Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 20, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214773
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114214773.5

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: CP Inkaso, s.r.o., so
sídlom Hviezdova 1716/2, Praha 4, ČR, IČO: 29027241, zastúpený: Mgr. Peter Starinský, advokát, so
sídlom Bratislava, Panenská 13, p r o t i žalovanej: T. T., F.. XX.X.XXXX, T. H., P. XX, o zaplatenie
83.829,51 CZK a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 83.829,51 CZK s úrokmi vo výške 14,03% ročne od

23.5.2012 do zaplatenia, najneskôr do 17.4.2015 s úrokmi z omeškania vo výške 7,75% od 1.8.2011 do
zaplatenia, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 8478,23 CZK za obdobie od 31.7.2011 do 22.5.2012
a je tiež p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 441,42 Eur na
účet právneho zástupcu žalobcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 258,42 Eur, to všetko v
mesačných splátkach po 100 Eur počnúc mesiacom aprílom 2015 pod následkom straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom zmluvného úroku z úveru z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 27.5.2014 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 83.829,51 CZK s úrokom z
úveru vo výške 14,03% p.a. od 23.5.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 7,75% p.a. od
1.8.2011 do zaplatenia a kapitalizovaného zmluvného úroku za obdobie od 31.7.2011 do 22.5.2012 vo
výške 8.478,23 CZK. Nárok uplatnil zo zmluvy o úvere uzavretej medzi jeho právnym predchodcom
Českou sporiteľňou a.s. a žalovanou dňa 30.4.2008. Úver sa stal splatným ku dňu 31.7.2011 z dôvodu,

že žalovaná ho riadne nesplácala. Po zosplatnení uhradila ešte splátku dňa 22.5.2012, ktorá bola
započítaná na poplatky a zmluvné úroky.

Žalovaná uznala pohľadávku žalobcu a nepoprela ani jej výšku, hoci nespomínala si na výšku
poskytnutého úveru ani ňou uhradenú sumu. Žiadala však o povolenie mesačných splátok po 100 eur
vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. V súčasnosti je totiž na materskej dovolenke bez
príjmu, má však dostávať z Českej republiky dávky v materstve vo výške okolo 300 eur mesačne po
dobu 6 mesiacov a potom jej príjem bude predstavovať rodičovský príspevok vo výške okolo 200 Eur

mesačne. Jej manžel zarába 400 eur netto. Žalovaná má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým
deťom a to Radoslavovi, nar. 12.9.2010 a Nele nar. 31.1.2015. Navyše spolu s manželom spláca úver
z OTP banky po 188 eur mesačne, ktorý im bol poskytnutý vo výške 40.000 Eur. Nemá žiadne úspory
a spolu s manželom vlastní len byt, ktorý je založený v prospech banky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, zmluvou o úvere č. 3736967883, potvrdením o čerpaní
úveru, výzvou s výstrahou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 5.7.2011, oznámením o postúpení pohľadávky

zo dňa 12.4.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.10.2011 s prílohou, výpisom z účtu,potvrdením o prijatí a zápočtu platby zo dňa 22.5.2012, sadzobníkom Českej sporiteľne a.s. a zistil
tento skutkový stav:

Dňa30.4.2008bolauzavretámedziČeskousporiteľňoua.s.ažalovanouzmluvaoúvereč.3736967883,

ktorou bol žalovanej poskytnutý hotovostný úver 100.000Kč, ktorý sa zaviazala uhrádzať po 1852 Kč od
19.5.2008 do 17.4.2015, ktorý bol stanovený ako deň končenej splatnosti úveru.

V zmluve je uvedená úroková sadzba 14,03% p.a. (bod 9), ročná percentuálna sadzba nákladov 15,52%
(bod 12).

Žalovaná sa zaviazala zaplatiť banke aj cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver vo
výške 800 Kč, ktorá je splatná ku dňu podpisu zmluvy a cenu za správu a vedenie úverového účtu vo

výške 49 Kč za každý kalendárny mesiac (bod 11).

Možnosť predčasného zosplatnenia úveru bolo dohodnutá v bode 8, podľa ktorého banka je oprávnená v
ňou určenej lehote požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, ak klient je v omeškaní
so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo splatením viac než dvoch splátok v
dohodnutej lehote.

Žalovaná úver riadne nesplácala. Celkovo zaplatila len 8 splátok, poslednú dňa 17.2.2011, ale
predchádzajúca splátka je zo dňa 17.8.2009. Česká sporiteľňa preto listom zo dňa 5.7.2011 vyzvala
žalovanú k okamžitej úhrade dlžnej sumy vo výške 6.370 Kč najneskôr do 30.7.2011 s upozornením,
že v prípade, ak pohľadávka v stanovenej lehote nebude uhradená, stane sa celý zostatok úveru s
príslušenstvom splatným dňom nasledujúcim po uplynutí stanovenej lehoty. Žalovaná pritom potvrdila,

že tento list jej bol doručený.

Po zosplatnení úveru žalovaná uhradila ďalšiu splátku dňa 22.5.2012, ktorá však bola započítaná na
poplatky vo výške 920 Kč a zmluvný úrok vo výške 1059,68 Kč (č.l. 24).

Podľa výpisu z predmetného úverového účtu ku dňu zosplatnenia dlh žalovanej predstavoval sumu
83.829,51 Kč.

