Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 20, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/950/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226070
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113226070.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: N. Y. J. K. AG, N. XXC, XXXX Z., P., N.: S.-
XXX.XXX.XXX., zastúpeného Y.. Y. P., advokátom, W. 8, X., proti žalovanej: C. W., nar. XX.X.XXXX,
V. 2, W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Z. na ochranu občana spotrebiteľa V., B.
legionárov 5, L., N.: XX XXX XXX, zastúpeného Y.. H. T., advokátom, B.. U. 7, U., o zaplatenie X.XXX,XX
eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu C. súdu W. I č.k. XXC/XXX/

XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. Vyslovil, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania. Vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok z návrhu XX,XX eur prostredníctvom

Daňového úradu X. po doručení právoplatného uznesenia. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že potom ako žalobca písomným podaním, ktoré
doručil súdu prvého stupňa dňa XX.X.XXXX ešte pred prvým pojednávaním zobral návrh späť v celom
rozsahu bez uvedenia dôvodu. Súd prvého stupňa preto podľa § 96 O.s.p. toto konanie zastavil.

Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania, pretože nepreukázal, že zastavenie konania zavinila žalovaná. Žalovaná nežiadala

rozhodnúť o náhrade trov, preto žalovanej súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal.

O vrátení súdneho poplatku za návrh pre žalobcu súd prvého stupňa rozhodol podľa §
11 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a žalobcovi vrátil súdny poplatok, ktorý zaplatil vo výške
XX,XX eur po krátení o X,XX eur, teda vo výške XX,XX eur.

O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd prvého stupňa rozhodol
tak, že tomuto vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že vedľajšiemu
účastníkovi vznikli trovy právneho zastúpenia, tieto súd posudzuje podľa ich účelnosti a účelnosť

musí sledovať úspešné procesné presadzovanie nároku alebo procesnú ochranu proti tvrdenémunároku. V prejednávanej veci bolo plnomocenstvo advokátovi zo strany vedľajšieho účastníka udelené
všeobecným úkonom formálnym a paušálnom, bez znalosti sporu. Takýto blanketárny vstup vedľajšieho
účastníka nemožno považovať za úkon z hľadiska priznania trov konania

za účelný na uplatňovanie alebo bránenie práva žalovanej a preto nemožno považovať za účelné, že
právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech v prejednávanej veci,
teda, že poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane
žalovaného - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa V., B. legionárov 5, L. a to proti štvrtému
výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania XX.XX.XXXX
a zároveň požiadal súd o doručenie návrhu na začatie konania a príloh. Po doručení návrhu a
všetkých príloh, podal dňa XX.X.XXXX vedľajší účastník vo veci vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku
premlčania jednotlivých splátok úveru a poukázal na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru, pretože zmluva o úvere neobsahovala údaj o RPMN. Dňa XX.X.XXXX vzal žalobca bez

akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť. Vedľajší účastník uviedol, že práve toto
vyjadrenie vedľajšieho účastníka malo za následok ochranu žalovanej, ktorá nemusí platiť nedôvodné
pohľadávky ani trovy žalobcu. Preto žalobca, ak zobral žalobu bez uvedenia dôvodu späť, nedosiahol
v súdnom konaní to, čo od žalovanej žiadal a preto je to potrebné považovať v konaní za procesný
neúspech žalobcu. Súd prvého stupňa mal preto podľa § 146 ods. 2 veta prvá rozhodnúť tak, že

žalobca zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanej trovy konania. Vedľajší účastník
teda dosiahol procesný úspech žalovanej v tomto konaní tak ako aj v iných konaniach, v ktorých
žalobca berie žaloby späť potom čo zistí vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania.
Vedľajší účastník preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy

prvostupňového konania XXX,XX eur na účet jeho právneho zástupcu a zároveň aj trovy odvolacieho
konania XX,XX eur.

