Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sp/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200156
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3012200156.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: Obec

Lednické Rovne, so sídlom Námestie slobody 32, 020 61 Lednické Rovne, zastúpenej JUDr. Luciou
Bušfy, advokátkou, so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, proti odporcovi: Okresný
úradPovažskáBystrica,pozemkovýalesnýodbor,sosídlomCentrum1/1,01701PovažskáBystrica,za
účasti: U.. W. F., bytom B. XXX, XXX XX P., zastúpený Ing. Jozefom Štancelom, bytom K. XXX/XX, XXX
XXO.P.,napodkladegenerálnejplnejmocizodňa2.mája2011aJUDr.MáriouBustinovou,advokátkou,
so sídlom Šrobárová 186/9, 914 51 Trenčianske Teplice, na podklade plnej moci zo dňa 8. decembra
2014 a JUDr. Rastislavom Kaššákom, PhD., advokátom, so sídlom Medená 5, 811 02 Bratislava, na

podklade plnomocenstva zo dňa 22. februára 2015, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
H 11/00284-035-R/1325-BE1 zo dňa 30. decembra 2011, t a k t o

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j erozhodnutie odporcu č. H 11/00284-035-R/1325-BE1 zo dňa 30. decembra
2011 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Krajský súd n e p r i z n á v anavrhovateľovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. H 11/00284-035-R/1325-BE1 zo dňa 30. decembra 2011 (ďalej len napadnuté
rozhodnutie) rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon) o tom, že

1/ oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 písm. a), zákona W. F., nar.XX.X.XXXX,

r.č. XXXXXX/XXX, bytom B. XXX, XXX XX P., štátny občan SR, spĺňa podmienky uvedené v § 6
ods. 2 zákona na navrátenie vlastníctva k pozemku, ktorý prešiel do vlastníctva štátu konfiškáciou
podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR a pôvodnému vlastníkovi, W. F., vznikol nárok na vyňatie
pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov;

2/ oprávnenej osobe sa dňom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom
v k. ú. B., podľa terajšieho stavu CKN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 13699 m2, zapísaných v
čase prechodu na štát ako pk. vložka XXX, č. parc. XX/X - roľa o výmere 52470 m2, v podiele 1/1;3/ Správa katastra Púchov na základe tohto právoplatného rozhodnutia vykoná zápis vlastníckeho práva
k pozemku uvedenému v bode 2 tohto rozhodnutia do katastra nehnuteľnosti oprávnenej osobe v
podiele 1/1.

Napadnuté rozhodnutie zdôvodnil tým, že originál spisu týkajúci sa rodiny F. sa v archíve bývalého
Pozemkového úradu v Považskej Bystrici nezachoval (z dôvodu viacerých organizačných zmien
spojených so zmenou názvu a sídla správneho orgánu), bola vykonaná lustrácia originálu knihy došlej
pošty a bolo zistené, že žiadosť týkajúca sa tejto veci bola na pozemkovom úrade zaevidovaná dňa
30. decembra 1991 pod por. č. 280. Následne bola vykonaná rekonštrukcia spisu v spolupráci

s oprávnenou osobou, ktorá predložila kópiu uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 12. novembra
1991 (daná na poštovú prepravu dňa 13. novembra 1991), kópiu splnomocnenia R. F., M. V. a U.
Z. na zastupovanie v reštitučnom konaní, kópiu uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 26. júla 1991,
doručenú Lesnému závodu v Trenčíne s poznámkou, že tento ju postúpi do Považskej Bystrice na Lesný
závod a pozemkový úrad, kópiu výzvy na uzavretie dohody adresovanú JRD Dolná Breznica a kópiu
doplnku k žiadosti zo dňa 12. novembra 1991, osobne doručenú dňa 6. mája 1992 na pozemkový

úrad. K návrhu boli doložené aj ďalšie doklady a listiny, konkrétne uvedené v ods. 2 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Ďalej odporca uviedol, že z predložených a získaných dokladov zistil, že
predmetné pozemky, zapísané v pk. vložke č. XXX k. ú. B. v celosti na E. F., boli podľa zápisu pod č.
d. 44/48 konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR a že pôvodný vlastník na to, aby mu
boli vrátené skonfiškované nehnuteľnosti musel splniť tri podmienky:

1) po konfiškácii nadobudnúť československé štátne občianstvo;

2) po konfiškácii bývať na území ČSFR a

3) nebyť odsúdený podľa nar. SNR č. 33/1945 Zb. SNR.

