Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/157/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211205897
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8211205897.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľky D. H., I. T.,

V..XX.X.XXXX,P.L.B.Č..X,zastúpenejJUDr.JozefomKruželákom,advokátomsosídlomKellerova11,
085 60 Bardejov proti odporcovi J. H., V.. X.X.XXXX, P. X. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Savčákom,
advokátom, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 40,-- eur mesačne od 30.8.2011 do
27.12.2012.

Dlh na výživnom za dobu od 30. 8.2011 do 27.12.2012 vo výške 597,42 eur povoľuje otcovi splácať v
splátkach po 50,-- eur mesačne, pričom prvá splátka sa stane splatnou 15. deň mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 15. dňa, toho ktorého nasledujúceho mesiaca až

do úplného vyrovnania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý podala na tunajšom súde dňa 30.8.2011 domáhala,
aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 100,- € mesačne titulom manželského
výživného. Svoj návrh odôvodňovala tým, že účastníci sú manželia. Manželstvo uzavreli XX.X.XXXX.
V manželstve sa im narodili dve deti. Dcéra J., V.. XX.X.XXXX, ktorá študuje na vysokej škole a
maloletý Q., V.. XX.X.XXXX. Poukazovala na to, že súčasne prebieha na tunajšom súde konanie o
rozvod manželstva účastníkov pod sp. zn. 3C/54/2011. Ďalej uvádzala, že pri vybavovaní sociálnych
dávok bola upozornená pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že má predložiť doklad,

rozhodnutie súdu o tom, že požiadala o manželské výživné od svojho manžela, že jej toto bolo určené,
alebo nebolo jej určené a že len na základe tohto rozhodnutia môžu jej byť poskytnuté sociálne
dávky. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ktoré súdu doručil
26.10.2011 namietal voči návrhom uplatnenému nároku navrhovateľkou s tým, že podľa jeho názoru
cieľom navrhovateľky je iba získať finančné prostriedky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a nie
skutočná absencia finančných prostriedkov. Ako dôkaz tejto skutočnosti označil, že pred podaním
návrhu navrhovateľka písomne, ani telefonicky nekontaktovala odporcu, že je nezamestnaná a že

potrebuje finančné prostriedky. Tvrdil, že podľa jeho názoru životná úroveň navrhovateľky musí byť
veľmi dobrá, keďže aj napriek tomu, že požaduje finančné prostriedky od štátu, prípadne od odporcu,
nevyužila možnosť poskytnutia bezplatných právnych služieb Centrom právnej pomoci, ale namiesto
toho využila platené služby advokáta. Tvrdil, že už niekoľko rokov s navrhovateľkou nežijú spolu a nikdy
ani nemali spoločnú domácnosť a poukazoval na to, že už niekoľko rokov prispieva na výživu detí,
ktoré sa narodili v manželstve účastníkov a že ani raz nebol zo strany odporkyne požiadaný o finančnú
výpomoc. Vyslovil domnienku, že je možné, že navrhovateľka aj naďalej pracuje u svojho bývalého

zamestnávateľa „načierno“ keďže je s ním pravdepodobne v citovom vzťahu. V ďalšom písomnom
podaní, ktoré doručil odporca súdu dňa 2.12.2011 na doplnenie svojho vyjadrenia k návrhu na začatiekonania, odporca konštatuje, že hoci s navrhovateľkou dlhé roky nežijú spolu, a zároveň tvrdil, že to nie
je len jeho vinou, považoval ich vzťah minimálne na takej korektnej úrovni, aby navrhovateľka nemala
mať problém oznámiť odporcovi skutočnosti, na základe ktorých by bolo pre odporcu samozrejmosťou

pomôcť navrhovateľke nielen ako manželke, ale hlavne aj z dôvodu toho, že je matkou ich spoločných
detí. Voči uplatnenému nároku namietal, že navrhovateľka nešpecifikuje v návrhu pokles svojej životnej
úrovne. Dôkazom toho, že navrhovateľka má dostatok finančných prostriedkov, je podľa odporcu
skutočnosť, že využíva platené právne služby a nepožiadala o pomoc Centrum právnej pomoci. K svojim
majetkovým pomerom odporca uvádzal, že jeho priemerný mesačný príjem je cca 1.000,- €, z toho

