Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/138/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713208455
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713208455.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: N. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti odporcovi: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. XXX/XX, v konaní
o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 05.06.2013 požiadal súd o zníženie výživného na odporcu, ktoré
bolo naposledy stanovené právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu v konaní 20P/48/2008 mesačne
sumou 3 000,- Sk počnúc dňom 01.02.2008. Ako dôvod zníženie výživného uvádzal svoju neschopnosť
platiť takto vysoké výživné pre dlhodobé nezamestnanie, pretože od roku 2009 je nezamestnaný,
nepoberá žiadne príspevky. Svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok má zablokovaný exekúciami. Výživné
žiadal znížiť na sumu 28,- € mesačne. Na preukázanie svojej situácie predložil súdu exekučnú
pohľadávku, rozhodnutie ÚPSVaR ohľadom dávok v hmotnej núdzi a zároveň aj potvrdenie o vedení v
evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Odporca s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že je študentom Obchodnej
akadémie v I. a po jej ukončení mieni pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu. Navrhované znížené
výživné považuje za absolútne nepostačujúce. Navrhovateľ je dlhodobo nezamestnaný, jeho príjem
spočíva len v dávke v hmotnej núdzi, ale ako nezamestnaný má možnosť minimálne o aktivačné práce,
čím by si zas vylepšil svoju finančnú situáciu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne S. Š., ktorá je matkou odporcu,
oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu 20P/48/2008, a to najmä rozsudkom zo dňa 01.10.2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť 13.12.2008, zárobkovými pomermi navrhovateľa a matky odporcu, ako
aj predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Výživné navrhovateľovi bolo naposledy upravené právoplatným a vykonateľným rozsudkom dňa
01.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.12.2008 v konaní 20P/48/2008, ktorým bol navrhovateľ
zaviazaný platiť výživné vo výške 3 000,- Sk mesačne od 01.02.2008. Súčasťou súdneho rozhodnutia
bolo aj ustálenie výšky zameškaného výživného. V čase rozhodovania v uvedenom konaní bolo
konštatované, že návrh, ktorý podala matka na zvýšenie výživného na maloletého syna, je dôvodný a
je v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine. Bolo konštatované, že dlhšiu dobu nedošlo

k úprave výšky výživného a súdom tak bola konštatovaná zmena pomerov na strane oprávneného aj
povinného, ktoré odôvodňovali zvýšenie výživného. V tom období matka mala zabezpečovaný vlastný
príjem z pracovného pomeru a súd ďalej konštatoval, že príjem otca sa podstatne zvýšil od poslednej
súdnej úpravy výživného.

Súd zisťoval, či k podstatnej zmene pomerov došlo aj v čase od podania návrhu navrhovateľa na zníženie
výživného. V čase podania návrhu navrhovateľ sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Je
evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine ako nezamestnaný od 23.10.2012 až do
súčasnej doby, čo vyplynulo z ich oznámenia zo dňa 12.06.2013. Z rozhodnutia ÚPSVaR Martin zo dňa
21.01.2013 mal súd preukázané, že v dôsledku splnenia zákonných podmienok je navrhovateľ občanom
v hmotnej núdzi a splnil tak nárok na priznanie dávky a príspevkov, ktoré mu boli priznané od 01.01.2013
vo výške 62,50 €. Z výzvy, ktorú doložil navrhovateľ, Exekútorského úradu so sídlom v Žiline navrhovateľ
preukazoval vedenie exekúcie na jeho majetok vo vzťahu k oprávnenému D., Z..G.., C. I..

Svedkyňa S. Š., ktorá je matkou odporcu, potvrdila, že je v pracovnom pomere. Pracuje ako kuchárka
pre Reštauráciu Koliba, v súčasnej dobe došlo k zmene názvu zamestnávateľa, a to Gastro Turiec,
s.r.o., kde má hrubú mzdu mesačne vo výške 480,- € a po odpočítaní odvodov a dane dostáva mesačne
360,- € v čistom. Poberá rodinné prídavky na syna vo výške 21,50 € mesačne a daňový bonus vo výške
21,03 €. Iný príjem nemá. Pokiaľ súd rozhodoval o poslednom výživnom na odporcu, došlo k zmene v
jej osobnom stave, keď uzatvorila manželstvo s N. Š., ktorý je vo výsluhovom dôchodku, poberá ho vo
výške 480,- € a v súčasnej dobe ešte pracuje a jeho príjem predstavuje čiastka do 330,- € mesačne.
Jej súčasný manžel nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Ona aj jej syn U. bývajú v jeho rodinnom
dome, ktorého je výlučným vlastníkom. Spoločne sa podieľajú na nákladoch bývania, vedú spoločnú
domácnosť. Uviedla, že pokiaľ ide o navrhovateľa, on za posledné roky vždy poukazoval len na svoju
nepriaznivú finančnú situáciu, na to, že má exekúcie a je nezamestnaný, ale dovolí si tvrdiť, že je to v
súvislosti s jeho ľahkovážnym prístupom k plneniu si vyživovacej povinnosti voči synovi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona
je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak

a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo

b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre
chorobu alebo úraz.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona
je štúdium

a) na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých
vyučovacích predmetov,

b) na vysokej škole okrem externého štúdia.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd po vykonanom dokazovaní vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na zistený
skutkový stav dospel k záveru, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zníženia výživného zo
sumy 100,- € na sumu 28,- €, nie je právne opodstatnený. Rozsah výživného v Zákone o rodine
výslovne stanovený nie je, vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť
dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktoré by
dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nie len základnú vyživovaciu
povinnosť, ale má prispievať na celkový psychický a duševný vývoj oprávneného dieťaťa, do čoho je
nepochybne zahrnuté aj zvyšovanie si vzdelania. Súd porovnaním okolností, ktoré predchádzali tomuto
súdnemu konaniu, mal preukázané, že k úprave výšky výživného dochádzalo vždy po dlhšom časovom
období, kedy aj súdom bolo konštatované, že sa podstatne zvýšili náklady na uspokojovanie hmotných
potrieb oprávneného dieťaťa a výdavkov s ním spojeným v tom ktorom časovom období.

Od poslednej úpravy zmena nastala nie len u odporcu, ale aj u rodičov v tom smere, že navrhovateľ
nie je v pracovnom pomere, opakovane je evidovaný ako nezamestnaný a jeho príjem spočíval len v
poberaní dávky v hmotnej núdzi od 01.01.2013 mesačne vo výške 62,50 €, počas výkonu trestu bol
zamestnaný a z príjmu, ktorý dosahoval, boli uhrádzané náklady v súvislosti s výkonom trestu a ďalšie
nároky, ktoré boli voči nemu uplatňované v rámci exekučných konaní. Výživné počas výkonu trestu z
jeho pracovnej odmeny bolo zasielané v roku 2013 vo výške 27,40 €, v roku 2014 vo výške 92,66 €,
celkom vo výške 120,06 €. V súčasnej dobe bol navrhovateľ prepustený z výkonu trestu na slobodu.
Podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní požiadal o priznanie dávok v hmotnej núdzi. Ku dňu rozhodnutia
súdu o tomto nároku nebolo rozhodnuté. Iný príjem nemá.

Matka odporcu, ktorá je v pracovnom pomere, u nej zmena nastala v jej osobnom stave, keď uzatvorila
manželstvo. Jej terajší manžel je vo výsluhovom dôchodku. Okrem toho vykonáva práce, z ktorých
má príjem a spolu so synom a manželom žijú v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom. Aj podľa jej
vyjadrenia, aj podľa presvedčenia súdu sa takto zlepšila relatívne životná úroveň v rodine odporcu, pokiaľ
ide o bývanie s prihliadnutím na predchádzajúce obdobie, keď žili v podnájme.

Súd po konštatovaní všetkých týchto skutočností považoval návrh navrhovateľa za právne
neopodstatnený, pretože navrhovateľ súdu nepreukázal dostatočným spôsobom, že bez vlastného
pričinenia sa dostal do takej hmotnej núdze, že nie je v jeho reálnych schopnostiach a možnostiach plniť
si základnú rodičovskú povinnosť, a to platenie výživného v takej výške, ako naposledy súd rozhodol
právoplatným rozsudkom v roku 2008. Práve naopak, ešte od poslednej súdnej úpravy zmena pomerov
nastala u odporcu, ktorý fyzicky vyspel a jeho nároky vzhľadom na stredoškolské štúdium vzrástli. Z
týchto dôvodov súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania z dôvodu, že konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4

ods. 1 písm. g) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a navyše účastníkom s týmto konaním
iné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.