Žalobcavovyjadreníkodvolaniuvedľajšiehoúčastníkauviedol,žesúhlasí srozhodnutím
súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách konania vedľajšieho účastníka. Uviedol, že Občiansky
súdny poriadok rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov, ktorí môžu vystupovať v sporovom konaní a to

účastník, ktorý má záujem na výsledku sporu v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. a vedľajší účastník ktorý je
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, akým je napr.
Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tento typ vedľajšieho účastníctva
je upravený v § 93 ods. 2 O.s.p. Legitimáciu na vstup takého vedľajšieho účastníka do konania mu
dáva samotný zákon, pretože sa predpokladá, že vedľajšie účastníctvo aktívnym pôsobením poskytne

účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupuje „pomoc v spore“. Zákon o ochrane spotrebiteľa
predpokladá existenciu takýchto združení, ktoré sú založené na ochranu spotrebiteľa a jeho práv v
súdnom konaní, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti a takýto vedľajší účastník bude
aktívne chrániť spotrebiteľov v spotrebiteľských súdnych sporoch. Navyše podľa § 25 Zákona o ochrane
spotrebiteľa majú združenia na ochranu spotrebiteľa za splnenia daných podmienok právo uchádzať sa

o poskytnutie príspevku od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ďalej žalobca uviedol, že
dôvodom späťvzatia žaloby bolo, že súd podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je povinný prihliadať
na premlčanie práva. V prípade spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od X.X.XXXX právny
poriadok určuje orgánu rozhodujúceho o nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, povinnosť
prihliadať na premlčanie aj bez návrhu, preto žalovaný ako spotrebiteľ by bol dosiahol rovnaký úspech,

ak žalobca uplatnil premlčanú pohľadávku v tomto konaní, aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka a
to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadať na premlčanie nároku. Vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania uplatnenej pohľadávky v tomto konaní, neuviedol však žiadne iné skutočnosti ani
právneargumentynadrámectých,ktoréjesúdpovinnýzistiťsámzúradnejpovinnostiaktorébyžalobcu
viedli k späťvzatiu žaloby. Vedľajší účastník v prejednávanej veci vzniesol námietku premlčania až dňa

XX.X.XXXX, teda v čase, kedy už bolo účinné ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa
ktorého je súd ex offo povinný prihliadať na námietku premlčania.Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka poukázal na neúčelnosť uplatňovaných
trov právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka. Uviedol, že v prípade
rozhodovania o náhrade trov konania je súd povinný prihliadať k všetkým okolnostiam v prejednávanej

veci a zvážiť, či existujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo
nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom na právnu
pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Poukázal na Nález Ústavného
súdu Českej republiky IV.ÚS XXXX/XX, III.ÚS XXXX/XX, I.ÚS XXX/XX, podľa záverov ktorých Ústavný
súd konštatuje, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou priznania ich náhrady. Poukázal na

hromadné podania Združenia ochrany spotrebiteľov, ktoré treba vnímať v kontexte ďalších sporových
konaní, do ktorých vedľajší účastník vstupuje hromadne a to bez akejkoľvek nadväznosti na osobu
žalovaného ako spotrebiteľa. Takéto podania sú neadresné, uskutočnené len oznámením o vstupe do
konania so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania s
prílohami, bez akejkoľvek znalosti predmetu konania, len predpokladajúc podľa žalobcu, že sa jedná
o spotrebiteľský spor, pričom neraz vedľajší účastník vstupuje do právoplatne skončených sporov.

Takáto neznalosť predmetu konania neumožňuje chápať záujem vedľajšieho účastníka na výsledku
sporu, ak nemá základnú vedomosť o tom, aké právo a právo koho má ako subjekt na to zriadený
chrániť. Takéto paušálne úkony nie sú úkonmi právnej služby, sú administratívnym úkonom. Vedľajší
účastník je v každom konaní zastúpený advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu
a preto podľa názoru žalobcu je právne zastupovanie vedľajšieho účastníka advokátom odôvodnené len

v náročných právnych veciach, čo nie je prípad vznesenia námietky premlčania. Žalobca ďalej poukázal
na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach keď vedľajšiemu účastníkovi
nebola priznaná náhrada trov konania. Preto v prejednávanej veci súd prvého stupňa správne nepriznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, čo odôvodnil ich neúčelnosťou. Poukázal na to, že ak
bola spotrebiteľská zmluva podrobená kontrole jej zákonnosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch

nie je nutné, aby na to upozorňoval súd vedľajší účastník, pretože súd sám ex offo je v súčasnosti
povinný skúmať aj otázku premlčania a taktiež neprijateľné podmienky v spotrebiteľských sporoch. Preto
žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka ako vecne správne. Žalobca si uplatnil náhradu trov tohto odvolacieho konania
XX,XX eur.

