Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312215564
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312215564.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek

senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: BergHOFF
SLOVAKIA, s. r. o., Družstevná 26, Humenné, IČO: 36 487 457, zast.: AK KRAJŇÁK & PARTNERS, s. r.
o., Drieňová 34, Bratislava, IČO: 47 233 427, proti žalovanému: TOMO STORE, s. r. o., Pekná cesta 6a,
Bratislava, IČO: 35 804 408, zast.: AK ECKER - KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie Martina Benku
9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie sumy 2.305,93 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/45/2013-128 zo dňa 10. 12. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/45/2013-128 zo dňa 10. 12.

2013 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.305,93 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 05. 04. 2012 do 09. 11. 2012,
zo sumy 2.000,- Eur od 05. 04. 2012 do 23. 11. 2012, zo sumy 1.694,07 Eur od 05. 04. 2012 do 04. 12.
2012, zo sumy 2.305,93 Eur od 05. 04. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 12. 10. 2012 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 8.000,- Eur s príslušenstvom titulom kúpnej ceny na základe uzavretej kúpnej zmluvy
zo dňa 14. 03. 2012, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar špecifikovaný vo faktúre č.

20120002 zo dňa 21. 03. 2012, splatnej dňa 04. 04. 2012 na sumu 18.000,- Eur, z ktorej žalovaný
uhradil časť kúpnej ceny 10.000,- Eur dňa 24. 04.2 012. Počas konania na súde prvého stupňa zobral
žalobca žalobu z dôvodu úhrady späť v časti o zaplatenie sumy 4.000,- Eur a sumy 1.694,07 Eur.
Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 2.305,93 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa na
základe vykonaného dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to s prihliadnutím na neuznanie
jednostranného započítania žalovaného zvyšku kúpnej ceny titulom vád klimatizácie a náhrady škody
za opravu klimatizácie - výmenou kompresora, nakoľko dôkazné bremeno bolo v tomto smere na strane

žalovaného, ktorý ho nezvládol a nebola preukázaná dôvodnosť jednostranného započítania zvyšku
kúpnej ceny 2.305,93 Eur s príslušenstvom. Uzavrel, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
vznikol konkludentne na základe ústnej dohody a priameho plnenia odovzdaním predmetu kúpy po
predchádzajúcom užívateľovi, ktorým bol žalobca, odovzdávajúcim protokolom zo dňa 14. 03. 2012.
Samotný zmluvný vzťah zakladá faktúra číslo 20120002 zo dňa 21. 03. 2012, splatná 04. 04. 2012 na
sumu 18.000,- Eur, podľa ktorej žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ potvrdili odovzdanie
a prevzatie predmetu kúpnej zmluvy, a to vybavenie predajne AVION. Za spornú sa považovala suma

uplatňovaná jednostranným započítaním pohľadávky žalovaným uplatnená voči žalobcovi dňa 07. 01.
2013 podľa § 358 Obchodného zákonníka, započítaná k faktúre žalobcu faktúrou žalovaného čísloFAV1200222 zo dňa 23. 11. 2012, splatnou dňa 07. 12. 2012 na sumu 2.305,93 Eur a za výmenu
poškodeného kompresora od spoločnosti ENERKLIMA, s. r. o., Nitra. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky vhodnej na započítanie, nebol preukázaný

právny titul pohľadávky na započítanie, pri preberaní klimatizácie nebola preskúšaná ani funkčnosť
klimatizácie a vady klimatizácie boli kvalifikovaným spôsobom uplatnené až 29. 06. 2012, čo nebolo
bez zbytočného odkladu. Žalovaný svoju povinnosť kupujúceho prezrieť klimatizačné zariadenie „bez
zbytočného odkladu“ a vykonať skúšku funkčnosti ako aj pravidelnú údržbu a prečistenie klimatizácie
zanedbal a vykonal až dňa 12. 06. 2012 preskúšanie, podľa protokolu o servisnom zásahu č. 67/2012 zo

