Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 20, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/387/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207086
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814207086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanej: C.X. D., C.. XX.XX.XXXX, S. H. XXX,
XXX XX O., o zaplatenie 1916,59 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.08.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 1916,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% zo sumy 1916,59 eur od 09.10.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe žiadosti

žalovanej právny predchodca žalobcu spoločnosť O. O., X..O.., IČO: 00 151 653 zriadila v prospech
žalovanej bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovanej úver vo forme povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovanej a prekročenia
limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovanej v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal
prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku Prípadu
porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a)
Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.09.2013

mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na účte žalovanej a zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky v lehote do 08.10.2013,
z ktorej nesplatená istina predstavovala sumu 1936,59 eur. Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobcu
v poskytnutej lehote do 08.10.2013 nezaplatil, vyzval ho žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.01.2014. Žalovaná napriek písomným
výzvam žalobcu svoj dlh voči žalobcovi do dňa spísania žaloby zaplatila čiastočne a to v sume 20 eur.
Žalobca ďalšie platby od žalovanej za účelom zaplatenia žalovanej pohľadávky neeviduje, žalovaná

je tak voči žalobcovi od 09.10.2013 v omeškaní so zaplatením sumy 1916,59 eur s príslušenstvom.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou O. O., X..O.., so sídlom:
Tomášikova 48, Bratislava 832 37, IČO: 00 151 653 ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Karadžičova 8, Bratislava 821 08 ako postupníkom dňa
28.03.2013 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na účte žalovanej postúpená v celosti žalobcovi. Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi právo
požadovať z dôvodu nezaplateného dlhu od žalovanej, aby mu zaplatila istinu 1916,59 eur, úrok z

omeškania vo výške 8,50% p.a. z dlžnej sumy 1916,59 eur od 09.10.2013 do zaplatenia (v zmysle ust.
§ 3 ods. I nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) a náhradu trov konania.Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, vyjadrením žalobcu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 19.03.2015 uviedol, že uplatnená pohľadávka
čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanej
právnym predchodcom formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovanej. Právny
predchodca žalobcu umožnil žalovanej čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte formou
povoleného prečerpania ako doplnkový produkt banky k bežnému účtu do výšky 1659,70 eur, ako
vyplýva z predloženého výpisu z bežného účtu v časti s označením Povolené prečerpanie, po splnení

odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. Úverových podmienok, t.j. po preukázaní bonity dlžníka
na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte dlžníka a ich pravidelnosti ako aj výšky
celkových záväzkov voči veriteľovi. Čo sa týka uplatnenej sumy 1916,59 eur tak táto predstavuje
debetný stav na účte žalovanej, t.j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú žalovaná do dnešného dňa
nezaplatila. Žalovaná bola dňa 18.09.2006 právnym predchodcom žalobcu vyrozumená o poskytnutí

povoleného čerpania finančných prostriedkov až do sumy 1659,70 eur s premenlivou úrokovou
sadzbou 15,10% p.a. a konečnou lehotou splatnosti do 25.05.2025. Nakoľko žalovaná prekročila rámec
povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte, právny predchodca žalobcu dňa 22.07.2011 v
súlade s čl. 9 bod 9.5 Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov
na účte žalovanej, čo vyplýva z položky č. 2 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod

11.1 Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného
čerpania v sume -1659,70 eur a debetný zostatok na účte žalovanej v celkovej sume - 1936,59 eur
technicky preúčtoval na debetný účet, čo vyplýva z položky č. 1 predloženého výpisu. Z predloženého
výpisu z účtu žalovanej je preukázané, že na tomto účte žalovanej nie sú evidované žiadne kreditné
obraty zo strany žalovanej, žalovaná nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte, ako aj

sumu rovnajúcu sa povolenému prečerpaniu neuhradila, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14
bod14.1Obchodnýchpodmienok.Zdôvoduvznikuprípaduporušeniažalobcavzmysleust. čl.8.4písm.
a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2 Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.09.2013
mimoriadnu splatnosť pohľadávky a zároveň vyzval žalovanú na jej zaplatenie v lehote do 08.10.2013.
Nakoľko žalovaná pohľadávku v poskytnutej lehote do 08.10.2013 nezaplatila od 09.10.2013 je v

omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 1916,59 eur s prísl. Po postúpení a zosplatnení pohľadávky
žalovaná na úhradu svojho dlhu zaplatila len sumu 20 eur. Suma 1916,59 eur pozostáva z úverovej
istiny 1659,70 eur rovnajúcej sa poskytnutému a čerpanému povolenému prečerpaniu, sumy 256,89
eur rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy (1659,70 eur).
Voči žalovanej si žalobca uplatňuje len nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z debetnej

sumy 1916,59 eur od 09.10.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky,
ktorú žalovaná neuhradila. Žalovaná prečerpala povolené množstvo peňažných prostriedkov a nakoľko
účet zaťažila nad rámec povoleného prečerpania právny predchodca oznámil žalovanej zastavenie
povoleného čerpania dňa 22.07.2011. Od tohto dátumu neevidujú žiadnu platbu, resp. kreditný obrat
na účte zo strany žalovanej do postúpenia pohľadávky. Predložený výpis z účtu s výpočtom výšky

žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila Národná
banka Slovenska, a.s. na základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom
uvedených.

Dňa 18.09.2006 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli zmluvu o
poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie Bankových

produktov v kombinácii Balíka EXTRA, a to vedenie/zmena bežného účtu Bankou pre Majiteľa účtu,
vydanie Platobnej karty, poskytnutie Povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v
Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. V bode 2 zmluvy majiteľ účtu
vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby,

ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002, Obchodné
podmienky pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby vydané bankou s účinnosťou od 01.02.2006,
Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a platobných kariet vydanébankou s účinnosťou od 10.09.2002 , Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie
splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom
vydané bankou s účinnosťou od 01.02.2006, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých

sa bankový produkt poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa bodu 4. zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so Zmluvou o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre Fyzické osoby sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa bodu 5 a 7 zmluvy zmluva o poskytnutí balíka
produktovaslužiebprefyzickéosobysauzatváranadobuneurčitú,pokiaľniejedohodnutéinak.Zmluva

o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
obidvoma zmluvnými stranami, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa bodu 8.4. písm. a) Obchodných podmienok O. O. X..O.. pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia,
banka je oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, t.j. požadovať splatenie
pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a dlžník je povinný

v tejto lehote splatiť pohľadávku banky.

Podľa bodu 9.1 Obchodných podmienok O. O. X..O.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie po
odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. úverových podmienok a odkladacích podmienok
uvedených v úverovej zmluve až do výšky povoleného prečerpania.

Podľa bodu 9.2 Obchodných podmienok O. O. X..O.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom banka v prípade, ak dlžník poskytne povolené prečerpanie
na základe úverovej zmluvy inej ako zmluva o povolenom prečerpaní oznámi dlžníkovi poskytnutie
povoleného prečerpania, a stanoví v tomto oznámení maximálnu výšku povoleného prečerpania do
ktorej dlžník môže povolené prečerpanie využívať. Výšku povoleného prečerpania stanoví banka najmä

na základe zhodnotenia bonity dlžníka.

Dlžník je povinný na základe oznámenia a v lehote určenej bankou v oznámení vyrovnať dlžnú čiastku
presahujúcu novourčené povolené prečerpanie, ak tak dlžník neurobí, nevyrovnaná čiastka sa považuje
za nepovolené prečerpanie. Podľa predchádzajúcej vety sa primerane postupuje ak aj v prípade
ak banka zastaví povolené prečerpanie, po zastavení povoleného prečerpania je banka oprávnená

dlžníkovi povolené prečerpanie opätovne poskytnúť (bod 9.3 Obchodných podmienok O. O.C. X..O.. pre
poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom).

Podľa bodu 9.5 Obchodných podmienok O. O. X..O.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej
zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou

v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného
prečerpania.

Podľa bodu 11.1 Obchodných podmienok O. O. X..O.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň
konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania

podľa § 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.

Podľa bodu 11.3.3 Obchodných podmienok O. O. X..O.. pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ak ku dňu splatnosti úrokov, splatnosti úrokov
z omeškania, poplatkov a iných nákladov banky spojených s povoleným prečerpaním nebude na
účte dlžníka dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu, banka je oprávnená, nie však povinná,

splatné úroky, úroky z omeškania, poplatky a iné náklady banky spojené s povoleným prečerpaním
uspokojiť priamo z tohto povoleného prečerpania. Ak v takomto prípade výška povoleného prečerpanianepostačuje na úplné uspokojenie banky, Banka je oprávnená zaťažiť Účet dlžníka i nad rozsah
povoleného prečerpania, v takomto prípade vznikne nepovolené prečerpanie, pričom dlžník je povinný
Banke okamžite toto nepovolené prečerpanie splatiť.

