Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200448
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4013200448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: ALTERNATÍVA, s.r.o.,
Kossúthovo nám. 12, Komárno, zastúpeného advokátkou Mgr. Cyntiou Takács Szalai, M. R. Štefánika
6, Komárno, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo
dňa 21. marca 2013 č. SK/0782/99/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 24. 05. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 03.

2013 č. SK/0782/99/2012, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. 09. 2012
č. P/0237/04/12 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V podanej žalobe uviedol, že Inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj mu týmto rozhodnutím uložil pokutu v sume
600,- eur za porušenie povinnosti podľa ust. § 4 ods. 1 písm. h/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Dôvodom pre uloženie pokuty bola skutočnosť, že dňa 27. 06. 2012 pri šetrení
podnetuč.72/2012inšpektorizistili,žežalobcapreukázateľnenedoručilspotrebiteľovischválenúzmluvu
o výkone správy zo dňa 30. 11. 2007, a teda porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedeného

zákona, nakoľko neposkytoval správcovské služby v bežnej kvalite. Proti predmetnému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že správny orgán nevykonal dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci a skutočnosti uvedené v
inšpekčnom zázname zo dňa 27. 06. 2012 neposkytujú spoľahlivý podklad pre rozhodnutie. Žalobca mal
zato, že samotné rozhodnutie, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, trpí vadami, ktoré mali
za následok nesprávne právne posúdenie veci a viedli k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalovaný
ako odvolací správny orgán odvolanie zamietol ako nedôvodné, nakoľko považoval skutkový stav zo

spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Žalobca sa nestotožňuje s týmito
skutkovými a právnymi závermi a považuje ich za nesprávne, a to z viacerých dôvodov. Zástupkyňa
žalobcu K. U. - W. už v priebehu kontroly dňa 27. 06. 2012 podala inšpektorom vysvetlenie
a toto vyjadrenie žalobca doplnil v podaní zo dňa 10. 09. 2012, v ktorom uviedol, že spotrebiteľ
zmluvu o výkone správy nielenže odmietol prevziať, ale neuposlúchol ani písomnú výzvu na prevzatie
zmluvy o výkone správy a nereagoval na ňu žiadnym spôsobom. Žalobca svoje tvrdenie preukazoval
formou čestného vyhlásenia zamestnanca spoločnosti zo dňa 05. 09. 2012. V podanej žalobe žalobca

poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenoval pozornosť
všetkým skutočnostiam, ktoré žalobca od začiatku uvádzal na preukázanie svojich tvrdení a nevyzvalho na odstránenie zistených nedostatkov. Žalobca bol toho názoru, že riadne a včas si splnil svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov, a to doručiť schválenú zmluvu o výkone správy spotrebiteľovi,

nakoľko bezdôvodným odopretím prijatia tejto zmluvy zo strany spotrebiteľa nastali účinky doručenia.
Z uvedených dôvodov mal zato, že neporušil svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 1, písm.
h/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a napadnuté rozhodnutie ako ani rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu nemajú oporu v zákone. Žalovaný pri vyvodení zodpovednosti za

porušenie povinností postupoval v rozpore so zákonom a v dôsledku tohto nezákonného rozhodnutia
a postupu žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach, pretože žalovaný mu nezákonne uložil
pokutu v sume 600,- eur.

Na základe výzvy súdu žalovaný podal v predmetnej veci vyjadrenie zo dňa 27. 06. 2013, v ktorom
uviedol, že dňa 27. 06. 2012 inšpektori vykonali v sídle žalobcu kontrolu na prešetrenie podnetu číslo
72/2012, pričom v čase kontroly bolo zistené, že účastník konania neposkytoval správcovské služby v

bežnej kvalite a to tým, že preukázateľne nedoručil spotrebiteľovi schválenú zmluvu o výkone správy
zo dňa 30. 11. 2007, pričom tak bol povinný urobiť v zmysle ust. § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Následne prvostupňový
správny orgán vydal dňa 21. 09. 2012 rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu v sume 600,- eur.
Žalovaný bol toho názoru, že jeho rozhodnutie, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

bolo vydané v medziach zákona a na jeho základe a žalobca postupom správnych orgánov nebol
poškodený na svojich zákonom garantovaných právach, pretože jeho postih bol dôvodný. Poukázal na
inšpekčný záznam zo dňa 27. 06. 2012, v ktorom sa nachádza vyjadrenie zástupkyne žalobcu K. U.
- W., ktorá uviedla, že ak zmluva o výkone správy nie je doručená vlastníkovi bytu osobne, oznámia
mu prostredníctvom výzvy vloženej do jeho poštovej stránky, aby sa dostavil za účelom obdržania

zmluvy o výkone správy. Žalobca však nevedel preukázať napríklad podacím lístkom, doručenkou alebo
inou formou zaslanie vyššie uvedenej výzvy spotrebiteľovi. Taktiež nevedel preukázať skutočnosť, že
vlastníci bytov odmietli osobne prevziať zmluvu o výkone správy. V prípade, ak by žalobca tieto tvrdenia
vedel hodnoverne preukázať, správny orgán by k tomu prihliadol. S poukazom na ust. § 39 ods. 1
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je možné pripustiť ako dôkaz i