dňa 12. 06. 2012 a následne reklamáciu vád klimatizácie dňa 29. 06. 2012 a po preskúšaní spoločnosťou
TZBtech Piešťany následne vykonala opravu tretia spoločnosť ENERKLIMA, s. r. o., ktorá vykonala
opravu klimatizácie výmenou kompresora a vystavila faktúru Fa V1200222 zo dňa 23. 11. 2012, splatnú
dňa 07. 12. 2012 na sumu 2.305,93 Eur, ktorú žalovaný uhradil ENERKLIME, s. r. o. dňa 03. 12.
2012 a tento záväzok už treba posudzovať ako náhradu škody zmysle § 373 Obchodného zákonníka.
Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal splnením predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu a

dospel k záveru, že protiprávny úkon na strane žalobcu nebol preukázaný, pretože žalobca neporušil
zmluvný vzťah, ktorý vznikol konkludentne a žalobca ako predávajúci odovzdal žalovanému ako
kupujúcemu predmet kúpy za dohodnutú kúpnu cenu 18.000,- Eur. Dôkazné bremeno na preukázanie
jednostranného započítania titulom vád klimatizácie bolo na strane žalovaného, ktorý ho nezvládol a
nepreukázal dôvody a podmienky pre jednostranné započítanie vád klimatizácie. Prvostupňový súd

preto jednostranné započítanie pohľadávky žalovaného z 05. 12. 2012 do výšky zvyšku nezaplatenej
kúpnej ceny 2.305,93 Eur s príslušenstvom neuznal za dôvodné ani z hľadiska vád klimatizácie ani
z hľadiska objektívnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil podľa § 409 a nasl., podľa § 373, podľa § 580, § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods.
2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. V odvolaní uviedol, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
nakoľko počas celého prvostupňového konania bolo so spoločníkom žalobcu - Ing. Michalom Krajňákom
konané ako s účastníkom konania. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu, jeho konateľom

jeĽudmilaKrajňáková.Ing.MichalKrajňák,ktorýbolprítomnýnavšetkýchpojednávaniach,vspoločnosti
žalobcu figuruje len ako spoločník. Občiansky súdny poriadok jednoznačne stanovuje subjekty, ktoré
možno považovať za účastníkov konania a v prípade právnických osôb v § 21 taxatívne vymedzuje
okruh osôb, ktoré sú v občianskom súdnom konaní oprávnené za právnickú osobu konať. Žalovaný
vyjadril názor, že počas prvostupňového konania sa ako s účastníkom konania konalo s osobou, ktorá

v postavení účastníka v zmysle O.s.p. nemôže byť, resp. nie je oprávnená konať za účastníka konania,
ktorým je právnická osoba. Ďalej mal za to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď
dospel k záveru, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť kupujúceho prezrieť klimatizáciu bez zbytočného
odkladu a až dňa 12. 06. 2012 vykonal preskúšanie, na základe ktorého dňa 29. 06. 2012 uplatnil
voči žalobcovi ako predávajúcemu reklamáciu, ako aj keď dospel k záveru, že žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno na preukázanie jednostranného započítania. Poukázal na výsledky dokazovania,
z ktorého vyplýva, že skúška predmetného klimatizačného zariadenia bola zistená v sobotu 24. 03.
2012, pričom kúpna zmluva bola uzatvorená 14. 03. 2012. Uvedené vyplýva z e-mailu zo dňa 28.
03. 2012, ktorý bol zasielaný aj žalobcovi. Žalovaný ustálil deň 24. 03. 2012 ako dátum, kedy sa
vada po prvýkrát prejavila. Žalobca ako riešenie odstránenia vady v tom čase navrhol výmenu ističov,

