Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010518
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110010518.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov
senátuJUDr.DenisyMészárosovejaJUDr.PetraŠtiftavtrestnejveciobžalovanéhoQ.W.,stíhanéhopre
zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.11.2014, sp.zn. 6T/48/2010, na verejnom zasadnutí
konanom v Bratislave dňa 24. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.11.2014, sp.zn. 6T/48/2010, bol obžalovaný Q. W.
podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku („Tr.por.“) z dôvodu, že nebolo dokázané, že spáchal skutok,
oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. 3Pv 1060/09 podanej dňa 30.6.2010
pre zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona („Tr.zák.“) na

skutkovom základe, že

obžalovaný dňa 3.7.2009 v čase asi o 13:30 hod. v Bratislave na presne nezistenom mieste v blízkosti
I. na Z. K.. Č.. X v osobnom motorovom vozidle zn. E. Q. prevzal od G. O. finančné prostriedky vo výške
10.000 eur, o ktorých vedel, že pochádzajú z krádeže, ktorej sa dopustila G. O. W. W. P. S. a ktorou
bola poškodenému R. Q. spôsobená škoda vo výške 25.860 eur, pričom si uvedené finančné prostriedky
prisvojil pre vlastnú potrebu.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania došiel

k záveru, že skutok sa síce stal a je trestným činom, avšak nebolo bez akýchkoľvek pochybností
dokázané, že ho spáchal obžalovaný. K tomuto záveru prvostupňový súd dospel najmä na základe
výpovedí svedkov G. O., Q. O. U. P. S., ktorí na hlavnom pojednávaní zhodne potvrdili, že obžalovaný
Q. W. nie je tou osobou, ktorej G. O. mala odovzdať sumu 10.000 eur, ktorá pochádzala z krádeže.
Hoci títo svedkovia v prípravnom konaní pri rekognícii opoznali obžalovaného ako páchateľa skutku,
avšak už neboli opätovne vypočutí vyšetrovateľom ani ku skutku a ani k vykonanej rekognícii po tom,

čo bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému, preto prvostupňový súd nemohol na
ich neprocesné výpovede pri rozhodovaní prihliadnuť, čím sa dostal do dôkaznej núdze a nemal už k
dispozícii žiadne ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možné zjavné rozpory vo výpovediach týchto
svedkov odstrániť.

Protirozsudkupodalodvolanievlehoteustanovenejv§309ods.1Tr.por.prokurátorpísomnýmpodaním
doručeným na okresný súd dňa 11.11.2014, pričom dôvody odvolania boli doručené prokurátorom

následne písomným podaním doručeným na okresný súd dňa 28.11.2014.V písomných dôvodoch odvolania navrhol prokurátor zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázal na stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.12.2009, sp.zn. Tpj 63/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2010 pod č. 30, podľa bodu I. ktorého obžaloba v trestnej
veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením, ak k ich
vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr.por.

Z tohto stanoviska vyplýva, že výsluchy svedkov vykonané po začatí trestného stíhania, avšak pred

doručením uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, je možné považovať za procesné dôkazy,
ktorými je možné dôvodiť v obžalobe. Takto vykonané dôkazy je možné teda vykonať aj na hlavnom
pojednávaní, a to aj podľa § 264 ods. 1 Tr.por. za účelom vysvetlenia rozporov vo výpovediach svedka.
Tomu v prejednávanej veci neodporuje ani bod II. uvedeného stanoviska, v zmysle ktorého ak je výpoveď
svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý
chce prokurátor oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia,

keďže týmto spôsobom bol v prípravnom konaní prepočutý svedok Q. O., ktorého výpoveď usvedčovala
obžalovaného zo spáchania skutku.

Na základe toho považuje postup prvostupňového súdu spočívajúci v odmietnutí návrhov prokurátora
na prečítanie výpovedí svedkov z prípravného konania za účelom odstránenia podstatných rozporov
s výpoveďami na hlavnom pojednávaní za nezákonný, pričom odstránením rozporov malo dôjsť k

náležitému zisteniu skutkového stavu. Teda prvostupňový súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté
prokurátorom, na základe ktorých bolo možné náležite zistiť skutkový stav veci, čím považuje prokurátor
napadnuté rozhodnutie za nedôvodné. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žiadnym spôsobom nevysporiadal s rekogníciami, pri ktorých bol obžalovaný opoznaný ako páchateľ.

