Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/298/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227965
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sylvia Szabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114227965.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.

E. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, pochádzajúceho z rodičov I. Z.U., P..
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Š. XXX a E. L., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Prešov, A. D. XX o úpravu
práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

z v e r u j e maloletého E. Z., P.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a
povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. sumou 70 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k
rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 17.8.2013 opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 17.8.2013 do 31.3.2015 pre mal. Petra vo výške XXXX,XX Eur
p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.10.2014 žiadala zveriť maloletého do svojej
osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné vo výške 150 Eur mesačne, počnúc dňom
17.8.2013 do budúcna.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žila v spoločnej domácnosti. Dňa 17.8.2013 sa im
narodil maloletý E., ktorý od augusta 2013 na jeho výživu ničím neprispieval. V súčasnej dobe sa spolu
nestýkajú. Otec nejaví záujem o maloletého E.. Dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. O maloletého

E. sa stará výlučne ona, preto navrhla, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností k ich maloletému
synovi.

Otec s návrhom nesúhlasil. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky,
zo strany otca určiť výživné v súlade so Zákonom o rodine tak, aby výška zodpovedala opodstatneným
potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdením o poberaní štátnych
dávok matkou, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 12.12.2014, písomným
vyjadrením otca zo dňa 22.12.2014, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXPo X/XXXX a
zistil tento skutkový stav.Mal. E. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov I. Z. a E. L., ktorí nežijú v spoločnej domácnosti.
V tejto spoločne žili v Českej republike pred narodením mal. E., avšak po jeho narodení sa matka s

maloletým vrátila späť na Slovensko k svojím rodičom, kde býva aj v súčasnej dobe. Vzťah s otcom
maloletého ukončila asi štyri až päť mesiacov po narodení maloletého E.. V súčasnej dobe býva matka
s maloletým v 2,5 izbovom byte v domácnosti svojich rodičov, ktorým prispieva mesačne sumou 50 až
100 Eur na bývanie a stravu. Spláca pôžičku od firmy E. W. po 35 Eur mesačne, pričom ide o pôžičku
na základné zabezpečenie životných potrieb do domácnosti.

Matkajevsúčasnejdobenamaterskejdovolenke,poberárodičovskýpríspevokarodinnéprídavkyspolu
vo výške 226 Eur mesačne. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť.

Vo svojej výpovedi uviedla, že sa otec o maloletého nezaujímal keď sa narodil, pričom otec svojho syna

nenavštívil ani po tom, čo mu matka telefonovala, že sa narodil. Následne uznal otcovstvo k maloletému
na súde a to dňa XX.X.XXXX. Vzápätí na to podala matka aj návrh na úpravu práv a povinností k
maloletému, keďže bolo zjavné, že už v spoločnej domácnosti žiť nebudú.

Otec v súčasnej dobe býva so svojou priateľkou v Českej republike, kde aj pracuje. Bývajú v prenajatom

byte. Ide o 3-izbový byt, za ktorý platia mesačne nájomné 10.000 Kč a inkaso v sume 80 Kč mesačne.
Okrem toho spláca pôžičku po 40 eur mesačne, pričom ide o pôžičku na živobytie v období keď on, ani
jeho priateľka nepracovali.

V súčasnej dobe otec pracuje vo firme Y. S. E.. G.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je 18.000 Kč. Do

práce cestuje osobným motorovým vozidlom, ktoré si kúpil pred troma mesiacmi. Ide o osobné motorové
vozidlo značky BMW s obsahom 2,4 litra, ktoré otec zakúpil na leasing v celkovej sume 25.000 Kč.

Priateľka otca je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 250 Eur mesačne,
nakoľko z družského vzťahu sa pred troma mesiacmi narodila otcovi dcéra Izabela. Okrem maloletého

E. a maloletej M. nemá otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že nie je ochotný prispievať na výživu syna E. žiadnou sumou, keďže
mal zakázané, aby sa s ním stretával.