Odporca dospel k záveru, že uvedené podmienky sú splnené a poukázal na to, že pôvodný vlastník
- W. F., keďže bol nemeckej národnosti, vzťahoval sa na neho Ústavný dekrét prezidenta republiky č.

33/1945 Zb., podľa ktorého stratil dňom 10. augusta 1945 československé štátne občianstvo, avšak
požiadal o jeho zachovanie podľa § 2 ods. 2 uvedeného dekrétu v stanovenom termíne - žiadosť bola
na ONV Púchov zaevidovaná, čo vyplýva z listu ONV Púchov zo dňa 23. apríla 1947 pod č. 2803/1946.
Ďalej odporca uviedol, že podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 346/09 zo dňa 27. apríla
2010 a následne rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo 174/2010 zo dňa 15. decembra 2010 u osôb nemeckej

a maďarskej národnosti sa štátne občianstvo v prípade podania žiadosti podľa § 2 ods. 2 dekrétu
prezidenta prezumovalo až do prípadného eklaratórneho rozhodnutia príslušného

orgánu, ktorý by konštatoval, že štátne občianstvo nebolo zachované. Aj keď podľa dokladov zo
Slovenského národného archívu v Bratislave zo dňa 24. mája 2011, Štátneho oblastného

archívu v Prahe zo dňa 11. mája 2011 a Národného archívu v Prahe zo dňa 24. júna 2011 sa

nenašli žiadne archívne dokumenty o zachovaní, zamietnutí alebo vrátení československého štátneho
občianstva W. F., treba vec posudzovať tak, že na základe podanej, ale nevybavenej žiadosti a viacerých
nepriamych dôkazov, v súlade s vyššie uvedeným nálezom ústavného súdu mu bolo československé
štátneobčianstvozachované(keďžeštátožiadostinerozhodol,hľadelosanatakútoosobu,akobyštátne
občianstvo nikdy nestratila). Odporca v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že podľa potvrdenia Obce

Lednické Rovne zo dňa 29. apríla 2010 vyplýva, že pôvodný vlastník W. F. mal aj po konfiškácii 4.
septembra1945trvalýpobytvČSRodroku1917domája1946.Odporcamalzato,že W. F.nepodliehal
pod ustanovenia nariadenia č. 33/1945 Sb. n. SNR, čo dosvedčoval aj list Okresného veliteľstva NB
Púchov zo dňa 20. marca 1946 a fakt, že nebol odsúdený, je doložený odpisom z registra trestov - GP
SR 31. decembra 2007. Odporca ustálil, že postavenie oprávnenej osoby posudzoval podľa § 4 ods. 2

písm. a) zákona vzhľadom na závet, ktorý pôvodný vlastník zanechal. Závet bol napísaný 28. októbra
1961 a poručiteľ v ňom označil ako jediného dediča svojho majetku v ČSR W. F., nar. XX. L. XXXX.
Testament podpísali ako svedkovia R. F. a R. G., čo aj potvrdili svojimi čestnými vyhláseniami zo dňa
11. marca 2011 a 30. marca 2011.Navrhovateľ, v zastúpení advokátky JUDr. Bušfy, podal v zákonom stanovenej lehote proti napadnutému
rozhodnutiu odvolanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a to najmä v súvislosti s vydaním konfiškačného rozhodnutia pred rozhodným

obdobím. Z dokladov vyplýva, že pozemok, ktorý bol predmetom reštitučnej žiadosti oprávnenej osoby,
bolkonfiškovanýpodľanariadeniaSNR č.104/1945Zb.predrozhodnýmobdobím,uvedenýmv§4ods.
1 zákona. V odvolaní uviedol, že v konaní nebol predložený žiaden doklad preukazujúci okolnosť, že je
splnené československé štátne občianstvo pôvodného vlastníka, o čom svedčí stanovisko Ministerstva
vnútra SR nachádzajúce sa v spise. Oprávnená osoba bola nemeckej národnosti, ktorá pri splnení

podmienok bola vyňatá spod konfiškácie až účinnosťou zákona č. 330/1991 Zb. Uviedol, že na pozemok
parc. č. KN XXX/X, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, vrátane priľahlých pozemkov, bola
Obcou Lednické Rovne v roku 2009 vypracovaná „Urbanistická štúdia Lúčky“ v cene 11.613,22 Eur a
v ÚPD obce je predmetný posudok a táto časť územia obce určená na výstavbu rodinných domov a
stavieb občianskej vybavenosti a verejnoprospešných zariadení vrátane príslušných inžinierskych sietí.
Na susednom pozemku je vybudovaná stavba - čerpacia stanica zdroja pitnej vody pre Obec Lednické

