Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203720
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413203720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: A.. U. I., I. Y., K.
X, Š.J. F. S., zast. JUDr. Róbertom Madejom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 42, IČO: 421 292
31 proti odporcovi: Rozhlas a televízia Slovenska so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, Bratislava IČO:
47 232 480, o zaplatenie dodatkovej zložky mzdy vo výške 8.175,46 € s príslušenstvom, na odvolanie

odporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIV,č.k.24Cpr/4/2013-239zodňa12.júna2014,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.175,46
€, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 37,87 € od 13. 02. 2011 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 199,17 € od 13. 03. 2011 do zaplatenia, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 04. 2011 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 245,91 € od 13. 05. 2011 do zaplatenia, spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 198,20 € od 13. 06. 2011 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 07. 2011 do zaplatenia, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 233,26 € od 13. 08. 2011 do zaplatenia, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 154,64 € od 13. 09. 2011 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 246,48 € od 13. 10. 2011 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 11. 2011 do zaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 12. 2011 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 210,27 € od 13. 01. 2012 do zaplatenia, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 210,27 € od 13. 02. 2012 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 245,90 € od 13. 03. 2012 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 04. 2012 do zaplatenia, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 05. 2012 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 06. 2012 do zaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 07. 2012 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 77,49 € od 16. 08. 2012 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 09. 2012 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 10. 2012 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 11. 2012
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 12.

2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 220,61 € od 16. 01.
2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 223,91 € od 16. 02.
2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 03.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 246,48 € od 16. 04.
2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 247,- € od 16.
05. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 237,31 € od

16. 06. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 258,55 € od
16. 07. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 136,84 € od
16. 08. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 247,- € od 16.
09. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 258,55 € od 16.
10. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 258,55 € od 16.

11. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 246,48 € od 16.
12. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 173,57 € od
16. 01. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľ dňa 26. 03. 2007 podpísal s
právnym predchodcom odporcu - Slovenskou televíziou, pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Dňa 30.

04. 2008 bola medzi navrhovateľom a právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou televíziou,
podpísanáDohodaozmenepracovnejzmluvy,ktorástanovilamzdunavrhovateľanasledovne:základná
zložka mzdy - 40.000,- Sk, dodatková zložka mzdy - 8.000,- Sk. Od februára 2011, kedy došlo k
zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, až do dňa podania žalobného návrhu, odporca
navrhovateľovi kráti mzdu bez zdôvodnenia napriek tomu, že nedošlo k takým zmenám v pracovnej

zmluve navrhovateľa, ani v interných predpisoch či kolektívnej zmluve, ktoré by odporcovi umožňovali
nevyplácať navrhovateľovi dodatkovú zložku mzdy. Navrhovateľ sa s odporcom ako zamestnávateľom
nedohodol ani na "Dohode o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve.“

Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 43 ods. 1 písm. d/; § 43 ods. 3; § 47 ods. 1 písm. a/; §; § 119 ods. 2;

§ 119 ods. 3; § 231 ods. 1 Zákonníka práce a § 2 ods. 1; § 4 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom
vyjednávaní zastávajúc názor, že navrhovateľ po prijatí dodatku č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve a
uzavretí dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30. 04. 2008 mal mzdové podmienky upravené
sčasti podľa pracovnej zmluvy a sčasti podľa kolektívnej zmluvy. V pracovnej zmluve bolo dojednané,
že mzda navrhovateľa pozostáva z dvoch zložiek - základnej a dodatkovej, že výška dodatkovej

zložky mzdy za dodržania podmienky nekrátenia je 8.000,- Sk, a že podmienky vyplácania a krátenia
dodatkovej zložky mzdy rieši kolektívna zmluva. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve neboli explicitne
uvedené odkazom na kolektívnu zmluvu, ale po prijatí dodatku č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve
boli tiež individuálne dojednané v pracovnej zmluve. Kombinácia dojednávania mzdových podmienok
dvoma rôznymi spôsobmi: v pracovnej zmluve a kolektívnej zmluve je s poukazom na znenie § 43

ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce vylúčená. Ak zamestnávateľ a zamestnanec chceli zmeniť pracovné
podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, konkrétne spôsob priznávania nároku na dodatkovú zložku
mzdy chceli meniť na základe iných ako v pracovnej zmluve dohodnutých podmienok, bolo potrebné
pristúpiť k dohode o zmene pracovnej zmluvy. Odňatie nároku na dodatkovú zložku mzdy je zmenou
obsahu pracovnej zmluvy, pretože ako to bolo dojednané v pracovnej zmluve, nárok na dodatkovú

zložku mzdy patrí zamestnancovi za dodržania podmienok nekrátenia. Účastníci pracovnoprávneho
vzťahu prejavili vôľu ohľadne nielen výšky nároku, ale aj spôsobu jeho vzniku. Dojednaním novej
kolektívnej zmluvy zamestnanec stratil v celom rozsahu možnosť nadobudnúť dodatkovú zložku mzdy,
hoci sám nedal dôvod, resp. nespôsobil jej krátenie. Zo znenia pracovnej zmluvy, z jej negatívnej
podmienky,žedodatkovázložkamzdypatrízamestnancovizadodržaniapodmienoknekráteniavyplýva,

že zamestnancovi predmetný nárok prioritne patrí vždy a krátiť (nie bezdôvodne ho odňať v celom
rozsahu) ho je možné len vtedy, ak zamestnanec svojim vlastným konaním spôsobí, že zamestnávateľ
bude oprávnený pristúpiť ku kráteniu nároku na dodatkovú zložku mzdy. Ak negatívna podmienka
naplnená nie je, dodatková zložka mzdy sa vyplatí v celosti. Zákonník práce v ustanovení § 231 ods.
1 zjavne zakotvuje princíp výhodnosti kolektívnej zmluvy pred pracovnou zmluvou. Ak by sa pripustil

názor, že kolektívna zmluva môže vyvolávať derogačné účinky aj voči tým ustanoveniam pracovnej
zmluvy, ktoré upravujú pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako kolektívna zmluva, viedlo by
to k absurdnému stavu a protichodným účinkom, aký právny poriadok kolektívnej zmluve v skutočnosti
priznáva. Nová kolektívna zmluva jednoznačne menila mzdové podmienky dojednané v pracovnej
zmluve, pretože odnímala nárok na vyplatenie dodatkovej zložky mzdy za iných podmienok ako bola

dojednaná v pracovnej zmluve. Medzi základné požiadavky kladené na akýkoľvek normatívny právny
akt pritom patrí zákaz retroaktivity (spätného pôsobenia) tohto aktu, čo znamená, že v dôsledku prijatia
normatívnehoprávnehoaktu(kolektívnejzmluvynevynímajúc)nemôžedôjsťkzrušeniu,resp.zhoršeniu
ochrany práv nadobudnutých pred jeho účinnosťou. Kolektívna zmluva vykazuje v časti VII. bod 1 znakypravej retroaktivity a ako taká nepožíva právnu ochranu, vzhľadom na rozpor s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Odporca si bol vedomý neoprávneného odňatia nároku na dodatkovú zložku mzdy
v prvej polovici roka 2011, keďže v júli 2011 takmer so všetkými zamestnancami pochádzajúcimi z STV,

uzatvoril dodatky k pracovným zmluvám ohľadne odmeňovania, ktoré nárok na dodatkové zložky mzdy
v pracovných zmluvách úplne zrušili. Navrhovateľ za obdobie od 26. 01. 2011 do 31. 12. 2013 mal teda
nárok na dodatkovú zložku mzdy za dodržania podmienky nekrátenia v sume, o ktorú dodatková zložka
mzdy nebola krátená, t. j. 8.175,46 €, uzavrel prvostupňový súd.

Pretože splatnosť mzdy bola dojednaná vždy ku 12. dňu kalendárneho mesiaca, (Dodatok č. 3 ku
Spoločnej kolektívnej zmluve na rok 2007), resp. na 15. deň kalendárneho mesiaca (Kolektívna zmluva
RTVS na obdobie 01. 05. 2012 - 31. 12. 2014) nesplnením svojej povinnosti vyplatiť dodatkovú zložku
mzdyriadneavčassaodporcadostalpostupne od13.,resp.16.dňapríslušnéhokalendárnehomesiaca
doomeškania,pretovsúlades§517ods.2Obč.zák.prvostupňovýsúd zaviazalodporcuinazaplatenie
úrokov z omeškania.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa,
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže sa nesprávne vysporiadal

s podmienkami pracovno-právneho vzťahu, ktoré boli dojednané individuálne a ktoré boli dojednané
prostredníctvom kolektívnej zmluvy. V pracovnej zmluve bola individuálne dojednaná výška základnej
zložky mzdy, pričom samotné podmienky vyplácania boli od počiatku upravené len v kolektívnej zmluve.
Individuálne dojednanou podmienkou v pracovnej zmluve bola výška základnej zložky mzdy, od ktorej
sa odvíjala výška dodatkovej výšky mzdy, počítaná podľa kolektívnej zmluvy 2007, ide o zmiešanú

