Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/337/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609201647
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6609201647.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa TEMPO KONDELA, s.r.o.,
Vojtaššákova 893, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 409 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Škerdom,
Radlinského1727/49,02601DolnýKubín,protiodporcoviMikroelektriks.r.o.,Dukelskýchhrdinov2,984
01 Lučenec 1, IČO: 43 813 666, zastúpenému advokátom Mgr. Jozefom Mochnackým, T.G. Masaryka
14/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 5.205,35 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu

o zaplatenie 106. 735,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/169/2009-354 zo dňa 8. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/169/2009-354 zo dňa 8. októbra 2013 zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v prvom výroku zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu

5.205,35 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 9.3.2008 do zaplatenia. V druhom výroku
rozsudku zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi 38.077,99 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
12.10.2009 do zaplatenia. Tretím výrokom rozsudku rozhodol, že vo zvyšku vzájomný návrh zamieta.
O trovách konania rozhodol vo štvrtom výroku rozsudku tak, že o trovách konania bude rozhodnuté do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd domáhal zaplatenia sumy

5.205,35 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 1.2.2008 ako nájomca uzavrel s
odporcom, ako prenajímateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol nebytový
priestor nachádzajúci sa v nehnuteľnosti prenajímateľa na Z. O. v E. F. zapísaný na Správe katastra
E. F., na LV č. XXXX ako stavba súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXXX/X, k.ú. E. F.. V zmluve
o nájme v čl. IV. bod 3 bol dohodnutý celkový ročný nájom prenajatých priestorov vo výške 477.000,-
Sk + DPH, teda spolu s DPH vo výške 567.630,- Sk. Podľa čl. IV. bod 6 zmluvy o nájme nájomca

poskytol prenajímateľovi pred podpisom zmluvy o nájme zálohu na nájomné vo výške 200. 000,- Sk +
DPH, teda spolu s DPH vo výške 238.000,- Sk. Dňa 08.03.2008 došlo k požiaru, ktorý poškodil predmet
nájmu v takom rozsahu, že predmet nájmu už ďalej nemohol slúžiť svojmu účelu dohodnutému v čl. II.
bod 3 zmluvy o nájme. Predbežná škoda na budove, ktorá bola predmetom nájmu bola vyčíslená na
1.368.000,- Sk, pričom táto budova nebola doteraz opravená a neslúži svojmu účelu. Pri požiari došlo aj
k poškodeniu tovaru a zariadenia kancelárie a predajne, čím spoločnosti navrhovateľa vznikla škoda vo

výške 3.857.983,40 Sk s DPH. Spôsob zničenia prenajatej veci, ani jeho pôvodca nie je pre zánik nájmu
rozhodujúci. Postačujúcim je samotný fakt, že vec už ďalej nemôže slúžiť svojmu účelu. Vzhľadom k
tomu, že dňa 8.03.2008 došlo v dôsledku požiaru k zničeniu prenajatej veci, zmluva o nájme zanikla
dňom 8.03.2008. Za obdobie trvania nájomnej zmluvy od 1.2.2008 do 9.3.2008 bol navrhovateľ, ako
nájomca povinný platiť ročné nájomné podľa čl. IV. zmluvy o nájme. Denné nájomné sa rovná sume
1.550,90 Sk s DPH. Za obdobie od 1.2.2008 do 9.3.2008 vznikla povinnosť zaplatiť odporcovi nájomné

vo výške 57.383,36 Sk s DPH. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ zaplatil zálohu na nájomné spolu vovýške 238.000,- Sk s DPH, vznikol dňom 9.3.2008 preplatok na nájomnom vo výške 180.616,65 Sk
s DPH. U odporcu ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať navrhovateľovi. Podľa čl. IV.
bod 7 zmluvy o nájme boli nájomcovia povinní odporcovi uhradiť prevádzkové náklady podľa skutočnej

potreby najneskôr do 14 dní po skončení mesiaca na základe faktúry od odporcu. Aj keď odporca
uvedené prevádzkové náklady za obdobie od 1.2.2008 do 9.3.2008 nevyúčtoval a nevyfakturoval, uznal
navrhovateľ tieto prevádzkové náklady vo výške 20.000,- Sk a DPH vo výške 3.800,- Sk, spolu vo výške
23.800,- Sk, pričom túto sumu započítal proti jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. U
odporcu tým vzniklo dňom 9.3.2008 bezdôvodné obohatenie vo výške 156.816,37 Sk, ktoré odporca

odmietol navrhovateľovi vydať, a preto si navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde. Zároveň žiadal
priznať úrok z omeškania, nakoľko odporca sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 156.816,37 Sk
od 9.3.2008, ktoré žiadal navrhovateľ priznať až do zaplatenia.