Rovne a priľahlé jeho časti, ktorá je vo vlastníctve obce. V čase využívania tohto zdroja pitnej vody bola
časť parcely, ktorá je predmetom reštitučného nároku, zahrnutá do ochranného pásma zdroja pitnej vody
a v prípade jeho ďalšieho užívania by ochranné pásmo muselo byť obnovené. Navrhovateľ záverom
uviedol,žezastávaprávnynázor,ževtomtokonkrétnomprípadekonfiškácienazákladenariadeniaSNR
č. 104/1945 Zb. vznik reštitučného nároku podľa § 6 ods. 2 zákona bol podmienený vydaním príslušného

administratívneho rozhodnutia v rozhodnom období - t. j. v období po 25. februári 1948 do 1. januára
1990, a teda v prípade, že konfiškačné rozhodnutie bolo vydané pre pôvodného vlastníka nemeckej
národnosti pred 25. februárom 1945, nárok na priznanie reštitučného nároku podľa zákona nemohol
vzniknúť.

Oprávnené osoby, v zastúpení Ing. Štancela a advokátov JUDr. Bustinovej a JUDr. Kaššákom, PhD.,

v písomných a ústnych prejavoch na pojednávaniach v podstate zhodne

uvádzali, že odporca rozhodol správne a na podklade dokladov preukazujúcich splnenie zákonných
podmienok a navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V súvislosti s rozhodným

obdobím poukázali na uznesenie Ústavného súdu sp. zn. PL ÚS/3/2000, podľa ktorého pôvodné znenie
§ 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. pripustilo čiastočnú reštitúciu prípadov

a bola rozšírená ustanovením § 38 zákona č. 330/1991 Zb. Podľa tohto uznesenia ústavného súdu je
konštatované, že reštitučný nárok patrí oprávneným osobám aj vtedy, ak nehnuteľnosti boli pridelené
pred 20. februárom 1948. Na podklade § 38 zák. 330/1991 Zb. je možné konštatovať, že nehnuteľnosti
možno vydať bez ohľadu na to, či rozhodnutie konfiškačnej komisie alebo zboru povereníkov
bolo vydané pred alebo po rozhodnom období. Navrhovateľom tvrdené skutočnosti o podkladoch

spracovaných pre smerný územný plán obce nie sú skutočnosťami, ktoré podľa zákona č. 229/1991
Zb. bránia vydaniu nehnuteľnosti. V závere uviedli, že sú názoru, že správny orgán správne vyhodnotil
listiny predložené oprávnenou osobou a týmito boli preukázané podmienky na vydanie uplatnenej
poľnohospodárskej pôdy.

Z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu, ako aj z dokladov pripojených v súdnom

spise a predložených ku konaniu pred súdom zástupcami zúčastnených osôb krajský súd zistil
nasledovný skutkový stav veci. Originál spisu týkajúci sa rodiny F. sa v archíve bývalého Pozemkového
úradu v Považskej Bystrici nezachoval (z dôvodu viacerých organizačných zmien spojených so zmenou
názvu a sídla správneho orgánu). Bola vykonaná lustrácia originálu knihy došlej pošty a bolo zistené, že
žiadosť týkajúca sa tejto veci bola na pozemkovom úrade zaevidovaná dňa 30. decembra 1991 pod por.

č. 280. Následne bola vykonaná rekonštrukcia spisu v spolupráci s oprávnenou osobou, ktorá predložila
kópiu uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 12. novembra 1991 (daná na poštovú prepravu dňa 13.
novembra 1991), kópiu splnomocnenia R. F., M. V. a U. Z. na zastupovanie v reštitučnom konaní,
kópiu uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 26. júla 1991, doručenú Lesnému závodu v Trenčíne s
poznámkou, že tento ju postúpi do Považskej Bystrice na Lesný závod a pozemkový úrad, kópiu výzvy

