Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227653
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114227653.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: M. H., bytom XXX XX O. Q. XX, proti žalovanému:
Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
10C/202/2014-39 zo dňa 24.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
vydaného dňa 25.07.2014 pod sp. zn. IA-B/1213/0004, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 10C/140/2014. V odôvodnení súd konštatoval, že žalobca sa
návrhom vo veci samej zo dňa 22.09.2014 domáha zrušenia uvedeného rozhodcovského rozsudku,

pričom zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku, pretože žalovanému nič nebráni
v tom, aby okamžite začal exekúciu. Samotný návrh odôvodnil skutočnosťou, že on si rozhodcovskú
doložku individuálne nedojednal, zmluva obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku a rozsudok je
v skutočnosti paaktom. Súd jeho návrhu vyhovel s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoRK“ alebo
"zákon o rozhodcovskom konaní"), podľa ktorého ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na

príslušnomsúde,napadnutýrozhodcovskýrozsudokzostávaprávoplatný;súd,ktorýrozhodujeožalobe,
môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Vzhľadom na to,
že zákon o rozhodcovskom konaní ani Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) bližšie nešpecifikujú
podmienky, za ktorých môže súd odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, súd pri rozhodovaní
prihliadal na účel, ktorému má odklad vykonateľnosti slúžiť. V tomto štádiu konania sa súd nezaoberal
návrhom po vecnej stránke. Odkladom vykonateľnosti sa až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej

predíde prípadnej ujme, ktorú by žalobca mohol utrpieť vymáhaním priznaného práva žalovaného na
základe napadnutého rozhodcovského rozsudku. S ohľadom na znenie zákona, musia byť splnené dve
podmienky, a to jednak podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a podanie návrhu na
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Obe tieto podmienky boli splnené, a tak súd návrhu
žalobcu vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ho žiadal zmeniť a návrh na

odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietnuť. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doterajší skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené, a napadnuté uznesenie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Jemu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie
uznesenia nie je podľa jeho názoru dostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia je porušením

práva účastníka na spravodlivé súdne konanie. Súd má podľa zákona fakultatívnu možnosť povoliť
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. V tomto prípade boli zákonné predpoklady - návrhna zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku -
splnené, no v žalobe neboli dostatočne osvedčené dôvody, z ktorých by vyplývalo, že rozhodcovský
rozsudok by mohol byť zrušený. Žalovaný v konaní ďalej právne rozoberal rozhodcovskú doložku v

spotrebiteľskej zmluve a právo SR, pričom podľa neho nie sú splnené všetky podmienky na vyhovenie
návrhu žalobcu. V súvislosti s obavou z hrozby bezprostrednej ujmy žalobcu v prípade výkonu
rozhodcovského rozsudku poukázal na ustanovenia § 45 ods. 1,2 ZoRK a § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Podľa neho hrozba výkonu rozhodcovského rozsudku neexistuje, lebo žalobcovi je poskytnutá
ochrana aj v rámci exekučného konania, v ktorom je povinnosťou súdu ex offo prihliadať na prípadné

nedostatky rozhodcovského konania; bez súhlasu exekučného súdu totiž nie je možné súdnemu
exekútorovi vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Namietal, že mu nebolo umožnené vopred sa
vyjadriť k návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, čím mu súd odňal
možnosť konať pred súdom.
Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona o
rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní

boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 40 ods. 2 tohto zákona
ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Zákon o rozhodcovskom konaní výslovne neuvádza

ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku, a teda rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku závisí od úvahy súdu.
Také rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle, keďže aj na vydanie
rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú
z práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1

Dohovoru.
Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské
konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. Vzhľadom
na to pri rozhodovaní o návrhu na odklad rozhodcovského rozsudku je potrebné primerane aplikovať
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku poriadok vzťahujúce sa na odklad vykonateľnosti súdnych

rozhodnutí. Odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je upravený v Občianskom súdnom poriadku
pri obnove konania (§ 233 OSP), dovolaní (§ 243 OSP), mimoriadnom dovolaní (§ 243ha OSP) a pri
správnom súdnictve (§ 250c, § 250n OSP). Dôvody odkladu vykonateľnosti v jednotlivých prípadoch sú
rôzne, pričom zmyslu a účelu odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku najbližšie zodpovedá
úprava odloženia vykonateľnosti rozhodnutia v dovolacom konaní podľa § 243 OSP. Dôvody odkladu

