pozemku zrealizuje výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu projektu
a nebude vykonávať na ňom inú činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne.

V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že z dôvodu plynulosti konania odstránil chybu konania

spočívajúcu v porušení § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého základom dane pri dodaní
tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu
plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Žalobou zo dňa 06. 06. 2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.
06. 2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 05. 2012 č.
1020503/1/532739-997755/2012/5924 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že

predmetné pozemky v čase predaja, resp. v čase povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti neboli
stavebnými pozemkami v zmysle § 43h stavebného zákona, pretože neboli zastavané stavbou, nebolo
vydanéprávoplatnéúzemnérozhodnutienaichzastavanie, vrelevantnomčasenebolvypracovanýaani
schválený územný plán zóny, ktorý by riešil predmetný pozemok, územným plán obce Č. dané územie
kvalifikoval ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov, teda aj predmetných pozemkov

a tieto sa nachádzajú mimo zastavaného územia. Poukázal na to, že územno-plánovacie informácie,
ktoré boli podané prvostupňovému správnemu orgánu, mali iba informatívny charakter a nie záväzný.
Podľa žalobcu z dikcie § 43h stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebným pozemkom môže
byť iba časť územia s konkrétnym parcelným číslom a táto časť územia musí byť uvedená v platnej a
schválenej územno-plánovacej dokumentácii príslušnej obce, resp. zóny. Predmetné pozemky nie sú

stavebnými pozemkami, preto ich jeho predaj v zmysle § 38 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty
má byť oslobodený od dane z pridanej hodnoty.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 08. 2012 navrhol žalobu zamietnuť.

Konštatoval, že v daňovom konaní bolo sporné a pre výsledok konania určujúce, či pozemky, ktoré boli
predmetom prevodu medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi podľa priložených kúpnych zmlúv

zapísané v katastri nehnuteľností ako „orná pôda“ sú stavebnými pozemkami pre účely aplikácie zákona
č. 222/2004 Z. z. Zákon o dani z pridanej hodnoty nedefinuje pojem stavebný pozemok, ale odkazuje
na § 43h zákona č. 50/1976 Zb. Podľa žalovaného správca dane vykonaným dokazovaním preukázal,
že pozemky zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Č. boli už v čase predaja stavebnými pozemkami.
Lokalita Juhovýchod (v tejto lokalite sa predmetné pozemky nachádzajú), je v územnom pláne obce

zaznačená vnútri riešeného územia a tiež vnútri hranice zastaveného územia podľa zákona č. 237/2000
Z. z. Starosta obce uviedol, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce ako územná rezerva
pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov. Vyjadrenie starostu obce, že lokalita Juhovýchod
je v územnom pláne riešená ako územná rezerva pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov,
nezodpovedá samotnému územnému plánu. V územnom pláne obce v textovej časti na strane 7 sú

popísané zóny bývania: „Zónu bývania v rodinných domoch navrhujeme rozvíjať prednostne v prelukách
v zastavanom území obce. Mimo zastavané územie obce rozširovať obytnú zónu východným smerom a
v západnej časti obce severne od cintorína a východne od železničnej stanice, teda po obvode bývalého
štrkoviska medzi cintorínom a železnicou a v lokalitách Sever a Juh. Plochu pre sociálne bytové domy
navrhujeme v lokalite Juh“. Na strane 8 územného plánu v časti Priestorové usporiadanie nových lokalít

bývania je lokalita Juhovýchod jednoznačne označená ako lokalita na umiestnenie bytových jednotiek,
pričom v tabuľkovej časti je uvedené, že maximálny počet bytových jednotiek v danej lokalite má byť
140. Z uvedeného územného plánu obce jednoznačne vyplýva, že lokalita Juhovýchod nebola označená
ako rezerva, ale bola riadne schválená ako lokalita na výstavbu rodinných domov. Tomuto záveru
zodpovedajú aj zistenia správcu dane na Krajskom stavebnom úrade v Košiciach zo dňa 19. 12. 2011.

V stavebných povoleniach vydaných na výstavbu rodinných domov na parcelách v lokalite Juhovýchod
sa konštatuje spracovanie územnoplánovacej dokumentácie uznesením č.4/2004/b zo dňa 28.05.2004,
čo bolo dôvodom pre spojenie konania o umiestnení stavby so stavebným konaním podľa § 39a ods.
4 stavebného zákona. Aj zo samotného obsahu kúpnych zmlúv vyplýva, že predmetné pozemky boli
už v čase predaja stavebnými pozemkami, pretože predávajúci v čl. I. Preambula bod 2 kúpnej zmluvy

vyhlásil, že na hranici pozemku je technická vybavenosť pozostávajúca z vody, kanalizácie, plynu
a elektriny (bez prípojok). V článku IV. Osobitné dojednania bod 3 sa uvádza, že kupujúci berie navedomie, že objekty infraštruktúry mimo jeho pozemku - zelené plochy, chodníky, energetické rozvody
a prístupové komunikácie sa realizujú pre celý obytný súbor a pod dozorom Obecného úradu Č.. Z
týchto zmluvných dojednaní vyplýva, že išlo o stavebný pozemok nachádzajúci sa v obytnom súbor a

že pozemky už v čase predaja boli stavebnými pozemkami, určenými na výstavbu rodinných domov.

