Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/191/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112209790
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112209790.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevexekučnejvecivprospechoprávneného:PROCIVITASs.r.o.,sosídlom,Bratislava,
Hattalova 12/C, IČO: 45 869 464, zastúpený: Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Karpatská 18, IČO: 35 940 875, v ktorého mene koná konateľ a advokát JUDr. Jozef Novák,
proti povinnému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. S., E. XX, o vymoženie sumy 1.615,70 Eur s
príslušenstvom, exekúcie vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 34Er/346/2012 a u súdneho

exekútora JUDr. Miroslava Šupu pod sp. zn. EX 487/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/346/2012 - 14 zo dňa 29. marca 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia

41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov § 35, § 45
ods. 1, 2 ,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov § 1 ods.
1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2
zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj rozhodnutím Súdneho
dvora vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero,
rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti

Centro Móvil Milenium SL a rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol,
že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, sp. zn.
IDB1010031 zo dňa 19.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2011 a vykonateľnosť dňa
17.09.2011. Súd prvého stupňa preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že v článku 11 bod 11.2 zmluvy

je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej, zmluvné sa strany
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., (RAM), podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania

sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi účastníkmikonaniaideospotrebiteľskýprávnyvzťah,naktorýtrebaaplikovaťspotrebiteľsképrávo,pričomzmluvuo
úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom
predmete a považuje sa za dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľ. Súd prvého stupňa

považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v OP pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa

záujem na ochrane spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal,
bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah. Mal
len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam a teda aj
tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská Arbitrážna a Mediačná, a.s. Podľa názoru súdu prvého stupňa
takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,

a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázal na skutočnosť, že priamo z
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že o neprijateľnú podmienku ide
aj vtedy, ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory s
dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej
doložky oprel o judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243/2008) a tiež

poukázalnarozhodnutieSúdnehodvoravoveciC-40/80AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristina
Rodríguez Nogueira z ktorého vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na
neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky má
súd preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie
vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Po zhodnotení všetkých

uvedených dôvodov súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie a poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie

v celom rozsahu zrušil. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok,
že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V
opačnom prípade by porušil rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Uvedené
vyplýva aj z ustanovenia § 159 ods. 2 OSP v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný

pre účastníkov a pre všetky orgány. Zdôraznil, že v rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený
posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu a teda ani rozsudku rozhodcovského súdu.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v
prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný
súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 45

ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a
nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená
ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či
plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento dôvod umožňuje
zastaviť exekučné konanie. Mal za to, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania,

predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a
pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha
dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej
banky. S uvedenými závermi sa stotožnil aj Generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý v obdobnej
veci podal mimoriadne dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní uznesením sp. zn. 3 M
Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou, a to z dôvodu, že zákon
o bankách v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť ponúknuť klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorú povinnosť si jeho právny predchodca

splnil inkorporovaním rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok. Z uvedeného mal za to, že
text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konania v súlade sozákonnou definíciou rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. i ustálenou praxou
v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej
povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.02.2012, kedy bol súdnemu
exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi, so sídlom Exekútorského úradu v Nitre, Kmeťkova 30 doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu
prvého stupňa doručené dňa 20.03.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IIB1010031
zo dňa 19.08.2011. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté
uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať

rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadískuvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje

rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom
prípade je úverová zmluva.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinní boli zaviazaní k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa

Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uloženévovýrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedené
posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej
veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto
sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu

sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení

Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného

odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie je vecne správne. V tomto prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,

so sídlom Bratislava, sp. zn. IDB1010031 zo dňa 19.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
13.09.2011 a vykonateľnosť dňa 17.09.2011.

Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského rozsudku),
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80,
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku
uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi

s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

Odvolací súd poznajúc obsah rozhodcovskej doložky z rozhodovacej činnosti v obdobných veciach
sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti
uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z článku 11.2 všeobecných
obchodných podmienok vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže odporca (povinný)
toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Teda iba v prípade, že by

bola rozhodcovská doložka s odporcom pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade,
ak by odporca mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť,
bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská doložka je dojednaná platne.

Odvolací súd iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže následne v prípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky

automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto
prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z rozhodcovskej doložky a to z článku 11.2 podľa ktorého, ak bude
žalobcom dodávateľ, vec bude riešená výlučne pred konkrétnym rozhodcovským súdom.

Zuvedenýchpodstatnýchdôvodovsúdprvéhostupňaakoexekučnýsúdsprávne,vštádiuposudzovania
rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného

a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na
základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.