Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/284/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201443
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714201443.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne Č. Z. C.. R..,

R. R. Y. L., J. M. XX, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného GRIŠČIK&PARTNERS s.r.o. advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 25, proti žalovanému Y. H.S., X.. XX. XX.
XXXX L. H., E. Č.. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 1 456,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10. 02. 2014 sa žalobca proti žalovanému domáhala zaplatenia
sumy 1 456,84 € spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 28. 11. 2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že ako leasingový prenajímateľ a žalovaný ako leasingový

nájomca uzatvorili dňa 26. 04. 2007 lízingovú zmluvu č. Z., predmetom ktorej bol finančný leasing
k motorovému vozidlu uvedenému v žalobe. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy boli aj
všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu. Výška lízingových splátok a dátum ich splatnosti
boli uvedené v dohode o platbách nájomného, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy.
Žalobca však žalovanému leasingovú zmluvu vypovedal podľa bodu 4.4 Všeobecných zmluvných
podmienok, výpoveďou zo dňa 27. 04. 2011, ktorá mu bola doručená 04. 05. 2011. Žalobca vykonal
finančné vyúčtovanie leasingovej zmluvy a dlžnú sumu svojich nárokov oznámil žalovanému finančným

vyúčtovaním predčasne ukončenej leasingovej zmluvy zo dňa 07. 11. 2011. Žalovaný predmetnú sumu v
celkovej výške 1 456,84 € nezaplatil a v dôsledku tejto skutočnosti bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.

Pri presnej špecifikácii svojej pohľadávky žalobca odkázal na vyúčtovanie predčasného ukončenia
lízingovej zmluvy zo dňa 07. 11. 2011. Podľa tohto vyúčtovania vznikol žalovanému v súvislosti s
ukončením zmluvy z výťažku predaja, nárok na zaplatenie sumy 2 416,16 €, avšak dlh z titulu
neuhradených splátok do ukončenia zmluvy mal vo výške 1 240,46 €, zmluvné pokuty a pokuty z
omeškaniadodňaukončeniazmluvypredstavovalisumu35,90€,čižedlžnásumacelkovodoukončenia
zmluvy predstavovala sumu 1 276,36 €. V súvislosti s ukončením zmluvy žalobcovi vznikol nárok na

zaplatenie sumy 2 597,15 €, ktorý pozostával z rozdielu medzi nárokom leasingového nájomcu vo výške
2 416,67 € a dlžnej sumy 1 276,36 €, pričom po odpočítaní rozdielu medzi nárokom leasingového
nájomcu a dlžnou sumou 1 276,36 € a nároku prenajímateľa v súvislosti s ukončením zmluvy vo výške
2 597,15 € vznikol nedoplatok leasingového nájomcu vo výške 1 456,84 €, tkorý tvoril žalovanú istinu.Ďalším podaním, ktoré súdu zaslal žalobca pred prvým pojednávaním vo veci samej 21. 01. 2015
žalobca konkrétnejšie špecifikoval nárok a uviedol, že pozostáva z neuhradených splátok vo výške 1
240,46 € uplatňovaný podľa článku 4.4.4a Všeobecných zmluvných podmienok, pričom ide o splátku

nájomného č. 45 vo výške 243,70 €, splatnú 26. 12. 2010, 4 splátky nájomného č. 46 až 49 vo výške
245,76 €, so splatnosťou 26. 01. 2011 až 26. 04. 2011 a splátku č. 50 vo výške 13,72 € so splatnosťou
dňa 27. 04. 2011 podľa dohody o platbách nájomného. Ďalej nárok žalobcu pozostáva s nároku na
zmluvnépokutyvovýške35,90€uplatňovanýchpodľačlánku2.5.3Všeobecnýchzmluvnýchpodmienok
a faktúrou č. XXXXXXXXXX, pričom ide o zmluvnú pokutu za omeškanie úhrady splátok č. 39 až 44

so splatnosťou od 26. 06. 2010 do 26. 11. 2010. Ďalej žalobca požaduje nahradiť škodu vo výške
731 € podľa článku 4.4.4 písm. b/ Všeobecných zmluvných podmienok, pričom ide o škodu titulom
faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou boli žalobcovi účtované náklady v súvislosti s predčasnou splatnosťou
úveru a pozostáva zo sumy 55 € bez DPH ako náklady za znalecký posudok, ďalej zo sumy 235 €
bez DPH - provízia za sprostredkovanie predaja vozidla prostredníctvom akcie, zo sumy 120 € bez
DPH - prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte, zo sumy 16 € bez DPH za kolkové známky, zo sumy