čestné vyhlásenie, nie je to však povinnosť správneho orgánu. V konkrétnom prípade správny orgán
na čestné vyhlásenie žalobcu neprihliadol, nakoľko tu existovala možnosť spochybnenia hodnovernosti
predmetného čestného vyhlásenia. Žalobca, ktorý je plne zodpovedný za protiprávny skutkový stav
zistený v čase vykonanej kontroly, mal disponovať inými dôkaznými prostriedkami a nespoliehať sa na
čestné vyhlásenie. Žalovaný je toho názoru, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav,

náležite odôvodnil svoje právne závery ako i dôvody zisteného porušenia zákona. Žalovaný navrhol,
aby súd podanú žalobu zamietol.

V podaní zo dňa 02. 09. 2013 žalobca zdôraznil, že správne orgány nevykonali dokazovanie ohľadne
jeho tvrdení týkajúcich sa odmietnutia prevzatia zmluvy o výkone správy vlastníkom bytu. Napriek tomu
však uviedli, že ak by žalobca vedel tieto skutočnosti preukázať, správne orgány by museli k tomu

prihliadať. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že čestné vyhlásenie bolo
predložené oneskorene, a preto ho nebolo možné zohľadniť pri preskúmanie rozhodnutia v odvolacom
konaní. Podľa názoru žalobcu odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne presvedčivé,
pretože odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni a žalobca môže až do vydania
rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy, vrátane predkladania čestných

vyhlásení. Žalobca taktiež uviedol, že výrok rozhodnutia žalovaného je neurčitý a nezrozumiteľný,
nakoľko z neho nemožno posúdiť, či pokuta bola uložená žalobcovi za porušenie povinnosti podľa
ust. § 4 ods. 1 písm. b/ alebo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. h/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej Národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Tento nedostatok v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani

žalovaný, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 21. 03. 2013 konštatoval, že preskúmaním
veci v odvolacom konaní bol zistený dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, ale vo výrokovej časti
rozhodnutia žalovaného je obsiahnutý len potvrdzujúci výrok a absentuje výrok vo vzťahu k zmenenému
výroku prvostupňového rozhodnutia. K námietke žalovaného ohľade oneskoreného podania žaloby
žalobca uviedol, že lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve je procesno-právnou lehotou, ktorá

je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorýmá povinnosť ho doručiť súdu. V predmetnej veci bol posledným dňom na podanie žaloby 27. 05. 2013 a
žaloba v tento deň bola podaná na poštovú prepravu. Žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného
zo dňa 21. 03. 2013, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. 09. 2012 zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 03. 2013, ako i konanie, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že
podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol bez

nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (žalobca s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania súhlasil, žalovaný sa k výzve súdu na vyjadrenie k prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania v určenej lehote nevyjadril, pričom o následkoch nevydrenia sa bol poučený,
a prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom) verejne vyhlásil

dňa 26. 11. 2013.

Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu,
súdzistil,žesavňomnachádzaizmluva ovýkonesprávyzodňa30.11.2007,uzavretámedzižalobcom
ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX, D. X - XX v
L., pričom na pripojených podpisových hárkoch zo dňa 13. 11. 2007 je ako vlastník bytu uvedený D. F.

a Y., ale bez ich podpisu. Vo februári a v marci 2012 boli Slovenskej obchodnej inšpekcii, Inšpektorátu
v Nitre doručené sťažnosti D. F. na činnosť žalobcu, v ktorých okrem iného namietal, že žalobca si
zadržal od roku 2002 až do roku 2008 všetky preplatky, a to i z dôvodu, že neplatil predpísané platby.
Dňa 23. 02. 2012 bol spísaný inšpekčný záznam pri kontrole v prevádzkarni žalobcu, pričom kontrola
pokračovala dňa 13. 03. 2012 a 27. 06. 2012, kedy bol za prítomnosti riaditeľky spoločnosti žalobcu K.

