Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/131/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206929
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206929.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa
Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, Ulica 29. augusta č. 8, IČO: 30807484, proti odporcovi F.. W.
Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., Ul. F. XX, občanovi SR, o zaplatenie 908,33 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 3.4.2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na náhradu škody vo
výške 908,33 €, ktorej sa mal dopustiť pri výkone funkcie súdneho exekútora. Dňa 22.1.2004 navrhovateľ
Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava podľa § 291 ods. 3, písm. a/ a b/ zákona č. 460/2003 Z.z.
o sociálnom poistení prevzala spisy vymáhania pohľadávok, ktoré neboli do 31.1.2003 vybavené a
vznikli z činnosti Národného úradu práce, Okresného úradu práce, Revúca. Národný úrad práce -
Okresný úrad práce Revúca ako oprávnený podal dňa 24.4.2002 návrh na vykonanie exekúcie voči
povinnému L. Z. u odporcu F.. W. Z. súdneho exekútora na vymoženie dlžnej sumy a to príspevku
na poistenie v nezamestnanosti, ako aj ďalšieho penále s dennou penalizáciou 0,2% z dlžnej sumy
nedoplatku na podklade rozhodnutí č. 107/2001-3651/2001 a č. 107/2001-3650/2001 zo dňa 22.10.2001
právoplatných dňa 14.11.2001. Okresný súd Revúca vydal dňa 5.12.2002 poverenie na vykonanie
exekúcie pre odporcu súdneho exekútora F.. W. Z., Exekútorský úrad C., A. č. 2. Odporca ako poverený
súdny exekútor vydal dňa 17.12.2002 upovedomenie o začatí exekúcie pod č. EX 514/2002. Rovnako
Národný úrad práce Revúca ako oprávnený podal dňa 24.4.2002 návrh na vykonanie exekúcie voči
povinnému L. Z. - L. u odporcu F.. W. Z., súdneho exekútora na vymoženie dlžnej sumy príspevku na
poistenie v nezamestnanosti a ďalšieho penále s dennou penalizáciou 0,2% z dlžnej sumy nedoplatku.
Na základe rozhodnutí č. 108/2001-3655/2001, rozhodnutia č. 108/2001-3653/2001, rozhodnutia č.
108/2001-3654/2001, rozhodnutie č. 108/2001-3652/2001 všetky zo dňa 22.10.2001, právoplatné
14.11.2001. Okresný súd Revúca vydal dňa 1.7.2002 poverenie na vykonanie exekúcie pre odporcu
súdneho exekútora JUDr. W. Z. na začatie exekúcie. Odporca ako poverený súdny exekútor dňa
18.10.2002 vydal upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. EX 515/2002. Dňa 20.5.2013 predložil L.
Z. povinný Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava príjmové pokladničné doklady z Exekútorského úradu
súdneho exekútora F.. W. Z. - odporcu preukazujúce uhradenie svojich záväzkov. Následne 5.12.2013
bolo nahliadnutím do exekučného spisu u ustanoveného zástupcu X.. X. V. zistené, že 15.3.2005 bola
vymožená pohľadávka v exekučnom konaní č. 514/2002 vo výške 303,72 € a 15.3.2005 bola vymožená
pohľadávka aj v exekučnom konaní č. EX 515/2002 v sume 2.212,51 €. Následne navrhovateľ zistil, že
stále eviduje nedoplatok v exekučnom konaní EX 514/2002 vo výške 49,02 € a v exekučnom konaní
EX 515/2002 vo výške 859,31 €. Odporca F.. W. Z. vymožené sumy z exekučných konaní zadržuje u
seba a do dňa podania návrhu na súd prijaté plnenia od povinného nevydal oprávnenému a nepoukázal

mu dlžnú sumu v celkovej žalovanej výške 908,33 €. Zadržiavaním úhrad od povinného a nečinnosťou
súdneho exekútora s poukazom na § 46 Exekučného poriadku dochádza k rozporu s ustanoveniami
exekučného poriadku a porušovaním povinností exekútora. Zároveň exekútor porušuje svojim konaním
zmluvu o vykonaní exekúcie, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným, t.j. navrhovateľom a súdnym
exekútorom, t.j. odporcom, pričom porušil zákon a nepoukázal platby povinného v prospech účtu
oprávneného do 7 dní.

Tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a dňa 16.7.2014 vydal vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor, v ktorom namietol premlčanie nároku
uplatňovaného v tomto konaní. Následne po doručení predvolania na pojednávanie sa odporca na
pojednávanie nedostavil. Súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti vzhľadom na
zlý zdravotný stav a následne zaslal vyjadrenie, v ktorom namietal aj premlčanie a opätovne uviedol,
že žalobca si uplatňuje právo na náhradu škody voči nemu ako fyzickej osobe napriek tomu, že je stále
súdnym exekútorom a teda nemôže za túto zodpovedať ako občan fyzická osoba v zmysle ustanovení
občianskeho zákonníka. Navyše tak ako je označený nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide, keďže nositeľom tejto hmotnoprávnej povinnosti nie je F.. W. Z.. Z týchto dôvodov žiadal
návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne a na čas vykázané, neúčasť
ospravedlnil prostredníctvom e-mailu odoslaného 12.3.2015 bez uvedenia dôvodu s tým, že poprosil o
stanovenie náhradného termínu pojednávania. S poukazom na ustanovenie § 119 O.s.p. súd oznámil
navrhovateľovi, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko nie sú splnené zákonné
podmienky. Súčasne s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol.

Navrhovateľ k návrhu pripojil protokol o odovzdaní a prevzatí agendy vymáhania pohľadávok uzavretý
medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca a preberajúcim Sociálnou poisťovňou, pobočka
Rožňava č. 2004/83, z ktorého bolo zistené, že celú agendu po úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
v dôsledku zákonných zmien podľa § 291 ods. 3, písm. a/, b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení odovzdávajúci odovzdáva na vymáhanie práve navrhovateľovi pri všetkých pohľadávkach, ktoré
neboli do 31.12.2003 vybavené v štruktúre uvedenej v bode 3 a ktoré vznikli z činnosti Národného úradu
práce - Okresného úradu práce v Revúcej. Súčasťou protokolu je príloha podľa upresnenia. Protokol bol
podpísaný 22.1.2004 za odovzdávajúceho ako aj za preberajúceho a súčasťou návrhu je aj zoznam,
kde pod radovým č. 154 a 157 figurujú pohľadávky z exekučných konaní EX 514/2002 a EX 515/2002.

Dňa 14.1.2004 oznámil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca Exekútorskému úradu Zvolen,
súdny exekútor Bc. W. Z., C., A. č. X zmenu oprávneného s poukazom na zákonné zmeny aj pokiaľ sa
týka spisov EX 515/2002 a EX 514/2002.

Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce Revúca zo dňa
22.10.2011 č. jednacie 107/2001-3651/2001 s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou, ako aj
rozhodnutie č. 107/2001-3650/2001 zo dňa 22.10.2001, ktoré boli exekučnými titulmi, súčasne návrh
na vykonanie exekúcie zo dňa 12.4.2002 práve za účelom vymoženia pohľadávok v zmysle uvedených
rozhodnutí a upovedomenie o začatí exekúcie v exekučnej veci EX 514/2002 zo dňa 17.12.2002.

Navrhovateľ k návrhu pripojil fotokópie príjmových pokladničných dokladov o úhradách zo strany
povinného.

Dňa 5.12.2013 poskytol Mgr. X. V., súdny exekútor, Exekútorský úrad Martin vyjadrenie, v zmysle ktorého
bolo zistené, že súdny exekútor Z. prestal vykonávať svoju činnosť exekútora a za zástupcu mu bol práve
ustanovený X.. X. V. dňom 18.11.2009. Exekučné spisy neboli zápisnične prevzaté, avšak aj napriek
tomu boli zabezpečené. Dôvodom zápisničného neprevzatia spisov je fakt, že F.. Z. nebol do dnešného
dňa z funkcie exekútora odvolaný a hrozila strata, resp. poškodenie exekučných spisov. Taktiež môže
F.. Z. aj naďalej nakladať so svojimi bankovými účtami čomu X.. V. nemôže zabrániť. Na uvedené
účty prichádzajú stále finančné prostriedky. Taktiež je pripojený prehľad úhrad evidovaných k spisu EX
514/2002 a EX 515/2002.

Súčasťou návrhu je zmluva o vykonaní exekúcie vo veci EX 514/2002 uzavretá medzi oprávneným
Národný úrad práce - Okresný úrad práce Revúca a súdnym exekútorom W. Z.. Zmluva je uzavretá dňa
17.12.2002.

Súčasne k návrhu pripojil navrhovateľ aj rozhodnutia vo veci 108/2001-3652/2001 zo dňa 22.10.2001
opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, rozhodnutie č. 108/2001-3654/2001 zo dňa
22.10.2001 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, rozhodnutie č. 108/2001-3653/2001 zo
dňa 22.10.2001 a rozhodnutie č. 108/2001-3655/2001 zo dňa 22.10.2001 taktiež opatrené doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti. Aj pri týchto rozhodnutiach bol podaný návrh na výkon exekúcie k
súdnemu exekútorovi, Exekútorský úrad W. Z., ktorý tvorí súčasť návrhu a upovedomenie o začatí
exekúcie vo veci EX 515/2002 Exekútorským úradom W. Z., súdnym exekútorom C.. Súčasťou je aj
zmluva o vykonaní exekúcie EX 515/2002 uzavretá s právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
zo dňa 18.10.2002.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
exekučný poriadok) je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len exekučná činnosť).