vykonateľnostipodľa§243OSP,ktorétaktiežniesúzákonombližšievymedzené,podľaustálenejsúdnej
praxe a právnej teórie môžu materiálne spočívať iba na dvoch predpokladoch, a to na úvahe súdu o
možnom úspechu dovolania a v zabránení alebo neuskutočnení výkonu exekúcie počas dovolacieho
konania. Tieto hľadiská sú preto akceptovateľné i pri rozhodovaní o návrhu účastníka konania na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca žalobou žiada zrušiť vyššie citovaný
rozhodcovský rozsudok do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, s odôvodnením, že zmluva
uzavretá so žalovaným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, obsahuje
neprijateľnú rozhodcovskú doložku a rozsudok je teda paaktom. V žalobe, v ktorej zároveň
navrhol odloženie vykonateľnosti citovaného rozhodcovského rozsudku, uviedol aj dôvody hodnotenia

rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukázaním na konkrétne ustanovenia
právnych predpisov. Podľa neho rozhodcovský súd nemal právomoc konať a tento záver žalobcu sa
odvíja od neplatnosti rozhodcovskej doložky; to má vo veci samej (v spotrebiteľskej veci) za následok, že
sa od neho môže vymáhať plnenie, ktoré bolo priznané na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložky.

Vo všeobecnosti inštitút odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zabezpečuje ochranu
práv a právom chránených záujmov účastníka rozhodcovského konania za predpokladu, že
účastník konania, ktorý podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takýto návrh na odklad
vykonateľnosti podal. Je na úvahe súdu, aby sám zvážil potrebu nariadenia odkladu vykonateľnostirozhodcovského rozsudku. Táto ochrana je dočasná, jej účelom je dočasne zastabilizovať práva a
povinnosti účastníkov rozhodcovského konania v podstate do právoplatného rozhodnutia o návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku pred

definitívnym rozhodnutím o zákonnosti vydania rozhodcovského rozsudku zabráni vzniku možného
bezdôvodného obohatenia toho účastníka rozhodcovského konania, v prospech ktorého z výroku
rozhodcovského rozsudku vyplýva určité plnenie alebo právo. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku plní významnú ochrannú a preventívnu funkciu v záujme predchádzania protiprávneho stavu,
ktorý by výkon neskôr zrušeného rozhodcovského rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. Je pravda,

že v prípade vedenia exekúcie na základe návrhu oprávneného je exekučný súd pri rozhodovaní o
udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom (§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov), avšak to nevylučuje využiť postup upravený v § 40 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre ktorý sa navrhuje odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozhodnutia, a dôsledné zváženie možných následkov, ak nebude dočasná ochrana

spočívajúcavodkladevykonateľnostiinakprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutiasúdompovolená,
si vyžaduje predovšetkým samotný charakter predmetného sporu. Pritom však nesmie byť narušená
ochrana legitímnych záujmov aj ostatných účastníkov konania.
S ohľadom na tvrdenia žalobcu a obsah listín pripojených k žalobe súd prvého stupňa odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, keďže jeho správnosť a zákonnosť žalobca v predmetnom

sporovom konaní spochybnil a rozhodnutie v tomto smere bude závisieť od výsledkov vykonaného
dokazovania. Súčasne žiadne okolnosti nenasvedčujú obavám, že by sa odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku dotkol oprávnených práv a záujmov žalovaného takým závažným spôsobom,
ktorý by odklad vylučoval. Aj bez bližšieho preskúmania opodstatnenosti žaloby - čo vylučuje samotný
charakter tohto dočasného a predbežného rozhodnutia - nie je možné vylúčiť úspech žalobcu v konaní,

a v takom prípade by mu výkonom rozhodcovského rozsudku mohla byť spôsobená ujma na jeho
právach. Záver súdu prvého stupňa o splnení podmienok pre vyhovenie návrhu na povolenie odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej bol prijatý v
súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a v napadnutom uznesení bol aj primerane odôvodnený.
Nedoručenie návrhu na odklad vykonateľnosti žalovanému pred rozhodnutím o ňom odvolací súd

neposúdil ako takú vadu, pre ktorú by napadnuté rozhodnutie malo byť posúdené ako vecne nesprávne
(§ 212 ods. 3 OSP).
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.