na uzavretie dohody adresovanú JRD Dolná Breznica a kópiu doplnku k žiadosti zo dňa 12. novembra
1991, osobne doručenú dňa 6. mája 1992 na pozemkový úrad. K návrhu boli doložené aj ďalšiedoklady a listiny, konkrétne uvedené v ods. 2 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z predložených a
získaných dokladov súd zistil, že predmetné pozemky zapísané v pk. vložke č. XXX k. ú. B. v celosti
na E. F. boli podľa zápisu pod č. d. 44/48 konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Ďalej

podľa potvrdenia Obce Lednické Rovne zo dňa 29. apríla 2010 vyplýva, že pôvodný vlastník W. F. mal
aj po konfiškácii 4. septembra1945 trvalý pobyt v ČSR od roku 1917 do mája 1946. Bolo zistené, že list
Okresného veliteľstva NB Púchov zo dňa 20. marca 1946 dosvedčoval fakt, že nebol odsúdený, čo je aj
doložené odpisom z registra trestov - GP SR 31. decembra 2007. Súčasťou spisu je závet napísaný dňa
28. októbra 1961 a poručiteľ v ňom označil ako jediného dediča svojho majetku v ČSR W. F., nar. XX.

L. XXXX. Testament podpísali ako svedkovia R. F. a R. G., čo aj potvrdili svojimi čestnými vyhláseniami
zo dňa 11. marca 2011 a 30. marca 2011. Reštitučný nárok bol uplatnený k nehnuteľnostiam pôvodných
vlastníkov W. F., zomretého dňa XX. L. XXXX, R. F., zomretého dňa XX. R. XXXX, E. F., zomretého dňa
X. Y. XXXX a E. F., zomretého dňa XX. L. XXXX. Ďalej boli predložené: úmrtný list W. F., jeho testament,
rodný list, osvedčenie o štátnom občianstve a ostatné súvisiace listiny.

Predmetom prieskumného konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu,

ktorým rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov o tom, že oprávnená osoba
podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona, W. F., nar. XX. L. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom B. XXX, XXX
XX P., štátny občan SR, spĺňa

podmienky uvedené v § 6 ods. 2 zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do
vlastníctva štátu konfiškáciou podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR a pôvodnému vlastníkovi W.

F. vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Súčasne rozhodol, že
oprávnenej osobe sa dňom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom
v k. ú. B. podľa terajšieho stavu CKN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 13699 m2, zapísaných v
čase prechodu na štát ako pk. vložka XXX, č. parc. XX/X - roľa o výmere 52470 m2, v podiele 1/1 a
Správa katastra Púchov na základe tohto právoplatného rozhodnutia vykoná zápis vlastníckeho práva k

pozemku uvedenému v bode 2 tohto rozhodnutia do katastra nehnuteľnosti oprávnenej osobe v podiele
1/1.

Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
(ďalej len zákon) upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov
pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom (§ 1 ods. 2 zákona).

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona, ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1.
januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred
uplynutím lehoty uvedenej v § 13, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu,
je oprávnenou osobou, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má
trvalý pobyt na jej území, dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol

celé dedičstvo.

Podľa § 6 ods. 1 písm. p), r) zákona, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát
alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu alebo
politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.

Podľa § 6 ods. 2 zákona, obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok

na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým
vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov,
treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorým sa skonfiškoval
poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tento majetok bol už

pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto
oprávnených osôb podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.Podľa § 1 ods. 1 písm. a) nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, s
okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky

majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve osôb nemeckej národnosti bez ohľadu
na štátnu príslušnosť.

Podľa § 1 ods. 4 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. SNR, nekonfiškuje sa podľa ods. 1 pôdohospodársky
majetok tých osôb nemeckej alebo maďarskej národnosti, ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom
boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb. o úprave československého

štátneho občianstva osôb národnosti nemeckej a maďarskej, českoslovenští státní občané národnosti
německé nebo maďarské, kteří podle předpisů cizí okupační moci nabyli státní příslušnosti německé
nebo maďarské, pozbyli dnem nabytí takové státní příslušnosti československého státního občanství.
Ostatní českoslovenští státní občané národnosti německé nebo maďarské pozbývají československého
státního občanství dnem, kdy tento dekret nabývá účinnosti.

