Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Cb/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213362
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714213362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

HELIOS SLOVAKIA, s. r. o. so sídlom Rosinská 15A, 010 08 Žilina, IČO: 31 611 851, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Doležal & Partners, s. r. o., Michalská 9, 811 03 Bratislava proti odporcovi
Kumas, s. r. o. „v likvidácii", Partizánska 42, 962 12 Detva, IČO: 36 758 302, o zaplatenie 5.171,45 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny vo výške 5.171,45 EUR spolu 0,02%
úrokom z omeškania denne zo sumy 789,08 EUR od 16. 11. 2013 do 09. 07. 2014, zo sumy 673,53 EUR
od 10. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.104,05 EUR od 24. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 159,62

EUR od 30. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 551,95 EUR od 14. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 511,14
EUR od 14. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 507,25 EUR od 19. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 624,30
EUR od 01. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 229,19 EUR od 03. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 810,42
EUR od 25. 05. 2014 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsasvojímnávrhomdošlýmOkresnémusúduvoZvolenedomáhal,abysúdzaviazalodporcu
na zaplatenie sumy 5.171,45 EUR spolu aj s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril ako predávajúci s odporcom rámcovú zmluvu
o obchodnej spolupráci, ktorej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností a podmienky
obchodnej spolupráce, na základe ktorej podľa objednávok odporcu navrhovateľ ako predávajúci
dodával odporcovi tovar. Navrhovateľ objednaný tovar riadne a včas dodal, čo preukazujú aj dodacie
listy, ktoré sú potvrdené odporcom. Na základe celkovo deviatich faktúr odporca zaplatil len čiastočnú
úhradu dňa 09. 07. 2014 vo výške 115,55 EUR a to na faktúru č. 936652 v dôsledku čoho celková
dlžná pohľadávka navrhovateľa sa znížila o túto sumu a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi

dlžnú čiastku vo výške 5.171,45 EUR. Navrhovateľ z dôvodu, že odporca sa dostal do omeškania so
zaplatenímfaktúrpodľačlánkuCbod4článokEbod1Rámcovejzmluvyačlánok8Prílohyč.1siuplatnil
aj nárok na zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,02% denne z dlžnej sumy a to nasledujúcim dňom po
lehote splatnosti. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 5. 171,45
EUR spolu aj s 0,02% úrokom z omeškania denne zo sumy 789,08 EUR od 16. 11. 2013 do 09. 07.

2014, zo sumy 673,53 EUR od 10. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.104,05 EUR od 24. 11. 2013 do
zaplatenia, zo sumy 159,62 EUR od 30. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 551,95 EUR od 14. 12. 2013
do zaplatenia, zo sumy 511,14 EUR od 14. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 507,25 EUR od 19. 04.
2014 do zaplatenia, zo sumy 624,30 EUR od 01. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 229,19 EUR od 03.05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 810,42 EUR od 25. 05. 2014 do zaplatenia Zároveň bol zaviazaný aj na
zaplatenie trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom poukázal na to, že odporca
s navrhovateľom spolupracuje približne od roku 2007, pričom počas tejto doby nevznikli medzi nimi
platobné problémy. V roku 2013 sa firme prestalo čiastočne dariť a zostali neuhradené faktúry v celkovej
sume približne 8.300,- EUR. Túto skutočnosť išiel odporca riešiť s navrhovateľom, pričom sa dohodli
na postupe, že dlh bude splácaný tak, že pri objednávke a platbe tovaru je odporca povinný platiť

navrhovateľovi v hotovosti za tovar a to 1,5 násobok hodnoty tovaru s tým, že 0,5 násobok pôjde na
vyrovnanie dlhu. K dohode došlo vo februári 2014 a suma odporcu je vo výške 5.171,45 EUR. Následne
navrhovateľ zmenil odporcovi dohodu a chcel platiť dvojnásobok pri preberaní tovaru v hotovosti, pričom
takáto dohoda bola neúnosná. Odporca chcel naďalej splácať 1,5 násobok dlhu, čo mu ale navrhovateľ
neumožnil. Ak by mu toto bolo umožnené do dnešného dňa by bol dlh voči odporcovi uhradený, preto
žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil alebo stanovil splátkový kalendár aký bol dohodnutý.

