Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208143
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714208143.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151 proti
odporcovi R. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX A. L., o zaplatenie 1.797,55 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny vo výške 1.797,55 EUR spolu aj s 5,5 %
úrokom z omeškania z tejto sumy od 03. 10. 2013 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsasvojímnávrhomdošlýmOkresnémusúduvoZvolenedomáhal,abysúdzaviazalodporcu
na zaplatenie sumy 1.797,55 EUR spolu aj s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania ako aj trov
konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú
energiu na odbernom mieste H. XX U. A. L. a to v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.
Vzhľadom na tú skutočnosť bola odporcovi vystavená navrhovateľom faktúra za neoprávnený odber
v sume 1.797,55 EUR so splatnosťou dňa 02. 10. 2013. Odporca do dnešného dňa žiadnu škodu

neuhradil. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 18Ro/110/2014-16 dňa 22. 07. 2014, ktorým zaviazal
odporcu na zaplatenie vyššie uvedených súm.

Riadne a včas proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca odpor s tým, že poukázal, že pri jeho
prítomnosti v rámci vykonávania kontroly sa nevyskytol žiadny problém a oprávnených zamestnancov

pri odpise hodín vpustil dnu, všetko si skontrolovali a odber odpísali, po skončení tohto úkonu, keď
som sa spýtal či je všetko v poriadku a keďže bolo, vybral som sa vybavovať svoje veci. Počas mojej
neprítomnosti sa zrazu vyskytol problém, o ktorom som ja už nevedel a títo sa začali dobýjať v mojej
neprítomnosti do môjho vlastníctva, ale syn zakročil, že bez môjho súhlasu nemajú na to žiadne právo.
Aj napriek tomuto mi poslali pokutu za neoprávnený odber.

Súd vzhľadom k tej skutočnosti, že proti uvedenému platobnému rozkazu bol podaný riadne a včas

odpor v zmysle § 174 ods. 2 O. s. p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo
veci samej, týmto sa platobný rozkaz zrušuje v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie, bol platobný
rozkaz zrušený a súd nariadil pojednávanie.Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe faktúry č. 9131001131 za neoprávnený odber elektriny vystavenej navrhovateľom odporcovi

bolo zistené, že touto faktúrou sa fakturoval neoprávnený odber v sume 1.797,55 EUR s dátumom
splatnosti dňa 02. 10. 2013.

Na základe protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie bolo zistené, že dňa 09. 03.
2013 o 09.40 hod. bol zistený neoprávnený odber, namerané záťaže L1 5,28, L2 6,06, L3 nič. V rámci

výpisu je tu dané, že na elektrickom merači bola nameraná spotreba na podpernom bode, elektromer
stál a chýba v ňom fáza L3, z podperného odchádzajú 3 fázy. Odberateľov syn nám neumožnil vstup
na povalu a vyhodil nás z pozemku, vo A. L. dňa 03. 09. 2013, podpis pracovníka spoločnosti, uvedené
polícia, pečiatka a podpis osoby, ktorá toto kontrolovala, dole podpis R. T..

Súd na základe listu zo dňa 16. 03. 2015 vyhotoveného navrhovateľom zistil, že výpočet škody bol daný

tým, že denná spotreba bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 292/2012 § 1 ods. 6 písm. a) s tým, že podľa
menovitej hodnoty hlavného ističa sa 1 x 35A násobí 1 x 232 čo sa rovná 8,05 kW a denná spotreba
za 12 hodín je 96,60 kWh za deň. Doba neoprávneného trvania odberu bola vypočítaná v zmysle § 1
ods.4 tejto vyhlášky a stanovená od 06. 06. 2013 do 03. 09. 2013 teda celkom 90 dní t. j. do dňa , kedy
bol zistený neoprávnený odber. Z dôvodu zmeny výšky odvodu efektívnej sadzby k 01. 07. 2013 bola

spotreba rozdelená na spotrebu 25 dní t. j. spotreba do 30. 06. 2013 na 2 415 kWh a spotreba za 65 dní
od 01. 07. 2013 do 03.09. 2013 v objeme 6 279 kWh. Celková škoda, teda súčet jednotlivých položiek
podľa Cenníka bola za rok pri spotrebe, ktorú si navrhovateľ vymáha, suma 1.547,95 EUR. Z dôvodu,
že navrhovateľ je povinný aj v zmysle § 1 ods. 7 zaplatiť aj zisťovací poplatok, tento je vo výške 208,-
EUR plus príslušná sadza DPH čo predstavuje spolu sumu 249,60 EUR, celková teda dlžná suma za

neoprávnený odber je vo výške 1.547,95 EUR čo je náhrada za spotrebovanú elektrinu a 249,60 EUR
- zisťovací poplatok t. j. spolu 1.797,55 EUR.