Žalovaný ďalej uviedol, že náležitosti územného plánu obce upravuje § 12 ods. 4 písm. a/
vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a
územnoplánovacej dokumentácie, podľa ktorého riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie
riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľností)

a jeho geografický opis. Územný plán obce vymedzuje územie, obsahuje aj jeho geografický opis.
V zmysle cit. vyhlášky územný plán obce nemusí obsahovať konkrétne označenie pozemkov aj s
parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by mohol obsahovať len územný plán zóny, ktorý
sa odvíja od územného plánu obce a podrobnejšie ho rozpracováva. Obec Č. územný plán zóny
nevypracovala a v stavebných povoleniach sa odvolávala na územný plán obce zo dňa 28. 05. 2004.
S prihliadnutím na túto právnu úpravu a územný plán obce predmetné pozemky nachádzajúce sa v

lokalite Juhovýchod v kat. úz. Č. boli stavebnými pozemkami aj v čase ich predaja, t. j. v roku 2008 aj
napriek tomu, že v katastri nehnuteľností boli zapísané ako orná pôda.

Žalovaný ďalej uviedol, že na predmet konania nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžf/47/2011 zo dňa 24. 11. 2011. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku jediným dôkazom pre
vydanie rozhodnutia správcu dane bola informácia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, Mestská

časť B.P. zo dňa 16. 03. 2009, z ktorej vyplývala iba skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia
určeného na funkčné využitie územia pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského
významu. Z tejto informácie nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že predmetný pozemok parc. č. X
predstavuje časť územia určenú územným plánom obce na zastavanie. V závere informácie Magistrát
hlavného mesta SR Bratislava uviedol, že pre dané územie nie je spracovaná územnoplánovacia

dokumentácia zóny, resp. územnoplánovací podklad na zonálnej úrovni riešenia, ktoré by stanovovali
zastavovacie podmienky na parcelu, je potrebné v následnej príprave zámeru investora overiť, či
predmetná parcela je zastaviteľná, aká je miera jej zastavania, aké sú celkové podmienky jej využitia.
Na základe uvedeného Najvyšší súd SR konštatoval, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva bez
akýkoľvek pochybností, že v danom prípade ide o pozemok stavebný, ktorého predaj podlieha dani z

pridanej hodnoty. V prípade žalobcu boli skutkové zistenia a dôkazy odlišné ako v prípade, o ktorom
rozhodoval Najvyšší súd SR. Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v citovanom rozsudku nie
je možné aplikovať na daný prípad, pretože správca dane zabezpečil dostatok dôkazov, na základe
ktorých je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že predmetné pozemky zapísané na LV
č. XXXX ako orná pôda boli v čase ich prevodu stavebnými pozemkami.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p., bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 250f O. s. p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa
s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba
žalobcu dôvodná nie je.

Z administratívnych spisov súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 27. 02. 2008 žalobca ako predávajúci

previedol na kupujúcich J.. B. H. a manželku F. H.K., T.. Š. pozemok parc. č. 1207/39 - orná pôda o
výmere 988 m2 vedený na LV č. XXXX kat. úz. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH 741 000,-- Sk, kúpnou
zmluvou zo dňa 27. 03. 2008 previedol na kupujúcich F. K. P. V. A. pozemok parc. č. 1214/60 - orná
pôda o výmere 884 m2 vedený na LV č. XXXX kat. úz. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH 663 000,-
Sk a kúpnou zmluvou zo dňa 08. 02. 2008 previedol na kupujúceho V. T. pozemky parc. č. 1214/36 -

orná pôda o výmere 619 m2, parc. č. 1214/81 - ostatné plochy vo výmere 107 m2 a parc. č. 1214/82 -
ostatné plochy vo výmere 24 m2, vedené na LV č. XXXX kat. úz. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH
562 500,- Sk.

Podľa článku I. bod 2 a článku II. bod 2 cit. zmlúv predávajúci prehlásili, že na hranici pozemku
je technická vybavenosť pozostávajúca z vody, kanalizácie, plynu a elektriny bez prípojok, pričom

predávajúci sa zaviazal, že v lehote najneskôr v lehote do 01. 02. 2008, resp. do 31. 03. 2008, resp.do 01. 03. 2008 určí bod napojenia na hranici pozemku pre technickú vybavenosť uvedenú v článku
I., bod 2 zmluvy. Podľa článku IV. bod 3 kupujúci vzali na vedomie, že objekty infraštruktúry mimo ich
pozemkov - zelené plochy, chodníky, energetické rozvody a prístupové komunikácie sa realizujú pre

celý obytný súbor.

