Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239062
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113239062.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: J. Z., bytom O. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Štefan
Slováčik, so sídlom Nitra, Farská 34, proti odporcovi: Casareal, s.r.o., so sídlom Piešťany, Winterova
1777/60, IČO: 46 478 264, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Trenčín,
Mierové nám. 14, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 17. júla 2014 č. k. 15C/304/2013-40 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal určenia,
že je vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. Z., zapísaných na LV č. XXXX parc. č. 111/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 122 m2, rodinný dom súp. č. XXX a parc. č. 111/2 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 103 m2 v celosti. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania

v sume 1.228,42 eura všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi odporcu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že vlastníkom horeuvedených nehnuteľností
je odporca. Odporca nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2013 od predávajúceho
H. Y., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, X.. Poukázal na ust. § 91 ods. 2 OSP, keď podľa názoru súdu
návrh zamietol z formálnych dôvodov. Nositeľmi práv a povinností z tohto občianskoprávneho vzťahu
je nielen odporca, ale aj fyzické osoby H. L. a H. Y.. Bolo potrebné, aby navrhovateľ návrh podal voči

týmto fyzickým osobám, lebo ide o nerozlučných spoločníkov konania. Ide o tzv. nútené spoločenstvo,
a keď súd tak nepostupoval, návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania tak, ako si ju uplatnil.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Skonštatoval, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti ust. § 157 ods. 2
OSP. V odôvodnení sa obmedzil len na stručné konštatovanie skutkového stavu bez zhrnutia výpovedí
účastníkov konania, nijakým spôsobom neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil, akými úvahami sa riadil a z
akého dôvodu dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť. Ku skutkovému stavu a meritu veci
vôbec nevypočul štatutárov odporcu, rovnako bez riadneho odôvodnenia zamietol návrh na doplnenie

dokazovania a to pripojením a oboznámením katastrálnych spisov, z ktorých malo byť zrejmé, ako
postupne dochádzalo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Objasnenie okolnosti týchto
prevodov je podstatné pre posúdenie platnosti jednotlivých kúpnych zmlúv ako predbežnej otázky,
ako aj z dôvodu skúmania, či odporca nadobudol predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere. Takýmto
postupom mu odňal ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. V prejednávanej veci sa
navrhovateľ domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ako popísal v návrhu. Ide o

určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP a určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre
ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Návrh smeruje voči subjektu, ktorémusvedčí zápis vlastníckeho práva v príslušnom liste vlastníctva. Len právoplatným rozhodnutím súdu,
ktorým bude návrhu vyhovené, dôjde k odstráneniu neistoty v právnom postavení navrhovateľa, keďže
H. L. sa vyhýba povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Na rozdiel od názoru súdu prvého

stupňa sa domnieva, že nebol povinný podať návrh aj voči právnym predchodcom odporcu, ktorí by
mali spolu s odporcom tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné
zaoberať sa otázkou dobrej viery, ale aj prípadnej predbežnej otázky platnosti kúpnej zmluvy, na základe
ktorej nadobudol odporca nehnuteľnosti od jeho právneho predchodcu, prípadne aj platnosti ostatných

kúpnychzmlúv,uzatvorenýchpostupnemedziprávnymipredchodcamiodporcu.Doposiaľvtomtosmere
nebolo vykonané žiadne dokazovanie, pretože k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcu sa jeho
právny zástupca nevedel vyjadriť a na tieto okolnosti bolo nevyhnutné vypočuť štatutárov odporcu. Tým,
že súd prvého stupňa odmietol tento dôkaz vykonať, odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom
a účinne sa domáhať svojho nároku.

K odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť a zároveň navrhovateľa zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že pokiaľ navrhovateľ vyčíta rozsudku súdu prvého stupňa rôzne chyby v písaní, alebo
v nepozornosti pri vypracovávaní písomného vyhotovenia rozhodnutia, nejedná sa o tak závažné
pochybenia, ktoré by mali vplyv na správnosť a zákonnosť výrokovej časti rozsudku. Tiež sa nejedná
o také závažné chyby, ktoré by mohli spôsobovať nezrozumiteľnosť či neurčitosť odôvodnenia

napadnutého rozsudku ako celku. Ponecháva bez svojho bližšieho vyjadrenia polemiku navrhovateľa
vyslovenú v odôvodnení rozsudku o tzv. nerozlučnom procesnom spoločenstve na strane odporcov
v prípade určovacej žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Za rozhodujúce považuje,
či v prípade, ak v období medzi doručením navrhovateľovho odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa
20.06.2013 kupujúcemu, došlo k následným prevodom vlastníckeho práva a či je možné a potrebné

chrániť vlastnícke právo v poradí ďalších nadobúdateľov alebo nie. Písomný prejav navrhovateľa o
odstúpenie od kúpnej zmluvy bol druhej zmluvnej strane doručený až 24.09.2013, pričom odporca
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2013, ktorej
vklad bol povolený už dňa 18.09.2013. V danom prípad je preto potrebné postupovať v súlade so
zásadou ochrany dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporcom.

Navrhovateľ svoje domnienky o údajnej neexistencii dobromyseľnosti na strane odporcu nijakým
spôsobom bližšie nevymedzil, poukazuje akurát na urýchlené prevody dotknutých nehnuteľností medzi
právnymi predchodcami odporcu ako aj na samotného odporcu. Časový sled uzavretia jednotlivých
kúpnych zmlúv vo vzťahu k totožnému predmetu prevodu nemá a objektívne ani nemôže mať žiadny
vplyv na platnosť takýchto právnych úkonov. Je toho názoru, že povinnosť unesenia bremena tvrdenia

spočívala na navrhovateľovi, ktorý bol povinný poukázať na konkrétne relevantné okolnosti, ktoré
by vylučovali alebo spochybňovali dobromyseľnosť odporcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa
16.09.2013. Poukázal na fakt, že vlastnícke právo k príslušným nehnuteľnostiam nenadobudol od
navrhovateľa, ale dokonca v čase, od uzavretia kúpnej zmluvy v poradí až od ich druhého následného
vlastníka.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k vyššie popísaným

nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu, že bolo potrebné, aby
navrhovateľ podal návrh i voči fyzickým osobám H. L. a H. Y., ktorí boli účastníkmi kúpno-predajných
zmlúv predtým, ako odporca nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od H. Y.. Podľa názoru
súdu prvého stupňa ide o tzv. nútené spoločenstvo a keďže navrhovateľ tieto fyzické osoby nežaloval,
bolo potrebné z formálnoprávnych dôvodov návrh zamietnuť. S takýmto právnym posúdením súdu

prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za nesprávne.

Podľa § 80 písm. c/ OSP v návrhu na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba v zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c/ OSP má preventívny charakter a
má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnomvzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia
žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a
jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia

budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca
hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Úspešne ju môže podať len ten, kto má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem v podstate nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov.
Pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho
vzťahu, ktoré majú byť určené, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení

a to na určení proti označenému žalovanému.

Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti
zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
(výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne
postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo

byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie
zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym
prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje
totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.
Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci

nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Keďže v zmysle ust. § 159 ods. 2 OSP rozsudok o určení
vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v
zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne
(v čase rozhodovania), zapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto
osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu) naliehavý právny záujem na požadovanom určení by

nebol daný. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď požadoval, aby žaloba smerovala i voči ostatným fyzickým osobám, ktoré ako vlastníci
nehnuteľnosti nie sú zapísaní v katastri. Súdu prvého stupňa zrejme ušlo pozornosti, že v danom prípade
žaloba smeruje o určenie vlastníckeho práva a nie o neplatnosť kúpnej zmluvy. Len v prípade v konaní
o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni

nástupcovia a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, predmet konania sa preto týka tak predávajúceho, ako aj kupujúceho. Kúpna zmluva v takomto
prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať
na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 OSP) z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či
už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu,

prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 159 ods. 2 prvá
časť vety OSP); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie. V danom prípade sa
však navrhovateľ nedomáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, túto otázku si súd bude ako predbežnú
otázku riešiť práve v konaní o určenie vlastníckeho práva. V konaní o určenie vlastníckeho práva však
žaloba smeruje len proti tomuto, kto je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP, keďže súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci a svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom,
vykoná vo veci dokazovanie a až po náležitom dokazovaní opätovne vo veci rozhodne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.