uhrádza deťom na účet sumu vo výške 167,- € mesačne obom spolu. Plnoletej dcére platí mesačne
cca 30,- € na mobil, ďalej má náklady na cestovné výdavky, keďže pracuje mimo miesta bydliska a tieto
vyčíslil sumou 50,- € mesačne. V priemere 30,- € mesačne prispieva dcére na ďalšie náklady, keď ho o
to požiada. Býva v rodinnom dome s matkou, v ktorom vlastní podiel jednej polovice, ide o podiel, ktorý
zdedilpootcovi.Výdavkyspojenésbývanímvyčíslilsumou100,-€mesačne.Tvrdil,žefinančnepomáha
svojej matke aj s inými výdavkami vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, a to v priemere 80,- € mesačne.

Na jeho osobné potreby, stravu, domácnosť mu zostáva suma 580,- €, z čoho si uhrádza aj náklady
spojené so stretávaním sa so synom. Nevidí žiaden problém v tom, aby navrhovateľku podporoval a z
uvedeného dôvodu tvrdil, že už uhradil navrhovateľke v súvislosti s týmto súdnym konaním sumu 30,-
€ a urobí tak minimálne v tomto rozsahu i v nasledujúce mesiace. Ďalej uvádzal, že vzhľadom na to,
že má záujem plniť si svoju povinnosť voči navrhovateľke ako manželke a keďže je aj spoluvlastníkom

rodinného domu v obci X., kde má svoju vlastnú domácnosť, môže poskytnúť bývanie a stravu a svoju
domácnosť tak navrhovateľke, ako aj ich synovi, aby im boli adekvátne zabezpečované ich potreby v
rámci možností odporcu.

Na pojednávaní dňa 28.12.2011 navrhovateľka zobrala svoj návrh na začatie konania v časti
prevyšujúcej sumu 40,- € mesačne od podania návrhu späť a v tejto časti navrhovala konanie vo

veci zastaviť. Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu nesúhlasil a ako dôvod nesúhlasu uviedol, že
navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť, pretože ho neakceptuje, čo považuje za vážny dôvod, pre
ktorý nesúhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu.

Súd uznesením č. k. 5C/157/2011-74 zo dňa 6.3.2013 konanie v časti o určenie manželského výživného
nad sumu 40,- € mesačne od podania návrhu zastavil /§96 ods. 2 O.s.p./.

Predmetom konania tak zostal návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného vo výške 40,-
€ mesačne od podania návrhu, teda od 30.8.2011.

V priebehu konania o určenie manželského výživného bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené,
čo súd zistil zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/54/2011, a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k.
3C/54/2011-130. Maloletý syn účastníkov Q. H. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti

matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 120,- € mesačne a zároveň bol upravený
styk otca s maloletým. Rozsudok nadobudol vo výroku o rozvode manželstva právoplatnosť dňa
28.12.2012. Predmetom konania tak sa zostalo určenie manželského výživného za dobu od 30.8.2011
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva, t. j. do 27.12.2012.

Podľa§71ods.1Zákonaorodine,manželiamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosť.Akjedenzmanželov

túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vyživovacia povinnosť manželstva predchádza nároku na dávky a príspevky poskytované podľa zákona
o pomoci v hmotnej núdzi (je povinnosť prioritne si uplatniť nároky v zmysle Zákona o rodine).Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu),
je viazaná na právnu existenciu manželstva. Do základu rovnakej životnej úrovni manželstva, že nemusí
byť splnená podmienka odkázanosti a preto pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej

povinnosti medzi ostatnými príbuznými, prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia
osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z
majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú
napr. obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby v dôsledku oddeleného
hospodárenia však vzniká disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Pri posudzovaní, či je alebo nie je

naplnený korektív dobrých mravov, súd na plnenie povinností manželov podľa ustanovenia § 18 Zákona
o rodine, v ktorom sú vymedzené práva a povinnosti manželov a podľa ktorého manželia sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podiel na životnej úrovni povinného, je v rozsahu vyživovacej
povinnosti spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako jedna z druhov vyživovacích povinností
všetkých potrebných osobných potrieb, t. j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia.

Východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov. Nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej
oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, treba zohľadniť špecifiká, vyplývajúce z osobných,
pracovných, zdravotných a iných dôvodov, týkajúcich sa jednotlivých manželov.