Prvostupňový súd v rozsudku ďalej uviedol, že odporca v priebehu konania vzniesol vzájomný návrh o
zaplatenie 106.735,27 Eur s príslušným úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 1.2.2008 uzavretej medzi odporcom, ako prenajímateľom a navrhovateľom,

ako nájomcom prenajal odporca navrhovateľovi nebytový priestor nachádzajúci sa v nehnuteľnosti
prenajímateľa, t.j. odporcu v E. F.. Podľa čl. III. bod 1 uvedenej zmluvy bol nájom uzavretý na dobu
určitú, a to od 1.02.2008 do 31.12.2013 s opciou s tým, že o predĺžení nájmu požiada nájomca písomne
3 mesiace pred ukončením nájmu na dobu určitú podľa uvedenej zmluvy a prenajímateľ najneskôr
do 30 dní rozhodne o ďalšom trvaní nájmu. Dňa 8.3.2008 došlo k požiaru, ktorý značne poškodil

predmet nájmu. V súvislosti s tým odporca poukázal na závery znaleckého posudku zo dňa 25.04.2008
vypracovaného v rámci trestného konania vedeného políciou v E. F., pričom príčina požiaru bola
ustálenátak,žekvznikupožiarudošlosveľkoupravdepodobnosťouvznietenímsaľahkohorľavýchlátok
prachu, pavučín a podobne, ktoré sa vplyvom prúdenia dostávali do priestoru vyhrievacej špirály priamo
výhrevného konvektora. Poukázal ďalej na čl. VI. bod 14 nájomnej zmluvy, ktorý hovorí, že zmluvné

strany sa v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z.z. dohodli, že povinnosti vyplývajúce
zo zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov zabezpečí nájomca
s výnimkou § 5 písm. a/, kde zabezpečí prenajímateľ len hasiace prístroje a § 5 písm. d/, g/. V súvislosti
s tým poukázal na § 4 a § 7 zákona č. 314/2001 Z.z., ako aj na § 14 ods. 1 citovaného zákona. Odporca
sa vzájomným návrhom domáhal zaplatenia náhrady škody, pričom tvrdil, že v nadväznosti na vyššie

uvedenú pravdepodobnú príčinu požiaru má za to, že navrhovateľ ako nájomca nezabezpečil dodržanie
povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 314/2001 Z.z. zo strany svojich zamestnancov tak, ako sa zaviazal
v nájomnej zmluve, v dôsledku čoho došlo k požiaru, ktorý mal za následok škodu spôsobenú nájomcovi.
V dôsledku požiaru došlo k značnému poškodeniu nehnuteľnosti odporcu, pričom znaleckým posudkom
č. 28/2009 zo dňa 4.5.2009 vypracovaným C.. L. Y., bola vyčíslená škoda na nehnuteľnosti v sume

76.155,97 Eur s DHP, ktorá predstavuje skutočnú škodu na nehnuteľnosti odporcu. Podľa čl. IV. ods. 3
nájomnej zmluvy celkový ročný nájom prenajatých priestorov predstavoval čiastku 477.000,- Sk + DPH
vo výške 90.630,- Sk, čo je spolu 567.630,- Sk. Denné nájomné predstavuje čiastku 1. 550,90 Sk s DPH,
t.j. 51,48 Eur. Navrhovateľom požadovaná suma 5.215,35 Eur, ohľadne ktorej navrhoval odporca návrh
zamietnuť, predstavuje pri dennom nájomnom 51,48 Eur, nájomné za 101,1 dňa - 102 dní. Ide o nájomné

za obdobie od 9.3.2008 do 18.6.2008, pričom odporca z titulu ušlého zisku nájomného za obdobie od
19.6.2008 do 21.1.2010 požadoval zaplatenie sumy 30.579,30 Eur. Odporca si teda uplatňoval celkom
vzájomným návrhom z titulu náhrady škody sumu 106.735,27 Eur, ktorá predstavuje skutočnú škodu na
predmete nájmu vo výške 76.155,97 Eur a ušlý zisk vo výške 30.579,30 Eur.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov U. B., G.W., M. V., C.. P. N., C.. P.

B., vykonal výsluch účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise a v prvom rade
posudzoval platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú účastníci uzavreli dňa 1.2.2008.
Mal za to, že zmluva bola platne uzavretá, teda tvrdenia navrhovateľa vznesené v priebehu konania,
že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov boli podľa názoru
prvostupňového súdu nedôvodné. Skúmaním zmluvy prvostupňový súd zistil, že zmluva obsahuje

predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a to tak, že bolo stanovené
celkové ročné nájomné s tým, že nájomné bude nájomca uhrádzať mesačne vopred tak, aby na
účte prenajímateľa bola úhrada najneskôr do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý
účtuje nájom. Súd bol toho názoru, že spôsob platenia nájomného je dostatočne určený. Súd ďalej
konštatoval, že keďže bola stanovená doba nájmu od 1.2.2008 do 31.12.2013, zmluva je opatrená

podpismi štatutárnych zástupcov účastníkov zmluvného vzťahu, nie je rozhodné, či túto zmluvu podpísalprenajímateľ, štatutárny zástupca pred alebo po 1. 2.2008. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh
odporcu na vypočutie svedkov ohľadne okolnosti podpísania zmluvy. Taktiež súd konštatoval, že
samotný navrhovateľ v návrhu nespochybňoval platnosť zmluvy, ani dobu trvania nájmu a z týchto

dôvodov súd považoval jeho námietky ohľadom platnosti zmluvy za účelové.