pričom spoločník žalobcu na pojednávaní potvrdil, že prebiehali telefonické rozhovory o spôsobe
odstraňovania vzniknutej vady. Žalobca teda o existencii danej vady bol upovedomený už v marci
2012, pričom v tomto období prebiehala komunikácia o jej odstraňovaní. Ďalej uviedol, že výmena
ističov sa ukázala ako nedostatočná a neviedla k odstráneniu vadného stavu. Nakoľko žalobca k
odstráneniu vád napriek vedomosti o ich existencii nepristúpil, žalovaný považoval za nutné určiť

povahu vady tovaru. Uvedené bolo dosiahnuté práve až servisným zásahom zo dňa 12. 06. 2012.
Žalovaný zdôraznil, že pohľadávka, ktorá bola predmetom jednostranného započítania žalovaného
uskutočneného voči žalobcovi, vznikla z titulu nároku na náhradu škody. Nakoľko si žalobca nesplnil
povinnosť na základe opakovaných výziev na odstránenie vady a k takémuto odstráneniu nepristúpil,
dopustil sa porušenia jeho povinnosti. Žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie náhrady škody, pričom

mu poskytol aj dodatočnú lehotu na úhradu pohľadávky. Nakoľko žalobca túto pohľadávku neuhradil,
boli splnené predpoklady pre vykonanie jednostranného započítania vzájomných pohľadávok. Ďalejžalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa ohľadom servisných opatrení,
keď súd prvého stupňa vychádzal z tvrdení žalobcu, že počas preberania klimatizácie upozorňoval
žalovaného na potrebu jej prečistenia, doplnenia jednotky s chladiacimi médiami, ako aj preskúšanie

elektrických obvodov. Žalovaný s týmito tvrdeniami nesúhlasí a popiera, že by ho žalobca na potrebu
vykonania akýchkoľvek skúšok upozornil. Uviedol, že žalobca pritom nepredložil akýkoľvek dôkaz,
ktorý by preukazoval, že z jeho strany skutočne došlo k akémukoľvek upozorneniu ohľadom údržby
predmetnej klimatizácie. Poukázal v tejto súvislosti na výpoveď svedka A. C., ktorý bol prítomný pri
preberaní predmetnej klimatizácie a potvrdil, že žalobca žalovaného na potrebu akejkoľvek údržby

vonkoncom neupozornil. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam tiež pri vyvodzovaní záveru, že žalovaný si nesplnil povinnosť prezrieť klimatizačné zariadenie
„bez zbytočného odkladu“. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalovaný problémy s klimatizáciou
zistil dňa 24. 03. 2012, pričom k prevzatiu tovaru došlo dňa 14. 03. 2012. Súd prvého stupňa však
napriek uvedenému v napadnutom rozsudku nesprávne konštatuje, že preskúšanie bolo vykonané 12.
06. 2012. Žalovaný napokon v odvolaní namietal, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko rozsudok je možné pre zmätočnosť a nejasnosť formulácií
použitých v jeho odôvodnení hodnotiť ako nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovaného prvostupňový
súd absolútne nesprávne označoval servisné opatrenia, nesprávne definoval podstatu jednostranného
započítania a odporoval si v aplikácii lehoty 8 dní na uplatnenie zodpovednosti z vád tovaru. Ohľadom
poslednej menovanej nesprávnosti poukázal na stranu 11 napadnutého rozsudku, kde sa uvádza, že

za primeranú lehotu je možné považovať lehotu 8 dní a zároveň sa uvádza, že u nás sa lehota „bez
zbytočného odkladu“ posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Ďalej poukázal na stranu 14
napadnutého rozsudku, kde sa prvostupňový súd odvoláva práve na lehotu 8 pri určovaní, či boli vady
tovaru uplatňované bez zbytočného odkladu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd
žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril dňa 21. 03. 2014 a uviedol, že spoločník žalobcu v
rámci e-mailovej či telefonickej komunikácie nenavrhoval žalovanému žiadny spôsob odstránenia vady.
Súčasne nebol zo strany žalovaného ani vyzvaný na to, aby vadu odstránil, bol len informovaný, že
nastali pri rekonštrukcii priestorov problémy s klimatizačnou jednotkou, no počas celej doby zdôrazňoval

