Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220256
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/418/2012-61 zo dňa 04.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/418/2012-61 zo dňa 04.04.2014 p o
t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na návrh, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
1.374,30 eura z titulu majetkovej škody a sumy 274,86 eura z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na
skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie

exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere
s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod spisovou značkou EX 12512/2011. Súdny exekútor
podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku mal predložiť návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému súdu Komárno spolu so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím malo
dôjsť k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v

rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Žalobca poukázal na ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 a tiež v znení účinnom od 01.06.2010
do 31.05.2011. Poukázal na skutočnosť, že disponuje exekučnými titulmi a to rozsudkami Stáleho
rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej
literatúry vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie resp. zmierom ňou schváleným sa rozumeli
rozhodnutia o pracovných sporoch vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa
§ 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. s tým, že prejednávanie a rozhodovanie pracovných

sporov bolo ku dňu 01.02.1991 zrušené, avšak rozhodnutia rozhodcovských komisií a nimi schválené
zmiery ostali i naďalej vykonateľné, je to úplne iný právny inštitút ako rozsudok Rozhodcovského
súdu, ktorý je exekučným titulom podľa iného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a neskôr
Exekučného poriadku. Poukázal, že v exekúcii vedenej podľa označených procesných pravidiel jezaložená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Napokon žalobca označil ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku v znení účinnom od 01.02.2002 do 31.05.2010, podľa ktorého v tomto prípade sa nemal
robiť rozdiel medzi exekučnými titulmi a exekučný súd mal mať zákonnú povinnosť rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie
rozhodcovského súdu alebo napríklad notárska zápisnica.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 26.11.2013 poukázal na zmätočnosť
podania žalobcu, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy,
kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť
prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť,

že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie
neželanéhostavu,vdruhomrademázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V

podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na to, že dňa 23.04.2012 boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 a vzhľadom na to,
že dňa 28.09.2012 bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po
uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Vykonaním dokazovania oboznámením pripojených správ a dokladov, spisu Okresného súdu Komárno

sp. zn. 8Er/1038/2011 a po citovaní ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 a
2, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.05.2010; od 01.06.2010 do 31.05.2011;
od 01.06.2011), § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní súd dospel k záveru, že že návrh nie je dôvodný. Žalobca požaduje od

žalovaného náhradu majetkovej škody vo výške 1.374,30 eura a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo
výške 274,86 eura, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať
poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej
žalovaným súd vychádzal z tej skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 06.09.2011, o ktorej exekučný súd rozhodol dňa 20.03.2012. Exekúcia
bola začatá dňa 14.07.2011, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému
doručená 23.04.2012, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
exekučnému súdu dňa 06.09.2011, exekučný súd vydal citované uznesenie dňa 20.03.2012 a preto má
súd za to, že námietka premlčania nie je dôvodná pri akceptácii všeobecnej trojročnej premlčacej doby

podľa § 101 OZ.

K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody
príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúci citovaného zákona súd poukazuje, že v zmysle
vyjadrenia odporcu mu boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 27.09.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh vo veci samej
a teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukazuje, že je nepochybné,
že ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní
dňa 04.04.2014, lehota 6 mesiacov už uplynula.

Citovaný zákon ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia
byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. V tejto konkrétnej veci súd zistil, že dňa 06.09.2011 bola
exekučnému súdu doručená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Exekučný súd o žiadosti
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého rozhodol citovaným uznesením dňa 20.03.2012.Súd konštatuje, že o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté
v 15 dňovej lehote namietanej navrhovateľom. K tejto skutočnosti súd uvádza nasledovné. Exekúcia
bola začatá dňa 14.07.2011, v dôsledku čoho o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie exekučný súd rozhodoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 01.06.2011 k § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení od 01.06.2011. Znamená to, že v prípade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov sa na exekučný súd už nevzťahovala 15 dňová lehota určená na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Argumentácia žalobcu je preto v tomto smere zavádzajúca
a nemajúca oporu v platnej legislatíve. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje

za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na názor Ústavného
súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné
zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich
nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy, pretože aj

v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.

