Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612210004
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1612210004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951,

so sídlom Hodžova 11, Žilina, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava proti odporcovi: D. T., F..: XX.XX.XXXX, T. W. XXXX/XX, E., zastúpeného
opatrovníčkou Bc. Ivetou Růžičkovou, pracovníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie 28,19
eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k.:
4C/110/2013-41 zo dňa 10. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu

28,19 eura s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 28,19 eura od 06.03.2009 do zaplatenia
a nahradiť jej trovy konania v sume 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 58,15 eura, na
účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10,
Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 369 ods. 1 veta prvá, §
708 ods. 1, ods. 2, § 709 ods. 1 Obch. zákonníka a § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 517
ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a skutkovo tým, že navrhovateľka dňa

03.09.2012 doručila súdu prvého stupňa návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhala
zaplatenia sumy 28,19 eura s úrokmi z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 28,19 eura od
06.03.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že dňa 13.06.2006 uzavrela s
odporcom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zriadila
odporcovi osobný účet; nakoľko na účte odporcu vznikol debetný zostatok, ktorý odporca neuhradil, dňa
02.03.2009 navrhovateľka od zmluvy odstúpila. Ku dňu 05.03.2009 bola výška debetného zostatku na
účte odporcu v sume 28,19 eura. Podľa Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko,

a.s. si navrhovateľka okrem istiny v podobe debetného zostatku na účte uplatnila návrhom aj sankčnú
úrokovú sadzbu vo výške 20% ročne podľa sadzobníka poplatkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané že navrhovateľka ako banka a odporca
ako majiteľ účtu uzavreli dňa 13.06.2006 písomnú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky - Dexia banky Slovensko, a.s. (ďalej aj „VOP“). Na základe tejto zmluvy navrhovateľka

zriadila pre odporcu bežný účet, na ktorom odporca vykonával bezhotovostné a hotovostné transakcie.
Odporca sa zaviazal na účte zriadenom pre neho navrhovateľkou dodržiavať kladný zostatok minimálne
vo výške splatných poplatkov za služby poskytované bankou. Odporca túto povinnosť porušil, keď na
jeho účte vznikol nepovolený debetný zostatok v sume tak, ako to vyplýva z výpisu k účtu M. keďžeodporca nepovolený debetný zostatok v lehote stanovenej navrhovateľkou nevyrovnal, čím v zmysle
všeobecných obchodných podmienok podstatne porušil zmluvu, navrhovateľka od zmluvy odstúpila
(čl. III. A. 36 všeobecných obchodných podmienok) a voči odporcovi jej vzniklo právo na zaplatenie

nepovoleného debetu v sume 28,19 eura; súd prvého stupňa tak odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 28,19 eura ako neuhradenú sumu debetného zostatku.

Ďalej súd prvého stupňa skonštatoval, že napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte predstavuje
tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka), predmetná zmluva o

bežnom účte je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa
a na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Obč.
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Obč. zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 veta druhá
Obch. zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské
zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah
(vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo
všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti); na právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte tak aplikoval jednak ustanovenia Obchodného
zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností, resp. následkov omeškania) ako aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv).

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v dôsledku omeškania odporcu s plnením peňažného záväzku
si navrhovateľka popri istine uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 20% ročne zo sumy 28,19
eura od 06.03.2009 do zaplatenia. V čase uzavretia zmluvy o bežnom účte bola úprava úrokov z

omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v § 369 Obch. zákonníka a v § 517 Obč.
zákonníka. Obč. zákonník neumožňoval dojednať úroky z omeškania vyššie než ustanovuje vykonávací
predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úprava obsiahnutá v Obč. zákonníku bola v tomto smere pre
spotrebiteľa priaznivejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ nemohol vzdať. V tejto súvislosti mal

za právne významné ustanovenie § 54 Obč. zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Obč. zákonníka v neprospech spotrebiteľa;
spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznávaaleboinakzhoršiť
svoje zmluvné postavenie; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Na základe dospel súd prvého stupňa k záveru, že vo vzťahu k odporcovi ako

ku spotrebiteľovi je možné uplatniť len úroky z omeškania podľa Obč. zákonníka.

