Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215486
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114215486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou Mgr Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ I. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. T. D. XX, 2/ B. Q., nar. XX.XX.XXXX, X. T. D. XX, za účasti vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený

JUDr. Patrikom Podhorským advokátom so sídlom Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 525 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. p r i p ú š ť a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, a to VŠEOBECNÚ OCHRANU PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962,

II. odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 525 eur, úrok z omeškania
21,42 eur, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 525 eur od 21.5.2011 do zaplatenia, všetko
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. žalobu vo vzťahu k odporkyni v 2.rade z a m i e t a ,

IV. odporca v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet jeho
právneho zástupcu titulom zaplateného súdneho poplatku 31,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia
102,96 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

V. odporkyni v 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.6.2014 domáhal na odporcoch v 1. a 2.rade
spoločne a nerozdielne zaplatenia 525 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od
21.6.2010 do 20.5.2011 vo výške 21,42 eur a s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 525 eur od 21.5.2011

do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
Občianskehozákonníka)zodňa27.6.2012medzipostupcomSlovenskásporiteľňaa.s.anavrhovateľom
postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca a odporca v 1.rade uzatvorili
dňa 25.5 2006 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Nazáklade tejto zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. odporcom peňažné prostriedky. Podmienky
čerpania peňažných prostriedkov, odmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve alebo vo Všeobecných obchodných

podmienkach.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 3.363,99 eur,
ktorá pozostávala z istiny 2.498,92 eur a riadneho úroku 181,84 eur, úroku z omeškania 683,23 eur.
Sumu 683,23 eur predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.

Podľa zmluvy postupca poskytol odporcom úver vo výške 1.659,7 eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 43,75 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil

splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.5.2011 v počte 12 v celkovej výške 525 eur a úrok z omeškania
v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, počnúc od splatnosti každej splátky úveru
samostatne.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k návrhu písomne nevyjadrili, hoci im bol návrh doručený podľa uznesenia
podľa § 114 O.s.p. dňa 24.10.2014.

Podaním doručeným súdu dňa 4.9.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorý sa vo veci podaním doručeným na súd dňa 30.10.2014
k návrhu vyjadril a vzniesol námietku premlčania. Poukazujúc na ustanovenia z čl.7 bodu 7 a. 6.1.
Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo a / ak je klient v omeškaní so splatením

jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo b/ ak je klient v omeškaní so splatením
poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. V danej súvislosti poukázal na súdnu prax, podľa ktorej "ak veriteľ môže vyvolať
splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať ". Z tohto dôvodu súdna prax vyvodzuje, že
prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať.

V danom prípade mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že odporca bol v omeškaní so splatením
jednej splátky o viac ako 10 dní. Od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. Zo
zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa je zjavné, že v
čase postúpenia pohľadávky, teda dňa 28.6.2012 boli odporcovia v omeškaní s vrátením finančných
prostriedkov 1344 dní. Navrhovateľ podal žalobu vo veci samej až dňa 3.6.2014, takže po uplynutí

trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na to vzniesol námietku premlčania, nakoľko v danom prípade je
irelevantné, či navrhovateľ úver zosplatnil alebo nie, nakoľko plynutie trojročnej premlčacej doby začína
od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho vôľu. Žaloba vo veci samej
bola na súd podaná dňa 3.6.2014, pričom právo požadovať vrátenie poskytnutého úveru začína dňom
omeškania hociktorej splátky. V čase od postúpenia pohľadávky do podania návrhu uplynulo skoro 2

roky. V čase postúpenia požiadavky bol odporca v omeškaní s plnením splátok v počte dní 1344, čo
predstavuje v čase podania návrhu z omeškania spolu v počte vyše 2000 dní teda viac ako 3 roky. Je
zjavné, že uplynula všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to,
že žaloba vo veci samej bola podaná na súd až dňa 3.6.2014.

Podaním doručeným súdu dňa 16.1.2015 vedľajší účastník sa opätovne vyjadril a namietal, že

Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ, ktorý bol bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia
podpísal zmluvu o úvere dňa 25.5.2006, v ktorej v čl. I sa veriteľ zaviazal jednak jednorázovo,
bezhotovostne poskytnúť odporcovi úver. V čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa strany dohodli, že súčasťou
zmluvy sa stanú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, Sadzobník a podmienky
určené „zverejnením“, pričom za Všeobecné obchodné podmienky sa považujú všeobecné obchodné

podmienky vydané s účinnosťou od 1.8.2002. Navrhovateľ preukázal len existenciu Všeobecných
obchodných podmienok ostatné dokumenty nepreukázal. Nebolo dokázané či odporca v 1.rade úver
vyčerpal, a taktiež nebolo dokázané, kedy a ktorou splátkou sa odporca dostal do omeškania, či a ako
bol odporcom vyzvaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako Slovenská sporiteľňa a.s. uplatnila svoje
právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. Navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi

odvodzuje zo zmluvy, ktorú odporca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a.s. teda bankou poskytujúcouúvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa, tieto nároky mal navrhovateľ
získať postúpením. Preto je potrebné v prvom rade sa zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav a
opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke
postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia
tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bolo pohľadom tejto
pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto

predpoklady nie sú splnené, pohľadávka nie je postúpiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a
účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Z uvedeného potom
vyplýva že platnosť postúpenia v týchto prípadoch je potrebné splniť určité podmienky. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Podaním doručeným súdu dňa 9.2.2015 navrhovateľ namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania

a poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky k vedľajšiemu účastníctvu sa vyjadril uznesením
sp.zn. PL.ÚS 1/2014 - 9 v zmysle, ktorého je súčasťou zákonných predpokladov prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súhlas toho účastníka, na koho strane má vedľajší účastník do konania vstúpiť. Obdobne
sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 4Obo151/2007, v ktorom uviedol, že
je predpokladom vedľajšieho účastníka, že účastník súhlasí s tým, aby niekto na jeho strane vystupoval

ako vedľajší účastník, vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že vstup vedľajšieho účastníka do
konania bez súhlasu odporcu je právne neúčinné a navrhol, aby súd oznámenie združenia o vstupe
do konania bez súhlasu odporcu považoval za bezpredmetné a združenie ako vedľajšieho účastníka
do konania nepripustil.

Podaním doručeným súdu dňa 26.2.2015 sa navrhovateľ vyjadril k vznesenej námietke premlčania

vedľajším účastníkom a poukázal na to, že vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže
uzavrieť zmier a nemôže sa vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o
úkon podľa hmotného práva. Má teda za to, že súd na námietku premlčania vznesenú vedľajším
účastníkom by nemal prihliadať, nakoľko bola vznesená neoprávnenou osobou. Naviac poukázal
na to, že si v konaní uplatňuje nepremlčané splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.5.2011 a

poukázal na ustanovenia podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ zastáva názor,
že ak by sme pripustili, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter aplikácia Občianskeho
zákonníka, sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na posúdenie premlčania, nakoľko predmetná
zmluva je absolútnym obchodom a je potrebné použiť úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu
na spotrebiteľský charakter zmluvy. Navrhovateliek poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Ústí nad

Labem sp.zn. 69IC 1303/2010 v zmysle, ktorého súd dospel k záveru, že na úverové zmluvy, ktoré
sú absolútnym obchodom je nutné použite pri premlčaní úpravu Obchodného zákonníka bez ohľadu
na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenia o premlčacej dobe nie sú ustanovenia, ktoré by
smerovali k ochrane spotrebiteľa a preto nie je možné vyvodzovať pre túto otázku použitie úpravy
občianskeho zákonníka konkrétne § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba v tomto prípade sa

riadi ustanovením § 397 Obchodného zákonníka a je štvorročná. V ďalšom poukázal na to, že podľa
jeho názoru je možné postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou a to bez
súhlasu odporcov a uviedol, že na postúpenie pohľadávky na navrhovateľa boli splnené všetky povinné
náležitosti ako aj písomná výzva doručená dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorú v
prílohe zaslal.

Podľa § 93 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku z jej neskorších právnych
predpisov (ďalej len O.s.p.), ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., (v znení účinnom v čase vstupu do konania vedľajšieho účastníka) do konania
vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 Os.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že jediným zákonným kritériom, ktorého splnenie súd
pri rozhodovaní o pripustení vedľajšieho účastníka skúma, je existencia jeho právneho záujmu na

výsledku konania (samozrejme za predpokladu, že má spôsobilosť byť účastníkom konania). Samotné
nesúhlasné stanovisko žalovaného nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o nepripustení vedľajšieho
účastníctva, čo možno chápať aj ako zákonnú výnimku z jeho dispozičnej zásady.

Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej
osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (za ktorý sa podľa
poznámka 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) je účinné od 15.10.2008 a bolo zavedené do
Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok. Cieľom novej právnej úpravy podľa Dôvodovej správy k zákonu č.
384/2008 Z. z. bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia.

Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa"). Takto založené združenie sa

môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ.
Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi
práva, môže podľa § 26 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku zastupovať účastníka na základe
plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p..

Vedľajší účastník, ktorý v čase keď oznámil vstup do konania, spĺňal vyššie uvedené predpoklady,
súd rozhodol o pripustení tohto vedľajšieho účastníka do konania napriek nedoloženému súhlasu
žalovaných.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,-eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX mal súd zistené, že Slovenská sporiteľňa a.s., ako
banka a odporca v 1.rade, ako dlžník uzavreli podľa čl. I. úverovú zmluvu na základe ktorej bola

odporcovi v 1.rade poskytnutý úver 50.000,- Sk, s pevnou úrokovou sadzbou 17,7 % ročne, poplatok za
správu úveru 50,- Sk s výškou splátky 1.318,- Sk so splatnosťou prvej splátky 20.6.2006, počet splátok
60, úver mal byť splácaný mesačne vždy k 20- tému dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť
úveru 20.5.2011, RPMN bola 9,6 %, zmluva bola uzatvorená dňa 25.5.2006.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.7.2012 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila odporcovi

v 1.rade, že pohľadávku zo spotrebného úveru postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej dňa 28.6.2012 na spoločnosť navrhovateľa.Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 bol odporca v omeškaní 1344 dní s
dátumom poslednej úhrady dňa 14.1.2010 a omeškaných splátok 3.352,51 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj prečítaním listinného dôkazu, a to výzvy zo dňa 27.5.2009, na ktorej

Slovenská sporiteľňa a.s., ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy č. XXXXXXXXX
oznamovala odporcovi, že splácanie predmetné pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.4.2009 vo výške
357, 20 eur s príslušenstvom a žiadal, aby túto dlžnú sumu uhradil najneskôr do desiatich dní od
doručenia tejto výzvy.