155 € bez DPH - náklady spojené s vymáhaním a zo sumy 150 € bez DPH - preprava predmetu
financovania. Tieto náklady žalobcovi účtovali firmy, ktorých faktúry žalobca pripojil do súdneho spisu.
Ďalej žalobca uplatňoval sumu vo výške 1 831,77 €, ktorá predstavovala škodu na zostatku istiny
podľa článku 4.4.4 písm. e/ Všeobecných zmluvných podmienok a právnym titulom bolo ukončenie
leasingovej zmluvy a faktúra č. XXXXXXXXXX, pričom ide o škodu vo výške zostatku istiny ku dňu

predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, ktorý sa rovná rozdielu medzi vstupnou cenou predmetu
leasingu bez DPH a súčtom splátok istiny bez DPH zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia
leasingovej zmluvy vrátane prvej navýšenej splátky bez DPH. Ďalej uplatnil sumu 34,38 € titulom škody
z finančných nákladov podľa článku 4.4.4 písm. e/ Všeobecných zmluvných podmienok vyúčtovanú
faktúrou č. XXXXXXXXXX, pričom šlo o škodu spočívajúcu v nákladovom úroku zo zostatku istiny za

obdobie od dátumu predčasného ukončenia do dátumu predaja predmetu financovania, úroková sadzba
je na základe 365 dní. V tomto prípade je úrok 5 % ročne za obdobie od 28. 04. 2011 do 12. 09. 2011, t. j.
za obdobie 137 dní, zostatok istiny bol 1 831,77 €. Nárok žalobcu predstavuje potom výťažok z predaja
vo výške 2 416,67 €. Rozdiel medzi nárokmi žalobcu v celkovej výške 3 873,51 € a sumou 2 416,67 €
potom predstavuje výsledný nárok žalobcu vo výške 1 456,84 €.

K predmetnému podaniu žalobca potom ešte pripojil listinné dôkazy preukazujúce vznik týchto nárokov.

Ďalším podaním zo dňa 08. 04. 2015 žalobca odpovedal na výzvu súdu a na otázku súdu, aby presne
špecifikoval, z čoho pozostáva suma 1 456,84 € a ako započítaval nárok žalovaného na výťažok z
predaja motorového vozidla proti svojmu nároku, pokiaľ ide o jednotlivé čiastkové nároky, ktoré tvorili
jeho celkový nárok v sume 3 873,51 € tak, ako ho špecifikoval v prílohe listu z 21. 01. 2015.

Žalobca potom súdu odpovedal listom z 08. 04. 2015. V tomto podaní žalobca uviedol, že podľa
bodu 2.5.4 Všeobecných zmluvných podmienok bol žalobca oprávnený započítať platby leasingového
nájomcu prednostne voči najstarším alebo najmenej zabezpečeným pohľadávkam vrátane zmluvných
pokút a úrokov z omeškania, a to ako voči splatným pohľadávkam, tak aj voči nesplatným pohľadávkam
vrátane pohľadávok vyplývajúcich z iných medzi dvoma stranami uzavretých zmlúv.

