Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010731
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovanej V. O. pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.
12. 2014, takto

r o z h o d o l :

V. O., nar. XX.XX.XXXX S. R., trvale bytom Z.-F., B. XXX/X,

j e v i n n á , ž e

dňa 12.12.2013 v čase o 15.30 h na ulici O.. F.. Š. vo Zvolene, okres Zvolen ako viedla ako vodička OMV

tov. zn. V. V., I.. Č.. A. XXX V., v smere od O. R. k Domovu sociálnych služieb Zvolen, pričom nedala
prednosť chodkyni M.. M. F., nar. XX.XX.XXXX, N. C. W.N. XX, prechádzajúcej po riadne označenom
priechode pre chodcov, pričom narazila ľavou prednou časťou vozidla do chodkyne, pri ktorej zrážke
došlo k zraneniu Y. M.. M. F., a to pomliaždeniu oboch členkových kĺbov ľahkého stupňa, pomliaždeniu
pravého predkolenia ťažšieho stupňa a zlomenine V. rebra vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti
6 až 8 týždňov,

t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l a :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia

slobody podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanej u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere
12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaná p o v i n n á nahradiť poškodeným:

- M.. M. F., nar. XX.XX.XXXX S. Ž. D. C., trvale bytom C. W. XX Š. S. S. 1.825,69 Eur
(jedentisícosemstodvadsaťpäť eur a šesťdesiatdeväť centov),- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO: 35 937 874 škodu
vo výške 1.103,27 Eur (jedentisícstotri eur a dvadsaťsedem centov),
- Sociálnej poisťovni, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, IČO: 30807484 škodu vo výške

894,23 Eur (osemstodeväťdesiatštyri eur a dvadsaťtri centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodenú M.. M. F., D.. XX.XX.XXXX S. Ž. D. C.,
H. N. C. W.N. XX so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 30.10.2014 pod č. k. 3 Pv 93/14/6611-21 na

Okresnom súde Zvolen obžalobu na obžalovanú V. O. (ďalej len obžalovaná) pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko obžalovaná na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku
vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a následne na položené otázky v

zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ Tr. poriadku odpovedala kladne (áno), pričom na otázku v zmysle
§ 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku a to, či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin - prečin odpovedala: "ja skutok nepopieram, ale nie
je to presne tak, ako sa to v obžalobe píše", súd preto po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora a
prítomných poškodených M.. M. F. V. O.. M. G., keď sa obžalovaná jednoznačne nepriznala k spáchaniu

skutku, vyjadrenie obžalovanej v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku neprijal a vykonal dokazovanie v
celom rozsahu.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 12.12.2013 v čase okolo 15.30 hod na P. V. V. P.
z vedľajšej cesty od Mestského úradu, Mestskej polície na hlavnú cestu na ul. M.R. Štefánika smerom k

Hronu. Išla rýchlosťou asi 30 km/h, keď po ľavej strane cesty tesne pred priechodom pre chodcov uvidela
chodkyňu, nevie však presne v akej vzdialenosti od priechodu ju zaregistrovala. Chodkyňa mala cez ľavú
ruku prevesenú kabelku, držala niečo v ruke a pozerala sa na to, z čoho ona usúdila, že to bol mobilný
telefón. V protismere prešlo auto, bola to nejaká mini dodávka alebo pick up. Nevie, ako rýchlosťou toto
išlo, nešlo však rýchlejšie ako 50km/h. Po ňom následne chodkyňa vošla na priechod. Vstúpila rýchlo,

naozaj skutočne rýchlo na priechod. Myslí si, že chodkyňa sa nepozrela pred vojdením na priechod, či
môže naň bezpečne vstúpiť. Tiež si myslí, že chodkyňa nechcela vchádzať na priechod, preto ona aj v
jazdepokračovala.Chodkyňazrazuvšaknapriechodvošla,rýchlosavychytila.Onareagovalabrzdením
tak,akovedela,pričomvtomčasebolaužchodkyňavstredovejčiarenapriechodeprechodcov.Jejauto
hneďzastalo,prednoučasťouužbolosícenapriechodeprechodcov,aleešteniekolesami,pričomdošlo

k nárazu predným ľavým svetlom vozidla do pravej nohy asi do oblasti kolena chodkyne. Chodkyňa sa po
nárazechytilakapotyazošuchlasanazematovpolovicipriechoduprechodcov.Onavystúpilazvozidla
a išla chodkyni na pomoc. Chodkyňa sa snažila si zbierať obsah kabelky, ktorý sa jej vysypal na zem a
to mobil, parfum, diár, kľúče, tieto veci jej ona pomohla pozbierať. Zodvihla ju zo zeme a odprevadila ju
na chodník. Opakovane sa jej pýtala, či jej niečo nie je, ona povedala, že nie, len bola zľaknutá. Zavolala