Zákon ukladá súdu povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí
o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade

starostlivosti o dieťa.

Na pojednávaní navrhovateľka navrhovala svojmu návrhu na určenie výživného v rozsahu 40,- €
mesačne od podania návrhu do rozvodu manželstva v celom rozsahu vyhovieť.

Odporca navrhoval návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného v celom rozsahu zamietnuť
s tým, že naďalej trval na tom, že navrhovateľka nepreukázala, žeby došlo k poklesu jej životnej

úrovne, žeby si aktívne hľadala zamestnanie za účelom zabezpečenia si príjmu. Poukazoval na to, že
navrhovateľka pri skončení pracovného pomeru v spoločnosť Q., T..I..N.. Organizačná zložka podniku
zahraničnej osoby vzdala sa majetkového prospechu, keď súhlasila so skončením pracovného pomeru
dohodou, a nie výpoveďou, a tým sa vzdala nároku na odstupné. Je toho názoru, že je dostatok
pracovných príležitostí a bol dostatok pracovných príležitostí zamestnať sa, ale, že navrhovateľka,

aspoň podľa neho o to nejavila záujem. Z toho usudzoval, či je schopná sa postarať sama o seba, keď
nie je schopná zamestnať sa a či je schopná postarať sa aj o ich syna. Poukazoval na blízky vzťah
navrhovateľky a zástupcu obchodnej spoločnosti Q., preto mal pochybnosti o tom, či existoval dôvod pre
skončenie pracovného pomeru dohodu, a že nebola využitá možnosť výpovede, kde by vznikol nárok
navrhovateľky na vyplatenie odstupného.

Navrhovateľka k tvrdeniam odporcu v priebehu konania, týkajúcich sa rozporu s dobrými mravmi,
pokiaľ ide o navrhovateľkou uplatnený nárok, uvádzala, že v súvislosti s faktom, že jeden z manželov
opustil spoločnú domácnosť, za akých okolností pusti spoločnú domácnosť, čo vykonal pre udržanie
manželstva, akým spôsobom sa podieľal na zabezpečovaní potrieb rodiny, aj vzhľadom na svoje
zárobkové možnosti na starostlivosti o deti, poukazovala na to, že počas trvania manželstva odišiel

odporca zo spoločnej domácnosti, nie navrhovateľka, ktorý ešte v roku 2005 opustil spoločnú
domácnosť. Ona zostala s dvomi deťmi. Počas podstatnej časti trvania manželstva, odporca zarábal
oveľa viac ako navrhovateľka. Prostriedky takto zarobené patrili do BSM, napriek tomu odporca
samostatne hospodáril so svojim zárobkom v jeho rozhodujúcej časti, poberal až do roku 2012 rodinné
prídavky a uplatňoval si daňový bonus. Starostlivosť o domácnosť a o spoločné deti vždy zabezpečovala

navrhovateľka. Ak mal závažný dôvod, vzhľadom na prípadné ním tvrdené konanie navrhovateľky v
rozpore s dobrými mravmi, mal to riešiť v konaní o rozvod ich manželstva, prípadne sám podaním
návrhu na rozvod manželstva, čo neurobil, návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka a v
konaní o rozvod odporca nikdy neuviedol ako dôvod rozpadu manželstva správanie sa navrhovateľky v
rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka sa odvolávala na obsah spisu vo veci rozvodu manželstva

účastníkov. Trvala na tom, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo pre nedostatok zákazok vofirme, kde naposledy pracovala a na to, že po odchode odporcu počas manželstva sa snažila stále byť
zamestnaná a nežiadala od odporcu, aby prispieval na jej výživu. Urobila tak až po tom, čo v roku 2011
prišla o zamestnanie a obrátila sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v P. o poskytovanie dávok v

hmotnej núdzi. Nedomáhala sa ani určenia výživného na deti do rozvodu manželstva. Poukazovala na
to, že otec síce prispieval na výživu detí po 83,- € mesačne, na každé z nich, ale zároveň poukazovala
na to, že v tejto sume boli zahrnuté rodinné prídavky a daňový bonus, čo zhruba zodpovedalo polovičke
tejto sumy a to pri príjme odporcu cca 1.000,- € mesačne.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom spisu

tunajšieho súd sp. zn. 3C/54/2011 a sp. zn. 5P/73/2011, oboznámením sa

s obsahom listinných dôkazov, ktoré predložili účastníci konania o výške ich príjmov a výdavkov,
výsluchom svedkyne a zistil tento skutkový stav:

