Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/278/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113231022
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113231022.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: A. E., X.. I.Á., E..

XX.X.XXXX, trvale bytom D. P.D. XXX, F.. S., J..Č.. X. XX, F.. S., proti žalovanému: T. E., E.. X.X.XXXX,
trvale bytom P., Z. D. XXX/X, F.. S., právne zastúpenému: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom
Ružová 10, Sabinov, v konaní o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 23.10.2013 navrhla žalobkyňa, aby súd určil, že žalovaný je povinný v
lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vydať nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX, k.ú. D. P.,

p.č. D. XXX - zastavaná plocha vo výmere 530 m2 a na nej stojaci rodinný dom č. XXX, vonkajšie úpravy,
vedľajšie stavby, plot, porasty, studňu a p.č. KN - XXX - záhrada vo výmere 698 m2, ktorej vlastníčkou
je navrhovateľka. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania. V rámci
odôvodnenia žaloby poukázala na to, že ešte za života jej nebohého manžela mali nedorozumenia so
synom, ktorý sa k nim choval veľmi škaredo, preto ho písomne vyzvali na plnenie podmienok z darovacej
zmluvy a v prípade, že sa tak nestane, požiadajú o vrátenie daru. Po smrti manžela sa situácia ešte
zhoršila a bola nútená odísť k svojej dcére, pričom dcéra (A. A.) sa o ňu odvtedy stará. Zároveň uviedla,

že je pohoršená, že musela odísť z domu, ktorý nadobudla spolu s manželom a dali ho žalovanému
s cieľom, že sa o nich postará, ale hlavne, že sa k nim bude chovať úctivo, bude si vážiť to, že dom
darovali práve jemu, keďže majú viacej detí. Poukázala tiež na to, že chovanie jej syna (žalovaného) je
v rozpore s dobrými mravmi a nekresťanské.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na to, že zo žaloby nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti,
ktoré by mali spĺňať dikciu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, teda nevyplýva z nej žiadne

kvalifikované správanie určitej intenzity, ktoré by zakladalo dôvodnosť žaloby, preto navrhol vykonať
dokazovanie a žalobu zamietnuť.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, ako aj oboznámením
listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, darovacia zmluvy zo dňa 21.3.1991, výpis z LV
č. XXX zo dňa 14.7.2003 D..Ú. D. P., kópia katastrálnej mapy zo dňa 16.7.2003, pôdorys rodinného
domu súp. Č.. XXX vypracovaný v súvislosti s realizáciou plynovej prípojky a plynoinštalácie, výzva

zo dňa 23.6.2012, podací lístok k tejto výzve, vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.4.2014, oznámenie o
priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci a vyjadrenie odporcu zo dňa 1.7.2014, rozhodnutie
centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci zo dňa 27.5.2014, vyjadrenie
C.E.zjanuárar.2014,potvrdenievedúcejškolskejjedálnepriZŠaMŠD.P.,lekárskesprávytýkajúcasahospitalizácie žalobkyne od 16.1.2013 do 21.1.2013, resp. od 30.5.2012 do 6.6.2012, výpis mesačných
hovorov z tel. č. XXXXXXXXXX a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že na súde je preto, aby bol dom na ňu pokiaľ
bude žiť a po smrti nech je dom na T. (žalovanom). Zároveň uviedla, že odišla bývať k dcére do X.,
pretože človek v dome nemôže ostať sám, musí sa s niekým porozprávať. Uviedla, že s mužom darovali
dom synovi T. preto, lebo on tam všetko robil, staral sa o nich a preto darovali dom jemu a nie iným
deťom. Ohľadom správania sa žalovaného žalobkyňa uviedla, že syn T. tam chodil, pýtal sa ako sa

má, pričom jej neubližoval, nekričal na ňu, nehrešil ju, pričom pokiaľ by mala bývať so synom T., tak sa
tomu nevzpiera. Žalobkyňa viacnásobne spontánne uviedla, že syn jej neubližoval, nebol ku nej drzý,
prišiel či ráno, či večer, pomohol jej, opravil čo bolo treba. Taktiež uviedla, že syn T. im, teda jej a jej
nebohému manželovi, pomáhal najviac, pretože on sa staral o dom, chodil maľovať, upratovať, priviezol
drevo, narúbal ho. Žalobkyňa tiež uviedla, že pokiaľ bola v nemocnici, tak chodil za ňou, navštevoval
ju a keď prišla z nemocnice, dával jej jesť, pričom by mala hriech, keby to nepovedala, stále sa o ňu

staral, stále sa pýtal, či ju nebolí noha, chodil jej nohu prevíjať a keď mu povedala, aby prišiel aj na
druhý deň, tak on prišiel.

Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že v minulosti pracoval na Štátnych majetkoch v
Lipanoch, a to aj na pracovisku v I., X.. K. Ď., preto mal možnosť navštevovať rodičov a pomáhať im,

keďže vtedy mali ešte veľké hospodárstvo (dve prasce, dve kravy, zajace, sliepky). Po revolúcii rodičia,
resp. skôr otec, chceli vysporiadať svoj majetok, preto sa rozhodli, že mu darujú dom a darovali mu
ho preto, lebo sa tam najviac staral, resp. pomáhal im, pretože vtedy mali ešte role a on tam oral, sial,
kosil, teda asi to bolo preto, lebo vtedy tam najviac robil. Taktiež uviedol, že jeho dcéry tam chodili cez
víkendy upratovať. Poukázal na to, že mamu bolo potrebné napr. aj prebaľovať a pre neho, ako pre

chlapa, to bolo trochu iné ako keby to robila žena, preto súhlasil s tým, keď sa jeho sestra A. vyjadrila,
že zoberie mamu na týždeň, dva. Keď ale uplynul určitý čas a on sa rozprával so sestrou, tak ona mu
povedala, že potrebuje peniaze, pretože vtedy mala nejaké finančné problémy a aj podľa jeho názoru
bolo lepšie, keď sa ženy starajú navzájom o seba, pričom vedel, že u sestry býva aj jej dcéra, teda
jeho neter a predpokladá, že si vybavili aj opatrovateľské a mama tam ostala. Uviedol, že až do času,

kým si mama nezlomila nohu dokázala si aj navariť a potom zabezpečoval stravu cestou školy v D.
P., ale keďže cez prázdniny sa nevarilo, potom zabezpečoval stravu cestou obce I.. Zároveň uviedol,
že keď prebehlo dedičské konanie po otcovi, tak sa vzdal všetkých ďalších majetkov (lúky a pasienky)
v prospech ostatných súrodencov, keďže on už mal dom. Vyjadril sa tiež, že sa skutočne nesprával k
mame nekresťansky, resp. v rozpore s dobrými mravmi, je možné že niekedy zvyšoval hlas, ale iba

preto, že mama je nedoslýchavá. Uviedol, že si nepamätá na to, aby mu bola doručená nejaká výzva
zo dňa 23.6.2012, avšak je mu divné, že je tam napísané „tvoja matka je pripútaná k lôžku, tvoj otec má
vážne problémy“, čo vlastne vyzerá tak, akoby to nepísali rodičia a aj keď sú tam nejaké podpisy, pričom
aj k podpisom má výhrady, pretože sú iné napr. než napr. na darovacej zmluve.

Svedkyňa A.. W. D., dcéra žalobkyne a sestra žalovaného, v rámci výsluchu pred súdom vypovedala,
že žalovaný sa o ich mamu nikdy nestaral, pretože dá sa povedať, že oni si všetko robili sami a vlastne
sa ani nevie postarať, čo je všeobecne známe, pretože ja alkoholik. Poukázala na to, že brat mamu
v dome zamykal, zamykal tiež bráničku, čo by mohli potvrdiť susedia, ale myslí si, že každý sa bojí a
nechce do toho zasahovať, pretože ich obec je malá a každý sa s každým pozná. Uviedla, že žalovaný