následne políciu aj sanitku, s čím chodkyňa súhlasila. Následne na miesto prišla z oproti idúceho auta
svedkyňa U. O., ktorá sa tiež opýtala, či netreba pomôcť. Vozidlo preparkovala vedľa na parkovisko po
tom, čo bola o to požiadaná vodičom ďalšieho auta. Vie, že chodkyňa potom aj niekomu volala, asi že
nepríde na nejaké stretnutie a tiež asi rodičom, čo sa jej stalo. Títo sa následne tiež na miesto dostavili.
Neskôr prišla aj sanitka, ktorá chodkyňu vyšetrila a následne ju odviezli do nemocnice. Následne sa na

miesto dostavila aj polícia. Keď sa na mieste po nehode rozprávala s rodinnými príslušníkmi chodkyne
a týmto povedala, že chodkyňa sa pred vstupom na priechod nepozrela, či nejde nejaké vozidlo, títo jej
sami povedali, že poškodená má toho teraz veľa v práci, má náročné obdobie, asi bola zamyslená a
že sa ponáhľala na nejaké stretnutie. Chodkyňa mala oblečený tmavý kabát a tmavú čiapku až po uši,
čo ešte, nevie uviesť. K viditeľnosti uviedla, že začínalo byť šero, bolo sychravé počasie, ale nepršalo

ani nesnažilo, bolo len zamračené. Na úseku od jej odbočenia na ul. M.R. Štefánika až po priechod pre
chodcov, na ktorom došlo k nehode, nešlo pred ňou žiadne vozidlo.

Svedkyňa - poškodená M.. M. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 12.12.2013 v čase o cca 15,30
hod. išla z práce smerom do centra mesta. Prišla ku priechodu pre chodcov, kde zastala. Pozrela sa

najskôr,čimôžecezpriechodprejsť.ZľavaodriekyHronnešložiadnevozidlo,zpravejstranyišloosobnémotorové vozidlo farby medzi oranžovou a červenou, ktoré však podľa jej názoru išlo v dostatočnej
vzdialenosti, aby mohla cez priechod prejsť. Už si nespomína, či sa najskôr pozrela vľavo alebo vpravo.
Uvedené vozidlo idúce sprava registrovala, ale vzhľadom na odstup času si nespomína, či bola otočená

a prechádzala cez priechod tak, že by sa celý čas na toto vozidlo pozerala. Po priechode nebežala, ale
nešla ani pomaly. Po náraze vozidla do nej, vozidlo určite zastalo, ale či toto brzdilo si už vzhľadom na
odstup času nespomína. Vozidlo narazilo do jej pravého predkolenia z boku, ona následne po náraze cez
vozidlo prepadla a spadla na vozovku. Pred jej vstupom na priechod, ako aj pri prechádzaní cez priechod
pre chodcov mala so sebou kabelu, či však túto mala v ruke alebo na pleci si nepamätá. Po náraze

a jej spadnutí na zem jej z kabelky vypadol parfum, ktorý sa rozbil. Ona sa následne sama zo zeme
postavila, potom si zo zeme zbierala kabelku aj parfum, ale nepamätá si už presne ako ďaleko boli tieto
veci od nej. Bola v šoku. Z toho si pamätá následne len to, že jej potom svedkyňa O. pomáhala, držala
ju, či to však bolo ešte na priechode alebo na chodníku mimo cesty si už vzhľadom na to, že bola v šoku
nepamätá. Pamätá si toľko, že obžalovaná stála pri vozidle a tejto ona povedala, aby volala záchranku
a predpokladá, že táto záchranku aj zavolala. Ona bola potom posadená do vozidla obžalovanej, kde

čakala, pokiaľ neprišla záchranka. Vzhľadom na šok, v ktorom bola si však nepamätá, ako sa do vozidla
obžalovanej dostala a ani, či sa s obžalovanou vo vozidle rozprávala. Vie, že ešte volala, buď sestre
alebo rodičom a ešte kamarátke, o tom, čo sa jej stalo. Na miesto potom prišli jej rodičia, sestra, aj
kamarátka. Tiež prišla záchranka, ktorá ju ošetrila a následne odviezla do nemocnice. Nepamätá si, či
na miesto prišla aj polícia. V nemocnici v čase keď ju odvážali na CT, prišiel za ňou poverený príslušník