Účastníci v čase podania návrhu na určenie manželského výživného boli manželia. Manželstvo uzavreli
v roku 1989 a ich manželstvo bolo rozvedené v roku 2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
28.12.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva vyplýva, že ako príčina rozvratu

manželstva účastníkov sa uvádza citové odcudzenie manželov. Odporca v priebehu konania o rozvod
manželstva netvrdil, žeby, pokiaľ ide o jeho opustenie spoločnej domácnosti, zapríčinila to svojim
správaním výlučne navrhovateľka a netvrdil to ani v konaní o určenie manželského výživného,. Z jeho
vyjadrenia k návrhu na určenie manželského výživného vyplýva, že v konaní o rozvod manželstva,
nepopiera, že opustil spoločnú domácnosť v roku 2005, že od roku 2005 s navrhovateľkou spolu trvale

nežijú, že za trvania manželstva vôbec neviedli spoločnú domácnosť, zrejmé tým myslel, že nemali
spoločné trvalé bydlisko v jednom mieste, pretože naďalej po uzavretí manželstva mal trvalé bydlisko v
obci X. na adrese u svojich rodičov, kde od roku 2005 aj nepretržite býva.

Podľa tvrdení navrhovateľky pred rokom 2005 nedá sa hovoriť o vedení spoločnej domácnosti, pretože
každý z nich hospodáril so svojim príjmom a odporca nežil nepretržite s navrhovateľku, ale zdržoval sa

aj v obci X. a chodil aj do domácnosti navrhovateľky kde bývala ona s deťmi u jej rodičov.

Prípadný rozpor s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti a hodnotí zistené skutočnosti
podľa konkrétnych okolností prípadu.

Z vyjadrení odporcu vyplýva, že za rozpor s dobrými mravmi považuje to, že navrhovateľka bez
ospravedlniteľného dôvodu nevykonávala žiadnu zárobkovú činnosť. Podľa jeho tvrdenia, napriek

objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam svoju situáciu neriešila hľadaním zamestnania, ale
požiadavkou na platenie manželského výživného. Toto svoje tvrdenie odporca ale ničím nepreukázal.
Vychádzajúc zo skutočností, že opustil spoločnú domácnosť v roku 2005, navrhovateľka sa domáhala
manželského výživného až v roku 2011 vyplýva, že pokiaľ to bolo možné, navrhovateľka sa snažila
zabezpečovať si prostriedky pre zabezpečovanie svojej výživy sama. Osobne sa starala o dve deti, ktoré

sanarodilivmanželstveúčastníkovaodomácnosť,ktorútvorilastýmitodeťmi.Otecamanžel,pokiaľide
o plnenie svojich povinností, vyplývajúcich z ustanovenia § 18 Zákona o rodine, nepodieľal sa na fyzický
na osobnej starostlivosti o spoločné deti, na bežnej výchove maloletých detí účastníkov, na vytváraní
zdravého rodinného prostredia, a prispieval na výživu detí len sumou 83,- € mesačne na každé z nich
pritom poberal daňový bonus a rodinné prídavky, tak vlastne na výživu detí prispieval zhruba polovicou

tejto sumy, takže vzhľadom na odvodené potreby detí dopĺňať tieto potreby musela matka detí, teda
navrhovateľka. Navrhovateľka s deťmi nebýva priamo v Bardejove, býva mimo Bardejova a vzhľadom na
osobnú starostlivosť o syna účastníkov, ktorý v čase podania návrhu na určenie manželského výživného
mal 9 rokov a vychádzajúc z obsahu spisu vo veci rozvodu manželstva mal aj zdravotné problémy, nedá
sa predpokladať, žeby navrhovateľka si našla v lokalite mesta Bardejov, prípadne blízkeho okolia takú