sa o mamu nemohol starať v decembri roku 2012, pretože bol hospitalizovaný na psychiatrii a ona
tam chodila dennodenne. Keďže vedela, že túto situáciu treba riešiť, tak raz, keď tam prišla sestra A.,
ktorá je už na dôchodku, tak mamu zobrala domov. V súvislosti so spontánnou výpoveďou žalobkyne
ohľadom skutočnosti, že žalovaný jej neubližoval a staral sa o ňu, svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru
mama na to už zabudla, čo je aj dobré. Svedkyňa poukázala na to, že žalovaný nedodržiaval povinnosti

vyplývajúce z darovacej zmluvy, nikdy neupratoval, nepral, ani nevaril. Zároveň uviedla, že keď mamu
zobrala sestra, tak jemu to aj prišlo vhod, pretože on chce dom, ale mamu nechce. V súvislosti so
skutočnosťou,žemamadarovalažalovanémuibasvojupolovicudomu,svedkyňauviedla,žemusíuznať
že by to nebolo úplne ideálne pokiaľ by mala mama polovicu domu a druhú polovicu brat, ale z jej
pohľadu je podstatné to, aby sa mal kto o mamu postarať.

Svedkyňa A. A., dcéra žalobkyne a sestra žalovaného, v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že
mama bola do svojej 90-tky samostatná a potom to s ňou išlo dole vodou, hlavne po tom, čo si zlomila
krčok stehennej kosti. Potvrdila, že tam chodili aj bratove dcéry, ale bolo to tak, že babka ich nabalila,dala im peniaze a dá sa povedať, že tam chodili ako do špajze. K žalovanému uviedla, že on je taký typ,
že vie pekne rozprávať, vie veľa prisľúbiť, ale skutky sú iné, pričom jeho správanie bolo také, že brat sa u
mamy najedol, opil sa a spal tam. Svedkyňa taktiež uviedla, že asi 4 mesiace sa o ňu starala jej nevesta,

avšak podľa jej názoru asi brat nahovoril mamu, aby tam nevestu nechcela, pričom mama potom na ňu
kričala, nadávala jej, preto tam už jej nevesta nechodila a opatrovateľské začal brať žalovaný. Uviedla
tiež, že sa stalo, že brat zobral peniaze, že zaplatí obedy, peniaze prepil a obedy nebolo z čoho zaplatiť.
Svedkyňa potvrdila, že rodičia jej povedali o tom, že bratovi darovali dom, pretože sa o nich postará,
s čím ona súhlasila a nemala s tým problém. Avšak ešte za života sa otec sťažoval na to, že bratovi

dali dom a že sa o nich nestará, preto jej synovec skoncipoval list, ktorý je súčasťou spisu a ktorý mal
upozorniť brata na to, že sa nestará o rodičov. Svedkyňa uviedla, že keď chodila k mame niekedy v
mesiaci február, marec roku 2013, tak vždy sa pýtala ku nej a keď tam raz prišla so svojou dcérou,
tak obe sa zhodli na tom, že mamu musia zobrať k sebe, pretože je v zlom stave a odvtedy je mama
u nej. Ohľadom skutočnosti, že mama sa na pojednávaní vyjadrovala tak, že jej T. nikdy neubližoval,
nenadával, ani ju fyzicky nenapadol, uviedla, že ona si už všetko dobre nepamätá, nepamätá si už ani to,

čo sa stalo pred hodinou, resp. pred 15 minútami, pričom niekedy sú také chvíle, že si mama pamätá a
niekedy nie a dokonca vraví, že pôjde ku otcovi, pretože je sám doma, pričom ona jej vysvetľuje, že otec
je už mŕtvy, ale niekedy jej už ani nič nevysvetľuje, pretože to nechápe. Ohľadom nepekného správania
žalovaného voči mame uviedla, že mama jej vravela, že ju zamykal, že je stále sama, že ju búchal do
brucha, že ju všetko bolí, pričom ona sama videla modriny na jej tele. Taktiež mama vravela, že nemá

čo jesť a od susedy pýtala chlieb, pričom toto jej vravela ešte predtým, ale teraz si to už nepamätá.