a trval na tom, že v čase odovzdania zariadenia predajne, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy, teda
aj klimatizačnej jednotky, bol kompresor plne funkčný a upozorňoval žalovaného na potrebu vykonania
revízieaservisnýchopatreníklimatizačnejjednotkyvzhľadomnato,žeišloopredajpoužívanéhotovaru.
Vo vzťahu k zisťovaniu povahy vady poukázal na to, že v čase odovzdania predmetnej klimatizačné
jednotky žalovanému bola táto kompletne odkrytá, podhľad bol odstránený. Žalovaný nepožadoval

vyskúšanie uvedeného zariadenia, avšak mal reálnu možnosť si funkčnosť klimatizačnej jednotky
vyskúšať. V súvislosti s e-mailovou komunikáciou zo dňa 28. 03. 2012 poukázal žalobca na znenie:
„...riešili sme to s realizátorom stavby s pánom C. a technikmi Avionu, ale nezistili sme príčinu v
systémoch, ktoré má Avion napojené na velín, nevykazujú žiadnu poruchu, výmena vzduchu a vetranie
funguje“. Z uvedeného jasne vyplýva, že v danom čase nedošlo k preskúšaniu predmetného zariadenia

odborníkmi na klimatizačné zariadenie. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že žalovaný zanedbal
povinnosť uvedenú v § 427 Obchodného zákonníka, t. j. povinnosť prezrieť tovar podľa možností čo
najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare. Žalovaný si túto povinnosť splnil až v čase,
keď predmetná klimatizačná jednotka bola už nefunkčná. Zároveň poukázal aj na vyjadrenie svedka
C., ktorý na pojednávaní uviedol, že „vedeli, že sa jedná o používané zariadenie“. Súčasne svedok

potvrdil, že osoby prítomné pri odovzdávaní predmetov kúpnej zmluvy vedeli, že klimatizačné zariadenie
si bude vyžadovať pravidelnú údržbu, ako aj čistenie a chladenie, keď uviedol: „každé zariadenie si to
vyžaduje“. Ďalej má žalobca za to, že zo strany žalovaného nebola splnená ani povinnosť v zmysle § 428
Obchodného zákonníka, t. j. povinnosť oznámiť predávajúcemu - žalobcovi vady tovaru bez zbytočného
odkladu potom, čo vady zistil alebo pri vynaložení odbornej starostlivosti mal zistiť pri prehliadke. K

informovaniuzostranyžalovanéhodošloažpísomnosťouzodňa29.06.2013.Vyjadrilsúhlassnázorom
súdu prvého stupňa v súvislosti s nárokom na náhradu škody v zmysle § 373 Obchodného zákonníka,
že neboli splnené podmienky uplatňovania tohto nároku, nakoľko protiprávny úkon na strane žalobcu
nebol preukázaný. Ohľadom námietky žalovaného, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci z dôvodu, že v konaní sa konalo s Ing. Michalom Krajňákom, ktorý

je spoločníkom žalobcu, žalobca poukázal na generálnu plnú moc udelenú žalobcom Ing. MichaloviKrajňákovi dňa 14. 12. 2009. S poukazom na uvedené považoval žalobca rozsudok prvostupňového
súdu za vecne správny a navrhoval ho potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa §

212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

V danom prípade je potrebné dôsledne odlišovať nároky z vád tovaru podľa § 436 a § 437 Obchodného
zákonníka a nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Vzájomný vzťah týchto
nárokov upravuje § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nároky z vád tovaru sa
nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia

uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437,
nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