Nakoľko žiadny z nárokov podľa finančného vyúčtovania nebo zabezpečený žalobca započítaval
výťažok z predaja v zmysle citovaného ustanovenia najprv voči najstarším z nich, a to nasledovne
na splátku nájomného č. 45 vo výške 243,70 € splatnú 26. 12. 2010, na zmluvnú pokutu vyúčtovanú
faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 35,90 € splatnú 14. 01. 2011 a splátky nájomného č. 46 až 48 spolu
vo výške 737,28 € splatné 26. 01. 2011 až 26. 03. 2011, na náhradu škody spočívajúcu v nákladoch

spojených s odťahom a prepravou predmetu leasingu, ktoré boli fakturované voči žalobcovi obchodnou
spoločnosťou Slovak Group s.r.o. faktúrou č. XXXXXXX vo výške 150 €, ktorú žalobca uhradil 19.
04. 2011, na náhradu škody spočívajúcu v nákladoch na vymáhanie plnenia prostredníctvom inkasnej
agentúry, ktorá bola fakturovaná žalobcovi obchodnou spoločnosťou Slovak Group s.r.o. faktúrou č.
XXXXXXX vo výške 150 €, ktorú žalobca uhradil 19. 04. 2011, na splátku nájomného č. 49 vo výške

245,76 € splatnú 26. 04. 2011, na alikvotnú časť splátky nájomného č. 50 vo výške 13,72 € splatnú 27.
04. 2011 v zmysle výpovede leasingovej zmluvy, na náhradu škody spočívajúcu v nákladoch súvisiacichs predajom predmetu leasingu fakturovanú voči žalobcovi firmou D. C. a. s. č. XXXXXXXXXX vo výške
426 € uhradenú žalobcom 31. 11. 2011 na zostatok istiny v časti vo výške 401,78 €, ktorá bola splatná
v zmysle finančného vyúčtovania dňa 27. 11. 2011 a na škodu z finančných nákladov v časti vo výške

7,53 € splatnou v zmysle finančného vyúčtovania zo dňa 27. 11. 2011.

V prípade nárokov na náhradu škody vychádzal žalobca z času reálnej úhrady faktúr. V zmysle
uvedeného výťažok z predaja leasingu vo výške 2 416,67 € pokryl v celosti všetky nároky žalobcu podľa
finančného vyúčtovania uvedené vyššie vo výške 2 007,36 €. Zostatok z výťažku predaja predmetu
leasingu vo výške 409,31 € bol použitý na uspokojenie nárokov, škoda zo zostatku istiny a škoda z

finančných nákladov a to pomerne podľa ich výšky, teda na úhradu škody zo zostatku istiny v pôvodnej
výške 1 831,77 € bolo započítaných 401,78 € a neuspokojená časť bola 1 429,99 € a na úhradu škody
z finančných nákladov, ktoré boli v celkovej výške 34,38 € bolo započítaných 7,53 €, čiže neuhradená
zostala suma 26,85 €. Spolu potom ostal neuspokojený žalobca v rozsahu sumy 1 456,84 €, a teda táto
suma pozostáva z náhrady škody, zo zostatku istiny vo výške 1 429,99 € a z náhrady škody z finančných
nákladov vo výške 26,85 €, ktoré boli splatné v zmysle finančného vyúčtovania dňa 27. 11. 2011.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát na pojednávaní dňa 22. 01. 2015 a vo svojom prednese žalobu
zásadne nerozporoval, domnieval sa, že je voči nemu dôvodne podaná. Uviedol, že približne v roku
2011 sa dostal do finančných potiaží, prišiel o zamestnanie, takmer 1,5 roka bol nezamestnaný a práve
v tomto období prestal nájomné za prenajaté motorové vozidlo splácať. Približne v polovici roku 2011
ho navštívil pracovník žalobcu, ktorý mu auto odobral a následne žalobca voči nemu začal uplatňovať

dlh, ktorý žiada v tomto konaní. V závere konania požiadal, že v prípade, že by bol zaviazaný k úhrade
dlhu vo vzťahu k žalobcovi, aby mu boli povolené splátky dlhu, pretože jeho čistý príjem dosahuje len
približne 500 € mesačne, avšak s platu sú mu vykonávané zrážky titulom troch exekúcií, z ktorých každá
splátka predstavuje približne sumu 70 €.

Mimo výsluchu žalovaného súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu

žalobcom a takto vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tvrdený žalobcom.

