Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205937
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114205937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
proti žalovanému: D.M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky
Grob, v konaní o zaplatenie 8.695,81 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

- istinu v sume 3.340,01 EUR spolu s 8,5%-tným ročným úrokom z omeškania od 14.2.2014 do
zaplatenia

- úrok z omeškania zo splátok splatných za obdobie od 21.3.2011 do 13.2.2014 v sume 657,16 EUR,

v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

p r i p ú š ť a vedľajšie účastníctvo Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ na strane
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 3.3.2014 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 8.695,81 EUR spolu s 8,5%-tným ročným úrokom z omeškania od 14.2.2015 do zaplatenia,
kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 13.2.2014 vo výške 747,35
EUR a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobca (podľa kontextu sa má na mysli aj právny
predchodca žalobcu) poukázal na to, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 uzavretou medzi postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s.
Bratislava a žalobcom. Zo žaloby ďalej vyplýva, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 18.9.2008 zmluvu
o splátkovom úvere na základe ktorej bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi splátky úveru, ktoré však
neuhrádzal, preto žalobca dňa 11.8.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň poukázal na to,
že v tomto konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.8.2014.Žalovaný sa k žalobe vyjadril v rámci svojho písomného vyjadrenia, súdu podaného dňa 25.2.2015, z
ktoréhovyplýva,žeuzavretázmluvajejednoznačnezmluvouspotrebiteľskou,keďžeprávnypredchodca
žalobcu ju uzavrel ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti a on ako spotrebiteľ nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Navrhol, aby súd predmetný úver skúmal z hľadiska splnenia
náležitostí zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy, pričom citoval ustanovenia § 4
ods. 2 písm. i) a § 4 ods. 3 tohto zákona. Navrhol, aby súd vyzval žalobcu na predloženie platobnej
histórie, pretože keď o to požiadal žalobcu, tento ho odkázal na konanie v tejto veci, avšak žaloba ani

prílohy takýto údaj neobsahovali. Žalovaný zároveň poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky a to,
spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru a dohodu účastníkov o tom, že ich právne vzťahy
sa budú spravovať podľa § 262 Obchodného zákonníka príslušnými ustanoveniami tohto predpisu.
Žalovaný navrhol, aby súd vzhľadom na všetky ním uvedené argumenty vychádzal len z jeho povinnosti
vrátiť požičanú istinu a voči výške istiny započítal všetky ním doteraz vykonané platby. Vo vzťahu k
zvyšku uplatneného nároku v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka vzniesol námietku

premlčania vo vzťahu k jednotlivým splátkam do okamihu ich zosplatnenia, keďže podľa Občianskeho
zákonníka sa plnenie v splátkach premlčuje vždy autonómne vo vzťahu ku každej jednej splátke a na
tomto právnom režime nemení nič ani zosplatnenie celého úveru. Poukázal na to, že premlčanie sa týka
všetkých splátok splatných viac ako tri roky od okamihu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené:

žaloba, zmluva o splátkovom úvere č. 0504650787 zo dňa 30.9.2009, všeobecné obchodné podmienky,
dodatok č. 7 k všeobecným obchodným podmienkam účinný od 1.1.2008, oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 9.7.2013, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 26.7.2013, príloha č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok týkajúca sa žalovaného, pokus o zmier zo dňa 13.2.2014, oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka zo dňa 10.6.2014, vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.9.2014, námietka neprípustnosti

vedľajšieho účastníctva zo dňa 28.1.2015, oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 5.2.2015,
vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.2.2015, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013,
dokladodoručenítohtooznámeniažalovanému,vyjadreniežalovanéhozodňa20.2.2015,akoajostatný
obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava) a žalovaný uzavreli dňa 18.9.2008

zmluvu o splátkovom úvere č. 0504650787, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 180.000,- Sk (5.974,91 EUR) s fixnou úrokovou sadzbou 13,95 % p.a., spracovateľským
poplatkom 3.699,- SK (122,78 EUR), poplatkom za správu úveru 60,- Sk (1,99 EUR) mesačne, výškou
splátky istiny 2.870,- Sk (95,27 EUR), splatnosťou prvej splátky istiny 20.10.2008, počtom splátok
119, periodicitou a splatnosťou splátok istiny mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečnou

splatnosťou úveru 20.8.2018, RPMN 16,37 %, priemernou hodnotou RPMN 16,64 % a celkovými
nákladmi spojenými s úverom 165.982,10 Sk (5.509,60 EUR).

