Decision was made at the court Okresný súd Zvolen
Judgement was issued by JUDr. Silvia Minková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/158/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207265
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714207265.2
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa Raiffeisenbank a.s., IČO: 492 40 901, so sídlom
Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika, zastúpený Havel, Holásek & Partners s. r. o.,
advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti odporcovi
G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., okres M., Č. M., o zaplatenie 26.237,12 Kč s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku voči odporcovi a konanie z
a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Navrhovateľovi súd v r a c i a súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania vo výške 57,- Eur
po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému,
ktorým je Slovenská pošta, a. s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.05.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.05.2014, domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 26.237,12 Kč s
príslušenstvom a nahradiť mu trovy súdneho konania, a to z titulu Zmluvy o poskytovaní bankových a
ďalších služieb zo dňa 05.08.2009 a Zmluvy o povolenom debete na bežnom účte zo dňa 09.09.2009
(ďalej len „Zmluvy“), uzavretých medzi navrhovateľom a odporcom, záväzky z ktorých odporca nesplnil.
Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,
ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy
preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty
EurópskychspoločenstievaEurópskejúniemajúprednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky.Prevzatie
právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.
Ústava SR v článku 7 ods. 2 vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred zákonmi
SR. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 01.05.2004 sa aplikujú aj predpisy
EÚ na území SR. Takýmto právne záväzným aktom je i Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra
2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„Nariadenie“), ktoré je priamo aplikovateľné.Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch
iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Podľa čl. 15 ods. 1 Nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré
nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto
oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.
Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na
súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak
si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“),
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo
základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej
podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom prípade jedná
o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný sídlom navrhovateľa, ako
aj bydliskom odporcu, súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia, ktoré musí súd
aplikovať prednostne pred zákonmi Slovenskej republiky.
Základným kritériom (hraničným určovateľom) pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej
veci je v zmysle čl. 2 ods. 1, ako aj čl. 16 ods. 2 Nariadenia bydlisko odporcu. Nariadenie v čl. 59 ukladá
súdu za účelom určenia, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla
žaloba, použiť právny poriadok svojho štátu. Občiansky súdny poriadok pojem „bydlisko“ používa
predovšetkým v ust. § 85 pre účely určenia všeobecného súdu účastníka konania z hľadiska miestnej
príslušnosti. Pojem „bydlisko“ nie je totožný s pojmom „trvalý pobyt“. Za bydlisko je potrebné považovať
miesto pobytu osoby, kde sa skutočne zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale, kde žije, navštevuješkolu alebo predškolské zariadenie, resp. kde pracuje. Adresa, ktorá je v zmysle vnútroštátneho práva
administratívne registrovaná ako trvalý pobyt osoby, nie je pri aplikácii Nariadenia rozhodujúca.
Súd skúmal, či je daná právomoc slovenských súdov na konanie v prejednávanej veci na základe
niektorého z kritérií, stanovených v Nariadení. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že odporca má
od 22.05.2009 evidovanú ako adresu trvalého pobytu Obec R. T.. Z oznámenia Obvodného oddelenia
PZ Krupina zo dňa 09.07.2014 súd zistil, že odporca sa v obci R. T. nezdržuje už niekoľko rokov.
Svoju matku, ktorá býva v tejto obci, nenavštevuje, pričom podľa zistení sa zdržiava v Českej republike.
Prípisom zo dňa 04.11.2014 Riaditeľstvo služby cudzineckej polície Českej republiky súdu oznámilo,
že odporca má na území Českej republiky povolený trvalý pobyt občana EÚ, pričom nahlásená adresa
pobytu odporcu od 01.11.2010 je G.Š. XXX, okres M.. Preukaz povolenia k pobytu je platný do
13.09.2021.
Na základe uvedeného mal súd preukázané, že bydlisko odporcu je v Českej republike. V zmysle
čl. 2 ods. 1 Nariadenia je teda pre konanie o uplatnenom nároku navrhovateľa voči odporcovi daná
právomoc českých súdov. Zároveň je daná právomoc českých súdov aj na základe osobitného kritéria
v zmysle čl. 15 a čl. 16 ods. 2 Nariadenia, keďže Zmluvy, z porušenia ktorých si navrhovateľ odvodzuje
uplatnený nárok, je nutné považovať za zmluvy spotrebiteľské, ktoré boli uzavreté v Českej republike
medzi navrhovateľom - českou obchodnou spoločnosťou a odporcom s bydliskom v Českej republike. V
danej veci je teda potrebné aplikovať čl. 15 ods. 1 písm. c) a čl. 16 ods. 2 Nariadenia, z ktorých vyplýva,
že odporcu ako spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko.
Je teda potrebné uzavrieť, že odporca s bydliskom v Českej republike bol žalovaný na súde Slovenskej
republiky a nezúčastnil sa konania, pričom slovenský súd si nemôže založiť právomoc na základe
žiadneho ustanovenia Nariadenia. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť)
slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd
konanie o podanom návrhu podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. a článku 26 ods. 1 Nariadenia zastavil. Keďže
právomoc konať o tomto návrhu patrí orgánom iného štátu, nebolo možné vec súčasne postúpiť podľa
§ 104 ods. 1 veta druhá O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Súd
pritom prihliadol na dôvod zastavenia konania, ktorým je nedostatok právomoci súdu na konanie v
prejednávanej veci.
Podľa § 11 ods. 1 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh
navrhovateľovi pre nedostatok právomoci.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však
6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány
podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do
centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa
osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.Nakoľkobolokonaniezastavenézdôvodunedostatkuprávomocinaprejednanieveci,súdmázozákona
povinnosť vrátiť navrhovateľovi nekrátený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 57,- Eur, ktorý bude
vrátený navrhovateľovi po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného
systému E-kolok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
prvá veta O.s.p.).
Vodvolanísa mápopri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.