Podľa sprievodnej správy k územnému plánu obce Č. pri návrhu urbanistickej koncepcie priestorového
usporiadania vo vzťahu k bývaniu sa uvádza, že zónu bývania v rodinných domoch územný plán
navrhuje rozvíjať prednostne v prelukách v zastavanom území obce. Mimo zastavané územie obce
rozširovať obytnú zónu východným smerom a v západnej časti obce severne od cintorína a východne

od železničnej stanice, teda po obvode bývalého štrkoviska medzi cintorínom a železnicou a v lokalitách
Sever a Juh (strana 7 správy). V časti priestorové usporiadanie nových lokalít bývania (strana 8
správy) je pre každú lokalitu stanovený maximálny počet bytových jednotiek, maximálna podlažnosť,
veľkosť pozemkov a ďalšie parametre, Pri lokalite Juhovýchod je stanovený maximálny počet bytových
jednotiek 140. Iba pri lokalite Sever je uvedené, že ide o rezervné plochy pre bývanie a výstavba bude
podmienená znížením hlučnosti od výrobnej linky A. preukázanej spracovaním novej hlukovej štúdie

pred spracovaním územného plánu zóny.

Obec Č. uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28. 05. 2004 schválila územný plán obce Č. a uznesením z toho
istého dňa č. 4/2004/c sa uzniesla na záväznej časti územného plánu obce Č.. Záväzná časť územného
plánu obce Č. bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením obce Č. č. 9/2004 zo dňa 29. 05. 2004.

Podľa záväznej časti územného plánu obce Č. v časti Zásady a regulatívy priestorového usporiadania

a funkčného využívania územia je v bode 1 určené zabezpečiť plochy na funkciu bývania v R. B.,
Q., pri OP A., pre lokalitu Hutných stavieb, pri železničnej stanici, pri krížiku a oproti ČsPHL. V časti
9 záväznej časti územného plánu obce (plochy na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a
sceľovania pozemkov, na asanáciu a na chránené časti krajiny) je v navrhovanej lokalite rodinných
domovJuhovýchodvbode9.1.17a18.stanovenáplochapreTransformovňu apremiestnekomunikácie

pri lokalite rodinných domov Juhovýchod (ide o verejnoprospešné stavby uvedené v časti 11.17. a 11.18.

Podľa grafickej časti územného plánu obce Č.Ň. - Komplexný výkres priestorového usporiadania
a funkčného využitia územia (mierka 1:2000) pre lokalitu Juhovýchod sú určené tieto funkčné
a priestorové regulatívy: vidiecka obytná zástavba nízkopodlažná, štruktúra zástavby otvorená,
doporučená minimálna a maximálna podlažnosť objektov - jedno až dve podlažia a smerná zastavanosť

pozemkov - 0,2.

Na výzvu správcu dane starosta obce Č. podaním č. 720/2011 zo dňa 21. 05. 2011 oznámil
správcovi dane, že v územnom pláne obce Č. bola schválená aj územná rezerva pre výstavbu
IBV Juhovýchod, následne na to spracoval investor zastavaciu štúdiu predmetnej lokality vrátane
projektovej dokumentácie inžinierskych sietí, pričom v čase schvaľovania územného plánu obce Č. boli

pozemky vedené v predmetnej lokalite ako orná pôda.

Zo zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Košice I. č. 695/321/117042/2011/TOM zo dňa
19. 12. 2011 (Krajský stavebný úrad v Košiciach) vyplývajú zistenia, ktoré boli uvedené v dodatočnom
platobnom výmere Daňového úradu Košice ako aj v rozhodnutí žalovaného.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti
vrátanedodaniastavebnéhopozemku(poznámkapodčiarouč.19),naktoromstavbastojí,akjedodanie

uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolenéužívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo
jej časti.

Poznámka č. 19 citovaného zákonného ustanovenia odkazuje na ustanovenie § 43h zákona č. 50/1976

Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku (§ 38 ods. 2 zákona
č.222/2004 Z. z.).

Podľa § 43h ods. 1,2 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená
územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a
pozemok zastavaný stavbou. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho

fondu alebo lesného pôdneho fondu možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť
za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie s poľnohospodárskeho pôdneho
fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Podľa § 12 ods. 1, ods. 4 písm. a/, f/,g/ vyhl. č. Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2011 Z. z.
o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácie dokumentácia územného plánu

obcesačlenínatextovúčasťagrafickúčasť;obsahujesmernúčasťazáväznúčasť.Riešenieúzemného
plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na
základe údajov z katastra nehnuteľností) a jeho geografický opis, návrh funkčného využitia územia obce
s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného
územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a

zakazujúceho funkčného využívania a návrh riešenia bývania, občianskej vybavenosti so sociálnou
infraštruktúrou, výroby a rekreácie.