úpravu pracovno-právneho vzťahu, keď výška mzdy je dojednaná v pracovnej zmluve a podmienky
jej vyplácania sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Právna úprava, ktorá je prípustná, keďže Zákonník
práce síce takúto zmiešanú formu nepredpokladá, ale ju ani nezakazuje. Ust. § 43 ods. 1 písm.
d/ Zákonníka práce je kogentné, avšak zmiešanou formou úpravy z tohto ustanovenia nebolo nijak
vybočené ani nebolo obídené. Podľa názoru odporcu nedošlo k odňatiu nároku na dodatkovú zložky

mzdy, ale došlo len k jej kráteniu, keďže prijatím novej kolektívnej zmluvy 2011 a vydaním rozhodnutia
generálnej riaditeľky sa zmenili podmienky jej vyplácania. Zmena pracovnej zmluvy by pripadala do
úvahy v prípade, ak by sa zmenila výška základnej zložku mzdy a s ňou súvisiaca výška dodatkovej
zložky mzdy a nie podmienky jej vyplácania v pracovnej zmluve, ktoré neboli nikdy dohodnuté. Súd
nesprávne vyložil znenie pracovnej zmluvy, nakoľko v nej nie je ustanovené, že podmienky krátenia

sa vzťahujú na činnosť, resp. nečinnosť zamestnanca. Slovné spojenie „za dodržania podmienky
nekrátenia“ znamená, že zamestnancovi patrí dodatková zložka mzdy automaticky, ak sú dodržané
podmienky nekrátenia, ktoré sú ustanovené v kolektívnej zmluve. Zmenou kolektívnej zmluvy sa tieto
podmienkyzmenilianavrhovateľmalnároknavyplateniedodatkovejzložkyzapodmienkyjejnekrátenia,
nakoľko bola splnená podmienka krátenia, bola dodatková zložka mzdy krátená v 100 %-tnej výške.

Ďalej odvolateľ súdu prvého stupňa vytkol aj neúplne zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z dôvodu hospodárnosti konania
navrhol právny zástupca navrhovateľa, aby svedkovia predvolávaní neboli, ale aby sa do spisu založila
zápisnica z konania 4Cpr/2/2013, obsahujúca ich svedecké výpovede ako listinný dôkaz. S takýmto
postupom odporca súhlasil. Súd prvého stupňa na pojednávaní uviedol, že je oboznámený s týmito

svedeckými výpoveďami, čo ale nezakladá dôvod nevykonať tento listinný dôkaz spôsobom akým to
ust. § 129 ods. 1 O. s. p. prikazuje. Súd prvého stupňa tiež dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže z výpovedí svedkov pani I. a pána U. vyplýva skutočnosť,
že nové dohody o zmene pracovnej zmluvy sa uzatvárali z dôvodu, že zamestnanci bývalej Slovenskej
televízie mali rozdielne mzdové podmienky, v porovnaní so zamestnancami bývalého Slovenského

rozhlasu. Keďže sa tieto inštitúcie zlúčili, bolo potrebné zjednotiť aj mzdové podmienky. Z uvedených
dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, žiada pripustiť
možnosť dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
nakoľko jednoznačný výklad právnych noriem poskytne návod pri uzatváraní kolektívnych a pracovných

zmlúv inštitúciám, ktoré uzatvárajú kolektívne zmluvy, keďže zmiešaná úprava mzdových podmienok je
v praxi bežne zaužívaná.Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že podľa § 54 zák. č. 311/2001
Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a
zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť

písomne. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zmenu ohľadne výšky odmeňovania mzdové podmienky
dohodnuté v pracovnej zmluve možno meniť výlučne len na základe súhlasného prejavu vôle oboch
zmluvných strán, ak k takejto dohode medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo. Odňatie nároku na
dodatkovú zložku mzdy považuje za zmenu obsahu pracovnej zmluvy. Odporca sa snaží navodiť dojem,
že 100 %-tné krátenie dodatkovej zložky mzdy bez akejkoľvek možnosti nadobudnutia nie je odňatím

