Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 31, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112207800
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112207800.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o.
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr.
Martin Máčaj, proti povinnému: V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, o vymoženie sumy 391 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 8. marca 2012,

č. k. 24Er/270/2012-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 25 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01.
2008, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavená

a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch
príslušenstvo pohľadávky smie tvoriť maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
pričom predmetom žaloby doručenej rozhodcovskému súdu bolo uloženie povinnosti spočívajúcej zo
sumy poskytnutého úveru vo výške 200 eura, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 196 eura, poplatku
za upomienku vo výške 28 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 391 eura od 15. 02.
2011dozaplateniaazákonnéhoúrokuvovýške6%p.a.zosumy391euraod02.05.2011dozaplatenia,

pričom už len výška samotného poplatku za poskytnutie úveru presahovala zákonom stanovenú hranicu
30% istiny poskytnutého úveru. S poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka
účinného od 01. 01. 2008, ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ustálil, že táto zmluva
má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal tiež na to, že súčasťou zmluvy o úvere boli aj
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde bol upravený úrok z omeškania vo výške 0,25% denne
zo sumy dlhu odo dňa splatnosti celého dlhu až do jeho uhradenia, pričom dohodnutý a rozhodcovským

súdom priznaný úrok z omeškania pretransformovaný na zmenkový úrok zabezpečením záväzkového
vzťahu blankozmenkou predstavuje 91,25 % ročne. Takýto úrok z omeškania súd vyhodnotil za hrubýnepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania, a tým aj za neprimerané zvýhodnenie
oprávneného na úkor povinného. Dodal, že tento úrok pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom
rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Okrem toho

aj výšku zmluvnej pokuty vyjadrenú paušálne vo výške 312 eura bez ohľadu na výšku poskytnutého
úveru považoval súd prvého stupňa v zmysle § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú
podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, čím sa aj následne zabezpečovacia zmenka vychádzajúca zo zmluvy o
úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, stáva

v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou. Zastal názor, že aj samotné dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, je
neprijateľnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Svoj názor oprel
o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Na

základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa bol toho názoru, že zmenka, ktorá bola
podkladomnavydanierozhodcovskéhorozsudkujeneplatná,nemohlovrámcirozhodcovskéhokonania
dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so
zákonom, čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá je v zmysle
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu, na podklade

ktorého sa môže vykonávať exekúcia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne skutkové zistenia konajúceho súdu. K posúdeniu právneho vzťahu ako vzťahu
spotrebiteľského uviedol, že súd v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia

na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku
spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy. Poukázal na to, že
v prejednávanej právnej veci je povinný podnikateľom podľa ustanovenia § 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak povinný koná ako podnikateľ

- živnostník a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási,
že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely, a nie na vlastnú spotrebu, mal za to, že
podmienky stanovené v hypotéze právnej normy ust. § 52 Občianskeho zákonníka alebo ust. § 2
zákona o spotrebiteľských úveroch splnené neboli a posudzovaný právny vzťah tak nie je vzťahom
spotrebiteľským. Dodal, že samotná skutočnosť, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere

ako živnostník, t.j. mal postavenie podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, samo
o sebe odôvodnilo záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah.
Skutočnosť, že konajúci súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenia právneho poriadku
na ochranu spotrebiteľov bez toho, aby na to boli splnené podmienky, zaťažil konanie vadou, ktorá
môžebyťodstránenálenvodvolacomkonaní.Kposúdeniuprávnehovzťahuakozmenkovéhoprávneho

vzťahu v prvom rade uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a zmenkový
úrok 0,25% denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol
predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere,
považoval bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako
samostatnom, t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. S poukazom na § 10 zákona č. 191/1950

Zb. konštatoval, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o
vyplňovacom práve. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Obdo V 43/2006, na základe ktorého dodal, že v rozhodcovskom konaní takáto námietka zo strany
odporcu vznesená nebola, pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený,
a teda v zmysle vyššie uvedeného súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa

platnosťouzmenky,atedanemaldôvodzamietnuťpovereniepresúdnehoexekútora.Záveromdodal,že
v prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá
rozhodcovská zmluva.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1

OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, čím súd prvého stupňa odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 20. 01. 2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 05366/11 zo dňa 08. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 25. 07. 2011 a vykonateľnosť dňa 28. 07. 2011. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa

02. 03. 2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom, výpisom z obchodného registra oprávneného a zmluvou o úvere spolu so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou a rozhodcovskou zmluvou.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o
rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Vychádzajúc z Exekučného poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené

zákonom stanovené podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými
podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a
listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu
a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia

exekúcie uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými
podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej.Možnopretovyvodiť,žesúladrozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu sustanovením
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť pri rozhodovaní

o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na vyššie uvedené
je preto povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na
základe rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že
ich zistí, musí žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto
fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi

neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Podľa § 25l ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu
(Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia

o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 1 OSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej
označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie
dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces.

Ustanovenie § 169 ods. 1 OSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho
vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a
deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd
musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne

posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho
rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,

nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal;
niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a
súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť
preskúmateľné.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil, keď neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že zmluvu o úvere uzatvorilpovinný ako spotrebiteľ, čím založil nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacím súdom, a preto je
jeho rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, v rozpore so základným právom na súdnu a
inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku

nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia.
Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok,
ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa
môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov,
čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení

správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj
dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Záverom odvolací súd dodáva, že v predmetom konaní oprávnený je zastúpený advokátskou
kanceláriou Advocate, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej
koná konateľ a advokát JUDr. Martin Máčaj, na základe čoho je potrebné konštatovať, že v záhlaví
napadnutého uznesenia došlo k inej zrejmej nesprávnosti.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.