Odvolacísúdprejednalodvolanievedľajšiehoúčastníkavrozsahuvyplývajúcom zustanovenia
§ 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého uznesenia a
jeho odôvodnenia v napadnutom rozsahu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v celom
rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a k
odvolaniu vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza nasledovné:

Z rozsiahlej rozhodovacej praxe súdov je známe, že právnické osoby založené alebo zriadené na

ochranu práv spotrebiteľa podľa Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vstupovali do
začatých súdnych konaní ako vedľajší účastníci na strane žalovaných ako spotrebiteľov. V mnohých
týchto konaniach vedľajší účastníci na strane žalovaného dôvodne vznášali námietku premlčania
uplatnenej pohľadávky žalobcov ako veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv. Toto bolo významným
prínosom vedľajších účastníkov pre spotrebiteľov v súdnych konaniach, pretože súd nemohol z úradnej

povinnosti prihliadať na námietku premlčania. Na ostatnú obranu vedľajších účastníkov na strane
žalovaných ako spotrebiteľov o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bol povinný z
úradnej povinnosti prihliadať aj súd podľa § 53 ods. 1, § 53d, § 54 a nasl. Občianskeho zákonníka a bol
povinný prihliadať na práva spotrebiteľa podľa § 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov a
prihliadať na náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch a následkoch týchto chýbajúcich náležitostí

zmlúv o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 a nasl. Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.Zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo do Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené nové
ustanovenie § 5b v tomto znení: „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj
súd) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával“.

Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť X.X.XXXX. Znamená to, že súdy od X.X.XXXX musia z
úradnej povinnosti a to aj v súdnych konaniach začatých pred X.X.XXXX, pretože citované ustanovenie
§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. ukladá súdu, ktorý rozhoduje o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy vo veci o ktorej ešte súd meritórne nerozhodol, aby aplikoval ustanovenie § 5b
Zákona č. 250/2007 Z.z. a to aj v tomto konaní, aj keď bolo začaté pred X.X.XXXX a to dňa XX.X.XXXX,
kedy žalobca podal predmetnú žalobu, pretože toto ustanovenie zákona má procesný charakter, teda
súd ho aplikuje podľa účinnosti v čase svojho rozhodovania. Takýto výklad a aplikácia ustanovenia § 5b
Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vychádza z ústavných princípov

legitímnych očakávaní účastníkov konania v súdnom konaní. Žalobca ako veriteľ zo spotrebiteľskej
zmluvy tým, že nechal márne uplynúť premlčaciu lehotu a neuplatnil včas svoju pohľadávku na súde,
svoje právo na vymoženie pohľadávky v súdnom konaní, podmienene oslabil. Vznesením námietky
premlčania dlžníka alebo vedľajšieho účastníka na strane dlžníka v súdnom konaní, mu nemôže byť
jeho pohľadávka priznaná. Veriteľ teda do X.X.XXXX nenadobudol žiadne právo, lebo ak bolo jeho

právo premlčané, uplatnením premlčania pohľadávky na súde, veriteľ nemohol automaticky očakávať
úspechvsúdnomkonaníatedanenadobudolpodanímžalobydňaXX.X.XXXXžiadneprávo,čímnebola
zavedením ustanovenia § 5b do Zákona o ochrane spotrebiteľa, porušená dôvera žalobcu ako veriteľa
v právo. Žalobca musel počítať s tým, že svoje právo premlčaním stratí v dôsledku svojej nedbanlivosti,
nie v dôsledku zavedenia § 5b novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Preto súd v prejednávanej veci bude podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa sám z
úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva aj na nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve a
na dôvodnosť uplatnenej pohľadávky.

