Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606204049
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2606204049.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava,
Pribinova 25, zastúpený advokátom JUDr. Martin Máčaj, Bratislava, Pribinova 25, tiež AK Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnému: D. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y.
XXXX, D., o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k.
2Er/1548/2008-30 zo dňa 17. októbra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku z a m i e t a .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Exekúcia
prebiehala na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej dňa 17.12.2005 notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom, Notársky úrad Partizánske, N 6802/2005, NZ 66607/2005 zo dňa
17.12.2005. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlas
s vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré v mene povinného učinil Mgr. Tomáš

Kušnír, ktorý bol povinným priamo v úverovej zmluve splnomocnený v jeho mene spísať notársku
zápisnicu ako exekučný titul. Svoje rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení
súd prvého stupňa odôvodnil tým, že notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia,
ktoré povinný sám nevyjednal, splnomocnenie na konkrétnu osobu bolo zakotvené už v predtlačenej
zmluve a povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť alebo ovplyvniť. Jej podpisom sa vopred vzdal
svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Táto

zmluvná podmienka je neprijateľná, nakoľko jej podpisom si spotrebiteľ zásadným spôsobom zhoršuje
svoje postavenie. Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ani obsah notárskej zápisnice. V zmysle § 53
ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka neplatná, a z toho dôvodu notárska zápisnica spísaná na
základe zmluvy o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom. Vzhľadom na tieto skutočnosti exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil ustanovením § 203

ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko mal za to, že oprávnený tým, že navrhol vykonať exekúciu na
základe neúčinného exekučného titulu, zavinil zastavenie exekúcie, preto mu uložil povinnosť nahradiť
exekútorovi trovy exekúcie. Exekútorovi priznal trovy vo výške 34,30 eura, ktoré pozostávajú z odmeny
podľa§14vyhlášky288/1995Z.z.vovýške23,90euraanáhradyhotovýchvýdavkovvsume10,40eura.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil. Uviedol, že súd prvého stupňa posudzoval vec,
o ktorej už raz právoplatne rozhodol. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd má povinnosťpreskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a len v
prípade, že nezistí rozpor so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie. Notárska zápisnica bola
predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia, pričom exekučný titul bol

posúdený ako súladný a poverenie bolo exekútorovi udelené. V súvislosti s plnomocenstvom udeleným
povinným Mgr. Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice uviedol, že bolo predmetom preskúmania aj
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, ktorý nezistil rozpor so zákonom, a povinný mohol kedykoľvek
po uzatvorení zmluvy v roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka
odvolať, pričom tak neurobil. Povinný svojím nekonaním vyjadril s plnomocenstvom v celom rozsahu

súhlas. Účelom zakotvenia inštitútu notárskej zápisnice ako exekučného titulu do právneho poriadku
bolo umožniť účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za určitých okolností zaobstarať si exekučný titul bez
potreby preskúmavania ich hmotnoprávneho vzťahu súdom. Takéto preskúmavanie exekučného titulu
v exekučnom konaní je nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu a muselo by byť v zákone výslovne uvedené.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 58 ods. 3 Exekučného poriadku - odvolanie proti
uzneseniu vydanému súdnym úradníkom podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania(§214ods.2OSP),adospelkzáveru,žeuzneseniesúduprvéhostupňajevecnesprávne.
Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednomyseľne(§3ods.9zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 219 ods. 1 a 2. OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Závery súdu prvého stupňa o tom, prečo bolo potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť

ju, sú náležite právne odôvodnené. Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami
oprávneného a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť (§ 219 ods. 2 OSP in fine) ešte
nasledovné:

Z obsahu notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom, vyplýva, že je v nej obsiahnuté

vyhlásenie dlžníka o uznaní záväzku, pričom v mene dlžníka konal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý bol
splnomocnený povinným v zmluve o úvere medzi dlžníkom a veriteľom. V notárskej zápisnici sa uvádza,
že veriteľ - oprávnený uzavrel dňa 03.05.2005 zmluvu o úvere č. 3550006 s dlžníkom - povinným.
Dňa 17.12.2005 dlžník (povinný), zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, vyhlásil, že uznáva dlh voči
veriteľovi (oprávnenému) v celkovej výške 26.123 Sk v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky, dlh

splatí do 17.01.2006, a v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63
Exekučného poriadku alebo so súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 OSP, s tým aby táto notárska
zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

Osobitným exekučným titulom v sústave iných exekučných titulov je notárska zápisnica, v procese

uzatvárania ktorej musia byť prísne dodržané všetky formálne náležitosti, aby z hľadiska uvedeného
mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica má v tomto prípade charakter
zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej osoby s oprávneným o splnení
záväzku a veriteľ môže na základe takejto notárskej zápisnice viesť exekúciu bez predchádzajúceho
vyhľadávacieho súdneho konania.

Predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie oprávnenej osoby, právny
záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na základe
ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok), predmet a čas
plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí.

Obsahom notárskej zápisnice je teda osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou
určitého záväzku. Notár nie je oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskej zápisnice preskúmavať, či
právny dôvod daný hmotným právom skutočne existuje. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Tento prejav vôle povinného robíz notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom

každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu.

Notárska zápisnica s obsiahnutým súhlasom povinnej osoby s vykonateľnosťou má len formálny
charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby bol ako titul pre súdny výkon

rozhodnutia vykonateľný; notár ju spíše na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby bez toho, aby
bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom práve, a na základe vyhlásenia povinnej osoby, ktorým
súhlasí s jeho vykonateľnosťou. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou nie je samostatným
zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe jeho spísania.
Pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa takejto zápisnice je podstatné, či obsahuje všetky náležitosti
ustanovené pre jej vykonateľnosť. Exekučný poriadok v ust. § 41 ods. 2 písm. c) výslovne uvádza, že

notárska zápisnica je exekučným titulom, ak povinná osoba v nej s vykonateľnosťou súhlasila.

Zo zmluvy o úvere zo dňa 03.05.2005 medzi veriteľom a dlžníkom vyplýva, že priamo v tejto zmluve,
ktorá má charakter formulárovej zmluvy, a teda v jej predtlači je priamo obsiahnuté splnomocnenie,
ktorým dlžník splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene spísal notársku zápisnicu

ako exekučný titul, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu, na celý jeho
majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu) a
jej príslušenstva.

Súd prvého stupňa rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení založil na
zistení, že notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré povinný sám nevyjednal,
splnomocnenie na konkrétnu osobu bolo zakotvené už v predtlačenej zmluve a povinný nemal možnosť
túto skutočnosť zmeniť alebo ovplyvniť. Jej podpisom sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek
skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku a z tohto dôvodu išlo o neprijateľnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Odvolací súd
k tomuto dodáva, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice je neúčinné aj z dôvodu rozporu
s ustanovením § 22 ods. 2 OZ.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd je toho názoru, že notárska zápisnica nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, pretože
uznanie záväzku povinného a súhlas s vykonateľnosťou nemožno považovať za platný právny úkon
z dôvodu, že medzi zástupcom (Mgr. Kušnírom) a zastúpeným (povinným) je zjavný rozpor v ich

záujmoch. Prepojenie medzi Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý mal na základe plnomocenstva zastupovať
dlžníka (povinného) pri spísaní notárskej zápisnice, a oprávneným (veriteľom v danom zmluvnom
vzťahu) je zjavné. Nielenže Mgr. Tomáš Kušnír bol vopred zvolený oprávneným ako zástupca pre
povinného, nakoľko jeho meno bolo súčasťou predtlačeného formulára úverovej zmluvy, a stávalo sa
tak opakovane, ale Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval a obhajoval aj záujmy oprávneného v exekučných

konaniach týkajúcich sa vymoženia pohľadávok od úverových dlžníkov, a dokonca zastupoval aj
oprávneného v tomto konaní voči povinnému, ktorý ho mal splnomocniť na uznanie dlhu a udelenie
súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Je zrejmé, že oprávnený Mgr. Tomáša Kušníra ako
zástupcu povinného uviedol do zmluvy za účelom bezproblémového získania exekučného titulu v
podobe notárskej zápisnice. Je nepochybné, že vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, písaný

neprehľadne malými písmenami, povinný pri uzatváraní zmluvy ani netušil, že niekoho splnomocnil
na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je bez ďalšieho exekučným titulom. Takéto konanie bolo zo
strany oprávneného v rozpore s dobrými mravmi a zo strany zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra v rozpore
so zákonom o advokácii. Mgr. Tomáš Kušnír bol za obdobné správanie zo strany stavovskej komory
disciplinárne potrestaný - bolo mu uložené verejnému napomenutiu (Bulletin SAK č. 7-8/2009, str. 56).

Neprijateľné je udelenie plnej moci priamo oprávnenému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami
povinného (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález I. ÚS 5/2000 z 13. 7.
2000) a Najvyššieho súdu Českej republiky (21Cdo 267/2000 z 10.10.2000).V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 183/2011-16,
ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti oprávneného v obdobných prípadoch (oprávnený
namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie v exekučných konaniach, v ktorých boli

exekúcie vyhlásené za neprípustné a zastavené, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica
spísaná zástupcom povinného splnomocneným na takýto úkon priamo vo formulárovej úverovej
zmluve). V tomto uznesení ďalej konštatuje, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania
je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa
názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci

z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu
(§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu
(§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že

všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným
ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú,

pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z charakteru zmluvy medzi oprávneným a povinným a priamo v nej obsiahnutým plnomocenstvom
je zjavné, že osoba splnomocnenca je osobou vystupujúcou v prospech oprávneného. Odvolací súd
považuje notársku zápisnicu za nulitný akt z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinného pri

spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou.

Odvolací súd zo všetkých už súdom prvého stupňa uvedených a zhora doplnených dôvodov napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych

spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku
267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny

dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej
otázkepodľačlánku267ZmluvyofungovaníEÚ(ďalejaj„ZFEÚ“)mápovahuosobitnéhonesporovéhoa
medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade
zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej
únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym

dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože
v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu
a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať
absolútne, t.j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o

vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania,
a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený

obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.
Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdučlenskejkrajiny,alezabezpečiťjednotnývýkladkomunitárnehopráva.Rozhodnutieootázkehraníc

aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), musí mať bezprostredný
súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke
právnej. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá

reálny základ v prejednávanom spore.

Prvouotázkou,ktorámalabyťpodľaodvolateľaSúdnemudvoruEÚpredložená,jeotázka,čijemožnéza
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice

ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto
zmluvy?

Uvedenú otázku považuje odvolací súd za akademickú, ktorá nemá základ v prejednávanom spore,

a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok. Plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi na
spísanie notárskej zápisnice obsahujúcej uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou, ktoré je súčasťou
formulárovej zmluvy, je neplatné nielen z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale
aj z dôvodu, že nebolo udelené platne a v súlade so zákonom vzhľadom na ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa plnomocenstva (§ 22 ods. 2 OZ). Medzi zástupcom a zastúpeným bol zjavný

rozpor záujmov, keď zástupca, ktorý v iných veciach ale aj v predmetnom exekučnom konaní zastupoval
oprávneného, nemôže riadne hájiť záujmy protistrany. Plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice
obsahujúcej uznanie dlhu a súhlas s jeho vykonateľnosťou nebolo platné a účinné, a preto notársku
zápisnicu v takom prípade nemožno považovať za exekučný titul. Odpoveď na predmetnú otázku by v
prejednávanej veci nič nezmenila.

Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je v
súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05)
a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že systém
ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice,

teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k
splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktoréhovychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ v judikáte

vo veci Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu)
posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so
spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere
považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou

uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom
ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Už z citovaných judikátov Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ
pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V
prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť všetky

relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Dôsledkom je zamietnutie žiadosti
o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie
je možné v exekučnom konaní vymôcť. Nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo
všeobecnosti môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Toto nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a
ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces. Takéto posúdenie bol odvolací
súd spôsobilý uskutočniť sám na základe existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ bez
potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ. Posúdenie a zhodnotenie neexistencie
potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte

clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.
Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je založená na koherencii a
vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej.
Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na zodpovedané a neriešili sa problémy, ktoré
problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie

jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie
je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné
obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť

a požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho a sekundárneho
úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov
exekúcie vo výške 34,30 eura odôvodňujúc tým, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nakoľko

navrhol vykonať exekúciu na základe neúčinného exekučného titulu.

Oprávnený vo svojom odvolaní ohľadom trov exekúcie len uviedol, že nesúhlasí s výrokom, ktorým
bol zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že
zastavenie exekúcie zavinil oprávnený tým, že predložil nespôsobilý exekučný titul. Súd prvého stupňa

teda na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi správne zaviazal oprávneného a trovy exekúcie
určil v správnej výške.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý

exekúciu nemožno vykonať, exekúciu správne vyhlásil za neprípustnú a správne ju zastavil. Z tohto
dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2
OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní

úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.