Maloletý E. je v celodennej a opatere a starostlivosti svojej matky, ktorá je s ním na materskej dovolenke.
Mesačne matka kupuje dve balenia plienok za sumu 20 Eur, tiež mu kupuje mlieko 3 krabice mesačne v
sume 30 až 40 Eur. Okrem toho mu dokupuje oblečenie a obuv podľa potreby. Zdravotný stav maloletého
je dobrý. Na jeho výživu otec doposiaľ ničím neprispel ani sa o ňho žiadnym iným spôsobom nezaujímal.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého E. nežijú v
spoločnej domácnosti. V tejto žili ešte pred narodením maloletého E.. Matka sa vrátila späť na Slovensko
4 až 5 mesiacov pred narodením maloletého E. k svojim rodičom, kde v súčasnej dobe aj býva,
pričom toto bydlisko striedavo mení s bydliskom svojho priateľa. Otec uznal otcovstvo k maloletému až
28.8.2014, pričom od jeho narodenia na jeho výživu ničím neprispieva.

V súčasnej dobe zabezpečuje maloletému celodennú opateru a starostlivosť výlučne matka, ktorá je
s ním na materskej dovolenke. Neboli zistené žiadne nedostatky v tejto starostlivosti. Matka príkladne
zabezpečuje všetky nevyhnutné ako aj iné potreby maloletého, preto súd ho zveril do jej osobnej
starostlivosti s tým, že je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.

Keďže doposiaľ otec na výživu maloletého ničím neprispieval, bolo dôvodné určiť výživné z jeho strany,
nakoľko je to jeho zákonná povinnosť. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených
potrieb maloletého ako aj z možností a schopností otca, pričom zohľadnil vek maloletého, jeho výdavky,
ktoré uviedla v priebehu konania matka a ktoré pozostávajú zo zakupovania mlieka, plienok, oblečenia,

hygienických potrieb. U otca súd zohľadnil, že je v súčasnej dobe zamestnaný v Č. Z.. Žije tam so svojou
priateľkou, pričom mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére M., s ktorou je jeho priateľka toho času na
materskej dovolenke. Ako otec uviedol, je v súčasnej dobe zamestnaný. Jeho priemerný čistý mesačný
príjem je 18.000 Kč. Spláca pôžičku po 40 Eur mesačne, ktorou vykryl svoje výdavky v období, keď
nebol zamestnaný. Pred troma mesiacmi si zakúpil osobné motorové vozidlo značky BMW, celkovú

sumu auta uviedol vo výške 25.000 Kč.

Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ otec na výživu svojho syna ničím neprispieval, bolo dôvodné určiť
výživné z jeho strany, pričom súd zohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má k dcére M., ako
aj jeho priemerný čistý mesačný príjem a výdavky, ktoré uviedol. Na základe toho súd určil výživné zo

strany otca pre maloletého E.a vo výške 70 Eur mesačne, pričom takéto výživné považoval za primerané
a také, ktoré je schopný otec v súčasnej dobe platiť.

Vzhľadom na príjem otca, ktorý uviedol v priebehu konania, ako aj vzhľadom na vek maloletého, jeho
potreby, pričom súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o dieťa, pre ktorú v súčasnej dobe matka

si nemôže zvýšiť svoj mesačný príjem, nakoľko maloletému zabezpečuje celodennú starostlivosť a
opateru, považoval súd vyššie určené výživné za primerané a také, ktoré je schopné otec platiť.

Súd určil výživné pre maloletého počnúc dňom jeho narodenia, to je od XX.X.XXXX, nakoľko od tejto
doby otec na výživu maloletého ničím neprispieval, čo aj potvrdil vo svojej výpovedi. Dokonca sa vyjadril,

že na výživu maloletého nebude žiadnym výživným prispievať, nakoľko má novú rodinu. Keďže každý
rodič je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa, je to jeho zákonná vyživovacia povinnosť, ktorá trvá
do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Súd vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 17.8.2013
do 31.3.2015 pre maloletého E. vo výške 1.363,90 Eur (to je 2,26 Eur x 15 dní v mesiaci august 2013+ 4 mesiace x 70 Eur v roku 2013, 12 mesiacov x 70 Eur v roku 2014 a 3 mesiace x 70 Eur v roku
2015). Uvedené dlžné výživné povolil súd otcovi splácať v splátkach po 40 Eur mesačne spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu v súlade s ustanovením § 160 ods.

1,2 O.s.p.

Výška výživného navrhovaná matkou je vzhľadom na vek a potreby maloletého v súčasnej dobe
neprimerane vysoká, z tohto dôvodu súd určil nižšie výživné, ktoré zodpovedá súčasnému príjmu na
strane otca ako aj skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Prešov 31. marec 2015

JUDr. Sylvia Szabadošová
sudkyňa