U. - W. spísaný ďalší záznam, z ktorého vyplýva, že žalobca nepreukázal doručenie zmluvy o výkone
správy zo dňa 30. 11. 2007 vlastníkovi bytu D. F., čo nie je v súlade so zákonom o vlastníctve bytov.
Zástupkyňažalobcusavyjadrilatak,žeakzmluvaovýkonesprávyniedoručenávlastníkovibytuosobne,
oznámenia mu prostredníctvom výzvy vloženej do poštovej schránky, aby sa dostavil k správcovi za
účelom obdržania zmluvy o výkone správy. Fotokópia výzvy (bez uvedenia údajov, komu je adresovaná,

bez podpisu konajúcej osoby a bez dátumu) je prílohou inšpekčného záznamu zo dňa 27. 06. 2012.

Dňa 24. 08. 2012 prvostupňový správny orgán vydal oznámenie o začatí správneho konania z dôvodu,
že pri vykonanej kontrole dňa 27.6.2012 a pri prešetrení podnetu č. 72/2012 bolo zistené, že žalobca
neposkytoval správcovské služby v bežnej kvalite, a to tým, že preukázateľne nedoručil spotrebiteľovi
schválenú zmluvu o výkone správy zo dňa 30. 11. 2007, ktorá povinnosť mu vyplýva z ust. § 8a ods. 1

zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a takto
porušilust.§4ods.1písm.b/zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca sa k oznámeniu o
začatí správneho konania vyjadril písomne podaním zo dňa 10. 09. 2012, v ktorom uviedol, že v čase
doručovania zmluvy o výkone správy pán F. vyjadril nesúhlas s návrhom na uzavretie zmluvy a zmluvu

o výkone správy odmietol prevziať. Z toho dôvodu bol poverený zamestnanec žalobcu, ktorý mu vložil
do poštovej schránky výzvu, aby sa dostavil k správcovi za účelom prevzatia zmluvy o výkone správy.
Sťažovateľ túto písomnú výzvu neuposlúchol a nereagoval na ňu žiadnym spôsobom. Doručenie výzvy
D. F. žalobca preukazuje formou čestného vyhlásenia zamestnanca spoločnosti, ktorý bol poverený
doručovaním uvedenej písomnosti.

Rozhodnutím zo dňa 21. 09. 2012 prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu 600,- eur za
porušenie povinnosti podľa ust. § 4 ods. 1, písm. h/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko dňa 27. 06. 2012 bolo

preukázateľne zistené, že žalobca neposkytoval správcovské služby v bežnej kvalite, pretože nedoručil
spotrebiteľovi schválenú zmluvu o výkone správy zo dňa 30. 11. 2007. Proti tomuto rozhodnutiu podalžalobcaodvolanie,vktoromokreminéhouviedol,žebezdôvodnýmodopretímprevzatiazmluvyovýkone
správy zo strany pána F. nastali účinky doručenia zmluvy a žalobca si teda riadne a včas splnil svoju
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a neboli splnené podmienky na uloženie pokuty, nakoľko nebolo

preukázané porušenie ust. § 4 ods. 1, písm. h/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov. K podanému odvolaniu žalobca pripojil čestné prehlásenie zo dňa 05. 09. 2012,
z ktorého vyplýva, že E. T. z poverenia spoločnosti žalobcu vyhľadala sťažovateľa za účelom doručenia
zmluvy o výkone správy zo dňa 30. 11. 2007. Tento však odmietol prevziať uvedenú písomnosť, a to

i napriek upozorneniu, že zmluva sa považuje za doručenú dňom jej bezdôvodného odopretia prijatia,
pričom sťažovateľ nebol ochotný s ňou komunikovať, a preto mu vložila do poštovej schránky písomnú
výzvu, aby sa dostavil do sídla spoločnosti žalobcu za účelom prevzatia zmluvy.

Následne žalovaný vydal rozhodnutie zo dňa 21. 03. 2013, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. 09. 2012 potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 8a ods. 1, veta prvá až piata zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, vlastníci bytov a
nebytovýchpriestorovvdomeuzatvoriasosprávcompísomnúzmluvuovýkonesprávy.Zmluvaovýkone
správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo
jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný

nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je
povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v
dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.

Podľa § 46 ods. 1, 2 OSP, adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na
pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej
v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná
obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo
na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa
považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 2, písm. a/, b/ bod 1, zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa
rozumie

a/ spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

b/ predávajúcim

1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby alebo jeho
splnomocnenec.

Podľa § 4 ods. 1, písm. b/, h/ vyššie citovaného zákona, predávajúci je povinný

b/ predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci

predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely,

h/ zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné
použitie.Podľa § 24 ods. 1 vyššie citovaného zákona, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom
alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do

66.387,83 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 165.969,59 eur.

Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie správnosti postupu a správnosti právnych záverov
žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré viedli k uloženiu pokuty a zároveň posúdiť
dôvodnosť jej uloženia.

Je nesporné, že zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa vzťahuje nielen na predaj výrobkov,

ale i na poskytnutie služieb podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov a teda i žalobca ako poskytovateľ správcovských služieb je povinný
postupovať v intenciách týchto zákonov. Poskytovaním týchto služieb (okrem iného zabezpečovaním
správy, prevádzky, údržby a opráv týkajúcich sa spoločných častí a zariadení domu) žalobcu poverili
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX, D. X - XX v L. v zmluve o

výkone správy s dátumom 30. 11. 2007, uzavretej medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov.
Táto zmluva bola schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov všetkých bytov a nebytových priestorov
v dome, čo vyplýva i z inšpekčného záznamu zo dňa 27. 06. 2012. Povinnosťou správcu potom bolo
schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome,
pričom žalobca túto svoju povinnosť v priebehu správneho konania ani v podanej žalobe nespochybnil.

Tvrdil však, že povinnosť doručiť zmluvu si splnil, a to i vo vzťahu k vlastníkovi bytu D. F.. Zákon č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v ust. § 8a
ods. 1 odkazuje pri doručovaní zmluvy na ust. § 46 OSP a žalobca mal teda pri doručovaní zmluvy
vlastníkovi bytu D. F. postupovať v súlade s týmto zákonným ustanovením, čo znamená, že zmluvu mu
mal doručiť v jeho byte, mieste podnikania, na pracovisku alebo kdekoľvek by bol adresát zastihnutý.

Žalobca žiadnu listinu, ktorou by preukázal doručenie, resp. pokus o doručenie zmluvy vlastníkovi bytu v
priebehu správneho konania, nepredložil. Pokiaľ zástupkyňa žalobcu dňa 27. 06. 2012 do inšpekčného
záznamu uvádzala, ako žalobca postupuje v prípade, ak zmluva o výkone správy nie je doručená
vlastníkovi bytu osobne a predložila i výzvu (bez uvedenia adresáta, bez dátumu a s tým, že adresát sa
má dostaviť v bytovej záležitosti), toto ani podľa názoru súdu nemožno považovať za dôkaz preukazujúci

doručenie alebo pokus o doručenie zmluvy vlastníkovi bytu D. F.. Dôvodne potom správny orgán prvého
stupňa v podaní zo dňa 24. 08. 2012 žalobcovi oznámil začatie správneho konania pre porušenie ust. §
4 ods. 1, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 8a ods. 1,
zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko

žalobca, pokiaľ nedoručil vyššie uvedenú zmluvu vlastníkovi bytu, porušil svoju povinnosť poskytovať
správcovské služby v bežnej kvalite, ktorá povinnosť mu ako poskytovateľovi týchto služieb vyplýva z
ust. § 4 ods. 1, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ žalobca v správnom konaní ako dôkaz predkladal čestné vyhlásenie zo dňa 05. 09. 2012,

toto i podľa názoru súdu nemožno považovať za relevantný doklad preukazujúci doručenie zmluvy alebo
neúspešný pokus o jej doručenie. Predovšetkým v súvislosti s týmto dokladom súd opätovne poukazuje
na ust. § 46 OSP, v zmysle ktorého je potrebné postupovať pri doručovaní zmluvy, pričom žalobca
takto nepostupoval, nakoľko z čestného vyhlásenia nie je zrejmé ani to, kedy zamestnankyňa žalobcu
E. T. „vyhľadala“ vlastníka bytu D. F. a toto jej jednostranné vyhlásenie nie je dôkazom, že vlastník

bytu odmietol zmluvu prevziať. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe ako i v priebehu správneho konania
tvrdil, že účinky doručenia nastali dňom bezdôvodného odopretia prijatia písomnosti (zmluvy), súd k
tomu považuje za potrebné uviesť, že v priebehu celého správneho konania žalobca nepreukázal, kedy
adresát písomnosť odmietol bezdôvodne prevziať. Tento dátum nie je uvedený ani v čestnom vyhlásení
zamestnankyne žalobcu zo dňa 05. 09. 2012, ani vo vyjadreniach žalobcu, resp. jeho zástupkyne

podaných v priebehu správneho konania. Pritom v prípade bezdôvodného odopretia prijatia písomnosti
je dôležitý práve deň, keď k nemu došlo, pretože tento deň sa považuje za deň jej doručenia. Taktiež z
čestného vyhlásenia zo dňa 05. 09. 2012 nie je zrejmé, kedy a akú výzvu vložila zamestnankyňa žalobcu
do poštovej schránky, pretože k čestnému vyhláseniu žiadna výzva adresovaná D. F. nebola pripojená.Za dôkaz výzvy, aby sa tento vlastník bytu dostavil k žalobcovi za účelom prevzatia zmluvy o výkone
správy, nemožno považovať nevyplnenú predtlač výzvy, ktorú žalobca preložil k inšpekčnému záznamu
zodňa27.06.2012.Spoukazomnauvedenépotomisúdjetohtonázoru,žežalobcanevedelpreukázať,