Je pravdou, že účastníci konania, a to žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako leasingový nájomca
uzavreli leasingovú zmluvu čísla uvedeného v žalobe dňa 26. 04. 2007, ktorou bolo žalovanému
prenajaté motorové vozidlo P. D. XD X,Xi S. C. pri dobe finančného prenájmu 60 mesiacov od dátumu
prevzatia predmetu leasingu leasingovým nájomcom a 60. splátok platených mesačne. Vstupná cena

predmetu leasingu predstavovala sumu 366 110,00,- Sk spolu s DPH, v čom bola prvá zvýšená
splátka 36 610,90,- Sk pri hodnote riadnej splátky 6 147,30,- Sk, hodnote poistného 1 205,- Sk, pri
zaplatení poplatku za uzatvorenie zmluvy 5 663,70,- Sk a poplatku za prevod vlastníctva 6 590,- Sk.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné podmienky žalobcu a dohoda o splátkach
nájomného. Bolo zrejmé, že žalovaný bol identifikovaný v predmete leasingovej zmluvy ako fyzická

osoba nepodnikateľ. Dohoda o platbách nájomného potom stanovovala celkovú výšku splátok a ich
zročnosť, pričom predmet leasingu mal byť splácaný splátkami v celkovej výške 7 352,30,- Sk v období
od 26. 04. 2007 až do 26. 03. 2012.

Medzi účastníkmi zostalo nesporné, že žalovaný splátky riadne nesplácal, dostal sa do omeškania s
úhradou splátok a v dôsledku tejto skutočnosti žalobca dňa 27. 04. 2011 vypovedal leasingovú zmluvu

v súlade s ust. bodu 4.4.1 písm. a/ Všeobecných zmluvných podmienok leasingu. Dôvodom výpovede
bolo omeškanie s úhradou nižšie uvedených splátok, a to splátok zročných v období od 26. 12. 2010
až do 14. 01. 2011.

Následne bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca odobral predmet leasingu žalovaného,
ktorý prostredníctvom obchodných spoločností uvedených vo vyjadreniach žalobcu odpredal čím získal

výťažok tvrdený v žalobe. Z podania žalobcu bolo nesporné, že žalobca uplatňuje nároky na náhradu
škodu zo zostatku istiny, neuspokojenej časti 1 429,99 € v zmysle článku 4.4.4 písm. e/ Všeobecných
zmluvných podmienok a uplatňuje nárok na náhradu škody z finančných nákladov žalobcu v zmysle
článku4.4.4písm.e/Všeobecnýchzmluvnýchpodmienokvcelkovejvýške26,85€,čospolupredstavuježalovanú istinu. Na úhradu tejto sumy bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 07. 11. 2011, ktorý žalobca
pripojil do súdneho spisu, a z ktorého vyplynulo, že žiada túto sumu zaplatiť do 27. 11. 2011.

Podľa článku 4.4.1 mal žalobca právo vypovedať leasingovú zmluvu v prípade, ak leasingový nájomca

mešká 25 a viac dní so zaplatením leasingovej splátky, zmluvnej pokuty alebo úroku z omeškania, a
to i čiastočne.

Podľa článku 4.4.4 písm. e/ Všeobecných zmluvných podmienok, v prípade ukončenia leasingovej
zmluvy výpoveďou bol žalobca oprávnený, okrem iného, vyúčtovať leasingovému nájomcovi škodu
vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, ktorý sa rovná rozdielu
medzi vstupnou cenou predmetu leasingu a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do

ukončenia leasingovej zmluvy.

Podľa článku 4.4.4 písm. f/ Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu, bol žalobca v takom prípade
účtovať aj škodu vzniknutú titulom finančných nákladov odo dňa predčasného ukončenia leasingovej
zmluvy do dňa skutočnej realizácie predmetu leasingu, pričom za realizáciu predmetu leasingu sa
považuje predaj predmetu leasingu, uzatvorenie novej leasingovej zmluvy alebo zaradenie predmetu

leasingu do majetku ČSOB, teda žalobcu.

V tomto prípade sa jednalo o škodu spočívajúcu v nákladovom úroku zo zostatku istiny za obdobie od
dátumupredčasnéhoukončenialeasingovejzmluvydodátumupredajapredmetufinancovania.Úroková
sadzba predstavovala 5 % ročne za obdobie od 28. 04. 2011 do 12. 09. 2011.