Súd z výpovedi svedka R. T. zistil, že tento vykonával uvedenú kontrolu aj so svojim kolegom pánom
I.. V deň, keď sa toto vykonávalo išli na túto kontrolu z dôvodu anonymného udania o neoprávnenom

odbere. Po zazvonení pri nehnuteľnosti, resp. oznámení, že prišli na kontrolu bolo im osobou, ktorá sa
predstavila ako syn odporcu oznámené, že otec v súčasnosti tam nie je a tento sa dostavil asi po jednej
hodine. Zároveň svedok aj s pánom I. urobili merania, ktoré sú podrobne popísané a zdokumentované
fotografiami na č. l. 26a s tým, že poukázal na to, že týmto prístrojom zisťovali v rámci tých troch drôtov,
t. j. ktorými odchádza elektrika z verejného zariadenia odberu elektriky t. j. z ulice do domu odporcu

a zistili, že v dvoch týchto drôtoch je napätie a v jednom nie je a zároveň zistili, že v dvoch drôtoch
okrem napätia aj v tom konkrétnom čase prúdila elektrika, teda bol odber elektriky z týchto dvoch drôtov.
Poukazuje na to, že toto je všetko zdokumentované fotografiami. Zároveň po tom ako išli do domu pána
odporcu skontrolovať elektromer ohľadom či je všetko v poriadku, do elektromeru už boli zapojené len
dve fázy, teda išli tam dva drôty a tretí drôt, hoci z verejného odberného miesta ústil na petku na streche

nehnuteľnosti odporcu, tento nevyusťoval do elektromeru u odporcu, ale nevedno kde bol vyústený,
teda z tohto dôvodu bolo zistené, že v rámci tohto merania jedna fáza nebola vôbec do elektromeru
zapojená a ide o tzv. neoprávnený odber. Taktiež hodiny elektrického merania, ktorý má odporca sú také
hodiny, na ktorých sa dajú zmerať, z ktorej fázy koľko elektriky je dodané, pričom tieto hodiny vykazovali
pohyb iba jednej fázy, teda ako keby iba z jedného drôtu tam išla elektrika a druhá fáza vykazovala

nulový pohyb a tretia samozrejme tiež nulový, keďže táto nebola vôbec zapojená. Z toho dôvodu, že
keď oni robili merania, tieto merania vychádzali, že z dvoch fáz odchádza a prúdi elektrika do domu
odporcu, je zrejmé, že na tretiu fázu bolo niečo napojené, čo však už nebolo zmerané elektromerom. Po
tomto zistení, keď toto oznámili odporcovi, tento narýchlo opustil svoj dom a keď oni chceli, aby im bolo
umožnené zisťovať na povale, kde uvedená fáza ide a kde je zapojená, toto im nebolo zo strany syna

odporcu resp. osoby, ktorá sa ako syn odporcu predstavila, umožnené a museli opustiť nehnuteľnosť. K
tomuto bola prizvaná aj polícia, ktorá spísala o tomto zápis na potvrdenie. Zároveň uviedol, že oni políciu
volať nemuseli, avšak vzhľadom na to, že mali určité obavy, ktoré sa pri takýchto úkonoch vyskytujú,
tak polícia bola zavolaná.

Súd z písomného vyjadrenia navrhovateľa doručeného dňa 29. 12. 2014 zistil, že na uvedenom
odbernom mieste bola nameraná spotreba na podpernom bode, pričom tu chýbala fáza L3, uvedenú
skutočnosť preukazuje aj protokol. Na podporu našich tvrdení predkladáme súdu fotodokumentáciu
neoprávnenéhoodberuvyhotovenúvdeňjehozisťovania.Zároveňpoukazujúnato,žepodľa§46ods.2zák. č. 251/2012 Z. z. pri neoprávnenom odbere je ten, ktorý elektriku odoberal povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu t. j. v prejednávanom prípade je ním odporca. Škoda spôsobená neoprávneným
odberom vždy vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete t. j. spoločnosti Stredoslovenská energetika

bez ohľadu na to komu sa platí a to z toho dôvodu, že od nich je odoberaná z verejného miesta táto
elektrika.

Súd poukazuje na to, že na celkovo siedmich fotografiách je odfotená nehnuteľnosť, ďalej odberné
verejné miesto, ďalej prístroj, ktorý meral spolu aj s prístrojom potrebným na pripojenie na tieto fázy.