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní dňa 22.1.2015.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec
prvostupňovému súdu z dôvodov uvedených v písomnom odvolaní.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s rozsudkom prvostupňového súdu a žiada, aby
to tak zostalo, je nevinný.

Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,

kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu
obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 („Dohovor“)
každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná

zákonným spôsobom.

Podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom
obvinenia proti nemu,

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,c)obhajovaťsaosobnealebospomocouobhajcupodľavlastnéhovýberu,alebopokiaľnemáprostriedky
na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú,

d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj

prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe,

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom
nehovorí.

Podľa § 2 ods. 4 Tr.por. každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým
súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa § 2 ods. 9 Tr.por. každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

Podľa § 30 ods. 1 Tr.por. na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie nezúčastnená
osoba. Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného
preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplatní do troch dní po
svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo jej bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť
nezúčastnená osoba upozornená.

Podľa § 30 ods. 2 Tr.por. nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú
pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo
dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom
konaní alebo súdu.

Podľa§34ods.1Tr.por.obvinenýmáprávoodzačiatkukonaniaprotisvojejosobevyjadriťsakuvšetkým

skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže
uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy
a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov
vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho
výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný

za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak
je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť
bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu
väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní pred
súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a klásť

svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa § 126 ods. 1 Tr.por. ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa
obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami
podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.

Podľa § 126 ods. 2 Tr.por. rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických

prostriedkov.

Podľa § 126 ods. 3 Tr.por. k rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.

Podľa § 285 Tr.por súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b) skutok nie je trestným činom,c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,

d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,

e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň

rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,

f) trestnosť činu zanikla, alebo

g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §

316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
(takú chybu odvolací súd nezistil).

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde
vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len prokurátorom, čím odvolací súd
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť oslobodzujúceho rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému bola riadne doručená

obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom obžalovaný a prokurátor boli aj riadne predvolaní
resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval
zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr.por. a zásadu voľného hodnotenia
dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení
vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.por., že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Následne obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať, pričom rovnako odmietol vypovedať aj
v prípravnom konaní ako obvinený.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia G. O., Q. O. U. P. S., so súhlasom strán bola

prečítaná výpoveď z prípravného konania svedka R. Q. a boli prečítané zápisnice o rekogníciach a listiny
vzťahujúce sa k osobe obžalovaného.

Ani jeden z vypočutých svedkov na hlavnom pojednávaní (G. O., Q. O. U. P. S.) neuviedol, že osobou,
ktorá v motorovom vozidle prevzala 10.000 eur z krádeže, bol obžalovaný Q. W..

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že v prejednávanej veci bolo

začaté trestné stíhanie vydaním uznesenia podľa § 199 ods. 1 Tr.por. dňa 8.10.2009. Obvinenie boloQ. W. vznesené uznesením vydaným podľa § 206 ods. 1 Tr.por. dňa 23.10.2009, pričom obžalovaný ho
prevzal pri svojom výsluchu ako obvinený dňa 15.3.2010.

V prípravnom konaní boli vypočutí svedkovia G. O. dňa 8.10.2009, Q. O. dňa 8.10.2009 a dňa 19.3.2010,

P.S.dňa19.11.2009aR.Q.(poškodenýohľadomsamotnejkrádeže,ktorýprivýpovedineuviedolžiadne
podstatné skutočnosti ohľadom obžalovaného) dňa 4.6.2010.

Z uvedeného je zrejmé, že svedkovia, ktorí sa vyjadrovali k osobe, ktorá mala v motorovom vozidle
prevziať od G. O. sumu 10.000 eur z krádeže, boli v prípravnom konaní vypočutí ešte pred tým, ako bolo
oznámené uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému Q. W. s výnimkou výpovede svedka Q.Á. O.
vykonanej dňa 19.3.2010.