prácu, ktorú by mohla vykonávať popri zabezpečovaní osobnej starostlivosti o syna. Nie je možné od nej
spravodlivo žiadať, pretože z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa, narodené v manželstve účastníkov,
ani nútiť ju k tomu, aby si hľadala zamestnanie mimo okresu Bardejov.Súd v konaní o manželské výživné je viazaný dôvodmi, pre ktoré rozviedol rozvodový súd manželstvo
účastníkov rozviedol a teda nemôže ich hodnotiť inak. Zároveň, v tejto súvislosti súd poukazuje aj na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 570/2011 zo dňa 15.12.2011, ktorý hodnotil

tento záver vyslovený odvolacím súdom v konaní rozvodovom, ktoré prebiehalo súčasne s konaním vo
veciurčeniamanželskéhovýživného,aktoréskončiloskôr.Zodôvodneniauvedenéhorozsudkuvyplýva,
že súd konštatoval, že takémuto záveru zodpovedá všeobecná prax súdov, ktoré pre potreby konania o
určenia manželského výživného vyžadujú kompletný súdny spis rozvodových súdov, z ktorých zisťujú
príčiny rozvratu manželstva.

Keďže súd v konaní o manželské výživné má prihliadať pri posudzovaní dobrých mravov aj na príčiny
rozvratu manželstva účastníkov, súd dospel k záveru, vychádzajúc z rozvodového spisu účastníkov
konania aj z doplneného dokazovania, že nebolo preukázané, aby odporcov odchod zo spoločnej
domácnosti bol vyvolaný výlučne správaním navrhovateľky, alebo, žeby ona bola príčinou toho, že
odporca trvale opustil spoločnú domácnosť. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že odporca ani
nepodával návrh na rozvod manželstva a to napriek jeho tvrdeniam, ktoré sa týkali navrhovateľky po

jeho odchode zo spoločnej domácnosti.

Súd dospel k záveru, že nebolo preukázané ani ďalšie tvrdenie odporcu o rozpore s dobrými mravmi,
týkajúce sa príčin rozvratu manželstva účastníkov.

Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc zo schopností a možností odporcu prispievať na výživu
navrhovateľky a jeho životnej úrovne, zo schopností a možností navrhovateľky, z príjmových a

majetkových pomerov navrhovateľky v čase od podania návrhu do rozvodu manželstva súd dospel
k záveru, že schopnostiam a možnostiam odporcu a zásade rovnakej životnej úrovne manželov
zodpovedá z príjmu odporcu suma vo výške 40,- € mesačne tak ako to požadovala navrhovateľka po
čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojim
otcom a deťmi, ktoré sa jej narodili v manželstve s odporcom. Zdedila síce v dedičskom konaní podiel v

rodinnom dome, ale rovnako podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom býva je aj odporca
spolu so svojom matkou v obci X.. Bola jej priznaná dávka v hmotnej núdzi preddavkovo. Úrad práce
nezistil, aby mala okrem výživného na deti iný vlastný príjem. Podľa správy Sociálnej poisťovne nebol
jej priznaný ani príspevok pred nástupom do zamestnania po skončení pracovného pomeru.

Odporca je zamestnaný na A. Ú. L. Y., s príjmom cca 1.000,- € v priemere mesačne. Vychádzajúc z

jeho výdavkov, ako ich v priebehu konania uvádzal, a ako ich uvádzal vo svojom vyjadrení k návrhu
s prihliadnutím na výšku výživného na syna, na výživu ktorého pred rozvodom manželstva prispieval
po 83,- € mesačne ( až po rozvode bolo určené výživné pre syna vyššou sumou ) a s prihliadnutím
na jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, na výživu ktorej bol zaviazaný prispievať rozsudkom
tunajšieho súdu, č. k. 5P/73/2011-167 zo dňa 21.6.2013 sumou od 4.10.2011 do 28.2.2013 sumou vo

výške 120,-- eur mesačne a od 1.7.2012 do 28.2.2012 sumou 140,-- eur mesačne, súd dospel k
záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie manželského výživného v takej výške ako si uplatňovala
navrhovateľka, teda vo výške 40,- € mesačne.

Z uvedeného dôvodov súd návrhu vyhovel tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Dlh na výživnom za dobu od 30.8.2011 do 28.12.2012 celkom vo výške 597,42 eur / po zohľadnení

sumy 30,-- eur, ktorú odporca dobrovoľne zaplatil v priebehu konania/ súd povolil odporcovi splácať v
splátkach po 50,-- eur mesačne a zároveň určil podmienky splatnosti splátok /§ 160 ods. 1 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňajeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).