Svedkyňa C. E., manželka žalovaného a nevesta žalobkyne, v rámci výsluchu vypovedala, že manžel
jej dal prečítať zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania, pričom na to chce reagovať, pretože je tam
veľa neprávd. Uviedla, že odkedy je vydatá, tak k svokrovcom chodili vždy, každú sobotu tam chodili aj

jej dcéry, ktoré tam upratovali, nakupovali, babka piekla koláče, pričom oni jej asistovali a keď niekedy
neprišli, tak už cez susedu volala, že prečo dcéry neprišli, pričom keď už boli väčšie, tak tam už ani chodiť
nechceli a manžel musel babke aj zaklamať, že majú nejaké iné povinnosti a pod.. Uviedla, že svokrovci
boli sebestační dá sa povedať do roku 2012. Keď si babka zlomila nohu a prišla z nemocnice, tak sa o
ňu staral jednak jej manžel, ako aj ona. Uviedla, že od októbra roku 2012 tam chodila každú sobotu, na

víkend navarila a cez týždeň mala babka stravu zabezpečenú. Svedkyňa uviedla, že zaopatruje oboch
svojich rodičov v obci I., pričom aj preto sú možno jej švagriné na ňu nasrdené, keďže si mysleli, že
zoberie aj babku, ale ona by sa už o troch ľudí nedokázala starať. Poukázala na to, že manžel sa o
babku staral, prebaľoval ju, nakupoval a ona navarila. Uviedla, že švagriná A. sa vyjadrila, že babku si
na nejaký čas zoberie, aby si T. oddýchol, ale potom už vravela, že si babku nechá, že ona potrebuje

peniaze, keďže jej dcéra mala exekúciu na byt. Uviedla, že kým žil aj dedo, tak s peniazmi hospodáril on
a keď zomrel, tak babka dva mesiace ani nedostala dôchodok, pretože jej ho prepočítavali, preto ona
zaplatila inkaso a ostatné výdavky, pričom keď babke prišli peniaze, tieto peniaze jej babka vrátila a ona
dala švagrinej W. sumu 1.000 EUR, čo bol zostatok z vyplatených dôchodkov, ako aj našetrené peniaze,
aby mala babka na pohreb. Svedkyňa potvrdila, že manžel má problém s alkoholom, ale nikdy keď si

vypil nebol agresívny a preto neverí, aby bol agresívny k babke, resp. aj k dedovi, pričom práve dedo bol
agresívny a pokiaľ by sa mu niečo nepáčilo, tak by po jej manželovi niečo hodil alebo sa naňho zahnal.
Uviedla, že tvrdenia uvedené v žalobe, teda že jej manžel sa mal správať k svojej matke v rozpore
s dobrými mravmi a nekresťansky, považuje za účelové, pretože švagriná chcem naspäť získať dom.
Taktiež uviedla, že žalobkyňa, ani jej nebohý manžel sa nikdy nedomáhali vrátenia daru a neverí tomu,

aby svokrovci boli napísali jej manželovi nejaký list, pretože by mu to boli povedali osobne, resp. svokor
by bol prišiel aj sám, keďže napr. ešte aj v októbri roku 2012 sa bol v P. sám ostrihať a na Silvestra
roku 2012 už zomrel.

Svedkyňa A. S. vypovedala, že síce býva v susedstve žalobkyne, ale nevie sa vyjadriť k ich problémom,

pričom vie, že tam chodil aj T., aj A.Á. a nevie, kto sa o ňu akým spôsobom staral, ale môže povedať,
že najviac tam videla ich sestru, ktorá tam chodila, starala sa, nakupovala.

Svedok C. E. vypovedal, že býva na druhom konci obce, preto sa nevie vyjadriť k nejakým udalostiam,
pričom on osobne neregistroval ako sa správa žalovaný k svojej matke.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, aby sa žalovaný ako obdarovaný
správal k žalobkyni t.j. svojej matke ako darkyni alebo členom jej rodiny tak, že by tým hrubo porušoval
dobré mravy. V konaní nebolo preukázané zo strany žalovaného hrubé porušenie dobrých mravov
značnej intenzity, resp. ani porušovanie sústavné, ktoré by v dôsledku svojho trvania, priebehu a
pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudlo povahu hrubého porušenia dobrých mravov.

