Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313203324
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313203324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska ul.. č. 1, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku, proti odporcovi: T. S., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q., B. XXXX/XX,
t.č. na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníčkou T. Č., S. Okresného P. Q. I., o zaplatenie 50,50
eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 18. septembra 2013,
č.k. 10C 94/2013-48, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
50,50 eur; a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že dňa 07.03.2011 sa odporca; cestujúci na linke číslo 11; na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal
platným cestovným lístkom. Nárok navrhovateľa na zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému
posúdil podľa § 760 Občianskeho zákonníka, § 12 ods.4, § 14, § 16 ods. 5 zákona číslo 168/1996 Z.z.
o cestnej doprave. Vzhľadom na opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania vec posúdil aj
podľa § 100 ods. 1,2, § 101 a § 108 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel,

že jednoročná premlčacia doba začala plynúť dňa 08.03.2011 a uplynula dňom 08.03.2012 a nakoľko
návrh bol podaný na súd dňa 04.03.2013, bol podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby, a
preto vzhľadom na opatrovníčkou odporcu dôvodne vznesenú námietku premlčania, návrh navrhovateľa
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal
právo na ich náhradu, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav. Argumentoval tým, že povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 eur a úhradu 50,- eur, vznikla
odporcovi v zmysle Zákona o doprave na dráhach a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným
lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, a preto
pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná.

Odporca, resp. jeho opatrovníčka, sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.
1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie uplatňovanej istiny
so zreteľom na odporcom vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnemu právnemu záveru,
že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí jednoročnej
premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť právnych

záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom
uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady
konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Občianskeho zákonníka). Táto služba
vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú

zmluvu, a to v mestských dopravných prostriedkoch - nastúpením do dopravného prostriedku, kedy
zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu
zmluvy o preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu
úpravuosobnejprepravyurčujúosobitnépredpisy,najmäprepravnéporiadkyatarifyprejednotlivédruhy
prepravy - dopravy (§ 772 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 108 Občianskeho zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv
na náhradu škody pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo

priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanísoznačnýmčasovýmodstupom.

Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 Zákona o

cestnej doprave a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 101
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého navrhovateľovi začala plynúť jednoročná premlčacia doba
podľa § 108 Občianskeho zákonníka na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej
medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka konkludentne tým, že odporca

nastúpildodopravnéhoprostriedkumestskejhromadnejprepravy,čímpristúpilnapodmienky,zaktorých
sa prepravná služba navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie
za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú

dobu, uplynutím ktorej sa dlh stane splatným, tak je so splatnosťou dlhu spojený začiatok plynutia
premlčacej doby. Z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak čas splnenia dlhu nebolúčastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohonaplnenieveriteľpožiadal;veriteľmoholsvojeprávovykonať
vtedy, keď mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby

tu nastáva deň nasledujúci po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené, splatnosť záväzku odporcu; ktorý cestoval v mestskom
hromadnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka; zaplatiť navrhovateľovi cestovné a prirážku
k cestovnému, nastala dňom nasledujúcim po tom, kedy došlo k porušeniu povinnosti odporcu mať
zakúpený cestovný lístok a kedy bol vyzvaný navrhovateľom na plnenie (07.03.2011), teda v danom

prípade dňom 08.03.2011 a jednoročná premlčacia doba tak uplynula dňom 08.03.2012, a pokiaľ
bol návrh podaný na súde dňa 04.03.2013, je vecne správny záver súdu prvého stupňa aj v tom,
že v dôsledku vznesenej námietky premlčania, ktorá spôsobila stratu nároku navrhovateľa vymáhať
uplatňované právo súdnou cestou, nemožno návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto
ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na

zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch
nárokov začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Občianskeho zákonníka. Nárok
na zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie
včasnostijehouplatnenia zhľadiska premlčania,sanemôžeaplikovaťvšeobecnátrojročnápremlčacia

doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, použitia ktorej sa navrhovateľ v podanom odvolaní
dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.

S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých

navrhovateľ založil svoje odvolanie, a preto keď súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol; vzhľadom na opatrovníčkou odporcu dôvodne vznesenú námietku premlčania; rozhodol vecne
správne, a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§
219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal
návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a žiadne trovy mu v odvolacom konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.