nároku na dodatkovú zložku mzdy. Toto tvrdenie je logický a právny nezmysel. Účastníci pracovno-
právneho vzťahu prejavili vôľu ohľadne nielen výšky nároku, ale aj spôsobu jeho vzniku. Prvostupňový
súd správne vyhodnotil z gramatického, doslovného a logického výkladu, že zamestnanec má mať
možnosť svojim vlastným konaním, resp. nekonaním dodržať podmienky nekrátenia, t. j. ovplyvniť
dodatkovú zložku mzdy. Zo slov podmienky nekrátenia možno jednoznačne vyvodiť vôľu strán ustanoviť
negatívnu podmienku uplatňujúcu sa pre zánik nároku, v spojení zo slovom dodržania však mohlo ísť

len o podmienky, ktoré mal a svojim konaním mohol ovplyvniť zamestnanec. Ak by sa priznala právna
relevancia k ustanoveniu novej kolektívnej zmluvy a rozhodnutiu generálnej riaditeľky navrhovateľ by
nikdy nemohol nadobudnúť dodatkovú zložku mzdy, hoci podľa pracovnej zmluvy mu takýto nárok patril.
Nová kolektívna zmluva spolu s rozhodnutím generálnej riaditeľky mali za cieľ formálnym zrušením
nároku na dodatkovú zložku mzdy zmeniť obsah pracovnej zmluvy. Nová kolektívna zmluva o rozhodnutí

generálnej riaditeľky v rozpore s § 54 Zákonníka práce odňali zamestnancovi individuálne dojednaný
nárok, vyplývajúci z pracovnej zmluvy, a to nárok dodržať podmienky nekrátenia a možnosť nadobudnúť
dodatkovú zložku mzdy v súlade s obsahom pracovnej zmluvy. Nemožno akceptovať konštatovanie
odporcu, že v pracovnej zmluve bola upravená len výška dodatkovej zložky mzdy, hoci zamestnávateľ
nemusel upravovať mzdové podmienky individuálne uzatvorením dodatku zo dňa 30. 04. 2008, prejavil

vôľu garantovať mzdové nároky zamestnanca, ktoré sa stali súčasťou pracovnej zmluvy. V prípade,
že odporca chcel navrhovateľovi odňať dodatkovú zložku mzdy, bol povinný uzavrieť s navrhovateľom
v súlade s § 54 Zákonníka práce dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Dodatková zložka mzdy bola
dojednaná ako nárokovateľná zložka mzdy s tým, že zamestnanec má mať možnosť dodržať podmienky
nekrátenia. Ak by odporca mal záujem poskytovať dodatkovú zložku mzdy zamestnancom svojvoľne,

neupravoval by jej výšku v pracovnej zmluve a neviazal by jej poskytnutie na negatívnu podmienku
dodržania podmienok nekrátenia. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/131/1998, podľa ktorého „dohodnutú mzdu v pracovnej zmluve alebo v inej zmluve o mzde
nemožno však meniť v neprospech zamestnanca, jednostranne zamestnávateľom vnútorným mzdovým
predpisom alebo kolektívnou zmluvou.“ Vnútorný mzdový predpis, pokiaľ na neho odkazuje kolektívna

zmluva, je v danej organizácii pre úpravu odmeňovania záväzný za predpokladu, že neexistuje iná
dohoda zamestnávateľa so zamestnancom o mzde. Ak takáto dohoda existuje, je platná, prináleží
zamestnancovi dojednaná mzda a nie mzda stanovená zamestnávateľom podľa vnútorného mzdového
predpisu. Námietku, týkajúcu sa vykonania dôkazu v súlade s § 129 ods. 1 O. s. p., považuje zo strany
odporcu za účelovú. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 27. 01. 2015 poukázal na právoplatný rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č.k. 9Co/424/2013-334, skutkovo a právne v obdobnej veci a v záujme zachovania
právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí z priloženého rozsudku tak prvostupňového, ako

aj odvolacieho súdu jasne vyplýva, že základná zložka mzdy, ako aj dodatková zložka mzdy, boli
individuálne dohodnuté v pracovnej zmluve.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal vec v napadnutom
(t. j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O. s. p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.
s. p., keď zistil, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech, pretože prvostupňový súd, vzhľadom
na vykonané dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O. s. p. , vec
tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 47 ods. 1, písm.
a /, § 119 ods. 2 Zákonníka práce, ako aj ust. § 517 Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie tiež

náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a v odôvodnení svojho
rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre
jeho rozhodnutie podstatné; s právnymi závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).Odvolací súd v senáte 9Co už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (napr. 9Co/424/2014) vyslovil k
danej problematike právny záver, od ktorého nemá dôvod sa odchýliť ani v súdenej veci.