PZ, ktorý sa jej spýtal, či je schopná podrobiť sa dychovej skúške, tejto sa vtedy podrobila. Obžalovanú v
nemocnici nevidela, ani sa s ňou nerozprávala. Následne uviedla, že bola v takom šoku, že si skutočne
nespomína, kto sa s ňou rozprával, resp. s kým sa ona rozprávala. Pamätá si len na svedkyňu O..
Ona nemala v ruke mobil. Do centra mesta išla na stretnutie s kamarátkami, toto stretnutie však mala o
16.00 hod. Nespomína si, či nejaké vozidlo už cez priechod z ľavej strany prešlo, kým ona k priechodu

prišla. Pri dopravnej nehode utrpela zranenie a to zlomeninu rebra, pomliaždenie pravého predkolenia a
pomliaždenie oboch členkov. Bola PN od 13.12.2013 do 24.01.2014 vrátane. Po ukončení PN musela v
práci sedieť prvé 2 mesiace s vyloženou pravou nohou, s ktorou mala väčšie problémy. Do zamestnania
a zo zamestnania sa presúvala len prostredníctvom vozidla, nakoľko jej pri dlhšej chôdzi opúchali obidva
členky.

Svedkyňa - poškodená O.. M. G., poverená zástupkyňa spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona nebola svedkom predmetnej dopravnej nehody. Ich
poisťovni vznikla z titulu vynaložených nákladov na poskytnutú lekársku starostlivosť v súvislosti so
zraneniami, ktoré utrpela pri predmetnej dopravnej nehode ich poistenkyňa M.. M. F. škoda vo výške

1.103,27 Eur. Zároveň navrhla, aby v prípade, ak súd uzná obžalovanú vinnou, uložil jej v odsudzujúcom
rozsudku povinnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. spôsobenú škodu vo výške 1.103,27 Eur
uhradiť.

Svedkyňa U. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň prichádzala na svojom osobnom

motorovom vozidle v smere od nákupného centra EUROPA a odbočovala smerom doľava na ul. M.R.
Štefánika, kde s vozidlom stála a dávala prednosť. Najskôr sa pozrela vpravo ku Hronu, ale nevie uviesť,
čiajdávalaprednosťnejakémuvozidlu.Následnesapozrelavľavoavtedyvidelanárazautaobžalovanej
s chodkyňou. K tomuto došlo už v jazdnom pruhu vozidla obžalovanej. Chodkyňa po náraze spadla
na kapotu vozidla obžalovanej a následne na zem. Vtedy videla ako obžalovaná z vozidla vystúpila a

išla pomôcť chodkyni. Snažila sa ju zdvihnúť a potom ju aj držala. Ona po náraze ešte určite dávala
prednosť vozidlám idúcim sprava, nakoľko keď sa už dostala na ul. M.R. Štefánika, jej vozidlo pred
priechodom bolo asi tretie. S vozidlom zastavila a vystúpila. Vtedy obžalovaná zbierala veci zo zeme,
o aké však išlo si nepamätá. Ona následne svoje vozidlo preparkovala a keď sa vrátila, chodkyňa asi
sedela vo vozidle obžalovanej. Chodkyni bolo veľmi zle, báli sa o ňu, zavolali jej spolu s obžalovanou

záchranku. Obžalovaná potom išla preparkovať vozidlo, aby nedošlo k ďalšej nehode. Nespomína si,
či obžalovaná s poškodenou komunikovali. Vedela, že na miesto prišli príbuzní poškodenej. Ona sa
o nehode s obžalovanou nerozpráva. Bolo vtedy šero, pod mrakom. Nepamätá si čo mala chodkyňa
oblečené, ani či videla na mieste nehody na zemi aj mobilný telefón. Ona nepočula nejaké prudké
brzdenie, mala zavreté okná.

Znalec L.. A. Š. na hlavnom pojednávaní zotrval na obsahu a záveroch písomného znaleckého posudku
č. 309/2014 zo dňa 30.06.2014 vypracovaného znaleckou organizáciou ZNALEX s.r.o., Zvolen z odboru:
Doprava cestná, odvetvie: Odhad hodnoty cestných vozidiel, Technický stav cestných vozidiel, Nehodyv cestnej doprave, na ktorého obsah a závery sa zároveň odvolal a podľa ktorého na základe vykonanej
rekonštrukcie boli v rámci analýzy nehodového deja spracované verzie nehodového deja a to podľa
výpovedí vodičky motorového vozidla V. V. - obžalovanej a podľa verzie nehodového deja podľa

výpovedí chodkyne - poškodenej. Ak by vodička chodkyňu spozorovala skôr ako uvádza vo svojej
výpovedi, tak by aj mohla zabrániť dopravnej nehode, závisí to však od konkrétneho miesta, kde by ju
zbadala. Nevychádzali zo skutočností, keď chodkyňa ešte stála pred priechodom, kde ju vodička mala
pôvodne spozorovať pred tým, ako chodkyňa na priechod vstúpila. Vedia, kedy chodkyňa na priechod
vošla, toto však mohli vypočítať spätne na základe vykonanej rekonštrukcie. Dopravná nehoda bola