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Exekučného poriadku má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti postavenie verejného činiteľa.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor
zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon
upravuje
a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý sa už podrobne
zaoberal postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci. Vo svojom náleze sp. zn. PL.ÚS
49/03 uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu)
verejnej (štátnej) moci a z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iné kritéria než na právne postavenie
subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy
štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie práva a povinnosti a obmedzenia

zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora
je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho
záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy v rozsahu ustanovenej zákonom. Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods.
1 v spojení s ustanovením § 4 ods. 1, písm. a/ bodom 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva,
že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to
potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
exekučnej činnosti súdnym exekútorom (PL.ÚS 49/03).

V danej veci sa domáha navrhovateľ vydania plnenia vo výške 908,33 €, ktoré mu neoprávnene odporca
ako súdny exekútor zadržiava a nerešpektuje zákon, jednak exekučný poriadok, ako aj dohodu uzavretú
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom a to zmluvu o vykonaní exekúcie vo veciach
sp. zn. EX 514/2002 a EX 515/2002. Medzi účastníkmi exekučného konania tu ide o verejnoprávny
vzťah, ktorý zabezpečuje funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného
konania ako nositeľ zvrchovanej verejnej moci. Preto vzhľadom na povahu vzťahu, ktorý tu vzniká medzi
súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a medzi povinným ako účastníkom exekučného
konania nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu, ale k nároku na
náhradu škody. Rovnako je to aj v prípade vo vzťahu medzi súdnym exekútorom a oprávneným v tomto
prípade navrhovateľom. Keďže exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktoré
sú mu zverené titulom výkonu verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom
a subsidiárne občianskym súdnym poriadkom nemôže sa vzťah medzi ním a oprávneným považovať
za súkromno-právny vzťah. Tým pádom nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému
obohateniu v zmysle ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka teda odporcu ako súdneho
exekútora jeho postavenia je upravený a priamo v exekučnom poriadku v § 5 ods. 1 a 2, kde vykonávanie
exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a následne to konštatuje aj Ústavný súd vo svojej judikatúre.
Z tohto dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady
škody s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku s odkazom na ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z.z.. Pri realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom
základných práv a slobôd, ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho
záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. Vzhľadom
k tejto skutočnosti mal súd za to, že pokiaľ navrhovateľ žaluje odporcu ako súdneho exekútora na
zaplatenie dlžnej sumy tento nie je práve s poukazom na vyššie citované ustanovenia Exekučného
poriadku § 5 a ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení nositeľom hmotnoprávnych
povinností vyplývajúcich z tohto jeho špecifického postavenia a náhrady škody, ktorá navrhovateľovi
v súvislosti s nedodržaním podmienok zmluvy o výkone exekúcie a následne zákona a to konkrétne
exekučného poriadku vznikla. Podľa ustanovenia § 90 Občianskeho súdneho poriadku účastníkmi
konania sú navrhovateľ a odporca alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Navrhovateľ v konaní,
označil odporcu za účastníka konania a teda mal za to, že odporca je pasívne legitimovaný. To znamená,
že práve navrhovateľ označil súdneho exekútora za toho, kto má v konaní zodpovedať za škodu, ku
ktorej došlo. Naopak, súd zistil práve pre špecifickosť postavenia súdneho exekútora v danom konaní,
že tento nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide. Keďže je tu nedostatok
vecnej legitimácie na strane odporcu, súd návrh voči odporcovi ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom k
týmto skutočnostiam, keďže mal súd za to, že súdny exekútor má postavenie vykonávateľa verejnej
moci pri realizácii úkonov exekučného konania nie je priamo zodpovedný za škodu, ktorá v súvislosti s
výkonom tejto verejnej moci vznikla. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla činnosťou súdneho exekútora škoda
je potrebné s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami
zákona č. 514/2003 Z.z. žalovať toho, kto za uvedenú škodu zodpovedá. Z týchto dôvodov súd návrh
zamietol. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu touto sa podrobne nezaoberal
vzhľadom na vyhodnotenie nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a odporcovi, ktorý bol síce v konaní úspešný náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si neuplatňoval náhradu žiadnych
trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).