Súd na základe tej skutočnosti, že voči platobnému rozkazu bol podaný odpor poukazuje na to, že v
dôsledku podania odporu podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa platobný rozkaz týmto
zrušuje v plnom rozsahu a nariadi sa pojednávanie.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci uzatvorenej dňa 01. 03. 2011 bolo zistené,
že medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim podľa bodu B predávajúci sa
zaväzuje dodať objednaný tovar kupujúcemu v zmysle prijatej platnej objednávky. Podľa bodu C je

kupujúci povinný uhrádzať faktúry predávajúceho v dohodnutej lehote splatnosti podľa Prílohy č. 1 s tým,
že za dátum úhrady sa považuje dátum pripísania prostriedkov na účet predávajúceho. Podľa bodu E
akékoľvek zmeny alebo doplnky je možné uskutočňovať len po vzájomnej dohode a vyžadujú si písomnú
formu. Podľa Prílohy č. 1 k Rámcovej zmluvy podľa bodu 8 si účastníci dohodli úroky z omeškania vo
výške 0,02% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Na základe deviatich dodacích listov (strana 18 - 26) súd zistil, že odporca prevzal tovar od navrhovateľa,
ktorý bol zároveň vyfakturovaný na základe deviatich faktúr nachádzajúcich sa na č. l. 27 až 35 v celkovej
hodnote 5.287,- EUR.

Na základe výzvy zaslanej právnym zástupcom navrhovateľa odporcovi zo dňa 22. 07. 2014 súd zistil,
že touto výzvou bolo odporcovi oznámené, že ich advokátska kancelária zastupuje navrhovateľa a z
podkladov, ktoré od jeho mandanta obdržali vyplýva, že odporca má voči nemu neuhradené pohľadávky,
ktoré vznikli z titulu dodania tovaru v celkovej výške 5.171,45 EUR. Na základe týchto skutočností bol
vyzvaný k bezodkladnej úhrade čiastky vo výške 5.171,45 EUR a v prípade, že táto čiastka spolu aj s

trovami právneho zastúpenia nebude v tejto lehote uhradená, bude uplatnená v rámci súdneho konania.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa k odporu zistil, že žalovaný vo svojom odpore
primárne uvádza, že zo strany žalobcu mu nebolo umožnené riadne uhrádza peňažný záväzok v súlade
s dohodou, pričom podľa tvrdenia žalovaného, ak by mu bol takýto postup umožnený, bola by dlžná

čiastka s najväčšou pravdepodobnosťou už k dnešnému dňu uhradená. Navrhovateľ dôrazne nesúhlasí
s jeho argumentáciou a takúto argumentáciu považuje za nedôvodnú a účelovú. Odporca žiadnym
spôsobom nerozporuje vznik a dôvodnosť danej pohľadávky a túto uznáva. Čo sa týka aktuálne dlžnej
pohľadávkyvovýške5.171,45EURtátobolaspôsobenávýlučneokolnosťaminastraneodporcu,pričom
tomuto nebolo akýmkoľvek spôsobom bránené v zaplatení dlžnej čiastky a splneniu si povinnosti. Bolo

len ústretovým krokom žalobcu, že umožnil žalovanému za podmienok dojednaných medzi stranami
odoberať naďalej tovar od žalobcu. Týmto postupom však v žiadnom prípade nedošlo k zániku dlhu
alebo k zmene doby jeho splatnosti. Úhrada časti starého dlhu ako podmienku pre odber nového tovaru
v žiadnom prípade nebola dohodou o odložení splatnosti záväzku či dohodou o splátkovom kalendári
dlžnej čiastky ako to uvádza žalovaný. Zároveň poukazuje na to, že v medziobdobí nedošlo zo strany

žalovaného ani k čiastočnému zníženiu vzniknutého dlhu či už prostredníctvom nových objednávok a
čiastočného umorenia alebo samostatných úhrad smerujúcich k splateniu dlhu. Nakoľko žalovaný do
dnešného dňa dlžnú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu neuhradil je zrejmé, že nároky žalobcu sú
dôvodné. Žalobca tiež poukazuje na to, že dňa 22. 07. 2014 bol žalovaný riadne vyzvaný právnymzástupcom navrhovateľa k úhrade dlžnej čiastky, avšak tento na predmetnú upomienku žiadnym
spôsobom nereagoval. Na základe týchto skutočností je presvedčený, že odpor podaný zo strany
žalovaného je v celom rozsahu nedôvodný.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní zistil, že tento sa pridržiava svojho
návrhu, odporca do dňa konania pojednávania neuhradil z uvedenej sumy žiadnu čiastku a ani žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by došlo medzi účastníkmi k zmene splatnosti pohľadávok navrhovateľa.

