Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222087
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412222087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov

senátu JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Ľubice Medveckej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSRsosídlomvBratislave,Župnénám.13,onáhradumajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
8C/684/2012-44 zo dňa 07. apríla 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa podaný dňa 27.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy XXX eur
ako náhrady škody a sumy XXX,XX eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/987/2006.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1
písm. a/ bod 1., § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 5, § 19
ods. 1, 3, § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01.01.2013, § 41 ods. 1, 2 písm. c), d), § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.09.2005 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Z pripojeného
exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/987/2006 mal za preukázané, že žiadosť

o udelenie poverenia bola podaná na súde dňa 04.09.2006. Exekučný súd dňa 19.09.2006 vydal
poverenie pre súdneho exekútora. Dňa 10.09.2009 podal oprávnený navrhovateľ návrh na zmenu
súdneho exekútora a žiadal poveriť JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 26.11.2010 pôvodný exekútor súdu
podal podnet na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie s poukazom na § 57 ods. 4
Exekučného poriadku. Dňa 01.12.2010 exekučný súd vyhovel žiadosti o zmenu súdneho exekútora.
Dospel k záveru, že exekučný súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora síce po viac ako
roku, avšak poukázal na to, že exekučný titul nebol vydaný v súlade so zákonom, keď rozhodcovská

doložka bola v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej poukázal
na to, že v prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal
právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória - súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné
(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Mal zato, že navrhovateľ nesplnil podmienky uvedené v § 17 ods. 5 zák. č. 514/2003 Z. z. a doposiaľ túto
skutočnosť žiadnym dôkazom nepreukázal. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako

aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zák. č.
514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa
ako spoločnosti s negatívnou povesťou, ktorá využíva neprijateľné podmienky, minimálnej závažnosti
prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobkyni mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť.
Navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému

postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenom majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Stav v ktorom sa navrhovateľ ocitol si zavinil sám a to spôsobom
vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä už je zrejmé, že si
uplatňujeničímneodôvodnenéanepreukázanéčiastkyvpodobemajetkovejškodyanemajetkovejujmy.
Absenciou rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka

pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri
výkone verejnej moci, a preto sa súd v konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu
(t. j. protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody
a následne samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal. Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa
návrh v celom rozsahu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, pričom

odporcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca
si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.
Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite
veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,

ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom

nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na

vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho
výkonuexekúcienemohlabyťodstránenározhodnutímrozhodcovskéhosúdu,alelensúduexekučného.
Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a

stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny

poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o
prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetomkonania nesúviseli. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným
vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa dostatočne, správne a v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z nehoi správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody
v sume XXX eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX,XX . eur, ktorá mu mala
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 9Er/987/2006, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Podľa názoru navrhovateľa exekučný súd bol nečinný viac ako

454 dní.

V danej právnej veci odvolacie dôvody navrhovateľa uvádzané v odvolaní plne nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, navrhovateľ
dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov a je zrejmé, že ide o formulárovo

podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu tak aj procesnoprávnu oblasť a pri
rozhodovaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania,
keď podaním odvolania odvolateľ svojím dispozičným úkonom fakticky vymedzuje nielen rozsah, ale
aj dôvody preskúmavacej činnosti súdu, preto sa odvolací súd pri posudzovaní danej veci zaoberal

len námietkami navrhovateľa z odvolania a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcim
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či prípadne došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako

aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie
možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,
nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného
rozhodnutia, resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na pojednávaní
svoje procesné oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec zákonným

spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom konania
realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd je toho názoru, že podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či pre rozhodnutie súdu
o zmene súdneho exekútora platila tridsaťdňová lehota, či postup exekučného súdu vykazoval znaky

zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi vznikla z dôvodu tvrdeného nesprávneho
úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti s konaním
exekučného súdu.

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky vedeného pod sp. zn. 9Er/987/2006 vyplýva,

že exekučné konanie začalo dňa 21.08.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 04.09.2006 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava sp. zn. SR 0760/06 zo dňa 30.03.2006,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2006 a vykonateľnosť dňa 28.05.2006. Dňa 19.09.2006
exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa
10.09.2009 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor
doručil exekučnému súdu dňa 26.11.2010 podnet na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúciea zároveň si vyčíslil aj trovy exekúcie. Následne exekučný súd uznesením č. k. 9Er/987/2006-16
zo dňa 01.12.2010 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 28.12.2010. Oprávnený dňa 14.03.2011 doručil exekučnému súdu vyjadrenie k podnetu súdneho
exekútora. Exekúcia doposiaľ nie je skončená.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 citovaného zákona, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia
podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 240 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1.
decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie.
V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie
na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd

určí túto výšku na žiadosť exekútora.

Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správne konštatoval, že
exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora rozhodol po uplynutí 30-dňovej zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia, pretože od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia exekučného súdu

uplynula dlhšia doba ako 30 dní. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty však, ale nezakladá
automaticky nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní
uplatňuje.
Z podaného návrhu na začatie konania vyplýva, že uplatnený nárok na náhradu škody v sume XXX eur
mal predstavovať náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou

vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím a to, na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
úkonov zamestnancov pomocou informačného systému v sume XX eur, na udržiavanie a správu
informačného systému v sume XX eur a administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom v sume XX eur. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy

v sume XXX,XX eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Tento výpočet nároku alikvotným pomerom XX,XX eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu odôvodnil s poukazom na doktrínu ústavného

súdu, pretože exekučný súd mal byť bezdôvodne nečinný viac ako 454 dní.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súdny exekútor JUDr. Soňa Stodolová bol na základe žiadosti
o udelenie poverenia doručeného exekučnému súdu dňa 04.09.2006 poverený vykonaním exekúcie
dňa 19.09.2006. Samotná okolnosť, že došlo k vydaniu poverenia mala za následok, že poverený

súdny exekútor mal právo, ako aj povinnosť vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky
oprávneného. Okolnosť, že exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol po uplynutí
zákonnej lehoty nemá za následok vznik navrhovateľom tvrdenej a uvádzanej škody, pretože úkony, za
ktoré požaduje náhradu škody vykonával bez ohľadu na to, ktorý exekútor vo veci vykonával exekúciu.

Odvolací súd zdôrazňuje a pre úplnosť dodáva, že až do rozhodnutia exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora (do jeho právoplatnosti) je povinný exekúciu vykonávať pôvodný súdny exekútor.
Exekučný súd až v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí nového
exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu následne postúpi spolu s exekučným spisom súdnehoexekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanieexekúciezostávajúzachované.Pretovčaseodpodanianávrhunazmenusúdnehoexekútora
až po rozhodnutie exekučného súdu, exekúciu vykonáva pôvodný súdny exekútor. Teda nemohlo dôjsť

k prieťahom v konaní, ktoré všeobecný súd nie je ani oprávnený konštatovať.

Navrhovateľ v priebehu konania teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody,
nepredložil relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody a výšku nemajetkovej ujmy. Pokiaľ
by aj došlo k vzniku škody, navrhovateľ nepreukázal aká je príčinná súvislosť medzi oneskorením

rozhodnutím o zmene exekútora a samotnou škodou. Z uvedeného dôvodu sa odvolací
súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi nerozhodnutím o zmene
súdneho exekútora v zákonnej lehote nemohla vzniknúť majetková škoda a nemajetková ujma tak ako
si uplatňoval podaným návrhom.

Je tiež potrebné konštatovať, že aj keď z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, že exekučný súd zastavil

predmetnú exekúciu je dôvodné s poukazom na ustálenú judikatúru a prax súdov sa domnievať,
že exekúcia bude zastavená, pretože exekučný titul - rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého sa
vedie exekúcia nie je spôsobilý ďalšieho výkonu rozhodnutia, lebo bol vydaný na základe neplatne
dojednanej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok spotrebiteľskej zmluvy - Zmluvy o úvere. Preto

ak navrhovateľ nedisponuje spôsobilým exekučným titulom, nemôže mu takýto nulitný exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok privodiť prospech a ak mu nemôže privodiť majetkový prospech v exekúcii,
potom mu nemôže vzniknúť ani prípadná škoda.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy § 9

ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z.z. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
citovalust.§9ods.1,ods.2lendonovelyprijatejzák. č.412/2012Z.z.,t.j.vzneníúčinnomvčase
podania návrhu na začatie konania. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na daný
právny stav správne aplikoval platnú normu, preto odvolanie navrhovateľa je v tejto časti nedôvodné.

Odvolací súd v tejto časti zároveň poukazuje na dôvodovú správu k § 9 ods. 2 v znení zák. č. 412/2012
Z. z. z ktorej vyplýva, že súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody
podľa zák. č. § 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy. Pokiaľ by konajúci súd o náhradu škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska
existencie prieťahov, znamenal by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup

iných všeobecných súdov, pričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Konštatovať prieťahy v súdnom konaní je oprávnený len Ústavný súd SR. Aj novela v § 9 ods. 2, 3
presne upravila prieťahy v konaní, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že
ju použil výkladovo pri aplikácii pôvodného znenia zákona.

Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov navrhovateľa, týkajúcich sa otázky trvania stavu právnej neistoty,
k úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil, preto takéto odvolacie dôvody sú z pohľadu odvolacieho
súdu irelevantné.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak,
že v konaní plne úspešnému odporcovi, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu

trov neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.