Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Ingrid Vallová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/737/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206356
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214206356.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: C.. D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., S. XXXX/X,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová, s. r. o. so sídlom Komárno, Ul. bisk. Királya 6,
IČO: 47 251 395, proti odporcovi: S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., S. XXXX/X, o určenie spôsobu
užívania spoločných vecí a nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 29. mája 2014 č. k. 10C/57/2014-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d
z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, navrhovateľke vrátil súdny poplatok v sume
26,30 eura (slovom: dvadsaťšesť eur tridsať centov) prostredníctvom Daňového úradu Nitra a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
v zastavujúce časti odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, 3 OSP a zistením, že navrhovateľka dňa 15.
05. 2014 svoj návrh na určenie spôsobu užívania veci, aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia
vzala späť a konanie v celom rozsahu žiadala zastaviť. Zároveň navrhla upraviť daňový úrad na vrátenie
súdneho poplatku a o trovách konania rozhodnúť v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 OSP tak, že
odporcu zaviazať k náhrade trov konania v sume 1.143,17 eura. Nakoľko odporca nebol vyrozumený o
podaní navrhovateľky, súd prvého stupňa nevyžiadal jeho súhlas k späťvzatiu návrhu a majúc za to, že
späťvzatie návrhu sa neprieči zákonu, konanie o určenie spôsobu užívania spoločnej veci, ako aj konanie
o nariadení predbežného opatrenia zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP. Keďže konanie bolo zastavené pred
otvorením prvého pojednávania, navrhovateľka mala podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona o súdnych poplatkoch
nárok na vrátenie súdneho poplatku kráteného o 1%, najmenej však 6,70 eura. Titulom súdneho poplatku
za návrh o nariadenie predbežného opatrenia zaplatila v kolkových známkach 33 eur, preto jej súd
vrátil prostredníctvom daňového úradu príslušného podľa miesta jej trvalého bydliska sumu 26,30 eura,
nakoľko z návrhu vo veci samej jej súdny poplatok vyrubený nebol. Následne s poukazom na § 146
ods. 1 písm. c), § 142 ods. 2 OSP súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania, pričom mal za to,
že v danom prípade k späťvzatiu návrhu nedošlo pre procesné správanie odporcu voči navrhovateľke
v predmete sporu. Považoval za potrebné tiež dodať, že navrhovateľka nepreukázala do späťvzatia
návrhu podmienky nariadenia predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP, ako aj odporcovi žiadne
trovy nevznikli, preto rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľka, poukazujúc na to, že za trvania manželstva s odporcom nadobudli tri motorové vozidlá,
všetky zapísané na meno odporcu. Keďže odporca jej bránil užívať ktorékoľvek z motorových vozidiel,
a mimosúdne vec nevedeli vyriešiť, podala dňa 01. 04. 2014 návrh na súd a domáhala sa určenia