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 3.3.2014 vyplýva, že žalovaný pred postúpením pohľadávky uhradil
právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.892,80 EUR a zo žaloby vyplýva, že odo dňa postúpenia
pohľadávky žalovaný uhradil spolu sumu 240 EUR, celkovo teda uhradil žalovaný sumu 2.132,80 EUR.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (zákon
o spotrebiteľských úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie

sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že uzavretá zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou, čo ani medzi účastníkmi ani nebolo sporné. Podľa § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 v platnom znení musí takáto zmluva obsahovať určité obligatórne náležitosti, okrem iného,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže predmetná zmluva tieto údaje
neobsahuje, považuje sa poskytnutý úver na základe vyššie citovaných za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca v rámci žaloby taktiež poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny
vzťah, tzv. absolútny obchod, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka aj
s ohľadom na posúdenie otázky premlčania, čo by v danom prípade predstavovalo premlčaniu dobu
4 roky oproti úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, kde je všeobecná premlčacia lehota 3
roky. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ustanovenie § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho

zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa,
pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Uvedené
ustanovenie obsahuje v podstate obmedzenie pre použitie Obchodného zákonníka, a to aj napriek
charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené
znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde

nenarazí na obmedzenie vyplývajúce z Občianskeho zákonníka, pričom tieto závery vyplývajú z
judikatúry všeobecných súdov, resp. túto otázku riešil napr. aj ústavný súd vo svojom rozhodnutí I ÚS
402/2013.

Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné na danú vec aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu.
Keďže žaloba v tejto veci bola podaná dňa 3.3.2014, súd mohol žalobcovi priznať iba nezaplatenésplátky splatné do 3.3.2011 a v prevyšujúcej časti žalobu z titulu vznesenej námietky premlčania (ako
aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z), zamietol.

Pri určení výšky oprávneného nároku žalobcu súd vychádzal zo skutočností, že úver je bezúročný a

bezpoplatkový, teda povinnosťou žalobcu bolo zaplatiť pri výške čistej splátky 1.512,61 Sk, t.j. 50,21
EUR x 119 splátok sumu 5.974,91 EUR a keďže 10 uplatnených splátok je premlčaných, súd od tejto
sumy odpočítal sumu 502,10 EUR a taktiež celkovú sumu, ktorú žalovaný doposiaľ zaplatil t.j. sumu
2.132,80 EUR, preto zostatok dlhu žalovaného predstavuje sumu 3.340,01 EUR, ktorú súd žalobcovi
priznal spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania od 14.2.2014, keďže k tomuto dátumu bol už

žalovaný, ktorému bolo preukázateľne doručené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru dňa 3.6.2013,
nepochybne v omeškaní. Súd zároveň žalobcovi priznal kapitalizovaný úrok z omeškania, avšak nie za
obdobie splátok za obdobie od 21.10. do 13.2.2014, ale za obdobie od 21.3.2011 do 13.2.2014, teda
ohľadom nepremlčaných splátok, vo výške 657,16 EUR. V prevyšujúcej časti nad takto priznané plnenie
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podaním zo dňa 28.1.2015 (súdu doručeným 9.2.2015) namietal žalobca neprípustnosť vedľajšieho

účastníctva s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., teda že súčasťou oznámenia o vstupe
do konania, musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, keďže súd inak na
oznámenie o vstupe neprihliada. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že vedľajší účastník na strane
žalovanej vstúpil do konania na základe podania súdu doručeného dňa 12.6.2014, kedy ešte žalobcom
uvádzaná právna úprava neplatila, keďže táto je účinná až od 1.1.2015, preto súd nevidel žiaden dôvod

nepripustenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Preto súd pripustil vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej, keďže v prípadoch na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba
má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak
vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto

právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom
jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k vyššie
uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby
môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov je tiež zákon č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. môže

právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania
na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom
konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jej činnosti (uznesenie NS SR pod sp. zn. 3Cdo188/2012
z 5.2.2013). Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia zároveň vyplýva, že právny poriadok Slovenskej
republiky priznáva právnickým osobám, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, široké možnosti uplatnenia ochrany práv za účelom ktorej boli zriadené.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom pomerne
neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejší žalovaný si náhradu

trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.