Odporcovi tak uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 28,19 eura s úrokmi z omeškania vo výške
10% ročne zo sumy 28,19 eura od 06.03.2009 do zaplatenia, nakoľko odporca bol od 06.03.2009 v
omeškaní s plnením peňažného dlhu. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej

úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 06.03.2009 predstavovala 2% ročne (2% +
8% = 10%).

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. a
navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za

podanie návrhu na súd v sume 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 eura.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka, a to v časti, ktorou súd návrh v
prevyšujúcej časti zamietol (v časti prevyšujúcej priznaný úrok z omeškania vo výške 10 % p. a. zo
sumy 28,19 eura od 06.03.2009 do zaplatenia). Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec v napadnutej časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. F. mala dané odvolacie
dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a d/ O. s. p. V podanom odvolaní poukázala na čl. I „Úvodné
ustanovenia“bod2,3,4, a6VOP,podľaktorýchjenavrhovateľkaakobankaoprávnenánaposkytovanie
bankových produktov/služieb a úkony s nimi súvisiace účtovať poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka
poplatkov banky v platnom znení a ďalej na čl. III písm. A/ bod 38 VOP, podľa ktorého za vedenie účtov/

vkladných knižiek a vykonávanie úkonov s nim spojených banka účtuje poplatky podľa sadzobníka;
z uvedeného mala za nesporné, že odporcovi boli ustanovenia VOP známe. Prekročením povoleného
debetu odporca porušil ustanovenia zmluvy a VOP (čl. III,A, bod 36). Keďže navrhovateľka zmluvu listom
z 2.3.2009 vypovedala, odporca bol oboznámený s tým, že mu účet bude zrušený a tiež s tým, že mávoči navrhovateľke debetný zostatok. Sadzobník podľa časti E) Depozitné produkty- ostatné produkty,
bod 1.E.4 obsahuje sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20 %
p. a., nárok na sankčný úrok v stanovenej výške voči odporcovi tak mala navrhovateľka za oprávnený.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie

je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je nárok na zaplatenie úroku z omeškania z istiny vo výške 28,19 eur,
prevyšujúci úrok z omeškania vo výške 10 % p. a. zo sumy 28,19 eura od 06.03.2009 do zaplatenia,
nakoľko navrhovateľka sa návrhom na začatie konania voči odporcovi domáhala priznania istiny a úroku
z omeškania vo výške 20 % p. a. z dlžnej istiny vo výške 28,19 eura od 06.03.2009 do zaplatenia; súd
prvého stupňa však navrhovateľke napadnutým rozsudkom priznal len úrok vo výške 10 % p. a. z dlžnej

istiny.
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že tiež z obsahu odvolania

podanéhonavrhovateľkoumáodvolacísúdzrejmé,ženavrhovateľkažiadnymspôsobomnespochybnila
postavenie odporcu v predmetnom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa a s tým súvisiacu ochranu, ktorú
súd prvého stupňa správne odporcovi poskytol podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
zameraných na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu dôvodnosť nároku navrhovateľky
na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej istiny nie je sporná, sporná je len výška priznaného úroku

z omeškania. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie v časti príslušenstva na tom právnom
základe, že napriek skutočnosti, že na zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ust. § 261 ods. 3 písm. d/
Obch. zákonníka o absolútnom obchode, nakoľko odporcovi v predmetnej zmluve svedčí postavenie
spotrebiteľa podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka je potrebné mu poskytnúť
ochranu podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúcich spotrebiteľské zmluvy,

a teda v časti príslušenstva odporcu zaviazať na zaplatenie úroku z omeškania len vo výške určenej
predpismi občianskeho práva. Navrhovateľka v podanom odvolaní poukazovala na dôvodnosť nároku
na priznanie sankčného úroku z omeškania v zmysle VOP, žiadnym spôsobom však nespochybnila
postavenie odporcu ako spotrebiteľa, ktorá skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý bol odporca súdom
prvého stupňa zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania podľa príslušných predpisov občianskeho

práva, t.j. vo výške 10 % p. a. z dlžnej istiny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s §
142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.