Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200304
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712200304.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej

a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147,
proti žalovanému: P. R., nar. X. A. XXXX, bytom E. XX, o 108,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 11. apríla 2012 č. k. 3C/9/2012-21 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej m e n í tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni 59,42 eur a to do 3 dní.

V časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 16,50 eur do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 5 a § 544

ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a §
4 ods. 1 až 3 ZoSÚ (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy účastníkov); vecne potom tým, že medzi účastníkmi konania došlo 16. júla 2008 k
uzavretiu úverovej zmluvy č. 3807113851 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa poskytla
žalovanému úver (za účelom nákupu tovaru) vo výške 221,74 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
mesačných splátkach po 32,46 eur v počte splátok 8 a z toho uhradil len sumu 162,32 eur (t. j. 5 splátok).
Po preskúmaní zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej úverovej zmluvy, zistil, že táto neobsahuje

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na príslušný spotrebiteľský úver, platnú
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako náležitosť vyžadovanú § 4 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ
a tieto údaje neobsahujú ani úverové zmluvné podmienky žalobkyne tvoriace neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. To spôsobilo, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V časti žalobou
požadovaného zaplatenia dlžnej istiny vo výške 100,70 eur bola žaloba nedôvodná z toho dôvodu, že v
konaní bolo preukázané, že žalovaný žalobkyni už zaplatil 162,32 eur (teda viac), a v časti „pokuty“ vo
výške 8,06 eur z dôvodu neprijateľnosti a neplatnosti úverových podmienok, upravujúcich vznik nároku

na zmluvnú pokutu a jej výšku, keďže tieto sú pre ich neprimeranosť v rozpore s dobrými mravmi a
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ktorý nemal možnosť tzv. formulárovú zmluvu obsahovo modifikovať. Zo žaloby a ani z priložených
listinných dôkazov navyše nevyplýva, za porušenie akých povinností a na základe akých zmluvných
dojednaní dané zmluvné pokuty žalobkyňa žalovanému účtovala a ani to, z akej sumy a za aké obdobie
boli vyčíslené. Rozhodnutie o trovách konania bolo potom odôvodnené právne len odkazom na § 142ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a
vecne úspechom žalovaného, ktorý ale priznanie náhrady nežiadal.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie len žalobkyňa a to iba voči zamietnutiu žaloby v časti 59,42

eur(bezpríslušenstva).Namietalapredovšetkýmtým,žeajpriakceptovanízáverusúduprvéhostupňao
tom, že ňou poskytnutý úver je bez poplatkov a bezúročný, z ňou predložených listín vyplýva, že zmluvou
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 221,74 eur, z ktorej sumy ale tento zaplatil len 162,32 eur
(čím jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 59,42 eur, predstavujúcej rozdiel
sumy žalovanému poskytnutej a ním vrátenej).

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania (teda
len čo do zamietnutia žaloby v časti 59,42 eur a aj v časti trov konania, kde malo rozhodnutie povahu
rozhodnutia závislého na čo aj len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej) a to podľa §
214 ods. 1, § 211 ods. 2 a § 101 ods. 2 O. s. p. na pojednávaní v neprítomnosti zástupcu riadne
predvolanej žalobkyne i rovnako riadne predvolaného žalovaného (z ktorých neprítomnosť ospravedlnila

len žalobkyňa a aj tá bez požiadavky na odročenie pojednávania) zopakoval dokazovanie oboznámením
listín (predovšetkým tzv. úverovej zmluvy účastníkov a rozpisu splátok) a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa síce skutkový stav zistil v miere postačujúcej pre rozhodnutie vo veci samej a vec posúdil správne
i po právnej stránke, takéto jeho rozhodnutie však už čiastočne zaťažil vadou nesprávnosti skutkových
zistení (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.).

Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa čl. I § 2 ZoSÚ (inak ustanovenia nazvaného „Základné pojmy“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (písm.

a/) a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (písm. b/).

Ak potom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa úverovou zmluvou žalovanému poskytla
celkovo 221,74 eur (viď č. l. 4), z ktorých žalovaný uhradil (teda žalobkyni vrátil) 162,32 eur (viď

č. l. 7), odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru o
neopodstatnenosti žaloby (hoc aj len v časti rozdielu medzi sumou žalovanému poskytnutou a ním
neskôr vrátenou). Žalobou sa (okrem úrokov z omeškania) totiž požadovalo zaplatenie 108,76 eur (s
príslušenstvom), z čoho 8,06 eur mala predstavovať „pokuta“ a 100,70 eur istina, pričom okresný súd
pri svojich úvahách podporujúcich zamietnutie žaloby v celom rozsahu zjavne opomenul tú skutočnosť,

že žalovanému nebola poskytnutá „len“ žalovaná istina (100,70 eur), ale práve v zmluve uvedená suma
221,74 eur (čo ani žalovaný v konaní nerozporoval - viď č. l. 19).

Námietky odvolateľky, ktorá na túto nezrovnalosť v úvahách súdu prvého stupňa správne poukázala,
sa tak ukázali ako opodstatnené a odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti (pre zjavné pomýlenie sa súdu prvého stupňa) podľa § 220 O. s. p. zmeniť

spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto rozsudku (inak bez potreby rozhodovania aj o úrokoch z
omeškania z priznanej sumy, keďže pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania tieto žalobkyňa
v odvolaní na rozdiel od žaloby ani nepožadovala).

Rozhodnutie o trovách konania sa potom aj po korekcii výsledku konania vo veci samej ukázalo
správnym, tu však preto, že napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu žalobkyňa zaznamenala úspech len

v časti požadovaných 59,42 eur a naproti tomu žalovaný v časti žalobkyni nepriznaných 49,34 eur aúroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 100,70 eur od 21. marca 2009 do zaplatenia (za
viac než 3 roky do rozhodnutia v prvom stupni ďalších najmenej 26,28 eur). Z toho je zrejmé, že úspech
žalovaného predsa len prevýšil úspech žalobkyne (75,62 eur > 59,42 eur) a preto nepriznanie náhrady

tomuto účastníkovi bolo správnym.

Pritakomtovýsledkuodvolaciehokonaniaalevňomplnýúspechzaznamenalažalobkyňa(rozhodujúcim
bol úspech požiadavky nastolenej odvolaním), ktorá podala aj návrh na prisúdenie jej náhrady trov
odvolacieho konania (porovnaj č. l. 33 a § 211 ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd jej preto v
súlade s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 16,50

eur predstavujúcej ňou zaplatený súdny poplatok za odvolanie, pričom povinnosť na zaplatenie takejto
náhrady uložil v odvolacom konaní plne neúspešnému žalovanému v zákonnej lehote 3 dní.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Ak povinnosti ním uložené nebudú splnené dobrovoľne v určenej lehote, možno sa
ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.