Obsah záväznej časti územného plánu obce je vymedzený v § 12 ods. 6 tejto vyhlášky a grafická časť
územného plánu obce je vymedzená v ustanovení § 12 ods. 7 citovanej vyhlášky.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie,

ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány
postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne
a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke.

Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a na jeho základe
bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný

sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, vznesenými žalobcom v podanom
odvolaní, ako to vyplýva aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

V konaní bolo medzi účastníkmi konania sporné, či pozemky parc. č. 1207/39 - orná pôda o výmere 988
m2, parc. č. 1214/60 - orná pôda o výmere 884 m2 a parc. č. 1214/36, parc. č. 1214/81 a parc. č. 1214/82
zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Č. boli v čase vzniku daňovej povinnosti (§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004

Z. z.) stavebnými pozemkami v zmysle § 38 ods. 1,2 zákona č. 222/2004 Z. z., či teda nepodliehajú
oslobodeniu od dane z pridanej hodnoty. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného v rámci daňovej
kontroly nesporne vyplynul záver, že predmetné pozemky možno kvalifikovať ako stavebné pozemky v
zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona. Tieto sa nachádzali v lokalite Juhovýchod územného plánu obce
Č. schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva v Č. zo dňa 28. 05. 2004 č. 4/2004/b a č. 4/2004/

c (schválenie záväznej časti územného plánu obce). Predmetná lokalita sa nachádza vnútri riešeného
územia obce Č. a v zmysle grafickej časti územného plánu obce - komplexného výkresu priestorového
usporiadania funkčného využívania, záväznej časti územného plánu obce ako aj sprievodnej správy k
územnému plánu obce Č. je určená na nízkopodlažnú obytnú zástavbu rodinných domov. Predmetné
pozemkybolúzemnýmplánomobceurčenénazastavanie,apretospĺňajúpodmienkyzákonnejdefinície

stavebného pozemku podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona. Prevod stavebného pozemku podľa §38 ods. 1,2 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je oslobodený od dane z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho
žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona.

Skutočnosť, že predmetné pozemky boli v katastri nehnuteľností evidované ako orná pôda, pre

posúdenie vzniku daňovej povinnosti žalobcu nemá právny význam, pretože ustanovenie § 19 ods. 1
a § 38 ods. 1,2 zákona č. 222/2004 Z. z. viažu vznik daňovej povinnosti pri prevode nehnuteľnosti na
charakter prevádzaného pozemku v zmysle ustanovenia § 43h stavebného zákona, a nie na druhové
členenie pozemkov v zmysle § 9 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon). Takisto nemá právny
význam aniskutočnosť,ženapredmetnúlokalituJuhovýchodnebolspracovanýúzemnýplánzóny,ktorý

by riešil predmetné pozemky, pretože pre ich definovanie ako stavebných pozemkov už postačovala
skutočnosť, že boli určené na zastavanie územným plánom obce.

Nedôvodná je námietka žalobcu, podľa ktorého z ustanovenia § 43h stavebného zákona vyplýva, že
stavebným pozemkom môže byť iba časť územia obce konkretizovaná v územnom pláne obce alebo
územnom pláne zóny parcelným číslom. Toto tvrdenie žalobcu nezodpovedá zneniu ustanovenia §
43h ods. 1 stavebného zákona a ani ustanoveniu § 12 vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích

podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, ktoré upravuje obsah územného plánu obce.

Žalobca v žalobe ako dôkaz tvrdenia, že predmetné pozemky neboli v čase predaja, resp. v čase
povolenia vkladu do katastra nehnuteľností stavebnými pozemkami, poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. k. 5Sžf/47/2011 zo dňa 24. 11. 2011 bez toho, aby konkretizoval, aké skutkové a právne
závery vyplývajúce z tohto rozsudku svedčia v prospech jeho tvrdení. Nie je úlohou súdu v správnom

súdnictve, aby iba z odkazu na rozsudok súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme
úspešnosti jeho žaloby. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249
ods. 2 O. s. p.), a preto súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať
dôvody žaloby. Preto krajský súd iba na okraj poznamenáva, že v uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR
konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistenie, či sporný pozemok predstavuje

časť územia určeného územným plánom obce na zastavanie. V rozhodovanej veci správca dane
vykonal dostatočné dokazovanie za účelom preukázania, či sporný pozemok má charakter stavebného
pozemku v zmysle § 43h ods. 1 stavebného zákona.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení

účinnom od 01. 05. 2011) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnému
žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.