Súd ďalej v rozhodnutí konštatoval, že nájomné bolo skutočne dohodnuté vo výške 477.000,-Sk + DPH
ročne.

V rozsudku súd ďalej uviedol, že zameral svoju pozornosť najmä na zistenie ohniska požiaru a príčiny
požiaru, z ktorého by bolo možné dovodiť tú skutočnosť, kto zodpovedá za vzniknutý požiar. Čo sa týka
zistenia ohniska požiaru, v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym

ústavom policajného zboru Slovenská Lupča ihneď po požiari, ohnisko bolo pomerne jednoznačne
určené tak, že je situované na ľavej strane budovy od vchodu v mieste prvej kóje pod oknom. K týmto
zisteniam potom dospeli aj znalci C.. O. a L.. N., ktorí však nevykonali ohliadku na mieste samom
a vychádzali len z priloženej fotodokumentácie. Čo sa týka zistenia príčiny požiaru, Kriminalistický a
expertízny ústav policajného zboru konštatoval, že k vzniku požiaru s veľkou pravdepodobnosťou došlo

vznietením sa ľahko horľavých látok a to prachu, pavučiny a podobne, ktoré sa vplyvom prúdenia
ohriateho vzduchu dostali do priestoru vyhrievacej špiráli priamo do výhrevného konektora. Znalec L.. N.
uviedol,žepožiarmoholvzniknúťpravdepodobnevdvochverziách,atoprváverziavznieteniehorľavých
materiálov odsávajúceho teplo, resp. povrchového tepla konvektora a v druhej verzii elektrický skrat,
resp. elektrického prechodového odporu v elektroinštalácii konvektora. Ďalej uviedol, že nie je možné

jednoznačne preukázať príčinu vzniku požiaru a že najpravdepodobnejšou príčinou tohto požiaru bolo
nedodržanie odstupovej vzdialenosti konvektora od horľavých látok uložených v priestoroch objektu,
čím mohlo dôjsť k vznieteniu látok od sálavého tepla, resp. povrchového tepla konvektora a pri styku
týchto horľavých látok s konvektorom po vylúčení elektrického sktratu, alebo poškodením elektrickým
prechodovýmodporom.Kďalšímpoloženýmotázkamsaznalcivpodstatenevedelivyjadriť,ichznalecké

posudky sú viac menej v rovine hypotéz z prevažnej časti nepoužiteľné pre toto konanie, na základe
čoho súd vychádzal pri hodnotení príčin požiaru najmä zo zistení kriminalisticko - expertízneho ústavu
policajného zboru, ktorý stanovil príčiny požiaru s veľkou pravdepodobnosťou ako vznietenie sa ľahko
horľavých látok, prachu, pavučín a podobne.

Navrhovateľ sa v konaní bránil, že neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by mala za následok vznik

škody a príčinu požiaru, naopak prisudzoval vznik požiaru nesprávne nainštalovanej elektroinštalácii,
najmä čo sa týka napojenia konvektorov s tým, že uviedol, že tieto konvektory neboli určené na ten účel,
ktorému slúžili. Tieto konvektory, ako aj elektroinštaláciu dodal odporca, preto navrhovateľ tvrdil, že za
vznik škody nezodpovedá. Poukázal na výpoveď svedka C.. P. N., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi
vypovedal, že on bol konvektory osobne kupovať v predajni U. vo K. a myslí si, že tieto výrobky mali

potrebné atesty a nemal dôvod nedôverovať im. Podľa jeho vedomostí sa pokazili asi 2 ks konvektorov
a namiesto nich mu boli dodané ďalšie konvektory. Taktiež navrhovateľ poukazoval na výpoveď svedka
C.. P. B., ktorý vypracoval projekt elektroinštalácie k elektrickému vykurovaniu v uvedenej hale a ktorý
uviedol, že tieto konvektory boli projektované tak, aby boli umiestnené pod oknami. Vzhľadom na to, že
satamnedalozabezpečiťprirodzenúcirkuláciuvzduchu,čižeuvedenéteplosapotomprenášalodocelej

miestnosti. Svedok poukázal na to, že každý konvektor by mal byť istený samostatne podľa projektu.
Ďalší svedok G.W. vykonal odbornú prehliadku a odbornú skúšku elektrických zariadení dňa 22.1.2008
a na druhý deň vyhotovil východiskovú správu, pričom uviedol, že rozvodové káble boli pripevnené na
svorkách tak, ako uviedol v danej správe. On bol na mieste ešte raz po požiari, keď odpájal rozvádzač,
ktorý bol pod prúdom. Ďalší svedok M. V., pracovník navrhovateľa, ktorý pracuje ako požiarny technik

vo výpovedi uviedol, že vykonal preškolenie, resp. školenie ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, pracovníci boli oboznámení s požiarnymi predpismi, nakoľko on bol za toto zodpovedný v
spoločnosti navrhovateľa. Tento svedok uviedol, že bol protipožiarny plán, ako aj evakuačný plán a
založená protipožiarna kniha. Boli označené únikové cesty a boli tam hasiace prístroje. Ďalej bolo
zistené, že po ukončení zamestnania boli zamestnanci navrhovateľa povinní všetky tieto konvektory

vypnúťaskontrolovať,pričomtátopovinnosťsavzťahovalanavšetkýchzamestnancov.Svedokuvádzal,
že podľa jeho vedomosti, títo pracovníci aj uvedené elektrické zariadenia vypínali. Svedkyňa U. B.
vo svojej výpovedi uviedla, že kolega, ktorý odchádzal posledný z predajne vypol konvektory, ktorévykurovali tieto priestory. Tieto konvektory boli umiestnené v dolnej časti približne tak, ako keby tam boli
umiestnené radiátory. Bola poučená o bezpečnosti práce, aj čo sa týka ochrany pred požiarom.