Je teda zrejmé, že žalobca titulom istiny uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorý mu vznikol zavineným

porušením povinnosti žalovaného plniť z leasingovej zmluvy riadne a včas, v dôsledku čoho došlo k
výpovedi leasingovej zmluvy a následne aj k zmenšeniu majetkovej podstaty žalobcu.

Prihliadajúc na tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Predovšetkým je nutné konštatovať, že tak ako vyplynulo z leasingovej zmluvy, žalovaný nekonal so
žalobcom v rámci predmetu svojho podnikania a je zrejmé, že motorové vozidlo si prenajímal ako

fyzická osoba nepodnikateľ na svoju osobnú potrebu. V dôsledku tejto skutočnosti je nutné považovať
žalovaného za spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.) a leasingovú zmluvu
uzavretú medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák..

V čase keď žalobca výpoveďou ukončil platnosť leasingovej zmluvy so žalovaným platilo už ust. § 52
ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva prednostné uplatnenie noriem Občianskeho
zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy ale aj iné právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských

právnych vzťahov, ak je to na prospech spotrebiteľa. Preto, ak aj leasingová zmluva odkazovala na
použitie Obchodného zákonníka v časti spoločných ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok,
a to v článku 6.12 písm. b/ Všeobecných zmluvných podmienok na použitie Obchodného zákonníka v
prípade ich právneho vzťahu založeného touto zmluvou bolo takéto dojednanie v priamom rozpore s
citovaným ust. § 52 ods. 2 Obč. zák., ktoré už bolo účinné v čase vypovedania leasingovej zmluvy, ale aj

v ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy, lebo napr. pokiaľ ide o plynutie premlčacej
doby zhoršenie postavenia spotrebiteľa, vzhľadom na úpravu, ktorý pozná Občiansky zákonník. Preto
podľa názoru súdu predstavovalo neprijateľnú zmluvnú podmienku.Keďže žalovaný uzavrel zmluvu ako nepodnikateľ a zmluva svojim charakterom je spotrebiteľskou
zmluvou je nutné na právne vzťahy zmluvné riešené aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v
prípade, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.

V tomto prípade sú to ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorú upravujú premlčanie nárokov na
náhradu škody, ktoré v ust. § 100 až 114 pre spotrebiteľa priaznivejším spôsobom, na rozdiel od
Obchodného zákonníka, ktorý premlčaciu dobu aj v súvislosti s nárokom na náhradu škody stanovuje v
§ 397 v dĺžke 4 rokov. Občiansky zákonník v ust. § 106 upravuje premlčaciu dobu ako kratšiu a rozlišuje
objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu.

Podľa§106ods.1Obč.zák.,právonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V tomto prípade pri aplikácii ust. § 106 Obč. zák. pri posudzovaní otázky premlčovania nároku žalobcu

ako veriteľa vo vzťahu k žalovanému, súd dospel k presvedčeniu, že žalobca najneskôr 07. 11. 2011,
keď vystavoval list nazvaný ako finančné vyúčtovanie predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a
požadoval proti žalovanému nedoplatok v sume 1 456,84 €, už vedel, že mu vznikla škoda a vedel, že
za ňu zodpovedá žalovaný. Maximálne od tohto dňa mu plynula subjektívna dvojročná premlčacia doba,
ktorá potom uplynula 07. 11. 2013. Ak žalobca podal žalobu na súd 10. 02. 2014, podal ju už po uplynutí

dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Aj keď žalovaný nevzniesol námietku premlčania súd musel na prípadne premlčanie nároku žalobcu,
vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi konania prihliadať ex offo v
zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

Podľa§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd dospel k presvedčeniu, že nárok žalobcu uplatňovaný titulom škody,

ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti splácať leasingové splátky riadne a včas
žalovaným, je premlčaný a aj v zmysle ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. ho nemožno žalobcovi priznať, súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O. s. p.. Žalovaný bol v konaní plne
úspešný, avšak v konaní mu preukázateľne trovy nevznikli a preto súd úspešnému žalovanému proti

neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.