Právny predchodca navrhovateľa pohľadávku proti odporcovi v 1. rade postúpil dňa 27.6.2012 na
navrhovateľa. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha proti oporcom len práva na zaplatenie istiny

v sume 525 eur a úrokov z omeškania, dlžné úroky v sume 683,23 eur si neuplatňuje.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
vzneníúčinnomkudňu25.5.2006naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľskýmúveromdočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto
platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie

podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
25.5.2006, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahuspotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel súd k záveru, že návrh bol podaný
v celom rozsahu dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa
Slovenská sporiteľňa a.s. s odporcom v 1.rade uzavreli dňa 25.5.2006 zmluvu o úvere, ktorá je svojou
formou zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej
uzavretia.

Zmluva má všetky zákonné náležitosti, je teda platná. Na jej podklade poskytol právny predchodca
navrhovateľa odporcovi úver v sume 50.000,- Sk úročený úrokovou sadzbou 17,70 % p.a., splatný v 60
mesačných splátkach po 1.318,- Sk. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 20.5.2011. Odporcovi
úver riadne a včas nesplácal, ku dňu splatnosti úveru dlhoval právnemu predchodcovi navrhovateľa
sumu 3.363,99 eur pozostávajúcu z istiny 2.498,92 eur a úroku. Právny predchodca navrhovateľa

pohľadávku proti odporcovi postúpil zmluvou zo dňa 27.6.2012 na navrhovateľa.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si uplatnil návrhom len právo na zaplatenie dlžnej istiny (úrok si
neuplatnil), a tiež len splátky splatné od 20.6.2010 do 20.5.2011 v súlade s § 153 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, viazaný rozsahom žalobného návrhu mu súd priznal istinu 525 eur.

Vzhľadom k tomu, že je odporca v 1.rade je so zaplatením peňažnej sumy v omeškaní, priznal súd

navrhovateľovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka 9 % ročne zo sumy 525 eur od 21.6.2010 do 20.5.2011 v kapitalizovanej forme
z tej ktorej splátky a od 21.5.2011, t.j. konečnej splatnosti úveru, ktorá nastala dňa 20.5.2011, preto je
odporca v omeškaní od 21.5.2011.

Čo sa týka námietky vedľajšieho účastníka ohľadom platnosti postúpenia pohľadávky pre nesplnenie

povinnosti uvedených v paragrafe 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., v danom prípade bolo preukázané,
že banka vyzvala písomne klienta na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so
splatením svojho záväzku cez 90 dní (č.l.sp. 54).

Čo sa týka žaloby vo vzťahu ku odporkyni v 2.rade, ktorá v zmysle žalobného petitu mala byť
zaviazaná spoločne nerozdielne spolu s odporcom v 1.rade, v tomto smere navrhovateľ neuniesol

dôkazné bremeno tvrdenia, na akých skutočnostiach založil k jej hmotnoprávnu povinnosť a taktiež ani
predloženými listinnými dôkazmi. Neuviedol, z akých skutočností vyvodil vo vzťahu k nej svoj nárok,
nakoľkozmluvaoúverebolauzavretálensdlžníkomvosobeodporcuv1.rade, možnosalendomnievať
na základe predloženej listiny označenej ako "pokus o zmier", mala byť ako pristupujúci dlžník ku
odporcovi v 1.rade.

Listinné dôkazy preukazujúce však túto skutočnosť súdu predložené neboli. Z týchto dôvodov súd vo
vzťahu k odporkyni v 2.rade žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
bolvkonaníplneúspešný,pretomupatrínáhradatrovkonania.Trovykonanianavrhovateľapozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku 31,50 eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby

po 41,83 eur s DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu), dva režijné paušály po 9,65 eur,
zvýšené o DPH, spolu v sume 102,96 eur.V súlade s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný trovy konania zaplatiť k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporkyňa v 2.rade si náhradu trov konania neuplatnila a trovy konania vedľajšiemu účastníkovi

súd nepriznal, nakoľko jednak nebol vo vzťahu k odporcovi v 1.rade v konaní úspešný a na strane
druhej argumentácia vo vzťahu k odporkyni v 2.rade pozostávala len v námietke aktívnej legitimácii
navrhovateľa, ktorá nebola dôvodná, pričom opomenul skutočnosti naopak pasívnej legitimácie
odporkyne v 2.rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.