Súdzároveňspredvolanímnapojednávanieodporcovidoručilajuvedenévyjadrenieprávnehozástupcu
navrhovateľa, ktoré si odporca osobne prevzal.

Dňa 20. 02. 2015 súdu bola zo strany konateľa spoločnosti odporcu doručená žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu, že sa nachádza mimo Slovenskej republiky. Súd poukazuje na to, že k uvedenej
žiadosti nie je priložený žiadny dôkaz o tom, že konateľ odporcu sa nachádza mimo územia Slovenskej

republiky, nie je uvedené kde v zahraničí sa nachádza, taktiež nie je uvedené či išlo o neodkladnú
pracovnú cestu alebo z akého dôvodu sa mimo Slovenskej republiky nachádza. Súd na toto poukazuje
z dôvodu, že odporca si bol dobre vedomý takejto povinnosti, že je z jeho strany potrebné takéto
skutočnosti preukázať a to z predvolania na pojednávanie, ktoré si on osobne prevzal, kde na strane
5 súd poukazuje na § 119 ods. 1 O. s. p. , kde sa uvádza, že pojednávanie sa môže odročiť len

z dôležitých dôvodov a podľa odstavca 2 tohto paragrafu musí byť oznámené v takomto návrhu aj
deň, keď sa účastník o dôvode, pre ktorý sa má odročiť pojednávanie dozvedel a musí preukázať,
aby súd mal jednoznačne dané, že kde konkrétne v zahraničí sa nachádza a či uvedený pobyt mimo
Slovenskej republiky je dôvodný. Pri posudzovaní či súd odročí pojednávanie alebo nie, súd vychádza
len z dôkazov, ktoré sú súdu preukázané. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod a účelnosť

svojej zahraničnej cesty ani dôvod, že táto cesta nemohla byť odložená a odporca sa nemohol zúčastniť
pojednávania. Na základe tohto súd vo veci pojednávanie neodročil, pojednával a rozhodol. Okrem
týchto skutočností súd chce poukázať aj na rozsiahlu judikatúru či už Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky a poukazuje na to, že zúčastniť sa pojednávania
je právom účastníka a nie jeho povinnosťou. Každý účastník sa môže rozhodnúť či sa pojednávania

zúčastní resp. či sa tohto nezúčastní a nevyužije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Zároveň súd
poukazuje na to, že v predvolaní je aj uvedený § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku kde odporca
bol riadne poučený, že súd pokračuje v konaní aj vtedy, ak sú účastníci nečinní a ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie súd môže vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka a prihliadne pritom na obsah spisu.

V samotnom predvolaní účastníka sa taktiež nachádza aj § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
kde sa priamo uvádza, že účastníci si povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. všetky dôkazy a
skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie. Na uvedené zákonné ustanovenie súd poukazuje z toho dôvodu, že odporca si bol
vedomý svojho postavenia, svojej dôkaznej povinnosti a napriek tejto skutočnosti zrejme nepovažoval
za potrebné navrhnúť vykonanie nejakých dôkazov a ani žiadne dôkazy súdu nepreukazoval.