Prvostupňový súd bol toho názoru, že pracovníci navrhovateľa porušili predpisy, na druhej strane

súd posudzoval otázku protiprávneho konania pracovníkov navrhovateľa s tým, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že títo pracovníci porušili právne predpisy tým, že v rozpore s § 14 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 314/2001 Z.z. nekonali tak, aby nedošlo k vzniku požiaru pri prevádzkovaní palivových
spotrebičov tým, že pri odchode zo zamestnania nevenovali dostatočnú pozornosť priamo výhrevným
elektrickým konvektorom, ktoré mali pri odchode vypínať a skontrolovať. Súd tiež uviedol, že keďže

príčinou bolo vznietenie ľahko horľavých látok, možno konštatovať, že tieto sa v prevádzkových
priestoroch nachádzali, avšak pri zvýšenej pozornosti ohľadom odstránenia rôznych nečistôt, pavučín
a prachu nemuselo k tomuto požiaru dôjsť. Súd tiež skonštatoval, že pokiaľ pracovníci navrhovateľa
vedeli, že tieto konvektory sú poruchové, bolo potrebné zotrvať v práci dlhšiu dobu, kým tieto konvektory
nebudú dostatočne vychladnuté, prípadne zabezpečiť okolie týchto konvektorov tak, aby nemohlo dôjsť
k vzniku požiaru vplyvom vonkajších nečistôt. Keďže odporca do priestorov nemal prístup, podľa názoru

súdu za toto zodpovedá navrhovateľ.

Súd zároveň uviedol, že aj keď nie je možné jednoznačne určiť príčinu požiaru a kto zaň zodpovedá,
súd bol toho názoru, že za takýto stav sú najmä zodpovední pracovníci navrhovateľa, ktorí v uvedený
deň pracovali v podnikovej predajni, resp.v sklade.

Súd však posudzoval v konaní tiež tú skutočnosť, ktorú namietal navrhovateľ, a to spoluzavinenie

odporcu, ktorý zavinil že škoda vznikla, resp. zavinil jej rozsah, pričom tvrdil, že škoda bola spôsobená
výlučne zavinením poškodeného, a preto si ju má znášať sám.

Z článku VI.bod 1 nájomnej zmluvy vyplýva, že v zmluve bolo dohodnuté, že prenajímateľ je
povinný poistiť nehnuteľnosti proti živelným pohromám. Podľa názoru súdu odporca tým, že nepoistil
nehnuteľnosť proti živelným pohromám porušil ustanovenia nájomnej zmluvy, ktoré boli dohodnuté

medzi účastníkmi konania, a to v článku VI. bod 1 zmluvy o nájme nebytových priestorov. Súd
konštatoval, že pokiaľ by odporca túto nehnuteľnosť bol poistil proti živelným pohromám, rozsah
spôsobenej škody, ktorá vznikla na jeho majetku, a ktorá by nebola krytá poistením, by bola nižšia.
Tým že porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu mal súd za to, že odporca sa tiež podieľal na
vzniku škody a jej rozsahu, ktorá vznikla na majetku, ktorý je v jeho vlastníctve. Z tohto dôvodu súd

výšku zistenej škody pomerne rozdelil medzi účastníkov konania, ktorý spôsobili vznik tejto škody tak,
že pokiaľ si odporca vo vzájomnom návrhu uplatnil zaplatenie náhrady škody vo výške 76.155,97 Eur,
ktorá bola zistená znalkyňou C.. L. Y., z ktorej jedna polovica predstavuje sumu 38.078 Eur, preto súd v
tejto časti vyhovel vzájomnému návrhu odporcu a zaviazal navrhovateľa k zaplateniu tejto čiastky spolu
s príslušným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. Vo zvyšnej časti vzájomný návrh odporcu ako

nedôvodný zamietol.