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je
ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z. z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny
sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny

určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 292/2012 Z. z. denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak
odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa
vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet

sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové
využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej
neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný
z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný
istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých

je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov
zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných
a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového
využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z. z. k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného
odberu elektriny.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu

dôvodný a preto tomuto návrhu vyhovel. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle § 120
ods. 1 O. s. p. je každý účastník povinný na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy a nielen
určitú skutočnosť tvrdiť, ale ju potom aj preukázať. V prípade, ak dôjde len k tvrdeniu určitej skutočnosti
bez akýchkoľvek dôkazov, súd toto nemôže zobrať do úvahy, pretože nie je to podložené dôkazmi. Na
základe tejto skutočnosti súd samotný odpor odporcu, keďže nepreukázal tie skutočnosti, ktoré by on

tvrdil, nepovažoval za dostatočné a takéto tvrdenie bez dostatočných dôkazov považoval len za účelové.
Samotný odporca si musí byť vedomý svojej situácie a to predovšetkým dôkaznej a podľa tejto situácie
musí aj v rámci pojednávania vystupovať s tým, že súd poukazuje, že dňa 20. 02. 2015 si prevzal osobne
predvolanie na pojednávanie s tým, že v uvedenom predvolaní o tom, že je povinný predložiť všetky
dôkazy v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. a že na neskôr uvedené dôkazy súd nebude prihliadať podľa § 120

ods. 4 O. s. p. bol poučený na strane 4, nakoľko však navrhovateľ žiadne dôkazy nepredložil, neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení.Zároveň súd naopak poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ priamo, jednak fotografiami,
jednak popisom protokolu zo zisťovania neoprávneného odberu ako aj výpoveďou svedka potvrdil tie
skutočnosti, ktoré boli aj v návrhu. Predovšetkým ide o to, že navrhovateľ vykonal prostredníctvom

svojho zamestnanca pána R. T. a pána I. kontrolu v uvedený deň a bolo zistené, že z verejného rozvodu
elektrickejenergieodchádzajútrifázy,ktoréboliupevnenénastrecheodporcu,pričomjednoznačnebolo
preukázané, že z týchto troch fáz jedna fáza nebola zapojená do elektromeru a touto fázou prechádzala
elektrika, ktorá predstavuje neoprávnený odber. To, že táto elektrika prechádzala bolo dokumentované
aj fotografiami, kde podľa nameraných hodnôt v čase kontroly na verejnom odbernom mieste cez

uvedené dve fázy prúdila elektrika a teda bol daný odber, pričom v elektromery z dvoch fáz sa ukazovalo,
že len v jednej je daný odber elektriky a jedna fáza nevykazovali žiaden pohyb elektriky a z tohto vyplýva,
že jedna fáza musela byť napojená na iný a resp. iné spotrebiče, čím dochádza k neoprávnenému
odberu. Na základe týchto skutočností súd návrhu vyhovel. Čo sa týka výšky zisteného neoprávneného
odberu, toto súdu tak ako vyššie opísal, navrhovateľ podrobne preukázal svojim listom zo dňa 16. 03.
2015, ktorý keďže odporca nebol prítomný, súd nemal ničím spochybnený a má za to, že celková škoda

za neoprávnený odber samotnej elektriky je vo výške 1.547,95 EUR a zisťovací poplatok podľa § 1 ods. 7
vyhl.č.292/2012Z.z.jevovýškespolu249,60EURsDPHčocelkovúškodupredstavuje1.797,55EUR.

Podľa § 3 ods. Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ku dňu 03. 10. 2013 výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré je mu povinný
zaplatiťmuodporcaatovovýške5,5%ročnezdlžnejsumystým,žepoukazujenato,ževzmyslevyššie
uvedeného ustanovenia si odporca môže účtovať úrok z omeškania, ktorý je vyšší o 5 percentuálnych

bodov ako je základná úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou. Ku dňu omeškania bola
táto sadzba vo výške 0,5% čo spolu predstavuje 5,5% ročne.
Zároveň od kedy je odporca povinný zaplatiť uvedené úroky súd poukazuje na to, že faktúra za
neoprávnenýodberbolasplatnádňa02.10.2013,keďžeodporcadotohtodňauvedenúsumunezaplatil,
dňom 03. 10. 2013 sa dostal do omeškania a preto z tohto dôvodu je povinný zaplatiť aj úroky.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 120 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z.
§ 1 ods. 1 vyhl. č. 292/2012 Z. z.
§ 1 ods. 6 vyhl. č. 292/2012 Z. z.

§ 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z. z.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).