K samotnej výpovedi svedka Q. O. z prípravného konania zo dňa 19.3.2010, ktorá bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná za účelom odstránenia rozporov, odvolací súd uvádza, že svedok v nej neuviedol,
že osobou, ktorá prevzala 10.000 eur v motorovom vozidle od G. O., bol obžalovaný a svedok iba uviedol
popis predmetnej osoby spôsobom, že išlo o muža veku cca 50-55 rokov, šedé vlasy, 170 cm vysoký,
plnoštíhlej postavy.

To znamená, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní s výnimkou zápisníc o
rekognícii, nevyplýva, že skutok uvedený v obžalobe mal spáchať práve obžalovaný Q. W..

K výsluchom svedkov v prípravnom konaní vykonaným pred oznámením uznesenia o vznesení
obvinenia obžalovanému a k možnosti ich použitia v konaní pred súdom za účelom odstránenia rozporov
odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Na výsluchy svedkov G. O., Q. O. U. P. S. z prípravného konania vykonané pred oznámením uznesenia
o vznesení obvinenia obžalovanému nie je možné v súdnom konaní prihliadať, keďže v čase vykonania
výsluchov nebol zabezpečený kontradiktórny postup a obžalovaný si reálne nemohol uplatniť právo na
obhajobu, ktoré mu vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 Dohovoru a ktoré je konkretizované
v § 2 ods. 9 a § 34 ods. 1 a nasl. Tr.por.

Z týchto dôvodov nie je potom ani možné výpovede nevykonané kontradiktórne v prípravnom konaní
predkladať svedkovi v konaní pred súdom za účelom odstránenia rozporov s výpoveďou na hlavnom
pojednávaní podľa § 264 ods. 1 Tr.por., a teda v tomto smere ani neobstojí námietka prokurátora
uvedená v odvolaní. Prvostupňový súd správne postupoval, keď výpovede svedkov z prípravného
konania nevykonané kontradiktórne (pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanému)

neumožnil prečítať za účelom odstránenia rozporov s výpoveďami svedkov na hlavnom pojednávaní.

Obvinený musí mať už v prípravnom konaní primeranú a dostatočnú možnosť poprieť výpoveď svedka.
Vyvodzovať právne dôsledky z výpovede svedka, ktorému obvinený nemohol klásť otázky, resp. ktorého
nemohol vypočuť alebo dať vypočuť, je neprípustné, pretože jeho právo na obhajobu by bolo skrátené
takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 Dohovoru.

Prokurátor síce môže oprieť obžalobu aj o výpovede svedkov, ktoré neboli v prípravnom konaní
vykonané kontradiktórne, čo výslovne vyplýva aj z prokurátorom citovaného stanoviska Najvyššie súdu
SR zo dňa 7.12.2009, sp.zn. Tpj 63/2009, ale vystavuje sa v prípade týchto dôkazných prostriedkov v
súdnom konaní riziku, že ak jeden alebo viacero z takto vypočutých svedkov zmenia svoju výpoveď v
konaní pred súdom, prokurátor neunesie v konaní pred súdom dôkazné bremeno a obžalovaný bude

oslobodený spod obžaloby.K vykonaným rekogníciam v prípravnom konaní, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní ako
listinné dôkazy, odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Rekognície, pri ktorých svedkovia opoznali obžalovaného, boli vykonané v prípravnom konaní svedkami

G. O. dňa 8.10.2009, Q. O. dňa 8.10.2009 a P. S. dňa 19.11.2009.

Tieto rekognície pritom neboli vykonané v súlade s Trestným poriadkom a nie je možné na ich výsledky
ako na dôkaz vôbec prihliadať z nasledujúcich dôvodov.

