Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210715
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210715.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: W. T., F. R. R. XX, R., toho času na
neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Anikó Noskovičovou, zamestnankyňou Okresného súdu
Bratislava I, o zaplatenie istiny 1.595,06 eur s príslušenstvom, odmeny 6,14 eur a úrokov 2.600,66 eur

zo zmenky, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k.
1CbZm 66/2013-46 zo dňa 10.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu v časti, ktorou súd vo zvyšku návrh
zamietol, rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 66/2013-46 zo dňa 10.6.2014
z r u š u j e a konanie v tejto častz a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú
odmenu 6,14 eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa návrhom domáhal,
abysúdprvéhostupňaodporcuzaviazalnazaplateniezmenkovejsumy1.595,06eurzmenkovéhoúroku

0,25 % denne zo sumy 1.840,83 eur od 6.4.2011 do 8.12.2011, zo sumy 1.717,89 eur od 9.12.2011
do 9.9.2012, zo sumy 1.676,38 eur od 10.9.2012 do 9.10.2012 a zo sumy 1.595,06 eur od 10.10.2012
do zaplatenia, zákonného úroku 6 % ročne zo sumy 1.840,83 eur od 4.5.2011 do 8.12.2011, zo sumy
1.717,89 eur od 9.12.2011 do 9.9.2012, zo sumy 1.676,38 eur od 10.9.2012 do 9.10.2012 a zo sumy
1.595,06eurod10.10.2012dozaplatenia,zmenkovejodmeny6,14eurananáhradutrovkonania.Návrh
odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 12.10.2010

na zmenkovú sumu 1.840,83 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne od 6.4.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ zaplatil 245,77 eur. Ako
dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že zo spisu vydaného pod sp.zn. 36Er/5647/2012 vo veci

oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému Františkovi Hawrankovi, o udelenie poverenia
pre 1.717,89 eur s príslušenstvom, bolo zistené, že na základe rozhodcovského rozsudku č. k. SR
07558/11 zo dňa 12.8.2011 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie
exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. 36Er/5647/2012-10 zo 4.10.2012 žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky je ako

neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná a pre rozpor s dobrými mravmi je
neplatná aj dohoda o zmenkovom úroku 0,25 % denne.Podľa navrhovateľa je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom
konaní proti povinnému (v tomto konaní odporcovi), nulitným právnym aktom, nemôže preto zakladať

prekážku res iudicata a súd je povinný na nulitu prihliadať a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.

Súd prvého stupňa konštatoval, že s navrhovateľom súhlasí v tom, že súčasná rozhodovacia prax
súdov v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského
konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru,
že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie
je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul, keďže nie je materiálne
vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by nebol vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec znovu prejednať. Nie je však možné súhlasiť
podľa názoru súdu prvého stupňa s tým, že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú
skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku

vychádzal z uznesenia exekučného súdu. Súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľ nebol
účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom.
Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.). Zdôraznil, že tým sám, bez potreby akéhokoľvek ďalšieho dokazovania potvrdil, že ku dňu
splatnosti zmenky ešte majiteľom zmenky nebol. Indosament po splatnosti má podľa druhej vety čl.
I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ sa tým stal právnym
nástupcom prvého majiteľa zmenky.

Súd prvého stupňa uzavrel, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby
o zaplatení zmenkovej sumy 1.595,06 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne tak ako si uplatňoval
navrhovateľ ako aj zákonného úroku 6% ročne, opätovne rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako
neprípustný v zmysle článku VI. ods. 4 nariadenia zamietol. Predmetom rozhodcovského konania

nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 6,14 eur. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má podľa čl. I. § 48
ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporcu na zaplatenie odmeny
zaviazal. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy
konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Vzhľadom k tej skutočnosti, že odporca náhradu

nežiadal, súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal aj napriek tomu, že bol v konaní úspešný.

Proti tomuto rozsudku sa v časti, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa v zákonnej lehote odvolal
navrhovateľ. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, keďže táto spĺňala všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č.

191/1950 Zb. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania.
V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z
predloženej zmenky. Poukázal na to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky, keďže zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej,
samo právo navrhovateľa.

Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka, ktorá je uplatnená v tomto konaní, bola už
predmetom rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku rozhodnutej veci
res iudicata, poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydaného pod sp. zn. 6M
Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, podľa ktorého rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal

právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné,
nulitné, teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Rozhodnutie postihnuté
nedostatok právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.
Zdôraznil, že uvedený záver Najvyššieho súdu SR nie je možné limitovať len na zisťovanie v rámciexekučného konania. Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému
konaniu. Najvyšší súd SR uviedol, že takéto rozhodnutie je vo všeobecnosti s právneho hľadiska
neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd výslovne uviedol, že také rozhodnutie nezakladá

prekážku rozhodnutej veci.

Navrhovateľ poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa
13.októbra 2011, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Skutočnosť, že

účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení
povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal
rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podanou
na príslušnom súde, je tu irelevantná.

Mal za to, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný

titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý je v tomto konaní odporcom, je nulitným
právnymúkonom,ktorýnevyvolávalžiadneprávneúčinky,ajenutnénanehonazeraťakobyneexistoval.
Neexistujúci právny úkon nemôže zakladať prekážku rex iudicata. Mal za to, že prvostupňový súd bol
preto povinný na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok
zo zmenky riadne prejednať.

Navrhovateľ zdôraznil, že pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že zmenka bola
indosovaná až po uplynutí lehoty na protest, preto má indosament len účinky obyčajného postúpenia,
takýto záver nemá opodstatnenie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na čl. I. § 20 ods. 2 zákona č.
191/1950 Zb., podľa ktorého, dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament

bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest. Z predloženého originálu zmenky vyplýva,
že indosament neobsahuje dátum, teda ide o nedatovaný indosament. Je preto nevyhnutné aplikovať
zákonnú prezumpciu, že indosament bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest.

Navrhovateľ poukázal na to, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho

podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu
po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú
pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Mal za to, že uvedené správanie súdu je
neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu
na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 71,37 eur bez DPH za podané odvolanie a 8,04 eur bez DPH režijný paušál.

Navrhovateľ podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.12.2014 zobral späť návrh na začatie

konania v rozsahu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne a úroku 6% ročne a to
tak, ako je uvedené v návrhu a v tejto časti žiadal, aby súd konanie zastavil. Naďalej navrhovateľ trval
na návrhu v časti zmenkovej odmeny, tak ako je uvedené v návrhu a ako mu bolo priznané rozhodnutím
prvostupňového súdu.

Opatrovníčka odporcu bola v zmysle ust. § 208 O.s.p. vyzvaná odvolacím súdom, aby v lehote 7 dní
vyjadrila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu zo strany navrhovateľa. Vzhľadom k tej skutočnosti,
že opatrovníčka odporcu sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrila, odvolací súd mal za to, že so
čiastočným späťvzatím návrhu zo strany navrhovateľa súhlasí.

Vzhľadomktejskutočnosti,ženavrhovateľpodalodvolaniedozamietajúcejčastinapadnutéhorozsudku
a v časti, v ktorej súd prvého stupňa odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú zmenkovú
odmenu vo výške 6,14 eur je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné, odvolací súd rozhodoval iba
o späťvzatí návrhu navrhovateľa v zamietajúcej časti.

Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 208 O.s.p., odvolací súd v časti, v ktorej bol návrh
navrhovateľa zamietnutý, pripustil späťvzatie návrhu a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a konanie zastavil.

O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu prvostupňového a odvolacieho konania, lebo konanie
bolo zastavené.

Toto rozhodnutie bolo prijate členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.