V zmysle bodu 12.1. Obchodných podmienok O. O. X..O.. pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom banka úročí pohľadávku banky úrokovou
sadzbou, ktorej typ a aktuálna výška sú zverejnené. Banka je oprávnená jednostranne meniť typ a výšku
úrokovej sadzby v závislosti od zmeny rizikovosti úverového vzťahu a z dôvodov uvedených v čl. 30.
Zmenenú výšku úrokovej sadzby a deň od kedy je táto zmena účinná, banka dlžníkovi ako privátnemu

klientovi oznámi oznámením.

Podľa bodu 32., 33. Obchodných podmienok O. O.Ľ. X..O.. pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom úverovými podmienkami sa nahrádzajú
Obchodné podmienky O. O. X..O.., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a
povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom zo dňa 01.02.2008 v znení neskorších
dodatkov a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie povoleného prečerpania

na bežnom účte v slovenských korunách pre podnikateľov zo dňa 01.02.2006. Akýkoľvek zmluvný
vzťah, ktorý sa riadil niektorými z nahrádzaných obchodných podmienok sa dňom ich nahradenia riadi
Úverovými podmienkami. Úverové podmienky nadobúdajú účinnosť dňa 01.07.2007.

Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 18.09.2006 pôvodný veriteľ žalovanej
oznámil, že nakoľko splnila podmienky pre povolené prečerpanie k bežnému účtu, žalovanej od

18.09.2006 poskytuje povolené prečerpanie k účtu vo výške 50.000 Sk. Uvedené prečerpanie sa
žalovanej poskytuje do 25.05.2025, po uplynutí tohto obdobia povolené prečerpanie k účtu bude
zastavené. Pohľádavka O. O. z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna
výška ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia je 15,10% p.a., typ premenlivá.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 pôvodný veriteľ žalovanej oznámil postúpenie

predmetnej pohľadávky na žalobcu.

V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 01.10.2013 adresovanom žalovanej
žalobca uviedol, že z dôvodu vzniku porušenia povinnosti žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a)
Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlasuje ku dňu 30.09.2013
mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanej formou

povoleného prečerpania. Pohľadávka veriteľa ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pozostáva z
dlžnej sumy 2258,48 eur, z toho istina úveru predstavuje sumu 1916,59 eur, úroky sumu 256,87 eur,
poplatky sumu 85,02 eur. Žalovaného vyzval k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom v
lehote do 08.10.2013.

Predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.01.2014 žalobca vyzval žalovanú na

zaplatenie sumy 2258,48 eur do 30.01.2014.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( §

52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské

zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho

zákonníka).

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Ako vyplýva z ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktoromtrvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 1 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších

dôsledkoch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom došlo dňa 18.09.2006 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí balíka
produktovaslužiebprefyzickéosoby,predmetomktorejbolovedenie/zmenabežnéhoúčtuaposkytnutie

povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky
pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
nepodnikateľom od 01.02.2006.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej z
právneho predchodcu žalobcu na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE,
čo je zrejmé, z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 .

Žalobca reagoval na výzvu súdu o predloženie špecifikácie žalovanej sumy, a to jednotlivých jej zložiek
aj s uvedením sumy, ktorá bola žalovanému formou povoleného prečerpania poskytnutá a koľko bolo
žalovaným uhradené na aké položky iba všeobecne a súdu predložil výpis z účtu žalovanej.

Z tohto výpisu bolo zistené, že k schváleniu povoleného prečerpania došlo dňa 18.09.2006 a dňa
22.07.2011 došlo k zastaveniu povoleného čerpania.

V zmysle bodu 11.3.3. Všeobecných obchodných podmienok, v prípade vzniku nepovoleného

prečerpania dlžník je povinný banke okamžite toto nepovolené prečerpanie splatiť. Splatnosť
nepovoleného prečerpania tak nastáva okamihom jeho vzniku, veriteľ (žalobca resp. jeho právny
predchodca) preto nasledujúceho dňa po vzniku nepovoleného prečerpania bol oprávnený ho od
žalovanej ako dlžníka požadovať.

Sám žalobca v písomnom podaní zo dňa 19.03.2015 uvádza, že právny predchodca žalobcu dňa

22.07.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Všeobecných obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie
peňažných prostriedkov na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 2 predloženého výpisu, čím
v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Všeobecných obchodných podmienok nastala konečná splatnosť
pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume -1659,70 eur a debetný zostatok na
účte žalovaného v sume -1936,59 eur technicky preúčtoval na debetný účet.

Zároveň z čl. 9 bodu 9.3 Obchod je zrejmé, že následkom zastavenia povoleného čerpania je povinnosť
dlžníka vyrovnať čiastku povoleného prečerpania, pričom ak tak neurobí, dlžná čiastka sa považuje za
nepovoleného prečerpanie. Nepovolené prečerpanie ako už bolo uvedené vyššie, je splatné okamihom
jeho vzniku (bod 11.3.3. Všeobecných obchodných podmienok).