Úloha vedľajšieho účastníka preto v týchto konaniach o uplatnení práv zo
spotrebiteľských zmlúv od X.X.XXXX už nie je tak nevyhnutná pre ochranu práv žalovaných ako

spotrebiteľov ako to bolo do X.X.XXXX.

O to viac, že v prejednávanej veci vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa V.
v zastúpení právnym zástupcom Y.. H. T., advokátom na základe plnej moci z X.XX.XXXX oznamuje
súdu prvého stupňa svojím písomným podaním z XX.XX.XXXX, že vstupuje
ako vedľajší účastník do tohto konania na podporu žalovanej C. W.. Paušálne oznamuje, že „ak bol

v predmetnej právnej veci vydaný platobný rozkaz, podávame proti nemu odpor, v ktorom namietame
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nekalé obchodné
praktiky a z opatrnosti vznášame námietku premlčania žalovanej pohľadávky“. Ďalej uvádza: „žiadame
o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh, prípade aj rozhodnutí, ktoré už boli vo veci vydané“.
Z tohto písomného podania vedľajšieho účastníka vyplýva, že vedľajší účastník nepozná žalovanú,

pretože označenie žalovanej ako účastníka konania nie je v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
každý návrh musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko účastníkov a údaj o štátnom
občianstve, ak ide o fyzickú osobu. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa V. v tomto konaní označilo
žalovanúibamenomapriezviskomačíslomkonaniavedenomnaOkresnomsúdeW.Ipodsp.zn.XXRo/
XXX/XXXX. Tento vedľajší účastník teda nepozná ani obsah návrhu na začatie konania a nepozná jeho

prílohy, ak žiadal súd o ich zaslanie a paušálne namietal všetko, čo môže v súdnom konaní namietať v
prípade, že bol vydaný platobný rozkaz a alternatívne, v prípade, že ak aj nebol vydaný platobný rozkaz.Odvolací súd preto dospel k záveru, zhodne ako aj súd prvého stupňa, že vstup vedľajšieho účastníka
do konania na strane žalovanej a takáto paušálna „ochrana“ práv žalovanej v tomto konaní ako
spotrebiteľky, nie je účelná pre ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľa podľa Zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník nepreukázal, že žalovaná prejavila súhlas s jeho vstupom
do tohto konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a vedľajší účastník nepreukázal, že
individuálne riešil prejednávanú vec so žalovanou, na podporu práv ktorej vstúpil do tohto konania.
Z písomných podaní vedľajšieho účastníka v tomto konaní to nevyplýva, práve naopak, z nich vyplýva,
že vedľajší účastník nebol so žalovanou v žiadnom kontakte, ak opakovane vyzýval súd prvého stupňa

o doručenie žaloby a príloh k žalobe, napriek tomu, že samotnej žalovanej bola doručená žaloba
dňa X.X.XXXX prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor poriadkovej polície,
Obvodné oddelenie policajného zboru Košice - F..

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak nepovažoval za účelné
trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konania na strane žalovanej a nepriznal mu uplatnené
trovy právneho zastúpenia XXX,XX eur za prevzatie a prípravu zastúpenia a za vyjadrenie z

XX.X.XXXX tak ako ich vyčíslil vo svojom písomnom podaní z XX.X.XXXX.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku o nepriznaní trov konania pre vedľajšieho účastníka na strane žalovanej ako vecne
správne.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom konania nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože vedľajší účastník na strane žalovanej nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania, žalovanej preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.
Odvolací súd nepovažoval za účelný úkon v tomto odvolacom konaní vykonaný žalobcom - vyjadrenie
právneho zástupcu žalobcu k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej o trovách konania,

z tých istých dôvodov ako neboli v tomto konaní priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi. Naviac, súd prvého stupňa neuložil žalobcovi povinnosť vyjadriť sa k odvolaniu vedľajšieho
účastníka o trovách konania, súd iba doručil žalobcovi odvolanie žalovaného s tým,
že má možnosť sa vyjadriť k tomuto odvolaniu, avšak nie povinnosť, ktorá by zakladala právo žalobcu
na náhrade trov konania za takýto úkon, ktorý mu súd neuložil vykonať.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.