Čo sa týka nároku odporcu uplatneného na náhradu ušlého zisku vo výške 30.579,30 Eur, za obdobie od
19.7.2008 do 31.1.2010, ktorý si uplatnil odporca, súd bol toho názoru, že za toto obdobie nie je možné
uplatňovať si náhradu z titulu ušlého zisku, nakoľko nebytový priestor bol neužívaniaschopný a nebol
by schopný prevádzky, pričom bolo ustálené, že k vzniku škody došlo spoluzavinením navrhovateľa

a odporcu. Súd zároveň uviedol, že pokiaľ by táto nehnuteľnosť bola poistená, škoda by bola
krytá poistením a odporca by zabezpečil opravu tejto prevádzky z prostriedkov, ktoré by mu vyplatila
poisťovňa, prípadne zo svojich prostriedkov, súd by posudzoval nárok odporcu z titulu ušlého zisku.
Keďže však k tomu nedošlo, súd neuznal nárok odporcu za dôvodný, a vzájomný návrh odporcu v tejto
časti zamietol.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že rozhodne o trovách
konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd vzájomný návrh zamietol zmenil a priznal
odporcovi nárok aj v zamietnutej sume 68.657,27 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.10.2009

do zaplatenia a zároveň aby bol navrhovateľ zaviazaný na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 680,57 Eur. Odporca v odôvodnení uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa
o spoluzavinení odporu na vzniku škody na predmete nájmu jeho nepoistením, ani so záverom o
solidárnej zodpovednosti odporcu za vznik škody z uvedeného dôvodu. Je síce pravdou, že predmet
nájmu nepoistil, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na vznik škody na predmete nájmu. Predmet

nájmu odporca odovzdal navrhovateľovi v riadnom prevádzky schopnom stave a tento predmet nájmu
zároveň prešiel pred uzavretím nájomnej zmluvy celkovou rekonštrukciou ( vrátane nových elektrických
rozvodov ), a to na základe vypracovaného projektu. Všetky práce boli vykonané odborne spôsobilou
osobou a revízna správa na elektroinštaláciu konštatovala zhodu s príslušnými normami. Odporca v
odvolaní tvrdil, že dodržanie vzdialenosti umiestnenia predmetov nájomcu - navrhovateľa v bezpečnej
vzdialenosti od výhrevného telesa bolo výlučne vecou navrhovateľa. Odporca totiž toto rozmiestnenie

nemohol ovplyvniť. Navrhovateľ bol totiž ako prenajímateľ povinný zabezpečiť plnenie povinností
vyplývajúcich zo zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, čo
vyplývalo z článku VI. bod 14 nájomnej zmluvy. Odporca tvrdil, že je zrejmé, že navrhovateľ porušil svoje
povinnosti, a preto došlo ku škode na predmete nájmu výlučne porušením povinností navrhovateľa.
Porušenie povinnosti prenajímateľa poistiť predmet nájmu nie je v príčinnej súvislosti so vznikom

škody, a preto prvostupňový súd nemal pri rozhodovaní o náhrade aplikovať ustanovenie § 438 ods.
1 Občianskeho zákonníka a rozdeliť výšku škody medzi navrhovateľa a odporcu. Odporca sa tiež
nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že z dôvodu porušenia povinnosti odporcu poistiť
predmet nájmu, prvostupňový súd zamietol návrh odporcu na náhradu škody z titulu ušlého zisku v sume
30.579,30 Eur.

V zákonnej lehote odvolaním napadol rozsudok okresného súdu navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti povinnosti zaplatiť odporcovi sumu 38.077,99 Eur s
9 % úrokom z omeškania ročne od 12.10.2009 do zaplatenia zmenil tak, že vzájomný návrh odporcu
o zaplatenie 106.735,27 Eur s príslušenstvom v celom rozsahu zamietne, alebo aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu

si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume 776,18 Eur.
Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia okresného
súdu z dôvodu, že aj keď nie je možné jednoznačne určiť príčinu požiaru a kto zaň zodpovedá,
prvostupňový súd bol toho názoru, že za takýto stav sú zodpovední pracovníci navrhovateľa, ktorí v
uvedený deň pracovali v podnikovej predajni. Navrhovateľ tiež tvrdil, že prvostupňový súd dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ prvostupňový oprel
svoje rozhodnutie aj o ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka, navrhovateľ je toho názoru, že toto
ustanovenie Obchodného zákonníka nie je možné na tento prípad aplikovať. Podľa jeho názoru bol
právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o nájme nebytových priestorov,

preto ide o občianskoprávny vzťah. Poukázal, že z ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka
účinného ku dňu 1.2.2008 vyplýva, že zmluvy upravené ako zmluvný tip v Občianskom zákonníku sa
riadia okrem príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka tiež Obchodným zákonníkom. Platí to však
iba pre zmluvy uzatvorené medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Odporca
však nemal v čase uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov a ani v ďalšom období zapísaný

ako predmet podnikania nájom nebytových priestorov, a preto nemožno považovať zmluvu o nájme
nebytových priestorov za uzavretú v súvislosti s podnikateľskou činnosťou odporcu a záväzkový právny
vzťah medzi navrhovateľom sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Navrhovateľ poukázal na uznesenie NS ČR sp.zn.
28Cdo 253/2006 zo dňa 31.1.2007. Navrhovateľ tiež tvrdil, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané,