že si splnil svoju zákonom stanovenú povinnosť, a to doručiť zmluvu o výkone správy vlastníkom bytov,
konkrétne vlastníkovi bytu D. F., čo malo za následok začatie správneho konania pre porušenie ust. § 4
ods.1,písm.b/zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejrady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca porušil svoju povinnosť
poskytovať správcovské služby v bežnej kvalite a rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa

21. 09. 2012 mu bola uložená pokuta 600,- eur, ktorej výšku v podanej žalobe ani nenamietal, pričom
žalovaný toto rozhodnutie dňa 21. 03. 2013 potvrdil ako vecne správne.

Vychádzajúc zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti týchto rozhodnutí uvedených v žalobe zo
dňa 24. 05. 2013, súd dospel k záveru, že správne orgány vo vzťahu k žalobcovi postupovali v súlade
s vyššie citovaným zákonom, ako i zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov. V postupe správnych orgánov vo vzťahu k žalobcovi súd nezistil žiadne pochybenia, ani

porušenie základných pravidiel a zásad správneho konania. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 03.
2013, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. 09. 2012 podľa názoru súdu
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány sa predmetnou vecou
dôsledne zaoberali a v zmysle zákona i rozhodli. Záver, ktorý urobil správny orgán prvého stupňa
zo zistených skutkových okolností v rozhodnutí zo dňa 21. 09. 2012 a žalovaný ustálil v žalobou

napadnutom rozhodnutí zo dňa 21. 03. 2013, zodpovedá zásadám logického myslenia, pričom správne
orgány svoje rozhodnutia i dostatočne vyargumentovali.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.

Je potrebné však uviesť, že i keď súd považuje rozhodnutia oboch správnych orgánov za vecne správne

a dôvodné, pri ich vyhotovovaní došlo k chybe v písaní, resp. k inej zrejmej nesprávnosti, čo však nie je
dôvodom na zrušenie rozhodnutí, ako sa toho domáhal žalobca v podaní zo dňa 02. 09. 2013, ktorým
dopĺňal dôvody žaloby zo dňa 24. 05. 2013. Vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 21. 09. 2012 je okrem iného uvedené ...„pre porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 4
ods. 1 písm. h/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na ustanovenie § 8a ods.
1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov -
v zmysle ktorého predávajúci je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb v bežnej kvalite“....

V záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 03. 2013 je taktiež uvedené ...„pre porušenie ust. § 4
ods. 1 písm. h/“... (čo je prevzaté z výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) a

na druhej strane odôvodnenia v druhom odseku je veta „Preskúmaním veci v odvolacom konaní bol
zistený dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia.“, pričom z výrokovej časti je zrejmé, že rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa žalovaný potvrdil, pričom výrokovej časti rozhodnutia zodpovedá i celý
ďalší kontext odôvodnenia.

Súd nemal pochybnosť v tom, že pokiaľ žalobca nepreukázal doručenie zmluvy o výkone správy

vlastníkovi bytu D. F., porušil tým svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 1, písm. b/ zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov a pre porušenie tohto zákonného ustanovenia sa proti menu začalo i
správne konanie, čo výslovne vyplýva i z oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 24. 08. 2012.
Preto pokiaľ správny orgán prvého stupňa použil vo výrokovej časti svojho rozhodnutia ust. § 4 ods. 1

písm. h/ vyššie citovaného zákona (predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie
služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie), ale zároveň uviedol, že predávajúci
je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb v bežnej kvalite, a tomuto zodpovedá i celý kontext jeho
odôvodnenia, súd je toho názoru, že došlo k chybe v písaní, resp. k inej zrejmej nesprávnosti, ktoré však
nemôžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia a ktoré je možné odstrániť postupom podľa ust. § 47ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Takto je možné odstrániť i
vyššie vytknuté pochybenia v rozhodnutí žalovaného zo dňa 21. 03. 2013.

V tejto súvislosti súd pripomína žalobcovi, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces

a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 17. 12. 2002 v konaní pod sp. zn. 4Sž/98-102/2002).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu,

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).