Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/242/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208748
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414208748.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci

navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska ul. č. 1, 814 52 Bratislava, IČO:
00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners,
Námestie Martina Benku 9-C1, P.O.BOX 75, 820 09 Bratislava, proti odporcovi: X. W., K.. XX.XX.XXXX,
K. O. O. XXXX/XX, XXX XX O., G. R.: X. Q., W. X/A, Okresný súd O. H., XXX XX O. o zaplatenie istiny
50,70,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,70,-eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50,-eur, titulom zaplateného

súdneho poplatku a trovy konania vo výške 29,57,-eur, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, na
účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, Advokátska kancelária ECKER-
KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, 81107 Bratislava, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 14.05.2014 (sp. zn.
25Ro/989/2014) domáhal od odporcu zaplatenia istiny vo výške 50,70,-EUR s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.11.2013 cestoval odporca v hromadnom dopravnom prostriedku
navrhovateľa, linka č. 5 (električka), kedy bol kontrolovaný revízorom navrhovateľa. Keďže sa nemohol

preukázať platným cestovným lístkom ani predplatným časovým kupónom, bol vyzvaný na zaplatenie
postihu vo výške 50,- EUR a cestovného vo výške 0,70,- EUR .

Uznesením č.k. 24C/242/2014 - 25 zo dňa 06.11.2014 súd ustanovil odporcovi opatrovníčku pre toto
konanie (ust. § 29 O.s.p.), nakoľko sa jeho pobyt súdu nepodarilo zistiť.

Opatrovníčka odporcu sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,
od toho okamihu, ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda

senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., predmetná právna vec je drobným sporom, preto súd podľa § 115a
ods. 2 OSP nenariaďoval vo veci pojednávanie, len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu. Právny zástupca navrhovateľa a ani odporca sa na verejné vyhlásenie rozsudku
nedostavili.

Súd podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a v prejednávanej veci nenariadil pojednávanie,
nakoľko ide o drobný spor.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: hlásením o porušení tarifných a prepravných
podmienok, kontrolným cestovným lístkom a zistil nasledovný skutkový stav:

Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok platných zo dňa 12.11.2013 súd zistil, že

odporca dňa 12.11.2013 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 5, č. voza
7951o17:33hod.,kedybolkontrolovanýrevízoromnavrhovateľa.Keďžesanemoholpreukázaťplatným
cestovným lístkom ani predplatným časovým kupónom, bol vyzvaný na zaplatenie postihu vo výške 50,-
EUR a cestovného vo výške 0,70,- EUR . Odporca túto sumu nezaplatil.

Podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, v znení neskorších predpisov,
v tom čase platnom, tento zákon upravuje:

a) podmienky poskytovania dopravných služieb na dráhach dráhovými podnikmi,

b) práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich vo verejnej osobnej doprave,

c) práva a povinnosti dopravcov a odosielateľov a príjemcov vecí v nákladnej doprave,

d) certifikáciu rušňovodičov,

e) verejnú správu v doprave na dráhach.

Podľa ust. § 2 ods.1 cit. zákona platnom v tom čase, dopravou na dráhe sa rozumie železničná

doprava, mestská električková doprava a trolejbusová doprava (ďalej len "mestská doprava"), doprava
na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.

Podľa ust. § 8 ods.1 cit. zákona tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä
základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov so
špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat,

motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých
sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.

Podľa ust. § 8 ods.2 cit. zákona ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva inak,
cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy.

Podľa ust. § 8 ods. 5 cit. zákona, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne

po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenejkontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej
len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa
tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na

vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený
z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a
cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa ust. § 8 ods.6 cit. zákona, prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného
cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok

základného cestovného.

Podľa Prepravného poriadku mestskej pravidelnej električkovej, trolejbusovej a autobusovej dopravy
v Bratislave, vydaným Dopravným podnikom Bratislava a.s., cestujúci, ktorý sa na vyzvanie revízora
nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo
výške stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav.

Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly bola

výška cestovného za jednotlivú jazdu - 0,70,-eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca dňa 12.11.2013 cestoval hromadnom
dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 5 o 17:33 hod. a pri kontrole revízorom sa nevedel
preukázať platným cestovným lístkom.

Nastúpením odporcu do dopravného prostriedku navrhovateľa došlo medzi účastníkmi k vzniku zmluvy

o preprave podľa cit. ust. Občianskeho zákonníka. Povinnosťou odporcu bolo za prepravu zaplatiť
určené cestovné. Odporca si svoju povinnosť nesplnil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie cestovného
vo výške 0,70,- EUR a postihu, ktorý podľa citovaných ustanovení zákona, prepravného poriadku a
tarify predstavuje stonásobok základného cestovného. Základné cestovné bolo v čase prepravy 0,70,-
eur, navrhovateľom uplatnená sankcia (môže dosahovať maximálne 100 násobok) v danom prípade

predstavuje sumu 50,00,-EUR.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
že odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eura a z náhrady
trov právneho zastúpenia vo výške 29,57 eura na účet právneho zástupcu žalobcu s poukazom na §

149 ods. 1 O.s.p..

Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony
právnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier, ďalšia
porada s klientom, 3. podanie návrhu) a 3x režijný paušál po 8,04 eura + 20% DPH.

V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon,

ktorý by bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní návrhu) a ani v priamej a bezprostrednej
súvislosti s ním, keďže takýto úkon nie je podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto trovy právneho
zastúpenia spojené s takýmto úkonom súd nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie
práva navrhovateľa v predmetnej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a tak náhradu trov právneho zastúpenia
zatentoúkonprávnejslužbynavrhovateľovinepriznal.Preúplnosťtrebadodať,žeajkebysúdtentoúkon

posudzoval ako úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom (ako bol v návrhu tiež označený), rovnako
by za neho náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže jeho vykonanie v predmetnej veci by
vzhľadom na charakter posudzovanej veci (bližšie rozvedený nižšie) bolo neúčelné, nehospodárne a
nadbytočné, navyše jeho vykonanie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.

V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150

ods. 2 O.s.p., bolo možné priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkonyprávnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu) + 2x
režijný paušál po 8,04 eura + 20% DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)

Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k
zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o drobný spor a
trovy konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (dva
úkony právnej služby, režijný paušál, DPH a súdny poplatok) predstavujú v predmetnej veci takmer
150 % výšky uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci sa

jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda o žalobu, ktorá sa od iných žalôb toho istého navrhovateľa v
totožných veciach líši v zásade iba identifikačnými údajmi odporcu a dopravného prostriedku, v ktorom
odporca cestoval. Skutkový základ žaloby (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku),
vrátaneprávnejargumentácie,ichštylizáciaaformálnevyjadreniesúvšakpraktickytotožné.Zatakýchto
okolností možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny
úkon, ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by

nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb,
keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a
času právneho zástupcu, nemohla klásť na neho žiadne väčšie nároky.

Možno teda uzavrieť, že trovy konania v posudzovanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej
pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v

posudzovanej veci považoval súd priznanie náhrady trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške
16,50 eura a za trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby
(16,60 eura +DPH) + režijný paušál (8,04 eura) + DPH, spolu vo výške 29,57 eura.

Na podporu správnosti záverov, z ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov
právneho zastúpenia, súd dáva tiež do pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS

3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd dospel k obdobným záverom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo
na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný
dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.