riešená tak, že vychádzali až z miesta spozorovania chodkyne vodičkou už na priechode pre chodcov,
t.j. 1 meter pred stredovou deliacou čiarou. Z výpovede vodičky stanovili rýchlosť vodičky. Na základe
určenia vodičky, kde chodkyňu táto už po jej vstúpení na priechod pre chodcov spozorovala a kde
následne zastavila s vozidlom, vypočítali miesto začiatku reakcie vodičky a následnú reakciu. Podľa
neho sú technicky prijateľné obidve verzie, t.j. verzia poškodenej aj obžalovanej. Na mieste dopravnej
nehody neboli viditeľné stopy vymedzujúce pohyb vozidla V. V. A. dopravnej nehode. Toto vozidlo bolo

po nehode premiestnené z konečnej polohy. Z oteru nečistôt vozidla vodičky vyplýva, že toto motorové
vozidlo narazilo ľavou prednou časťou do chodkyne bez výrazného poškodenia vozidla a po zrážke sa
telo chodkyne pravdepodobne zosunulo z kapoty vľavo k prednému kolesu. Zo simulácie vzájomného
pohybu motorového vozidla V. V. a chodkyne od zrážky až po zastavenie v označenej konečnej polohe
vyplýva, že v čase zrážky sa motorové vozidlo Audi A6 pohybovalo rýchlosťou približne 9 km/h. Reálny

oter na kapote vozidla zodpovedá dopadu tela chodkyne na kapotu a následnému pádu k ľavému
prednému kolesu. Z výpovedí vodičky a chodkyne vyplýva, že chodkyňa sa pri dopravnej nehode
pohybovala po priechode pre chodcov. Vzhľadom na konečnú polohu vozidla Audi A6 stanovenú na
vyšetrovacom pokuse sa musela chodkyňa pohybovať na okraji priechodu pre chodcov. Predpokladané
miesto zrážky sa nachádzalo na priechode pre chodcov v priesečníku predpokladaného koridoru pohybu

chodkyne a koridoru pohybu S. V. V. S. z označenej konečnej polohy. V oboch verziách priebehu
dopravnej nehody v čase vchádzania chodkyne na priechod pre chodcov sa motorové vozidlo V. V.
pohybujúce sa rýchlosťou približne 34 km/h nachádzalo približne 30 m od priechodu pre chodcov. Na
začiatku reakcie vodičky vozidla na chodkyňu sa jej vozidlo nachádzalo približne 13,7 m od priechodu
pre chodcov. V priebehu dopravnej nehody vo verzii podľa chodkyne vodička vozidla by zabránila

dopravnej nehode reagovaním na vchádzanie chodkyne na priechod pre chodcov so spomalením
menším ako je polovica z maximálne dosiahnuteľného spomalenia alebo z miesta reakcie maximálnym
spomalením pohybom rýchlosťou nižšou ako 33 km/h. Chodkyňa by dopravnej nehode zabránila, iba
ak mala informáciu o tom, že vozidlo vodičky pred priechodom pre chodcov nezastaví a nevošla by do
koridoru pohybu vozidla vodičky. V priebehu dopravnej nehody vo verzii podľa vodičky vozidla ak má

vodička vozidla povinnosť predvídať, že stojaca chodkyňa pred priechodom pre chodcov po prejazde
neznámeho vozidla vstúpi na priechod pre chodcov, potom mohla vodička vozidla zabrániť dopravnej
nehode pohybom rýchlosťou menšou ako 33 km/h. Ak vodička vozidla nemá povinnosť predvídať, že
stojaca chodkyňa pred priechodom pre chodcov po prejazde neznámeho vozidla vstúpi na priechod
pre chodcov, potom nemohla vodička vozidla zabrániť dopravnej nehode. Chodkyňa by dopravnej

nehode zabránila, iba ak mala informáciu o tom, že vozidlo vodičky pred priechodom pre chodcov
nezastaví a nevošla by do koridoru pohybu vozidla vodičky. V priebehu dopravnej nehody vo verzii podľa
chodkyne ak je povinnosťou vodičky reagovať na chodkyňu, ktorá vstúpila na priechod pre chodcov, tak
vodička mohla zastaviť pred priechodom pre chodcov menším ako polovičným spomalením. Chodkyňa
svojímpohybomnevytvorilanebezpečenstvovodičkevozidlaAudiA6avodičkapravdepodobneneskoro

reagovala na vzniknutú situáciu. V priebehu dopravnej nehody vo verzii podľa vodičky vozidla ak vodička
vozidla mala informáciu, že na ľavom okraji priechodu pre chodcov v smere jej jazdy sa nachádza
chodkyňa, tak je otázkou právnou či mala povinnosť predvídať, že chodkyňa sa bude pohybovať po
priechode pre chodcov po prejazde neznámeho vozidla.