že by navrhovateľ svojím konaním porušil právnu povinnosť, ktorá bola v priamej príčinnej súvislosti so
vzniknutouškodou.Poukázalnasamotnéodôvodnenierozsudkuokresnýmsúdom,ktorýkonštatoval,že
nie je možné jednoznačne preukázať príčinu vzniku požiaru. Aj z posudku Kriminalisticko - expertízneho
ústavu Policajného zboru, z ktorého prvostupňový súd vychádzal vyplýva, že stanovil príčiny len s veľkou
pravdepodobnosťou. Pri stanovení zodpovednosti za vzniknutú škodu však nie je možné vychádzať z

pravdepodobných záverov o príčine vzniku požiaru, ale príčina musí byť jednoznačne zistená. Ani jeden
z troch vypracovaných znaleckých posudkov však neurčil jednoznačnú príčinu vzniku požiaru.Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukázal na zadovážené a vykonané ďalšie dôkazy, ktoré preukazujú
porušenie zákonných a zmluvných povinností odporcu. Z technickej správy k projektu elektroinštalácie
vyplýva výstraha - Nepoužiť zásuvky. Vykonanými dôkazmi, najmä výsluchmi svedkov však bolo

preukázané, že konvektory neboli napojené káblom pevne na svorkovnice, ale do zásuviek. Taktiež z
Odbornej prehliadky a Odbornej skúšky elektrického zariadenia zo dňa 22.1.2008 vyplýva, že elektrické
rozvody sú realizované káblami „N. v žlaboch PVC ukončené v krabiciach KO na svorkách. Z tejto
dokumentácie je teda zrejmé, že dňa 22.1.2008 pri odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického
zariadenia na predajni bolo nainštalované elektrické vedenie, ktoré končilo v krabiciach so svorkami.

V ďalších dňoch do odovzdania predmetu nájmu navrhovateľovi prebudoval odporca toto napojenie zo
svoriek na zásuvky. Teda odporca odovzdal predmet nájmu s elektroinštaláciou, ktorá bola v rozpore s
projektom, čo mohlo byť príčinou vzniku požiaru.

Ako ďalšie porušenie povinnosti zo strany odporcu navrhovateľ uviedol, že odporca nainštaloval v
predmete nájmu výhrevné konvektory V. od firmy ISOLIT Bravo spol.s.r.o., Česká republiky, pričom
v návode na obsluhu, ktorý sa nachádza v spise a ktorý predložil odporca je výslovne uvedené, že

priamo výhrevný konvektor je určený iba na použitie v domácnosti a v ďalšej časti tohto návodu je
uvedené, že pre profesionálne použitie sú určené výrobky špecializovaných výrobcov. Ak je takýto
konvektor používaný v rozpore s týmito zásadami, potom ide aj o porušenie záručných podmienok,
pričom výrobca v návode ešte opakovane zdôrazňuje, že výrobok je určený výhradne pre iný účel ako na
podnikanie s týmto výrobkom. V súvislosti s tým navrhovateľ poukázal na vyhlášku Ministerstva vnútra

SR č. 401/2007 Z.z., z ktorej vyplýva, že spotrebič sa musí inštalovať spôsobom určeným výrobcom
v dokumentácii k spotrebiču a ustanoveným v tejto vyhláške. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo,
že odporca nainštaloval konvektory v rozpore s projektovou dokumentáciou, nielen pokiaľ ide o úplne
nevhodný druh priamo výhrevných konvektorov, ktoré boli použiteľné iba v domácnosti, ale aj v rozpore
s projektovou dokumentáciou zmenil aj spôsob napojenia týchto konvektorov a jeho inštaláciu tým, že

namiesto pevného napojenia na svorkovnice nainštaloval napojenie konvektorov do zásuviek. Odporca
tým preukázateľne porušil ustanovenia citovanej vyhlášky. Zo všetkých dôkazov vykonaných v rámci
konania vyplýva, že neboli splnené základné podmienky zodpovednosti navrhovateľa za vzniknutú
škodupodľa§420ods.1Občianskehozákonníka,atonajmäprotiprávnekonanienavrhovateľaapríčina
súvislosťmedzikonanímnavrhovateľaavznikomškody.Pritomdôkaznébremenonapreukázanietýchto

skutočností spočíva na odporcovi.

Navrhovateľ ešte zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ si dôsledne plnil svoje
povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, ako aj zo zmluvy o nájme
nebytových priestorov. Naopak odporca porušil nájomnú zmluvu, a aj napriek povinnosti predmet nájmu
tak neurobil, pričom pokiaľ by si túto povinnosť splnil, škoda by mu prakticky nebola vznikla, resp. bola

by v minimálnej výške. Z uvedených dôvodov navrhovateľ tvrdí, že škoda bola spôsobená výlučne
zavinením samotného odporcu ako poškodeného, a preto si ju v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka
má znášať sám.

Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu podaním doručeným súdu dňa 11.11.2013, v ktorom uviedol
identické skutočnosti, ktoré boli konštatované v jeho odvolaní voči napadnutému rozsudku. Zároveň

v tomto vyjadrení navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti napadnutej odvolaním
odporcu potvrdil, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Za toto vyjadrenie si uplatnil navrhovateľ právo na trovy odvolacieho konania v celkovej
výške 776,18 Eur.

Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 18.11.2013, v ktorom

žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom výroku zmenil a priznal odporcovi nárok aj v
zamietnutejsume68.657,27Eurs9%úrokomzomeškaniaročneod12.10.2009dozaplatenia.Zároveň
si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu v celkovej sume 680,56
Eur. Odporca vo vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi navrhovateľa uvedenými v podanom
odvolaní. V celom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu v otázke zavinenia požiaru navrhovateľom

a tieto považuje za správne. Odporca však nesúhlasí s názorom súdu, že sa spolupodielal na vznikuškody tým, že nepoistil predmet nájmu. Zároveň uviedol vo vyjadrení skutočnosti, ktoré boli uvedené v
jeho písomnom odvolaní voči napadnutému rozsudku.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1
písm.h)O.s.p.zrušilapodľaods.2citovanéhoustanoveniavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si návrhom podaným dňa 2.3.2009 uplatnil proti
odporcovi právo na zaplatenie 5.205,35 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd dňa
20.3.2009 vydal platobný rozkaz č.k.1Rob 205/2009-30, proti ktorému odporca podal odpor zo dňa
3.4.2009. V priebehu konania si uplatnil odporca vzájomný návrh o zaplatenie 106.735,27 Eur titulom

náhrady škody, ktorá pozostáva zo skutočnej škody na predmete nájmu vo výške 76.155,97 Eur a ušlého
zisku vo výške 30.579,30 Eur.

Po rozsiahlom dokazovaní zo strany prvostupňového súdu, a to výsluchmi svedkov, ako aj znaleckými
dokazovaniami, dospel k prvostupňový súd k záveru, že nárok navrhovateľa ohľadne uplatnenej sumy
5.205,35 Eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia je oprávnený, a preto v tejto sume

návrhu navrhovateľa vyhovel. Ohľadne vzájomného návrhu súd konštatoval, že dospel k záveru, že
požiar na predmete nájmu nastal zavinením pracovníkov navrhovateľa, avšak spoluzodpovednosť za
škodu nesie aj odporca, keďže napriek zmluvnej povinnosti predmet nájmu nepoistil, a preto rozdelil
uplatnenú skutočnú škodu medzi navrhovateľa a odporcu, a preto zaviazal navrhovateľa zaplatiť
odporcovi 38.077,99 Eur s príslušenstvom. Vo zvyšku uplatneného vzájomného návrhu súd návrh

zamietol.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Podľa§97ods.1O.s.p.,odporcamôžezakonaniauplatniťsvojeprávaprotinavrhovateľoviivzájomným
návrhom.

Podľa § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju

pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa § 4 zákona č. 314/2001 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ na účely predchádzania
vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) zabezpečiť v objektoch a v priestoroch vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok a

odstraňovať zistené nedostatky; obsah a lehoty preventívnych protipožiarnych prehliadok ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,

b) zabezpečiť plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase
zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, ako aj opatrenia na zabezpečenie ochrany pred požiarmi

pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb; opatrenia, miesta a činnosti so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru, čas so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a podujatia,
na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo,

c) určovať miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a označovať ich príslušnými príkazmi,

zákazmi a pokynmi podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo,

d) zabezpečovať plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase ustanovených vo
všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo,

e) zabezpečovať školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred požiarmi zamestnancov a osôb, ktoré
sa s vedomím právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa zdržujú v jej objektoch a priestoroch;

obsah, rozsah, lehoty školenia o ochrane pred požiarmi, vymedzenie okruhu osôb podliehajúcich
školeniu a overovaniu a spôsob overovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo,

f) vypracúvať, viesť a udržiavať dokumentáciu ochrany pred požiarmi v súlade so skutočným stavom a
potrebou riešenia protipožiarnej bezpečnosti objektov a priestorov; druhy dokumentácie, jej obsah, účel,

spôsob a potrebu jej vypracovania a uloženia a lehoty jej kontroly ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo,

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 314/2001 Z.z., vlastník (správca) nehnuteľností, ktorý prenajíma
nehnuteľnosť, je povinný zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa ustanovení tohto zákona, ak sa
v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak.

Podľa § 14 ods. 1 písm.a) zákona č. 314/2001 Z.z., fyzická osoba je povinná zabezpečiť, aby sa pri
uskutočňovaní stavby a pri jej užívaní, ako aj pri zmene v užívaní stavby riešili a dodržiavali požiadavkyna protipožiarnu bezpečnosť stavby; požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavby pri uskutočňovaní
stavby, užívaní stavby a zmene v užívaní stavby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci,
ako aj nesprávne vec právne posúdil. Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s
podstatnými skutočnosťami, ktoré majú zásadný význam pre právne posúdenie veci. Prvostupňový
súd ohľadne nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval platnosť Zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.2.2008 a správne podľa názoru odvolacieho súdu dospel

k názoru, že predmetná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom, ako nájomcom a odporcom, ako
prenajímateľom je platná. Zároveň nie je sporným, že dohodnuté nájomné medzi účastníkmi konania
bolo vo výške 477.000,-SK + DPH ročne, čo vyplýva z článku III. bod 3 predmetnej zmluvy. Odvolací súd
sa tiež stotožňuje s konštatovaním, že dňom 9.3.2008 zanikol predmet nájomnej zmluvy v súlade s § 680
ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto navrhovateľovi vzniklo právo na vrátenie preplatku zaplateného
nájomnéhotitulombezdôvodnéhoobohatenia.Odvolacísúdvšakzastávanázor,žeprvostupňovýsúdsa