Podľa § 409 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník) kúpnou zmluvou sa

predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva
a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 120 ods. 3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
dôvodný a preto tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Predovšetkým mal súd preukázanú tú
skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo dňa 01. 03. 2011 k uzatvoreniu rámcovej zmluve o obchodnej
spolupráci, na základe ktorej sa navrhovateľ ako predávajúci zaviazal odporcovi ako kupujúcemu

dodávať tovar a tento sa zaviazal za tento tovar platiť. Zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle tento
rámcovej zmluvy podľa článku E bod 3 akékoľvek zmeny alebo doplnky je možné uskutočňovať len po
vzájomnej dohode a vyžadujú si písomnú formu. Taktiež mal súd preukázané, že k uvedenej rámcovej
zmluve bola uzatvorená aj Príloha s tým, že podľa bodu 8 úroky z omeškania z dlžnej sumy za každý deň
omeškania sú vo výške 0,02% denne. Súd na základe týchto skutočností, ktoré uvádza a predovšetkým
tiež na základe § 120 ods. 3 O. s. p. si osvojil, čo sa týka výšky a splatnosti pohľadávky, tvrdenia

účastníkov založené na ich zhodných vyjadreniach. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ
odporcovi dodal tovar a tiež nebola sporná ani výška sumy, ktorú ku dňu podania návrhu t. j. k 16.
09. 2014 odporca navrhovateľovi za tento tovar dodal. Samotný odporca vo svojom odpore uviedol, že
si je vedomý tejto sumy, avšak vzhľadom na svoju zlú platobnú schopnosť nie je podľa neho možné
uvedenú sumu zaplatiť naraz a poukazoval na nejakú dohodu medzi navrhovateľom a odporcom o

podaní splatnosti. Súd však poukazuje, že takúto dohodu odporca žiadnym spôsobom nepreukázal a
predovšetkým, ak by k takejto dohode došlo, musela by byť v zmysle samotnej rámcovej zmluvy o
obchodnej spolupráci podľa článku E bodu 3 urobená písomne. Súdu žiaden takýto písomný dokument
nebol predložený a preto takéto tvrdenie súd považuje len za účelové a ničím nepodložené. Tak,
ako súd už vyššie uviedol, odporca mal možnosť zúčastniť sa pojednávania, mal možnosť predložiť,

aj keď sa nezúčastnil pojednávania, dôkazy, na ktoré by súd musel prihliadnuť a to predovšetkým
písomné dohodnutie podania splatnosti jednotlivých faktúr, tak ako si ich navrhovateľ uplatnil. Súd
na základe vyššie uvedených skutočností, najmä toho, že odporca žiadnym spôsobom nerozporoval
výšku pohľadávku ani splatnosť tejto pohľadávky ako bola určená vo faktúrach navrhovateľa, pričom
poukazoval len na vznik akejsi dohody, ktorú však nepreukázal odporcu zaviazal na zaplatenie sumy,

tak ako je to uvedené v petite tohto rozsudku.

Súd okrajovo poukazuje na tú skutočnosť, že údaje a tvrdenia uvedené v odpore musí odporca nielen
tvrdiť, ale aj preukázať príslušnými dôkazmi, pretože bez preukázania tvrdení súd takéto tvrdenia
považuje len za účelové. Aj z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa k odporu vyplynulo, že tento

tieto tvrdenia neuznáva, považuje ich za účelové a žiada, aby súd zaviazal odporcu. Odporca na toto
vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, hoci mu bolo doručené žiadnym spôsobom nereagoval a
musel vedieť, že súd vychádza len z dôkazov, keďže bol poučený, že má všetky dôkazy predložiť, ktoré
sú v konaní a v spise súdu preukázané. Keďže on žiadne dôkazy ohľadom nejakej dohody o podaní
splatnosti súdu nedodal, súd z jeho tvrdení nemohol vychádzať, keďže neboli preukázané.

Okrem toho však súd poukazuje aj na to, že odporca hoci tvrdí, že pohľadávku chcel po predĺžení
lehoty splatnosti nejakým spôsobom vyrovnať, jeho konanie však žiadnym spôsobom nepripomína túto
skutočnosť, pretože napriek tej skutočnosti, že bol právnym zástupcom navrhovateľa, tak ako súd na
to poukázal, listom zo dňa 22. 07. 2014 vyzvaný na uhradenie celkovej sumy 5.171,45 EUR a od tejto
výzvy teda 22. 07. 2014 uplynulo deväť mesiacov, žiadnym spôsobom nepreukázal, že by akúkoľvek čo

i len čiastkovú úhradu navrhovateľovi zaplatil.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 409 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb.
§ 365 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb.
§ 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb.

§ 120 ods. 1, 3 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).