Vo veci bol k zraneniam poškodenej M.. M. F. vypracovaný znalecký posudok č. 133/2014 zo dňa
19.09.2014 Znaleckou lekárskou organizáciou, s.r.o., Zvolen, z odboru: Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie: Súdne lekárstvo, Chirurgia, zo záverov ktorého je zrejmé, že dňa 12.12.2013 poškodená
utrpela pri dopravnej nehode zranenia a to zlomeninu 5. rebra vľavo bez posunu úlomkov, pomliaždenie
pravého predkolenia ťažšieho stupňa a pomliaždenia oboch členkových kĺbov ľahkého stupňa. Zo

zranení bolo možné konštatovať, že poškodená mohla byť zrazená automobilom, pričom došlo najprv k
narazeniu a pomliaždeniu pravého predkolenia a členka o prednú časť automobilu. Následne k dopadu
tela na prednú kapotu auta a následnému odhodeniu tela na cestu, pričom došlo k narazeniu ľavej
hrudnej steny a vzniku zlomeniny 5. rebra a ľahkému pomliaždeniu aj ľavej dolnej končatiny. Zrazeniaboli kategorizované ako stredne ťažké. Nedošlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov, či orgánových
systémov. Vzhľadom na svoje zranenia nebola poškodená priamo v ohrození života, zranenia z
lekárskeho hľadiska nejavia známky ťažkej ujmy. Primeraná doba práceneschopnosti pri tomto type

úrazu je 4 až 5 týždňov pri sedavom spôsobe zamestnania. Pomliaždenie hrudnej steny so zlomeninou
rebrajeporanenie,ktorézranenéhoobmedzujúvýraznoubolestivosťoupriprudšíchpohybochavprvých
dňoch po úraze aj pri každodenných sebaobslužných úkonoch, ako aj pri kašli či hlbšom nádychu.
Zranenie si vyžiadalo 4-dňovú hospitalizáciu. Môžu sa vyskytnúť aj bolesti obmedzujúce spánok.
Pacient je sebestačný, spravidla hrudník má fixovaný bandážou, nemôže vykonávať žiadnu fyzicky

náročnejšiu činnosť. Doba trvania výrazne obmedzujúcich ťažkostí je 14 dní. Následne sú ťažkosti
miernejšie skôr pri prudších pohyboch, zmene polohy na lôžku, pri kašli a podobne. Športovanie a
fyzicky náročnejšia činnosť sa nedoporučuje v trvaní 6 až 8 týždňov od úrazu. Pomliaždenie predkolení
a členkov, obmedzuje pri danom stupni pomliaždenia, pobolievaním a opuchom prechodným v trvaní 2
týždne, bez nutnosti imobilizácie. Trvalé následky tento druh zranení nezanecháva. Výška náhrady za
bolesť bola vyčíslená na sumu 628,80 Eur a to za 40 bodov (15,72 Eur za jeden bod).

Z prečítanej svedeckej výpovede O.. L. N., poverenej zástupkyne Sociálnej poisťovne vyplýva, že
Sociálna poisťovňa vyplatila poškodenej M.. M. F., G. N. A. v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri
dopravnej nehode, náhradu príjmu za obdobie od 13.12.2013 do 22.12.2013 vo výške 207,93 Eur a
nemocenské dávky za obdobie od 23.12.2013 do 24.01.2014 vo výške 686,30 Eur. Z uvedeného dôvodu

žiada, aby v odsudzujúcom rozsudku bola páchateľovi uložená povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni
škodu úhrnne vo výške 894,23 Eur.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov, a to nákladov na
liečenie - pokladničných dokladov predložených A. M.. M. F. (Č.. U.. XX-XX), A. P. X. A. A. M.. F. (Č..

U.. XX), lekárskych správ a potvrdenia o vyšetrení poškodenej M.. F. a o dĺžke jej práceneschopnosti
(č. l. 34-41, 90, 91), potvrdenia o výške vyplatených dávok Sociálnou poisťovňou poškodenej M..
F. a vyčíslenia škody (č. l. 47-50, 210), vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. (č. l. 54), zápisov o dychovej skúške (č. l. 77), záznamu
dopravnejnehody(č.l.78-79),zápisniceoobhliadkemiestadopravnejnehody,náčrtkumiestadopravnej

nehody s pripojenou fotodokumentáciou (č. l. 80-89), zápisnice o vyšetrovacom pokuse s pripojenou
fotodokumentáciou (č. l. 94-101), evidenčnej karty vodičky - obžalovanej (č. l. 186-188), správ a odpisu
z registra trestov na obžalovanú (č. l.189-190, 228).