V súvislosti s výsluchom samotnej žalobkyne súd poukazuje na to, že táto vzhľadom na svoj vek a
zdravotný stav, podľa názoru súdu, nemohla plnohodnotne chápať význam tohto konania a samozrejme
nebola ani schopná skoncipovať žalobu, ktorá je predmetom tohto konania, avšak žalobkyňa sa v
priebehu výsluchu viacnásobne, aj spontánne, vyjadrila, že sa žalovaný o ňu staral, nebol k nej neúctivý,
nenadával jej, nebil ju a vždy bol ochotný pomôcť jej. Aj keď sa svedkyne, dcéry žalobkyne vyjadrili, že
žalobkyňa si už tieto udalosti nepamätá, nemožno iba na základe tohto ich tvrdenia, bez ďalších, hlavne

priamych dôkazov, uzavrieť, že správanie žalovaného voči žalobkyni bolo skutočne v rozpore s dobrými
mravmi. Túto skutočnosť neobjasnili ani žalobkyňou, resp. skôr jej dcérou A. A., navrhnutí svedkovia,
ktorí sa vyjadrili tak, že o žiadnych konkrétnostiach prípadného negatívneho správania žalovaného voči
žalobkyni nevedia.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že k obnoveniu vlastníckeho práva darcu dochádza na

základe dvoch právnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov v dôsledku chovania sa
obdarovaného voči darcovi, ako aj jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému
smerujúcemu k vráteniu daru, pričom pre tento jednostranný právny úkon platí, že musí spĺňať
zákonné náležitosti, okrem iného aj náležitosť prejavu vôle v zmysle jeho určitosti a pre platnosť
takéhoto právneho úkonu je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol, v čom konkrétne vidí hrubé

porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného, teda uvedenie konkrétneho správania, ktoré je
rozporné s dobrými mravmi. V prejednávanej veci však žalobkyňa nepreukázala podmienku doručenia
tohto jednostranného, určitého právneho úkonu obdarovanému, s uvedením konkrétneho negatívneho
správania, pričom až týmto okamžikom doručenia prejavu vôle darcu obdarovanému, dochádza k
obnoveniu vlastníctva ex nunc t.j. od okamihu doručenia tohto jednostranného právneho úkonu. V tejto

súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že aj keď za tento jednostranný úkon by bolo možné považovať
doručenie samotnej žaloby, ani táto nespĺňa podmienku určitosti právneho úkonu z hľadiska vymedzenia
konkrétneho negatívneho správania žalovaného voči žalobkyni, pretože v žalobe je uvedené iba
všeobecne, že žalovaný sa mal správať veľmi škaredo, v rozpore s dobrými mravmi a nekresťansky,
zo žaloby teda nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti a skutkové vymedzenie takéhoto negatívneho

správania.
Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobkyňanepreukázalajednakdoručeniejednostrannéhoprávnehoúkonu
žalovanému, ktorý bol určitý v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka a taktiež vzhľadom na skutočnosť,
že v konaní nebolo preukázané, aby sa žalovaný správal voči žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi,
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v rámci darovacej zmluvy uzavretej dňa 21.3.1991 žalobkyňa
ako darkyňa darovala žalovanému ako obdarovanému polovicu nehnuteľnosti (záhrada a rodinný dom
s príslušenstvom), pričom zo žaloby vyplýva povinnosť vydať tieto nehnuteľnosti ako celok, pričom aj v
prípade, pokiaľ by boli splnené podmienky dôvodnosti žaloby, súd by žalobe v celom rozsahu vyhovieť

nemohol, pretože žalobkyňa ako darca bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností iba v podiele 1-ice.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešná
žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania
nepriznal s poukazom na skutočnosť, že ako dôvod hodný osobitného zreteľa vyhodnotil jednak slabú
sociálnu situáciu žalovanej, ktorá je iba poberateľkou dôchodku, ako aj skutočnosť, že v danom prípadesúúčastnícivblízkompríbuzenskomvzťahu(matkaasyn),pričomzvykonanéhodokazovaniajezrejmé,
že žalobu neiniciovala samotná žalobkyňa, ale jej dcéra, ktorá sa o ňu stará u ktorej žalobkyňa toho
času býva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.