V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že exekučným titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok
a s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj
bez návrhu zastaví súd exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods.
2 v spojení s § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení do 01.06.2011 je extrémne krátka
na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych
a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený

označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie
NS SR sp. zn. Cdo/143/2011 z 18.12.2012).

Z vyššie uvedených dôvodov súd uvádza, že postup exekučného súdu vzhľadom na osobitný charakter

exekučného konania, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Z aktuálnej rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva
oprávnenie exekučnému súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy, pri ktorej si exekučný súd vyhodnocuje jej prípadnú neplatnosť. Súčasťou
exekučného spisu Okresného súdu Komárno 8Er/1038/2011 je aj zmluva o úvere zo dňa 05.10.2010

uzatvorená medzi oprávneným (žalobcom) a povinným, keď exekučný súd bol oprávnený skúmať
exekučný titul aj vo vzťahu k zmluve o úvere a zároveň brať do úvahy ustanovenia § 45 ods. 1, 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní. Súd opakuje, že obzvlášť pri spotrebiteľských veciach, je 15 dňová lehota
na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.05.2011 mimoriadne krátka na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok

náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti
exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. V záujme
hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec nezaoberal.
Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, žalovanému ako úspešnému účastníkovi v
konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach určených ustanovením
§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku (§ 156
ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 24.03.2015.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého spisového materiálu dospel k záveru,
že prvostupňový súd zistil riadne skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonané dokazovanievyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 a nasl. OSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými odvolací súd súhlasí. Preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 OSP rozsudok ako vecne
správny potvrdil aplikujúc pri jeho odôvodnení ustanovenie § 219 ods. 2 OSP.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP viazaný. Odvolateľ dôvod
odvolania, podľa ktorého mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, v odvolaní
žiadnym spôsobom nekonkretizoval. Odvolací súd preskúmaním veci a celého predchádzajúceho
konania takýto dôvod nezistil. Ani nevykonanie dôkazov podľa predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým

bybolažalobcoviodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožeovykonaníkonkrétnehodôkazurozhoduje
podľa § 120 OSP konajúci súd.

Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu bolo nepreukázanie podmienok na uplatnenie náhrady
škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nimi. Žalobca svoj návrh odôvodnil nedodržaním zákonom stanovenej lehoty 15 dní na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd sa však s uvedeným názorom nestotožnil, keďže lehota
15 dní sa vzťahuje len na prípady, keď súd v tejto lehote ,,poverí“ súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. V prípade ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nemal zákonodarca na mysli lehotu 15 dní
na vydanie akéhokoľvek rozhodnutia, ale iba na ,,poverenie“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Len samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje za porušenie základného práva

účastníka konania vzhľadom na potrebu zohľadnenia všetkých okolností. V exekučnom konaní v
predmetnej veci zo strany exekučného súdu nedošlo pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k porušeniu povinnosti vydať
rozhodnutie v zákonnej lehote. Žalobca preto jednu z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nepreukázal.

Exekučným titulom, na základe ktorého sa žalobca domáhal vydania poverenia, bol rozsudok
rozhodcovského súdu. Oprávnenie aj povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo doložky
vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

Keďže nebol preukázaný jeden z dôvodov zodpovednostného právneho vzťahu - žalobcom tvrdený
nesprávny úradný postup súdu, nebolo potrebné sa ďalej zaoberať výškou škody a nemajetkovej ujmy.

Exekučný súd v predmetnej veci postupoval v súlade s exekučným poriadkom, odvolací súd neprávny

úradný postup súdu a teda ani naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nezistil. Postupom súdu teda žalobcovi žiadna škoda nemohla
vzniknúť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, § 151 OSP
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP. Úspešný žalovaný si žiadne trovy odvolacieho konania
neuplatnil, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.