Súd po vykonaní dokazovania musel veľmi precízne a podrobne hodnotiť vykonané dôkazy vo všetkých

ich súvislostiach a v celom ich kontexte.
Hoci obžalovaná v prípravnom konaní využila svoje právo nevypovedať, na hlavnom pojednávaní
nepoprela, že k dopravnej nehode skutočne dňa 12.12.2013 došlo, ale nie tak, ako je jej to kladené za
vinu obžalobou. Na svoju obranu uviedla, že išla rýchlosťou 30 km/h, keď po ľavej strane cesty, pričom
nevie v presne v akej vzdialenosti sporozorovala pred priechodom pre chodcov chodkyňu, ktorá mala

cez ľavú ruku prevesenú kabelku, držala niečo v ruke a pozerala sa na to, z čoho ona usúdila, že to bol
mobilný telefón, pričom potom čo v protismere prešlo auto, bola to nejaká mini dodávka alebo pick up,
chodkyňa, ktorá sa podľa nej nepresvedčila, že môže na priechod pre chodcov bezpečne vstúpiť, na
tento rýchlo vstúpila. Podľa nej chodkyňa v čase keď ju ona spozorovala pred priechodom pre chodcov,
nechcela na priechod vchádzať, preto ona aj v jazde pokračovala. Potom, čo chodkyňa zrazu však na

priechod rýchlo vošla, ona reagovala brzdením tak, ako vedela, pričom v tom čase bola už chodkyňa
v stredovej čiare na priechode pre chodcov. Jej auto hneď zastalo, prednou časťou už bolo síce na
priechode pre chodcov, ale ešte nie kolesami, pričom došlo k nárazu predným ľavým svetlom vozidla
do pravej nohy asi do oblasti kolena chodkyne. Ona následne išla chodkyni na pomoc, pomohla jej
pozbierať zo zeme veci, aj keď jej táto hovorila, že jej nič nie je, privolala záchranku a políciu.

Poškodená M.. M. F. aj napriek časovému odstupu a prežitému poúrazovému stresu v dôsledku
dopravnej nehody a spôsobených zranení v podstate zotrvala na výpovedi z prípravného konania, ich
význam nemenila a aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na tom, že po príchode k priechodu pre chodcov
zastala, najskôr sa pozrela, či môže cez priechod prejsť, pričom zľava nešlo žiadne vozidlo a z pravej
strany išlo osobné motorové vozidlo farby medzi oranžovou a červenou, ktoré však podľa jej názoru

išlo v dostatočnej vzdialenosti, aby mohla cez priechod prejsť. Po priechode nebežala, ale nešla ani
pomaly. Po náraze vozidla do nej, vozidlo určite zastalo, ale či toto brzdilo si už vzhľadom na odstup času
nespomína. Vozidlo narazilo do jej pravého predkolenia z boku, ona následne po náraze cez vozidlo
prepadla a spadla na vozovku. Tiež potvrdila, že mala so sebou kabelu, či však túto mala v ruke alebona pleci si nepamätala, mobil v ruke nemala. Vzhľadom na šok, v ktorom bola si však nepamätá, ako sa
do vozidla obžalovanej dostala a ani, či sa s obžalovanou vo vozidle rozprávala.
Výpoveďou svedkyne U. O. mal súd za preukázané, že k nárazu vozidla obžalovanej s chodkyňou došlo

už v jazdnom pruhu vozidla obžalovanej, po ktorom chodkyňa spadla na kapotu vozidla obžalovanej
a následne na zem. Ona brzdenie nepočula, mala zavreté okná. Obžalovaná z vozidla vystúpila, išla
pomôcť chodkyni, túto sa snažila zdvihnúť, držala ju a zbierala jej zo zeme veci, nevedela však aké.
Podľa nej bolo chodkyni veľmi zle, báli sa o ňu, zavolali jej spolu s obžalovanou záchranku. Svedkyňa
si nespomína, či obžalovaná s poškodenou komunikovali.