V súlade s nariadením európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky(RímI.)článok4„rozhodnéprávopri absenciivoľby“bod1.bpokiaľnedošlokvoľberozhodného
práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8 zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

Podľa § 497 Obchodného zákonníku smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka

poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté
peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 498 Obchodného zákonníku strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem
smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany
nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty,

a v téže měně platit úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníku dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je zároveň potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu
opäť podľa českej právnej úpravy konkrétne Občanského zákonníku v znení účinnom v čase uzavretiazmluvy. Konkrétne podľa § 52 ods. 1 OZ spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o
dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé
straně dodavatel.

Podľa § 52 ods. 2 OZ dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své
obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná
v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver. Ten je upravený zákonom č. 321/2001 Sb. o některých
podmínkáchzjednávaníspotřebitelskéhoúvěru.Opäťjepotrebnévychádzaťzozneniazákonaúčinného

v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 321/2001Sb. smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být
uzavřená písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2.

Podľa § 6 zákona č. 321/2001 Sb. nesplňuje-li smlouva o poskytnutí spotřebitelského úvěru náležitosti

uvedené v § 4, pokládá se spotřebitelský úvěr za úvěr úročený ve výši diskontní sazby platné v době
uzavření smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, uveřejněné pro příslušné období Českou
národní bankou; ujednání o jiných platbách na spotřebitelský úvěr se stávají neplatnými, to vše s
účinností ode dne, kdy spotřebitel tuto skutečnost uplatní u věřitele.

Súd nezistil chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, navyše žalovaná v tomto

smere neuplatnila žiadnu námietku.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a
dohodnuté zmluvné podmienky súd považoval za dôvodné žalobe vyhovieť okrem doby, do ktorej má
žalovaná platiť zmluvné úroky. Podľa žaloby tento nárok si žalobca uplatnil do budúcna a do až to
zaplatenia istiny. Podľa súdu je však táto doba limitovaná časovým trvaním pôvodne dohodnutej doby

trvania úveru. Úver mala žalovaná splatiť podľa zmluvy do 17.4.2015 a do tejto doby má aj platiť zmluvné
úroky.

Uvedenou problematikou sa zaoberal aj Krajský súd v Prešove, ktorý vo svojom rozsudku 6Co 182/2011
zo dňa 18.9.2012 vyslovil tento právny názor: „Pokiaľ si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie
a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej splatnosti nevráti, prichádzajú do úvahy za

obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten
má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny
strop... Za čas po splatnosti úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecným záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna

konštrukcia navýšenia úrokov z omeškania o úroky za úver, napríklad zmluvnou podmienkou o platení
úrokov za úver do zaplatenia aj po splatnosti úveru a teda počas omeškania. Úverové obdobie nie
je podstatnou zložkou úveru, ale pokiaľ sa úver podmieňuje úverovým obdobím, zákonite nastáva
zmluvne dohodnutá splatnosť úveru a ku dňu splatnosti má dlžník povinnosť zaplatiť úver a úroky... Ak
preto žalobca argumentuje tým, že mu zmluva umožňuje uplatňovať súčasne tak úroky, ako aj úroky

z omeškania z jednej a tej istej istiny, v tejto časti je zmluva pre rozpor so zákonom neplatná (§ 39
OZ)... Odplatné úroky sankčnú povahu nemajú a uvedená konštrukcia je v rozpore s ratio legis tak
úrokov ako aj úrokov z omeškania a je preto neprijateľná“. Na podporu tohto názoru možno poukázať aj
na uznesenie Najvyššie súdu SR 4Obo 143/98, v odôvodnení ktorého NS SR zdôraznil, že dohodnutéúroky z poskytnutých úverových prostriedkov patria len do splatnosti jeho dlhu. Podobne možno
poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR IV:US 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, ktorý odmietol
sťažnosť veriteľa ako neopodstatnenému. Tá sa týkala rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 29C

131/2011-127 a rozsudku Krajského súdu v Prešove 2Co 30/2012-145 zo dňa 30.5.2012. Súdy totiž
taktiež vyslovili názor, že pri zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už
úrokov z úveru. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu
v podobe úrokov z úveru a úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. Ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že

namietané rozhodnutie krajského súdu bolo zjavne neodôvodnené resp. také, ktoré by popieralo zmysel
práva na súdnu ochranu.

Súd teda zaviazal žalovanú k plateniu zmluvného úroku len do doby konečnej splatnosti úveru podľa
zmluvy a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Úroky z omeškania súd priznal s poukazom na § 517 ods. 2 Občanského zákonníka: jde-li o prodlení
s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení,

není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení
stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení účinnom od 1.7.2009 výše úroku z prodlení
odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního
pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm

procentních bodů.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keďže žalobca mal neúspech len v nepatrnej
časti uplatneného nároku. Súd totiž nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré
možno uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Zlú sociálnu situáciu žalovanej totiž zohľadnil pri povolení
splátokspoukazomna§160ods.1vetudruhúO.s.p.Žalovanásatotižsprávalanezodpovedne,nakoľko

z poskytnutého úveru uhradila len nízku sumu, preto by bolo v rozpore s ideou spravodlivosti, aby v
podstate úspešnému žalobcovi nemala byť priznaná náhrada trov konania. Tieto predstavujú zaplatený
súdny poplatok zo žaloby vo výške 183 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 258,42 Eur. Z hodnoty
sporu vo výške 3.054,45 eur (83.829,51 CZK) predstavuje tarifná odmena za 1 úkon právnej služby
121,17 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Vykonané boli dva úkony právnej služby a to

prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3
vyhlášky 2 x 8,04 Eur, takže úhrne trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 258,42 Eur ( 2 x 121,17
+ 2 x 8,04).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.