Žalovaný pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolaní zdôrazňoval, že pohľadávka, ktorá bola
predmetom jednostranného započítania uskutočneného voči žalobcovi, vznikla z titulu nároku na
náhradu škody. Uvedené tvrdenie korešponduje aj s obsahom listu - Oznámenie o jednostrannom

započítaní pohľadávky zo dňa 07. 01. 2013 adresovanom žalovaným žalobcovi, v ktorom je uvedené
„záväzok spoločnosti BergHOFF Slovakia, s. r. o. voči spoločnosti TOMO STORE, s. r. o. 2.305,93 Eur;
titul vzniku: náklady spoločnosti TOMO STORE, s. r. o. nevyhnutné na odstránenie vady kompresora
na klimatizačnej jednotke Aermec CXE600HT; spoločnosť TOMO STORE, s. r. o. opakovane žiadala
spoločnosť BergHOFF Slovakia, s. r. o., aby pristúpila k odstráneniu vady klimatizačnej jednotky, a to

listom zo dňa 29. 06. 2012 a listom zo dňa 20. 08. 2012; spoločnosť TOMO STORE, s. r. o. musela
následne pristúpiť k odstráneniu vzniknutých vád na vlastné náklady, a to prostredníctvom spoločnosti
ENERKLIMA, s. r. o.“.

Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyplýva, že žalovaný namietal vady tovaru listom
zo dňa 29. 06. 2012 a opätovne listom zo dňa 20. 08. 2012 a žiadal o odstránenie vád formou opravy.

Keďže žalobca vady neodstránil, pristúpil žalovaný k ich odstráneniu, a to prostredníctvom tretej osoby
(ENERKLIMA, s. r. o.), ktorá za opravu klimatizačnej jednotky vystavila faktúru č. FAV1200222 na sumu
2.305,93 Eur.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené nemohol uznať pohľadávku žalovaného vo výške 2.305,93 Eur,
ktorá mala vzniknúť z titulu náhrady škody, za spôsobilú na započítanie voči pohľadávke žalobcu,

uplatnenej v tomto konaní. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka totiž vyplýva,
že nároky z vád v rozsahu, v ktorom mohli a mali byť vysporiadané ujmou vzniknutou vadným plnením,sú z náhrady škody vylúčené. Uvedené ustanovenie má na mysli iba škodu následnú, ktorá vznikne ako
dôsledok vadného plnenia, a preto nemožno požadovať z titulu náhrady škody reparáciu reklamovanej
vady, ktorá je jedným z nárokov vád tovaru. Obchodný zákonník však neumožňuje, aby si kupujúci

odstránil vady sám alebo pomocou tretej osoby na náklady predávajúceho (totožne: Patakyová, M. a
kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 1 324 s.).

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nemohol uznať pohľadávku žalovaného vo výške
2.305,93 Eur za spôsobilú na započítanie ani z titulu nárokov z vád tovaru (čo žalovaný ani nežiadal),
nakoľko žalovaný si uplatnil ako nárok z vád tovaru opravu tovaru, čo uviedol v liste zo dňa 29. 06. 2012

a zo dňa 20. 08. 2012. V zmysle § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka uplatnený nárok nemôže kupujúci
meniť bez súhlasu predávajúceho. Takisto podľa § 437 ods. 5 ak predávajúci neodstráni vady tovaru
v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo
od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa
odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez
súhlasu predávajúceho meniť.

Keďže žalovaný neoznámil žalobcovi, že žiada zľavu z kúpnej ceny vo výške 2.305,93 Eur po tom,
čo žalobca uviedol, že neuznáva svoju zodpovednosť, nemožno žalovanému priznať nárok z titulu vád
tovaru - zľavu z kúpnej ceny. Navyše podľa tvrdenia žalovaného jeho pohľadávka vo výške 2.305,93
Eur ani nie je pohľadávkou z titulu nároku vád tovaru, ale z titulu nároku na náhradu škody. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd konštatuje, že ani pohľadávka z titulu nároku z vád tovaru nie je spôsobilou

na započítanie proti pohľadávke žalobcu.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi však náhradu trov nepriznal, pretože si

náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.