Podľa znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy znaleckou organizáciou ZNALEX s.r.o., Zvolen
boli v rámci graficko-časovej analýzy vzniku a priebehu dopravnej nehody v priebehu dopravnej nehody
spracované dva varianty nehodového deja a to podľa verzie obžalovanej a podľa verzie poškodenej
M.. M. F., keď podľa znalca Ing. A. Š., sú prijateľné obidve verzie priebehu nehodového deja, pričom
podľa obidvoch verzií priebehu dopravnej nehody sa v čase vchádzania chodkyne na priechod pre
chodcov motorové vozidlo obžalovanej pohybujúce sa rýchlosťou približne 34 km/h nachádzalo približne

30 m od priechodu pre chodcov a na začiatku reakcie vodičky vozidla na chodkyňu sa nachádzalo
približne 13,7 m od priechodu pre chodcov. Na mieste dopravnej nehody neboli viditeľné stopy
vymedzujúce pohyb vozidla obžalovanej pri dopravnej nehode, vozidlo bolo po nehode premiestnené
z konečnej polohy. Podľa verzie chodkyne by vodička vozidla zabránila dopravnej nehode reagovaním
na vchádzanie chodkyne na priechod pre chodcov so spomalením menším ako je polovica z maximálne

dosiahnuteľného spomalenia alebo z miesta reakcie maximálnym spomalením pohybom rýchlosťou
nižšou ako 33 km/h a chodkyňa by dopravnej nehode zabránila, iba ak mala informáciu o tom, že
vozidlo vodičky pred priechodom pre chodcov nezastaví a nevošla by do koridoru pohybu vozidla
vodičky. Ak je povinnosťou vodičky reagovať na chodkyňu, ktorá vstúpila na priechod pre chodcov, tak
vodička mohla zastaviť pred priechodom pre chodcov menším ako polovičným spomalením. Chodkyňa

svojím pohybom nevytvorila nebezpečenstvo vodičke vozidla. Podľa verzie vodičky vozidla, ak má táto
povinnosťpredvídať,žestojacachodkyňapredpriechodomprechodcovpoprejazdeneznámehovozidla
vstúpi na priechod pre chodcov, potom mohla vodička vozidla zabrániť dopravnej nehode pohybom
rýchlosťou menšou ako 33 km/h, ak túto povinnosť nemá, potom nemohla dopravnej nehode zabrániť
a chodkyňa by dopravnej nehode zabránila, iba ak mala informáciu o tom, že vozidlo vodičky pred

priechodom pre chodcov nezastaví a nevošla by do koridoru pohybu vozidla vodičky. Ak vodička vozidla
mala informáciu, že na ľavom okraji priechodu pre chodcov v smere jej jazdy sa nachádza chodkyňa,
tak je otázkou právnou či mala povinnosť predvídať, že chodkyňa sa bude pohybovať po priechode pre
chodcov po prejazde neznámeho vozidla.
Na základe vykonaného dokazovania, keď z technického hľadiska sú prijateľné obidve verzie priebehu

nehodového deja, teda tak podľa výpovede obžalovanej, ako aj podľa výpovede poškodenej M.. M.
F., je podľa súdu nesporné, že k samotnej zrážke - stretu osobného motorového vozidla obžalovanej
s chodkyňou - poškodenou došlo na priechode pre chodcov, ktorý bol riadne vyznačený zvislým aj
vodorovným dopravným značením. Podľa výpovede samotnej obžalovanej táto mala informáciu, že na
ľavom okraji priechodu pre chodcov v smere jej jazdy sa nachádzala chodkyňa. Obžalovaná teda aj keď

videla chodkyňu pred priechodom pre chodcov a mala vedomosť, že v smere jej jazdy sa nachádza
priechod pre chodcov riadne vyznačený dopravným značením, pričom jej následne výhľad na priechod
pre chodcov zakrývalo aj vozidlo idúce v protismere, podľa vlastnej výpovede pokračovala v jazde
rýchlosťou asi 30 km/h, nakoľko si myslela, že chodkyňa nechcela na priechod vchádzať a vzhľadom
na túto skutočnosť začala reagovať až tesne pred nárazom. Podľa názoru súdu, keďže obžalovaná

registrovala chodkyňu ešte pred priechodom pre chodcov, o ktorom mala vedomosť, s poukazom na
povinnosti vodiča vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e/, písm. f/ zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dbať
na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a dať im prednosť pri prechádzaní cez priechod pre chodcov,
mala predpokladať, že chodkyňa má tendenciu prejsť cez riadne vyznačený priechod pre chodcov,

resp. predvídať, či tak nemieni urobiť. Aj napriek tomu, že obžalovaná neprekročila zákonom povolenú
rýchlosť, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, bola však povinná pohybovať sa rýchlosťou
primeranou danému úseku cesty a danej dopravnej situácii, z ktorej by bola mohla zastaviť pred
chodkyňou, príp. aj pri intenzívnom brzdení.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania mal za nepochybne preukázané, že obžalovaná sa
dopustila konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku a s poukazom aj na závery znaleckého posudku
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia súdne lekárstvo, chirurgia, konanie obžalovanej právne
kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, vzhľadom na to, že obžalovanáako trestnoprávne zodpovedná osoba narušila záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia tým, že
z nedbanlivosti spôsobila poškodenej M.. M. F. Ť. ujmu na zdraví, keď dňa 12.12.2013 v čase o 15.30
h na ulici M. R. Štefánika vo Zvolene ako vodička pri vedení vozidla, nedala prednosť chodkyni M.. M.