Podľa § 2 ods. 1, 2 Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb., osobám, spadajícím pod
ustanovení § 1, které prokáží, že zůstaly věrny Československé republice, nikdy se neprovinily proti
národům českému a slovenskému a buď se činně zúčastnily boje za její osvobození, nebo trpěly
pod nacistickým nebo fašistickým terorem, zachovává se československé státní občanství. Žádost o
zjištění, že československé státní občanství zachovává, lze podati do šesti měsíců od počátku účinnosti

tohoto dekretu u místně příslušného okresního národního výboru (okresní správní komise), anebo bydlí-
li žadatel v cizině, u zastupitelského úřadu. Rozhoduje o ní krajský národní výbor na návrh
okresního národního výboru. Tyto osoby jest až do vyřízení žádosti považovati za československé státní
občany, vydal-li jim okresní národní výbor (okresní správní komise) nebo zastupitelský úřad osvědčení
o okolnostech, uvedených v předchozím odstavci.

Podľa § 3 Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb., osoby, které pozbyly
československého státního občanství podle § 1, mohou do šesti měsíců ode dne, který bude určen
vyhláškou ministra vnitra, otištěnou ve Sbírce zákonů a nařízení, žádati u místně příslušného okresního
národního výboru (okresní správní komise) nebo zastupitelského úřadu o jeho vrácení. O takovéto
žádosti rozhodne podle volné úvahy krajský národní výbor na návrh okresního národního výboru;

nesmí jí však vyhověti, jestliže žadatel porušil povinnosti československého státního občana. Pokud
vládním nařízením nebude stanoveno jinak, platí i pro tyto případy všeobecné předpisy o nabývání
československého státního občanství.

Podľa § 476 ods. 1 Občianského zákonníka účinného do 31. decembra 1982 (t.j. v čase spísania závetu
pôvodného vlastníka), poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť vo forme

notárskej zápisnice.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.Krajský súd postupom podľa § 250 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že rozhodnutie nie je súladné so zákonom
a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ho zrušil a vec vrátilna ďalšie konanie.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatuje, že postup odporcu, aj jeho rozhodnutie
nezodpovedá zákonu, pretože zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie,
je pre prijatý záver nedostačujúce. Krajský súd vo veci posudzoval viacero otázok, ako napr. postavenie
oprávnenej osoby a zistil, že správny orgán sa dostatočne nezaoberal postavením W. F. ako oprávnenej
osoby. Tento žiadosť s uplatneným nárokom podal aj v mene ďalších osôb, pričom ich postavenie ako

ostatných účastníkova nijakým spôsobom nevyhodnotil. Odporca za jedinú oprávnenú osobu po
pôvodnom vlastníkovi E. F. považoval W. F., pričom už zo samotného návrhu na uplatnenie reštitučného
nárokujezrejmé,žeoprávnenýchosôbboloviac(R.F.,M.V.aU.Z.).Vyhlásenieostatnýchoprávnených
osôb, uvedené v návrhu na uplatnenie reštitučného nároku, že splnomocňujú W. F. na zastupovanie
v reštitúciách podľa zákona, nepovažoval súd za dostatočné na jeho preukázanie
konať v celom rozsahu v mene všetkých oprávnených osôb v správnom konaní. Naviac, vo veci začal

konať až na podklade žiadosti zo dňa 4. mája 2010 vykonaním rekonštrukcie spisu a s dlhým časovým
odstupom, čo vyvoláva pochybnosti o preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Celkom
jednoznačná sa nejaví ani skutočnosť, či E. F. po konfiškácii predmetných nehnuteľností mal zachované
československé štátne občianstvo ako jednu z troch základných podmienok (§ 6 ods. 2 zákona), či
mu skonfiškované nehnuteľnosti mohli byť vrátené, či pôvodnému vlastníkovi vznikol nárok na

vyňatie jeho pozemkov spod konfiškácie podľa osobitných predpisov a či jeho závet bol v súlade s
platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ku dňu spísania závetu. Bolo síce zistené, že pôvodný
vlastník E. F. si podal žiadosť o zachovanie československého štátneho občianstva (žiadosť zo dňa 23.
januára1946), ale odporca nedisponuje takým dokladom, z ktorého by bolo jednoznačne preukázané, že
E. F. bolo jeho československé štátne občianstvo aj zachované. O jeho žiadosti krajský národný výbor

v zmysle § 3 Ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb. pravdepodobne nikdy nerozhodol,
čomu nasvedčuje aj vyjadrenie vyplývajúce z osvedčenia o československom štátnom občianstve
Povereníctva vnútra v Bratislave zo dňa 23. apríla 1947, ako aj stanovisko Ministerstva vnútra SR zo dňa
19. júla 2005, lebo v prípade kladného vybavenia jeho žiadosti o zachovanie československého štátneho
občianstva by mu bolo vydané osvedčenie o vrátení československého občianstva. Samotný nárok na