spôsobu užívania spoločnej veci patriacej do BSM a nariadenia predbežného opatrenia vydať jej
jedno z motorových vozidiel, na zakúpenie ktorého splácala pôžičku aj po prerušení spolužitia s
odporcom. Až po podaní návrhu na súd, dňa 07. 05. 2014 odporca motorové vozidlo, ktorého vydania
sa domáhala, predal G. J., v dôsledku čoho bola nútená zobrať svoj návrh vo veci samej, ako aj
návrh na nariadenie predbežného opatrenia späť. Na základe uvedených skutočností zastala názor, že
návrh podala dôvodne, avšak ho bola nútená zobrať späť pre protizákonné správanie sa odporcu, ktorý
medzičasom motorové vozidlo, tvoriace predmet BSM, bez jej vedomia a súhlasu predal. Mala za to,
že ide o taký výnimočný prípad späťvzatia návrhu, pri ktorom bolo potrebné o náhrade trov konania
rozhodnúť podľa § 146 ods. 2, alinea druhá OSP. S poukazom na odôvodnenie súdu prvého stupňa
nadobudla dojem, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania,
ako aj opomenul skutočnosť, že dopravu zabezpečuje požičaným motorovým vozidlom, za ktoré musí
zaplatiť nájomné. Keďže súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol v rozpore s výsledkami
vykonaného dokazovania a v rozpore s ustanovením § 146 ods. 2 alinea druhá OSP, navrhla, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil
a rozhodol podľa § 146 ods. 2 alinea druhá OSP.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, uvádzajúc, že s navrhovateľkou vlastnia jedno
motorové vozidlo a jeden nákladný príves. Následne poukázal na nezhody medzi účastníkmi konania
a rozvrat rodinných vzťahov, ako aj poprel, že by neprispieval na spoločnú domácnosť, o čom priložil
poštové poukážky. Čo sa týkalo výčitky ohľadom zapožičaného motorového vozidla, uviedol, že je na
navrhovateľke dôkazné bremeno, ktorá však nepredložila žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach, a pokiaľ
vie, používa motorové vozidlo patriace jej mimomanželskej známosti. Záverom k samotnému uzneseniu
dodal, že ho považuje za správne, pretože nejde o výnimočný prípad späťvzatia návrhu tak, ako to tvrdí
navrhovateľka. Zdôraznil, že navrhovateľka pri podávaní návrhu mala mať preukázané a zdôvodnené
jej tvrdenia - a nie uvádzať len jej domnienky, na základe ktorých potom bola nútená vziať návrh späť.
Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil situáciu, ako aj
správne rozhodnutie odôvodnil tak, že aktívne legitimovaný účastník zavinil zastavenie konania, keď
vzal späť svoj návrh, preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Navrhovateľka následne zaujala stanovisko k vyjadreniu odporcu, v rámci ktorého zdôraznila
skutočnosť, že auto patriace do BSM, ktoré je predmetom tohto sporu, bolo predané odporcom v rozpore
so zákonom. Keďže z troch vozidiel patriacich do BSM, jej neumožnil používať ani jedno, bola nútená
podať návrh na súd, ktorý bola následne nútená v dôsledku protiprávneho správania sa odporcu vziať
späť. Bolo teda nesporné, že v danom prípade mal súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodnúť
v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 OSP aliena druhá, preto na svojom odvolaní trvala.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
trov konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka svojím žalobným návrhom zo dňa 31. 03. 2014, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 01. 04. 2014, domáhala určenia spôsobu užívania spoločných vecí a vydania
predbežného opatrenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia, počas manželstva
nadobudli dve motorové vozidlá, avšak manželské vzťahy sa natoľko narušili, že manželstvo neplní už
žiadnu zo svojich funkcií, v dôsledku čoho jej odporca neumožňuje užívať žiadne z motorových vozidiel.
Z uvedeného dôvodu bola nútená požičať si auto, aby vedela voziť deti, ako aj sa dopraviť do práce, a
preto žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka je oprávnená užívať vec patriacu do BSM a to motorové
vozidlo zn. Peugeot 5008 ev. č. KN XXXDO. Podaním zo dňa 17. 04. 2014 navrhovateľka na výzvu
súdu doplnila požadované listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu, ako aj podaním
zo dňa 12. 05. 2014 dodala, že odporca predáva motorové vozidlo prostredníctvom AUTOBAZÁR MZ
- C. M., J. XX, XXX XX P..

Následne podaním zo dňa 15. 05. 2014 navrhovateľka zobrala svoj návrh na začatie konania späť a
žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že odporca dňa 07. 05. 2014 predal motorové vozidlo zn. Peugeot

5008, ev. č. KN XXXDO, patriace do BSM. Súčasným vlastníkom motorového vozidla je G. J.. Zároveň
navrhla upraviť daňový úrad na vrátenie súdneho poplatku a o náhrade trov konania navrhla rozhodnúť
v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 OSP a priznať jej právo na náhradu trov konania, keďže zobrala
návrh späť pre správanie sa odporcu, ktoré bolo v rozpore so zákonom. Trovy konania vyčíslila na sumu
1.143,17 eura.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 OSP) uložiť niektorému
z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety
tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný
dôvodne.

K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon
ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre
správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov
zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ
domáha a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že
podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu alebo v
tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal.

V danej veci navrhovateľka podaným odvolaním napadla výrok súdu prvého stupňa o trovách konania,
ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Ak došlo k
zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť
nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 OSP. Keďže v danej veci
konanie bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľka zobrala svoj návrh späť bez toho, aby odporca
splnil, avšak z dôvodu, že došlo k odpredaju predmetu sporu odporcom, pričom odporca o začatí
konania nevedel, nebolo možné ustáliť, že by niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť. Rovnako tak nebolo možné ustáliť, že pre správanie odporcu sa vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, pretože odporca nesplnil žalovanú povinnosť, a preto aplikácia § 146 ods. 2 OSP
neprichádzala do úvahy a súd prvého stupňa správne na daný prípad aplikoval ustanovenie § 146
ods. 1 písm. c) OSP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. l, § 142 ods. l OSP,
avšak v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.