F. prechádzajúcej po riadne označenom priechode pre chodcov, pričom narazila ľavou prednou časťou
vozidla do chodkyne, pri ktorej zrážke došlo k zraneniu chodkyne M.. M. F., a to pomliaždeniu oboch
členkových kĺbov ľahkého stupňa, pomliaždeniu pravého predkolenia ťažšieho stupňa a zlomenine V.
rebra vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti 6 až 8 týždňov.
Zavinenie obžalovanej k tomuto skutku je dané vedomou nedbanlivosťou podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona,

nakoľkovedela,žemôžespôsobomuvedenýmvTr.zákoneporušiťaleboohroziťzáujemchránenýtýmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Pri hodnotení osoby páchateľa súd zistil, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Podľa
evidenčnej karty vodiča bola v období od 25.07.2010 doposiaľ 6 krát postihnutá za priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená, nemá záznam v

občiansko-právnej agende vedenej na Mestskom úrade Sliač.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho

nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanej je na prospech poľahčujúca okolnosť
uvedená v ustanovení § 36 písm. j/ Tr. zákona a to, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny
život. Žiadna priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 Tr. zákona nebola súdom zistená. Súd preto podľa
§ 157 ods. 1 Tr. zákona (trestná sadzba 6 mesiacov až 2 roky) s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.

zákona (zníženie hornej hranice trestnej sadzby o ?-inu, t. j. z 2 rokov na 18 mesiacov), § 36 písm. j/ Tr.
zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovanej,
jej postoja k spáchanej trestnej činnosti a ich následkom, dospel k záveru, že na prevýchovu a nápravu
postačuje uložiť obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 6
(šesť) mesiacov, ktorého výkon jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne

odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaná sa predmetnej trestnej činnosti dopustila práve v súvislosti s vedením
motorového vozidla, súd jej zároveň v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.

Súd ma za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a
že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zákona).
Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade

s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.

V adhéznom konaní si riadne a však uplatnili nárok na náhradu škody poškodení a to Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 1.103,27 Eur z titulu vynaložených nákladov na poskytnutú lekársku
starostlivosť v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela pri predmetnej dopravnej nehode ich poistenkyňa

M.. M. F. a Sociálna poisťovňa vo výške 894,23 Eur a to z titulu vyplatenia poškodenej M.. M. F. náhrady
príjmu za obdobie od 13.12.2013 do 22.12.2013 vo výške 207,93 Eur a nemocenských dávok za obdobie
od 23.12.2013 do 24.01.2014 vo výške 686,30 Eur, o ktorých súd nemal žiadne pochybnosti, pričom
obžalovaná za spôsobenú škodu v súlade s ustanovením § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka aj
zodpovedá, súd uložil obžalovanej povinnosť uvedeným poškodeným škodu v celom rozsahu uhradiť.

Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou M.. M. F. S. Y. S.Š. X.XXX,XX I., Z. D.
R. S. W.zovania zároveň uložil obžalovanej povinnosť tejto poškodenej nahradiť škodu a to v celkovej
výške 1.825,69 Eur, ktorá škoda pozostáva z náhrady ušlého príjmu zo závislej činnosti v dôsledku
práceneschopnosti za obdobie od 12.12.2013 do 24.01.2014 vo výške 1.012,21 Eur, z náhrady nákladov
vynaložených na liečenie vo výške 169,48 Eur a z náhrady za bolesť vo výške 644,- Eur za 40 bodov

vychádzajúc z bodového hodnotenia náhrady za bolesť vyčísleného v znaleckom posudku Znaleckej
lekárskej organizácie s.r.o. Zvolen podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona v znení neskorších predpisov,
ku ktorému poškodená M.. M. F. nemala na hlavnom pojednávaní žiadne pripomienky, keď v zmysleOpatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S02873-OL-2013 zo 04.04.2013, účinného od 31.05.2013
o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2013, je výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013

za jeden bod 16,10 eura (nie 15,72 eura za jeden bod, ako je to uvedené v znaleckom posudku). So
zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody súd poškodenú M.. M. F. odkázal na občianske súdne
konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku.)
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.