Medzi účastníkmi konania je nesporné, že obe zložky mzdy - základná i dodatková - boli s
navrhovateľom individuálne dohodnuté v pracovnej zmluve (v Dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
30. 4. 2008). Zmenu svojej povinnosti poskytovať navrhovateľovi dodatkovú zložku mzdy (pokiaľ nebola
naplnenánegatívnevymedzenápodmienka)moholpotomodporcadosiahnuťlenzapredpokladuzmeny

mzdových podmienok, individuálne dohodnutých v pracovnej zmluve s navrhovateľom. O tom, že boli
obe zložky mzdy dohodnuté individuálne, svedčí skutočnosť, že tieto zložky boli súčasťou pracovnej
zmluvy, t.j.právnehoúkonu,dojednanéhosnavrhovateľomsamostatne,akoskaždým zamestnancom.
Zmenu svojej povinnosti vyplácať navrhovateľovi aj dodatkovú zložku mzdy (za splnenia negatívne
vymedzenej podmienky) nemohol odporca zakladať len na uzavretí novej kolektívnej zmluvy (na
obdobie od 26. 1. 2011 - 31. 12. 2013) a rozhodnutí vtedajšej generálnej riaditeľky RTVS, bez toho,

aby nedošlo aj ku zmene individuálne dohodnutých podmienok (vyplácania dodatkovej zložky mzdy)
v pracovnej zmluve s navrhovateľom. Postup, ktorý zvolil odporca v danom prípade, totiž negoval
zákonnú požiadavku, podľa ktorej v zmysle § 231 ods. 1 Zákonníka práce kolektívna zmluva upravuje
vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom vždy výhodnejšie; naopak, nová kolektívna zmluva
(účinná od 26. 1. 2011) upravila mzdu dohodnutú s navrhovateľom individuálne v pracovnej zmluve

v jeho neprospech. Uvedený názor prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd,
podporujú tiež závery, formulované v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 1. 1999 sp. zn.
2Cdo/131/98, na ktoré poukazoval aj navrhovateľ. Výklad rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/131/98 tak,
ako ho prezentuje odporca, podľa názoru odvolacieho súdu, nedostatočne reflektuje skutočnosť, že
zamestnanec (v danom prípade navrhovateľ) je „slabšou“ stránkou pracovnoprávneho vzťahu, čo bol

dôvod, pre ktorý odvolací súd odporcov výklad nemohol akceptovať.

Nedôvodná je námietka odporcu o nevykonaní dokazovania prvostupňovým súdom, neoboznámením
obsahu listinných dôkazov. Ako je zaznamenané v zápisnici z ústneho pojednávania dňa 12. 06.
2014, súd prvého stupňa takéto dokazovanie vykonal, a teda túto svoju povinnosť neporušil. Z obsahu

spisového materiálu nevyplýva, či prvostupňový súd postupoval tiež v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p.,
avšak prípadné nedodržanie tohto procesného ustanovenia nemá podľa názoru odvolacieho súdu za
následok odňatie práva na spravodlivé súdne konanie, ako tvrdí odporca. Navrhovanie prípadných
dôkazov účastníkmi nie je v súdnom spore závislé od naplnenia ust. § 118 ods. 2 O. s. p.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1, 2 O. s. p.).

K návrhu odporcu, aby odvolací súd pripustil vo veci dovolanie, je potrebné uviesť, že odporca
nešpecifikoval, akú konkrétnu otázku by malo dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. riešiť,

z akého dôvodu by v danom prípade malo ísť o rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke
zásadného významu. Ako už judikovala súdna prax, rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke
zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach
prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej
činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má

rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá
judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený
alebo, ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre
vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej
otázky (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/119/2002). Problematika právneho posúdenia vzťahu medzi

záväznosťou kolektívnej zmluvy a pracovnej zmluvy už bola predmetom rozhodovacej činnosti súdov a
teda judikatúrou riešená porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/131/98). Odvolací súd preto nevidel
dôvod na postup v zmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p., ako (bez bližšieho vymedzenia) navrhoval odporca.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový
súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o

odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu
podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie.