Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/509/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206225963
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1206225963.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. J., bytom Z.
XX, F., proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo Bratislava II, IČO: 00 169 382, Strojnícka 8, Bratislava,
o zaplatenie 82,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 28. augusta 2012, č. k. 18C 80/2007 - 207 v spojení s opravným uznesením zo dňa
15. mája 2014, č. k. 18C 80/2007 - 238, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti úrokov z omeškania, v časti, ktorou bol návrh
zamietnutý i v časti náhrady trov konania potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu vo
výške 50,05 eur s 9 % úrokom z omeškania od 30. 3. 2007 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnostirozsudku, vozvyšku návrhzamietolažiadnemuzúčastníkovnepriznalprávonanáhradu
trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom voči odporcovi domáhala

vrátenia úhrady nákladov v sume 82,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej
sumy od 10. 8. 2005 do zaplatenia, ktoré dňa 26. 5. 2004 vynaložila na výmenu bytových uzáverov na
studenú a teplú úžitkovú vodu a ktoré odporca z toho dôvodu v roku 2005, kedy vymieňal bytové uzávery
v celom bytovom dome, ušetril.

Súd prvého stupňa prvýkrát vo veci samej rozhodol dňa 8. októbra 2007 rozsudkom č. k. 18C 80/2007 -
50, ktorým návrh navrhovateľky zamietol dôvodiac preklúziou práva navrhovateľky na náhradu nákladov

vynaložených na odstránenie závad v byte podľa § 583, § 691, § 692 Občianskeho zákonníka.

KrajskýsúdvBratislavenaodvolanienavrhovateľkyuznesenímzodňa30.júna2009,č.k.12Co30/2008
- 64 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vytkol nepodloženosť záveru o tom, že medzi účastníkmi
konania bol nájomný vzťah a neoboznámenie sa so stanovami odporcu, ktoré podľa § 687 ods. 3 Obč.
zák. upravujú vykonávanie drobných opráv v byte nájomcu. Pochybiť mal súd prvého stupňa aj tým, že

nezohľadnil odôvodnenie žalobného návrhu, podľa ktorého sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala
sumy, ktorú zaplatila z vlastných peňažných prostriedkov mimo úhrady za užívanie bytu, titulom výmeny
uzáverov vody v roku 2004. Ak potom odporca v roku 2005 nevymenil uzávery vody aj v byte, ktorý
užívala navrhovateľka, hoci v ostatných bytoch ich vymieňal, bezdôvodne sa na jej úkor obohatil. Súdprvého stupňa sa preto bez ohľadu na právnu kvalifikáciu nároku navrhovateľkou mal zaoberať aj tým,
či žalovaný nárok nepodlieha ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. Pre rozhodnutie o takto uplatnenom nároku
mal zisťovať, či výmenu vodomerov odporca uhrádza z úveru poskytnutého ešte v roku 1993 bytovému

družstvu Rozvoj, ako tvrdila navrhovateľka, alebo z iných zdrojov a za situácie, že aj navrhovateľka
prispievala do týchto rovnako ako ostatní vlastníci a nájomcovia bytov spravovaných družstvom, či
v prípade, ak uzávery neboli namontované aj v byte, ktorý užíva ona, nemala jej byť prislúchajúca
suma vrátená, prípadne poskytnutá ako zľava z úhrady za služby platené užívateľom družstevného
bytu družstvu. V ďalšom konaní preto súdu prvého stupňa uložil zistiť, či navrhovateľka žalovanú sumu

uplatňuje ako náhradu za nutnú výmenu uzáverov vody alebo či si uplatňuje svoj nárok z dôvodu
reklamácie vyúčtovania nákladov na byt v časti čerpania fondu opráv v roku 2005, keď sa na jej byte
výmena vodomerov neuskutočnila. Dokazovanie mal súd prvého stupňa podľa pokynov odvolacieho
súdu doplniť aj zaobstaraním dokladov, na základe ktorých odporca uplatnil proti navrhovateľke v rámci
vyúčtovania nákladov za byt v roku 2005 v časti ostatné položky, konkrétne fond rezervy údržby a opráv,
sumu vo výške 6.824,25 Sk a zistiť, či v tejto sume nie je zaúčtovaná aj žalovaná suma za výmenu

uzáverov, ktoré však navrhovateľke vymenené neboli.

Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka sa užívateľkou družstevného bytu
č. XX (neskôr č. XXX) na X. poschodí bytového domu na Z. XX v Bratislave stala na základe Dohody
o užívaní družstevného bytu, ktorú uzatvorila so Stavebným bytovým družstvom občanov „ROZVOJ“

pri ObNV Bratislava - Nivy dňa 26. 7. 1966, pričom dodatkom k tejto dohode zo dňa 2. 5. 1991 bola
navrhovateľke odovzdaná do užívania garsónka č. 151 na 4. poschodí tohto bytového domu, ako ďalšia
izba k bytu č. 150. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Bratislava II zo dňa 10. 11.
1994, zn. OÚŽP-03/432/94/Ng-21, právoplatným dňa 2. 12. 1994, bola povolená zmena v spôsobe
užívania bytového domu ". F..R.. - T. F. Z. X-XX", súp. č. XXXX, ktorá spočívala vo využití garsóniek, ako

samostatných bytových jednotiek, na obytné miestnosti a sprchovací kút, ktoré sa pričlenili k susednej
bytovej jednotke (povolená zmena v spôsobe užívania sa týkala aj bytu č, XXX garsónky č. XXX na
K.. poschodí na Z. XX v Bratislave). Týmto rozhodnutím došlo v bytovom dome na Chlumeckého ul. č.
1-15 k zmene počtu bytových jednotiek na XXX b.j. oproti počtu XXX b.j. Na základe Dohody o zlúčení
SBD zo dňa 1. 7. 1972 došlo k zlúčeniu II. Stabilizačného SBD zamestnancov bratislavských organizácií

v Bratislave (ako družstva preberajúceho) a SBD občanov "ROZVOJ" pri ObNV Bratislava - Nivy (ako
družstva zlučovaného) s tým, že členovia zlučovaného družstva sa stali členmi preberajúceho družstva
bez prerušenia členstva. II. Stabilizačné SBD zamestnancov bratislavských organizácií v Bratislave bolo
v roku 1974 zlúčené s SBD zamestnancov Slovnaft, ktoré zmenilo názov na Stavebné bytové družstvo
Bratislava II. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Dr 1690/B súd prvého stupňa zistil, že na

základe uznesenia ustanovujúcej členskej schôdze SBD Rozvoj konanej dňa 23. 8. 1990 a Protokolu
o vyčlenení samosprávy Z. X-XX bol uznesením bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 zo dňa 10. 9.
1990, č. k. Db 18-2 povolený zápis SBD Rozvoj so sídlom Z. XX, Bratislava do podnikového registra.
Rozsudkom NS SR zo dňa 20. 11. 1991, sp. zn. 5 Cz 52/91 bolo rozhodnuté, že uznesením ObS
Bratislava I zo dňa 10. 9. 1990, č. k. Db 18-2 bol porušený zákon, toto uznesenie bolo zrušené a vec

vrátená ObS Bratislava 1 na ďalšie konanie. Uznesením ObS Bratislava 1 zo dňa 7. 5. 1992, sp. zn. Dr
1690/B bol povolený zápis SBD Rozvoj, Z. XX, Bratislava do obchodného registra s dňom vzniku 7. 5.
1992. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30. 9. 1992, sp. zn. 3Cz 35/92 rozhodol, že
uznesením ObS Bratislava 1 zo dňa 7. 5. 1992, sp.zn. Dr 1690/B bol porušený zákon, toto uznesenie
zrušil a vec vrátil ObS Bratislava 1 na ďalšie konanie. Obvodný súd Bratislava 1 uznesením zo dňa 10.

1. 1994, sp. zn. Dr 1690/B zamietol návrh na zápis SBD Rozvoj Bratislava do obchodného registra, toto
uzneseniebolopotvrdenéuznesenímMestskéhosúduBratislavazodňa15.8.1994,sp.zn.19Cb93/94,
právoplatnýmdňa26.9.1994.Dňa20.12.1993uzatvoriliSBDRozvojakoprevádzajúcianavrhovateľka
ako nadobúdateľ zmluvu o prevode družstevného bytu do vlastníctva, ktorej predmetom bol X-K. byt č.
XXX/XXX na K.. poschodí na Z. G.. č. XX, F.. Vklad do katastra bol povolený dňa 30. 12. 1993. Okresný

úrad Bratislava II, katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa 19. 5. 1997, č. K..-XXXX/XX, právoplatným
dňa 30. 9. 1997, opravil chybný údaj katastra nehnuteľností, katastrálne územie Ružinov, N. č. XXXX v
časti B - vlastníci tak, že zrušil zápis vlastníka: SBD Rozvoj Bratislava, Z. XX, IČO: 684 007 a zapísal
vlastníka: SBD Bratislava II, Strojnícka 8, Bratislava, IČO: 169 382 s tým, že ostatné údaje na liste
vlastníctvaostávajúnezmenené.NazákladetohtorozhodnutiaboltedaodporcazapísanýnaN.č.XXXX

ako vlastník bytového domu Z. X-XX, F., L.. č. XXXX. Z uvedených skutočností mal tak súd prvého
stupňa za preukázané, že vlastníkom sporného bytu je odporca a navrhovateľka má len postavenie
nájomcu. V ďalšom sa preto zaoberal úpravou otázky vykonávania drobných opráv v družstevnom
byte v stanovách odporcu, pričom zistil že v stanovách družstva je všeobecne riešená otázka bežnejúdržby a opráv v byte, nie však otázka tzv. drobných opráv v byte. Vyslovil však názor, že v danom
prípade, kedy sa navrhovateľka domáhala náhrady za výmenu uzáverov vody v byte, sa nejednalo o
drobnú opravu, ale o údržbu v byte, čo žiaden z účastníkov konania nesporoval. Nasvedčovala tomu

aj skutočnosť, že predmetná výmena uzáverov bola v roku 2005 hradená z fondu prevádzky, údržby a
opráv bytového domu. Nespornou v tejto súvislosti bola tiež skutočnosť, že výmena uzáverov nebola
hradená z úveru z roku 1993. Konštatoval, že pokiaľ navrhovateľka si dala uzávery vymeniť v roku
2004 na vlastné náklady, konala tak svojvoľne, bez potreby nutnej výmeny, nakoľko k žiadnej poruche
v jej byte nedošlo, pričom opak nepreukázala. Z uvedeného dôvodu sa výmena uzáverov v bytovom

dome na Z. X-XX v Bratislave, vykonávaná odporcom v roku 2005 v počte 201 kusov, navrhovateľky
nedotkla. Z mesačného preddavkového listu platného od 1. 1. 2005 súd prvého stupňa zistil, že mesačný
príspevok navrhovateľky do fondu prevádzky, údržby a opráv predstavoval sumu 569,- Sk, čo v prepočte
znamená 6.828,- Sk ročne. Z toho potom vyvodil, že pokiaľ vo vyúčtovaní nákladov za byt užívaný
navrhovateľkou za rok 2005 je nákladová položka v súvislosti s fondom prevádzky, údržby a opráv
uvedená vo výške 6.824,24 Sk, táto predstavuje súčet mesačných platieb do fondu a nie vyúčtovanie

konkrétnych nákladov, resp. za výmenu uzáverov v byte navrhovateľky. Z dokladov predložených
odporcom tiež zistil, že celková cena za výmenu stupačkových uzáverov, resp. ventilov studenej a teplej
úžitkovej vody v dome na Z. G. X-XX v F. bola vyúčtovaná faktúrou Č.. XXXXXXXXX zo dňa 31. 3. 20005
vo výške 75.768,- Sk (vrátane DPH) za XXX kusov ventilov. Súd prvého stupňa akceptoval odporcom
predložené listinné dôkazy aj napriek spochybneniam navrhovateľky, nakoľko odporca jej námietky vo

všeobecnosti všetky vyvrátil a svoje tvrdenia podoprel listinnými dôkazmi (objednávkové, výdavkové,
fakturačnédoklady).Ztaktozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilzáver,ženapredmetnúvecniejemožné
aplikovať ust. § 691 Obč. zák., nakoľko nebolo preukázané, že by sa jednalo o odstránenie závady
brániacej riadnemu užívaniu bytu alebo o závadu, ktorou by bol výkon nájomného práva ohrozený.
Navrhovateľka preto nemusela náhradu vynaložených nákladov uplatniť u odporcu bez zbytočného

odkladu a nedošlo k preklúzii jej práva. Uplatnený nárok súd prvého stupňa kvalifikoval podľa § 451, §
454 a § 456 Obč. zák. ako bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor navrhovateľky spôsobené tým,
že z fondu prevádzky, údržby a opráv sa v roku 2005 nevynaložili finančné prostriedky na výmenu
stupačkových uzáverov studenej vody a teplej úžitkovej vody v byte užívanom navrhovateľkou, ktorá
si túto výmenu zaobstarala na vlastné náklady ešte v roku 2004. Jeho výšku určil sumou, ktorá sa v

rámci celoplošnej výmeny ventilov realizovanej odporcom v roku 2005 ušetrila za 4 kusy ventilov, t. j.
50,05 eur, nakoľko navrhovateľka si ako nájomníčka, nie vlastníčka bytu, dala výmenu vykonať bez
súhlasu odporcu ako vlastníka bytu. Námietku premlčania vznesenú v priebehu konania odporcom súd
prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže premlčacia lehota začala plynúť až odvtedy, keď bola
realizovaná celoplošná výmena ventilov v marci 2005, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo a kedy sa

navrhovateľka o ňom mohla po prvýkrát dozvedieť a návrh na začatie konania bol podaný v októbri
2006, t. j. pred uplynutím premlčacej doby. Navrhovateľke súd priznal aj úroky s omeškania avšak až
od 30. 3. 2007, nie od 10. 8. 2005, ako žiadala, z dôvodu, že navrhovateľka ničím nepreukázala, či a
kedy listy, ktorými odporcu vyzývala na vrátenie peňazí za výmenu vodomerov, boli odporcovi skutočne
doručené. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie podľa § 563 Obč. zák. preto súd prvého stupňa považoval

až doručenie platobného rozkazu odporcovi dňa 29. 3. 2007 a nasledujúcim dňom navrhovateľke priznal
úroky z omeškania vo výške určenej v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Vo zvyšnej časti
žalovanej istiny a príslušenstva súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal s poukazom na čiastočný úspech a neúspech oboch procesných strán.

Proti tomuto rozsudku v časti úrokov z omeškania, v časti, ktorou bol návrh zamietnutý i v časti
náhrady trov konania podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť a odporcovi uložiť povinnosť
zaplatiť jej sumu 82,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej sumy od 10.

8. 2005 do zaplatenia a trovy súdneho konania vo výške 49,70 eur. Navrhovateľka v úvode odvolania
pomerne obsiahlo opísala skutkové okolnosti týkajúce sa zápisu SBD Rozvoj do obchodného registra
a rozhodnutia súdov s tým spojené, ako aj nezákonnosti, korupčné a podvodné konanie motivované
snahou získať neoprávnený majetkový prospech pre skupinu osôb SBD BA II a nezákonný prepis
vlastníckeho práva fyzických osôb k bytom na Z. X-XX v Bratislave na SBD BA II. K meritu veci uviedla,

že v ust. § 2 ods. 4, 5, 6 zák. č. 182/1993 Z. z. nie je uvedené právo financovať z fondu prevádzky,
údržby a opráv výmenu uzatváracích ventilov teplej úžitkovej vody a studenej vody v bytovej stupačke
a preto si takúto výmenu musí hradiť každý užívateľ sám na vlastné náklady. V súlade s tým si preto
navrhovateľka v roku 2004 dala vymeniť pôvodné otočné ventily na guľové ventily. V ďalšom poukázalana nezrovnalosti v odporcom predložených dokladoch ohľadom výmeny ventilov v roku 2005 v bytovom
dome na Z. X-XX v Bratislave, v ktorých boli prepisované jednotlivé údaje, čím spochybňovala ich
pravdivosť a dôveryhodnosť. V dokladoch boli evidentne prepísané počty kusov ventilov a stupačiek pri

výmene, ako aj dátumy výmeny. Do pozornosti súdu dala aj skutočnosť, že faktúra týkajúca sa výmeny
ventilov bola vystavená dňa 31. 3. 2005, avšak na odporcom predloženej výdajke materiálu bol dátum
5. 4. 2005. Odporca týmto podľa navrhovateľky porušil zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Poukázala
tiež na správu o činnosti za rok 2005, vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv v bytovom
dome na Z. G. Č.. X-XX v F., podľa ktorej boli z fondu účtované samostatné výmeny uzáverov v bytových

stupačkách, a to dňa 31. 1. 2005 v sume 1.306,- Sk (1 ks á 653,- Sk) a v sume 1.470,- Sk (1 ks á
735,- Sk) a dňa 21. 10. 2005 v sume 1.822,- Sk (1 ks á 911,- Sk), čo je dôkazom toho, že odporca si
za výmenu 1 ks guľového ventilu pri samostatnej výmene účtoval z fondu nadhodnotenú sumu oproti
tomu, čo zaplatila navrhovateľka pri ňou realizovanej výmene. Za nepravdivé vzhľadom na podpísané
podvodné konanie pri zápise vlastníckeho práva k bytom v bytovom dome na Z. G. X-XX označila
tvrdenie súdu prvého stupňa, že je len nájomníčkou družstevného bytu vo vlastníctve odporcu. Rovnako

za nepravdivé označila aj konštatovanie súdu prvého stupňa, že do fondu prevádzky, údržby a opráv
je povinný prispievať odporca ako vlastník bytu, nakoľko tento do fondu nijako neprispieva. S odkazom
na čl. 10 bod 1. stanov družstva uviedla, že člen družstva má právo najmä rozhodovať o bežnej údržbe
a opravách bytu, avšak nikde sa neuvádza, že by člen družstva k tomu musel mať súhlas. Nesprávne
súd prvého stupňa podľa navrhovateľky rozhodol aj o uplatnenom príslušenstve žalovanej pohľadávky,

nakoľko odoslanie všetkých listov odporcovi navrhovateľka preukázala poštovými podacími lístkami o
doporučenej poštovej zásielke. Záverom navrhovateľka vyslovila nespokojnosť aj s prieťahmi v konaní o
tak jednoduchej sporovej veci ako bola táto a napadla vecnú správnosť aj výroku o náhrade trov konania
s odôvodnením, že súdne poplatky v konaní musela zaplatiť z jej jediného príjmu, ktorým je starobný
dôchodok a listinné dôkazy v danej veci a zákon preukazujú opak toho, že by odporca mal vo veci

čiastočný úspech.

Podaním doručeným súdu dňa 22. 11. 2012, označeným ako doplnenie odvolania, navrhovateľka
doplnila, že poštový podací lístok k doporučenej zásielke, v ktorej odporcu vyzývala na zaplatenie dlžnej
sumy, bol pripojený k návrhu na vydanie platobného rozkazu, avšak z dôvodu istoty ho opätovne pripojila

k tomuto podaniu spolu s listom odporcu zo dňa 3. 11. 2006, z obsahu ktorého vyplýva, že výzvu zo
dňa 8. 8. 2005 obdržal a vedel o plnení navrhovateľky za výmenu uzáverov vody v jej byte, ktorú jej
odmietol preplatiť.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky toto označil za účelové a nedôvodné.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 os. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala vrátenia úhrady nákladov, ktoré vynaložila na výmenu
bytových uzáverov teplej úžitkovej vody (TÚV) a studenej vody (SV) v roku 2004, t. j. predtým ako
odporcavroku2005vykonávalvbytovomdomenaZ.X-XXU.F.celoplošnúvýmenutýchtouzáverovaju
ostatných vlastníkov, resp. užívateľov bytov, hradenú z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní postupoval v zmysle pokynov, ktoré

mu boli uložené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. júna 2009, č. k. 12Co
30/2008 - 64. Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že navrhovateľkou
uplatnený nárok je potrebné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Obč. zák.. Odporca
je podľa výpisu N. Č.. XXXX pre katastrálne územie Ružinov, obec Bratislava - m. č. Ružinov, okres:
Bratislava II, vlastníkom bytu na 4. poschodí v bytovom dome na Z. XX v Bratislave, užívaného tak v

rozhodujúcom období, ako i doposiaľ navrhovateľkou, z čoho vychádzal pri svojom rozhodovaní aj súd
prvého stupňa. Rovnako ani odvolací súd nemal v tomto smere dôvod sa odchýliť od hodnoverných a
záväzných údajov katastra nehnuteľností, nakoľko navrhovateľka svoje rozsiahle tvrdenia o podvode a
machináciách pri zápise vlastníckeho práva k spornému bytu v prospech odporcu ničím nepreukázala
(§ 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z.). V zmysle stanov Stavebného bytového družstva Bratislava II bola

odporkyňa povinná na vlastné náklady hradiť všetky opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady
spojené s bežnou údržbou, ktoré nie sú hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv (čl. 2. bod 2.7.
stanov). Z listinných dôkazov predložených odporcom vyplynulo, že výmeny stupačkových uzáverov
vody (TÚV a SV) v bytovom dome boli hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv. Uvedené zodpovedáust. § 2 ods. 5 v spojení s § 10 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov, nakoľko stupačkové uzávery vody v bytovom dome a vodovodné prípojky
patria pod spoločné zariadenia domu, ktoré sú len príkladmo vymenované v ust. § 2 ods. 5 uvedeného

zákona a údržba ktorých sa v bytovom dome financuje z fondu prevádzky, údržby a opráv. Odvolací
súd má za to, že pokiaľ mala navrhovateľka pochybnosti o financovaní výmeny uzáverov vody, nič
jej nebránilo v tom, aby sa najprv obrátila na správcu bytového domu (v danom čase odporcu), čo
však z listinných dôkazov nevyplynulo a navrhovateľka ani v konaní netvrdila. Ak by preto došlo na
uzáveroch vody v byte užívanom navrhovateľkou k technickej poruche, bolo by povinnosťou odporcu

samostatne zabezpečiť ich opravu, resp. podľa potreby výmenu financovanú z fondu prevádzky, údržby
a opráv bytového domu, ako k tomu došlo u niektorých bytov, na čo navrhovateľka poukázala vo
vyúčtovaní použitia fondu prevádzky, údržby a opráv v roku 2005. Nakoľko však výmena uzáverov vody
v máji 2004 nebola navrhovateľkou realizovaná z dôvodu nevyhnutnosti, resp. funkčnej poruchy, k ich
výmene by zo strany odporcu došlo až pri celoplošnej výmene ventilov v bytovom dome, realizovanej
v roku 2005, navrhovateľka si z toho dôvodu nemôže nárokovať cenu ako pri individuálnej výmene

ventilov, ktorá je logicky vyššia ako pri celoplošnej výmene. Súd prvého stupňa preto správne usúdil,
že navrhovateľka iniciovala výmenu uzáverov vody svojvoľne a bez vedomia vlastníka bytu a správcu
bytového domu a jej nárok na plnú náhradu nákladov s tým spojených je neopodstatnený vo výške
nákladov prevyšujúcich náklady, ktoré odporca v roku 2005 ušetril, keď k výmene ventilov v byte
užívanom navrhovateľkou nepristúpil. Odporca listinnými dôkazmi preukázal, že cena za výmenu

jedného ventila v rámci celoplošnej výmeny predstavovala 12,51 eur (376,95 Sk), t. j. za cena štyri
ventily, ktoré by boli v byte užívanom navrhovateľkou vymenené odporcom v roku 2005, činila 50,05 eur.
Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, sa odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa priklonil
k dôkazom predloženým odporcom, nakoľko navrhovateľka ich správnosť spochybňovala len vlastnými
tvrdeniami a v konaní nevyprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by nielen v hypotetickej rovine spochybňoval

hodnovernosť odporcom predložených dôkazov, keď len samotná skutočnosť, že na predložených
listinných dôkazoch boli zamestnancami odporcu ručne doplnené poznámky, sama o sebe nevyvracala
ich pravdivosť. Rovnako bezpredmetná je podľa odvolacieho súdu skutočnosť, na ktorú poukazovala
v odvolaní navrhovateľka, a podľa ktorej faktúra na výmenu 201 kusov ventilov bola vystavená dňa
31. 3. 2005 a na výdajke materiálu bol dátum 5. 4. 2005, nakoľko je logické, že k výmene všetkých

ventilov nemohlo prísť v jeden deň a zamestnanci odporcu si materiál zadovážený na výmenu ventilov a
vyúčtovaný faktúrou zo dňa 31. 3. 2005 mohli vyberať zo skladu priebežne aj po tomto dátume. Naviac
samotný odporca tento rozpor v priebehu konania odôvodnil tým, že pracovný výkon za celú zákazku
chcel mať vyúčtovaný jednou faktúrou, aby bol vyplatený zamestnancom vo výplate za mesiac marec.
Z uvedených dôvodov preto neobstoja námietky navrhovateľky, v ktorých poukazovala na to, že bytové

uzávery domu nepatria pod spoločné zariadenia domu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov a rovnako aj námietky týkajúce sa nákladov vynaložených odporcom na výmenu ventilov v
bytovom dome na Z. X-XX U. F..

Odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolacej argumentácii navrhovateľky ani v časti namietajúcej

nesprávnosť priznania úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa navrhovateľke priznal úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 50,05 eur od 30. 3. 2007, t. j. od doručenia platobného rozkazu a návrhu
na začatie konania odporcovi, do zaplatenia, dôvodiac nepreukázaním doručenia výzvy na zaplatenie
odporcovi. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že doručenie výzvy na preplatenie nákladov za výmenu
uzáverov vody zo dňa 8. 8. 2005 v konaní preukázala poštovými podacími lístkami a rovnako už

z listu odporcu zo dňa 3. 11. 2006, ktorý priložila k odvolaniu, je zrejmé, že odporca minimálne k
3. 11. 2006 musel mať vedomosť o jej výzve na náhradu nákladov, nakoľko sa s ňou v tomto liste
vysporiadaval.Odvolacísúdvšakmusíkonštatovať,žepoštovépodacielístky,naktorésanavrhovateľka
odvolávala, samy o sebe nepreukazujú okamih doručenia zásielky adresátovi, ktorý je smerodajný pre
rozhodovanie o omeškaní odporcu (úrokoch z omeškania), a rovnako ani skutočnosť, aká zásielka mala

byť predmetom poštovej prepravy. Na dôkaz, ktorý navrhovateľka priložila k odvolaniu, a to list odporcu
zo dňa 3. 11. 2006, z ktorého je zrejmé, že odporca musel mať o výzve navrhovateľky na vrátenie
finančných prostriedkov za výmenu ventilov vedomosť a táto mu bola s najväčšou pravdepodobnosťou
doručená ešte pred 3. 11. 2006, odvolací súd nemohol podľa § 205a ods. 1 O. s. p. prihliadnuť, nakoľko
z obsahu spisu vyplýva, že predmetný dôkaz nebol predložený v konaní pred súdom prvého stupňa do

vyhlásenia dokazovania za skončené, a to aj napriek poučeniu účastníkov konania podľa § 120 ods. 4
O. s. p. (viď zápisnica z pojednávania konaného dňa 28. 8. 2012).Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania, keď s odkazom na ust. § 142
ods. 2 O. s. p. konštatoval, že vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán, nemá žiaden
z účastníkov právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka si podaným návrhom voči odporcovi

uplatňovala zaplatenie sumy 82,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 10. 8. 2005 do
zaplatenia, čo podľa prepočtu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa spolu predstavovalo
sumu 138,61 eur (istina 82,98 eur + úroky z omeškania 55,63 eur). Napadnutým rozsudkom jej súd
prvého stupňa priznal sumu 50,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30. 3. 2007 do
zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia predstavuje 74,47 eur (istina 50,05 eur +

úroky 24,41 eur). Úspech navrhovateľky v konaní preto predstavuje 53,73 % (74,47 eur zo sumy 138,61
eur) a úspech odporcu sumu 46,27 %, čo odôvodňuje aplikáciu ust. § 142 ods. 2 O. s. p. na rozhodnutie
o náhrade trov konania, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako

vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.