Podľa názoru súdu tak splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa 22.07.2011,

pričom už nasledujúci deň mohol žalobca požadovať od žalovanej splatenie uvedenej dlžnej sumy.

Iné kritéria pre učenie splatnosti jednotlivých nárokov žalobcu zo samotného znenia zmluvy nevyplývajú.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,

a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že ust. bodu 4. Záverečných ustanovení zmluvy je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ

zhoršuje postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka
sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie Obchodného
zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k
občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom

vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedené ustanovenie zmluvy (bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy o poskytnutí balíka produktov a
služieb pre fyzické osoby zo dňa 18.09.2006) je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom

v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako je
napríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna

úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských
vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej
istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske
právo a nie Obchodný zákonník.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.
1Co/95/2013.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová
zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné

ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnu
úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní
zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá

úprava občianskeho práva.“

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk).Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Keďže ako už bolo vyššie uvedené splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa

22.07.2011, pričom už nasledujúci deň mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie uvedenej
dlžnej sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 04.08.2014, nároky žalobcu
z predmetného právneho vzťahu splatné pred 04.08.2011 sú premlčané. Keďže v danom prípade
splatnosť povoleného, ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa 22.07.2011, ako to uvádza sám
žalobca, pričom premlčacia doba začal plynúť 23.07.2011 a uplynula dňa 23.07.2014. Celý nárok

žalobcu je tak premlčaný, preto ho súd ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedený vyššie a zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe

trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

K žalobcom uvádzaným skutočnostiam ohľadom ním predložených listín svedčiacich o pravosti a výške

pohľadávky z titulu ich vypočítania bankovým systémom právneho predchodcu, ktorým bola banka a
ktorý systém je pod dohľadom Ministerstva financií a Národnej banky Slovenska súd uvádza, že podľa
§ 39 ods. 7 zákona NR SR č. 483/2001 o bankách v znení neskorších predpisov banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú obchody a pozície,
ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa odsekov 1 až 6. Banka je povinná všetky pozície

zaznamenané v bankovej knihe oceňovať a pri oceňovaní týchto pozícií je povinná zohľadňovať mieru
kreditného rizika. Banka pri vypočítavaní kreditného rizika na účely podľa druhej vety berie do úvahy
najmä očakávané straty vyplývajúce zo znehodnotenia majetku banky. V ďalšom v zmysle ust. § 39 ods.
15 písm. h) opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa ustanovia metódy oceňovania pozícií zaznamenaných v bankovej knihe, spôsob výpočtu kreditného

rizika podľa odseku 7 a podrobnosti o oceňovaní pozícií zaznamenaných v bankovej knihe vrátane
frekvencie tohto oceňovania. Súd má za to, že predmetné ustanovenia a z nich vyplývajúce povinnosti
majú svoj význam na účely bankovníctva či skúmania majetku, záväzkov či rizika v súvislosti s bankovým
dohľadom prípadne s dohľadom štátu na bankový sektor, no na druhej strane ani sám zákon o bankách
ani žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepovažujú výpis vyhotovený týmto systémom

za takú skutočnosť, ktorú by nebolo treba dokazovať a v zmysle § 125 Občianskeho súdneho poriadku
je takýto výpis len z jedným dôkazov, ktorý je súd povinný v odôvodnení rozsudku vyhodnotiť tak
ako mu to ukladá ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Prijať takýto vyhranený záver o
správnosti, úplnosti a nemennosti takéhoto výpisu a o jednoznačnosti a preukázaní nároku by potom
mohlo viesť až do situácie, kedy by banka porušila, resp. dojednala v zmluve podmienky, ktoré by boli v

rozpore so zákonom a na základe týchto, resp. takýchto údajov, by vyhotovila výpis, ktorý by potvrdzoval
a preukazoval nárok banky, či iného subjektu ako aj v danej právnej veci, na zaplatenie nárokovanej
sumy, kedy by sa súdu neostávalo iné, len nároku na základe takéhoto dôkazu vyhovieť. Teda možno
uzavrieť, že ak žalobca ako postupník nadobudol pohľadávku od právneho predchodcu banky, táto
sama skutočnosť neznamená jeho plný úspech v konaní a priznanie celého žalovaného nároku bez jeho

ďalšieho posúdenia.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Žalovanámalavkonaníplnýúspech,

keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda jej vznikol nárok na náhradu trov konania, no žalovanej
zo spisu žiadne trovy nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.