vyňatie jeho pozemkov z konfiškácie nie je preukázaný žiadnym priamym dôkazom a túto skutočnosť
spochybňuje aj rozhodnutie konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Púchove
zodňa30.júla1946,ktorýmbolorozhodnutéozamietnutížiadostiW., E.aR.F.oudelenievýnimkyspod
konfiškácie pôdohospodárskeho majetku podľa nariadenia 104/1945 Sb. v znení nariadenia 64/1946
Sb. SNR.

K základnej namietanej otázke - posúdenia tzv. rozhodného obdobia - § 6 ods. 2 zákona ako osobitného
ustanovenia rozširujúceho časovú pôsobnosť zákona pred rozhodné obdobie podľa § 4 ods. 1 zákona
dáva súd do pozornosti otázku súladu s ustálenou aplikačnou praxou najvyššieho súdu (rozsudok NS
SR M-Sždov 3/03 z 27. novembra 2003), kde platí, že § 6 ods. 2 zákona nie je samostatnou normou
komplexne riešiacou reštitučný nárok, ale len rozširuje okruh subjektov so stanovením kritérií, avšak za

predpokladu , že im takýto nárok vznikol podľa osobitných predpisov. V tomto kontexte je potrebné
uviesť, že

v reštitučných nárokoch oprávnenej osoby, ktoré boli uplatnené v zákonnej lehote podľa osobitného
predpisu, vydal príslušný správny orgán štyri rozhodnutia (vo vzťahu k rôznym povinným osobám), a to:

- Rozhodnutie č. H 11/00284-025-R/1391-BEI zo dňa 28. septembra 2011;

- Rozhodnutie č. H 11/00284-034-R/1324-BEI zo dňa 29. decembra 2011;

- Rozhodnutie č. H 11/00284-026-R/1320-BEI zo dňa 29. septembra 2011;

- Rozhodnutie č. H 11/00284-035-R/1325-BEI zo dňa 30. decembra 2011;- ide o teraz napadnuté
rozhodnutiePrvétrirozhodnutiasprávnehoorgánuužbolisprávnymisúdmipreskúmané,súdyvnichvydalirozsudky,
ktoré sú právoplatné a podľa ktorých má správny orgán vo veci uskutočniť ďalšie konanie.

Podľa ostatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sžr 75/2013 zo dňa 12. augusta 2014,

týkajúce sa rozhodnutia správneho orgánu H 11/00284-026-R/1320 zo dňa 29. septembra 2011, bolo
uzavreté, že správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ako súd prvého stupňa
a dal za pravdu navrhovateľovi v tom, že pozemky, ktoré boli predmetom reštitučnej žiadosti oprávnenej
osoby, boli konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. pôvodnému vlastníkovi nemeckej
národnosti rozhodnutím Konfiškačnej komisie v Bratislave dňa 4. septembra 1945, č. PPPR-19240/45-

I/B, avšak stalo sa tak pred rozhodným obdobím uvedeným v § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., a preto
odporca pri nesprávnom výklade príslušných zákonných ustanovení dospel k nesprávnemu záveru o
vzniku reštitučného nároku oprávnenej osoby podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. V posudzovanej
veci ide tiež o totožný nárok.

Krajský súd má za to, že všetky dôkazy, ktoré odporca vyhodnotil ako za dostačujúce na preukázanie
vzniku reštitučného nároku pre oprávnenú osobu - W. F. - podľa zákona č. 229/1991 Zb. sú nepriame

a nedostatočné na komplexné posúdenie predmetnej veci, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so
záverom odvolacieho súdu, ktorý už vyššie naznačil.

Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Odporca v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom súdov, ktorým je aj názor na ďalší postup

podľa § 250r O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi s
poukazom na to, že tieto nežiadal, trovy konania nepriznal.

Poznamenáva sa, že pôsobnosť obvodných pozemkových úradov prešla s účinnosťou od 1. októbra
2013 podľa zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy na jednotlivé okresné

úrady z hľadiska ich príslušnosti.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia

odporkyne a vrátení veci na ďalšie konanie, nie je podľa § 250s O.s.p.

prípustné odvolanie.