nezaoberal výškou sumy, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáhal. Je nesporné, že medzi účastníkmi
konania v nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že navrhovateľ bude platiť aj prevádzkové náklady, ktoré
však zo strany odporcu, ako prenajímateľa vyúčtované neboli, teda navrhovateľ bol povinný zaplatiť
odporcovi skutočne preukázané prevádzkové náklady odporcu. Navrhovateľ síce sám navrhol výšku
prevádzkových nákladov v sume 20.000,-Sk + DPH, t.j. v celkovej výške 23.800,-Sk, ktoré by mal

odporcovi uhradiť a sám ich odpočítal od sumy, o ktorú sa mal odporca bezdôvodne obohatiť, avšak
prvostupňový súd v tomto smere vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal so skutočnosťou, prečo v tejto
časti považuje prevádzkové náklady za oprávnené, nakoľko by bola skutočná výška prevádzkových
nákladov vyššia, znížila by sa tým suma bezdôvodného obohatenia, ktorú si navrhovateľ uplatňuje.
V tomto smere je potom potrebné doplniť dokazovanie, či prevádzkové náklady za obdobie nájmu

nebytových priestorov neboli v sume vyššej, ako navrhovateľ dobrovoľne sám uvádza.

Čo sa týka vzájomného návrhu odporcu, prvostupňový súd konštatoval, že požiar na predmete nájmu
vznikol zavinením zamestnancov navrhovateľa, pričom takýto názor prvostupňového súdu nie je ničím
preukázaný a podložený. Ide o hypotetický názor súdu prvého stupňa, čo je v rozpore so zásadou
preukázania zavinenia pri vzniku škody. Z vypracovaných znaleckých posudkov, ako aj z výsluchov

svedkov jednoznačne vyplýva, že vznik požiaru bol určený len s najväčšou pravdepodobnosťou, avšak
zo znaleckých posudkov je zrejmé, že príčinami vzniku požiaru mohla byť aj vada elektroinštalácie,
pričom z rozsudku prvostupňového súdu nevyplýva, že by sa touto otázkou vôbec zaoberal. V konaní
bolo totiž preukázané, že konvektory, ktoré zakúpil a dal namontovať odporca, ako prenajímateľ boli
výrobcom výslovne označené za také, ktoré sú určené výhradne pre iný účel ako na podnikanie s týmto

výrobkom. Prvostupňový súd sa touto otázkou vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal, pričom z jeho
rozhodnutia nie je zrejmé, prečo túto skutočnosť nebral do úvahy pri hodnotení uplatneného nároku
zo strany odporcu. Taktiež vôbec nevenoval pozornosť skutočnosti, že konvektory mali byť v rozpore s
projektovou dokumentáciou elektroinštalácie zapojené do zásuviek. Prvostupňový súd musí totiž uviesť,
pokiaľ k týmto skutočnostiam neprihliadal a vyhodnotil ich ako neopodstatnené pre vznik požiaru, prečo

vlastne dospel k takémuto názoru.

Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri hodnotení dôkazov musí vychádzať výlučne z preukázaných
skutočností, a nesmie dospievať k záverom na základe vlastnej úvahy a hypotetického predpokladu o
vzniku škody. Odvolací súd však podotýka, že s názorom prvostupňového súdu ohľadne skutočností,
že nesplnením povinnosti zo strany odporcu, poistiť predmet nájmu, došlo ku škode značne vyššej, ako

keby bolo za vzniknutý požiar vyplatené poistné plnenie, a preto táto skutočnosť má vplyv na výšku
škody.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že za porušenie práva na spravodlivé konanie treba považovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pretože povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania,okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu ( v rovine polemiky s jeho dôvodmi )
v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Záverom je nutné konštatovať, že v danom prípade si odporca v priebehu konania uplatnil vzájomný
návrh v súlade s § 97 O.s.p., pričom odvolací súd má za preukázané, že nárok uplatnený vzájomným
návrhomjekompenzabilný,apretomávýznamiprekonečnýrozsudočnýmeritornývýroksúdu.Odvolací
súd zastáva názor, že ak sa vzájomným návrhom uplatnia kompenzabilné pohľadávky či plnenia,
spravidla postačí jediný rozsudočný výrok o tejto veci, avšak prvostupňový súd rozhodoval o uplatnenom

návrhu zo strany navrhovateľa a o vzájomnom návrhu odporcu samostatnými meritórnymi výrokmi.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že splnené podmienky na zrušenie
napadnutého rozsudku v súlade s § 221 ods. 1 písm.f) a h) O.s.p. s tým, že vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd bude v konaní pokračovať v intenciách vyslovených odvolacím súdom v tomto
rozhodnutí a po vykonanom dokazovaní spor rozhodne.

O trovách konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci ( § 224 ods. 4 O.s.p. ) .

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.