Svedkovia neboli pri rekognícii najprv vyzvaní, aby opísali osobu, ktorej totožnosť sa má zistiť, pričom za
tento opis nemožno považovať ani ich prvotné výpovede z dôvodu, že rekognície boli vykonané podľa
fotografií tváre a v prvotných výpovediach svedkovia dotknutú osobu z pohľadu tváre neopisovali (s

výnimkou uvedenia vlasov), keďže

- svedkyňa G. O. pri výpovedi dňa 8.10.2009 uviedla, že má ísť o muža okolo 50 rokov, šedivé vlasy,
priemerná postava,

-svedokQ.O.privýpovedidňa8.10.2009uviedolibato,žebyvedelosobuopoznaťanijakýmspôsobom
osobu neopísal,

- svedok P. S. pri výpovedi dňa 19.11.2009 uviedol, že má ísť o muža 40 - 50 ročného, 165 cm vysokého,
postavy primeranej výške, má svetlé vlasy a plešinu, asi je Róm.

Navyše podľa Trestného poriadku sa pri rekognícii obligatórne vyžaduje účasť nezúčastnenej osoby,
čo v prípade vykonaných rekognícií v prejednávanej veci splnené nebolo. Pri rekogníciách vykonaných
svedkami G. O. U. Q. O. je v zápisnici uvedená ako osoba zúčastnená na rekognícii por. O.. P. O.,

pričom ani v jednom prípade nie je podpísaný v zápisnici. Pri rekognícii vykonanou svedkom S. bol
okrem vyšetrovateľa a svedka prítomný kriminalistický technik npor. V. S..

Z ustanovenia § 30 ods. 2 Tr.por. vyplýva, že nezúčastnenou osobou môže byť len osoba, u ktorej nie
sú pochybnosti o nezaujatosti okrem iného vo vzťahu k orgánu činnému v trestnom konaní. Takou
osobou nemôže byť policajt pôsobiaci na to istom policajnom riaditeľstve alebo jeho nadriadenom alebo

podriadenom orgáne ako konajúci vyšetrovateľ resp. poverený príslušník PZ, keďže v takom prípade
možno mať odôvodnenú pochybnosť o nezaujatosti vo vzťahu k orgánu činnému v trestnom konaní.
Uvedené sa stalo aj v prejednávanej veci.

V pribratí nezúčastnenej osoby ide o obligatórny postup, ktorý má prispieť k objektívnemu priebehu
rekognície (ohľadom tejto skutočnosti ide o rovnakú právnu úpravu ako v prípade vykonania domovej

prehliadky podľa § 105 ods. 2 Tr.por.) a zmyslom pribratia nezúčastnenej osoby je v prípade pochybností
o náležitom vykonaní úkonu, pri ktorom zákon vyžaduje účasť nezúčastnenej osoby, vrátane jeho
zákonnosti, takúto osobu k spôsobu a okolnostiam vykonania úkonu vypočuť ako svedka, čo sa javí
minimálne problematickým, keď má ísť o policajta pôsobiaceho na rovnakom, príp. nadriadenom alebo
podriadenom orgáne ako konajúci policajt.

Odvolací súd teda pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov v súlade so závermi prvostupňového
súdu musí jednoznačne konštatovať, že dôkazy vykonané v prejednávanej veci v súlade s Trestným
poriadkomnepreukazujúbezdôvodnýchpochybnostískutočnosti,ktorésúuvedenévpodanejobžalobe,
a to z toho pohľadu, že by žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Na uznanie viny obžalovaného zo
spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd

oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o
pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá
skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo
nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného
v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine
pravdepodobnosti.Obžalovanýniejepovinnýdokazovaťsvojunevinu,alevinamumusíbyťpreukázaná,
a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V prípade existencie pochybností musí súd

postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pre reo).
Vina obžalovanému musí byť pritom preukázaná bez akýchkoľvek pochybností na základe dôkazov
vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú
dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných
dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Zo zásady prezumpcie neviny ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že

obžalovanému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a tento nie je povinný dokazovať
žiadnu skutočnosť, hoci svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina
má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obžalovaný nemá povinnosť dokazovať
svoju nevinu.

Odvolací súd dospel po vykonanom dokazovaní v zhode so závermi napadnutého rozsudku k záveru,

že vzhľadom na výsledky dokazovania zostali dôvodné pochybnosti, že skutok, ktorý je predmetom
obžaloby, spáchal obžalovaný, a preto prvostupňový súd správne v súlade so zákonom obžalovaného
oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr.por.

Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a zamietol ho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok