Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413208383
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413208383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej vo veci starostlivosti súdu o mal. W. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok,
na návrh matky Z. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Y., K.. D. XXXX/XX proti otcovi M. Y., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom Y., U. XX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, o zvýšenie
výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P 125/2013-23 zo dňa
19.12.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Z m e ň u j e rozsudok nasledovne: Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P 237/2007-25

zo dňa 15. 4. 2008 tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. W. Y., nar. XX. XX. XXXX vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa
osobitného predpisu od 1. 10. 2010 do budúcna.

II. V prevyšujúcej časti o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania sa rozsudok z r u š u j ea
vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) návrh matky zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že skutočne naposledy o výživnom
pre mal. W. bolo rozhodované dňa l5. 4. 2008 a súd uznáva aj tú skutočnosť, že potreby mal. dieťaťa sa
od t. č. vzhľadom na to, že je starší, sa zvýšili. Súd však pri rozhodovaní bral do úvahy aj situáciu otca,
ktorý je síce t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ale aj pred nástupom do výkonu trestu dlhodobo nebol
zamestnaný kvôli zlému zdravotnému stavu, a ani vo výkone trestu odňatia slobody nie je zaradený
do pracovného pomeru, taktiež kvôli zlému zdravotnému stavu. Otec dlhodobo nemá žiaden príjem a z

toho dôvodu súd výživné zo strany otca nezvýšil. Je zrejmé, že ak otec bude prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody a buď sa riadne zamestná alebo mu bude priznaný invalidný dôchodok, potom bude
možné výživné zvýšiť. Vzhľadom na tieto dôvody súd návrh matky zamietol.“

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie matka namietajúc,
že ňou navrhovaná suma 50 Eur na výživné je stále príliš nízka. Rovnako prvostupňový súd nesprávne
vec právne posúdil, pokiaľ nezvýšil výživné na sumu minimálneho výživného.

K podanému odvolaniu sa vyjadril otec i kolízny opatrovník navrhujúc napadnutý rozsudok ako správny
potvrdiť.Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) a zistil, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní

postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle ust. § 62 ods. 3 ZoR neexistuje výnimka z vyživovacej povinnosti rodiča vo vzťahu k dieťaťu

plniť výživné aspoň v minimálnej miere danej Zákonom o rodine. Rodičovi maloletého dieťaťa, bez
ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, sa ukladá povinnosť plniť vyživovaciu
povinnosť aspoň v minimálnej miere, ktorou je 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté
nezaopatrené dieťa mesačne. Každá povinná osoba teda musí vždy, aj keď na úkor svojho minima,
zabezpečiť výživu dieťaťa.

Na základe ust. § 62 ods. 5 ZoR má každý rodič povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až
následne môže využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom zákon
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Priorita vyživovacej povinnosti
rodiča k deťom je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi.

Od poslednej úpravy výživného nepochybne vzrástli odôvodnené potreby na mal. W. Y., minimálne čo sa
týka zvýšenia výdavkov spojených s fyzickým rastom. Pri určení vyživovacej povinnosti vo výške 23,30
Eur (702,-Sk) vychádzal z nezisteného príjmu otca. Toho času je otec vo výkone trestu odňatia slobody
so zlým zdravotným stavom. Požiadal o priznanie invalidného dôchodku.

Aj keď odôvodnené pomery na strane mal. W. nepochybne vzrástli, na strane povinného rodiča nie je
v jeho momentálnych možnostiach a schopnostiach, v dôsledku toho, že je vo výkone trestu odňatia
slobody so zlým zdravotným stavom, aby hradil výživné vo výške navrhovanej matkou.

Je však dôvodná odvolacia námietky matky, že výživné vo výške 23,30 Eur (702,-Sk) nezodpovedá
sume minimálneho výživného, t.j. výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Mal.W.rovnakonemôžebyťnaneprospech,žesúdnezačalkonaťexoffokonanieozvýšenievýživného,

keďže výživné určené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P 237/2007-25 zo dňa 15. 4. 2008
bolo určené pevnou sumou nereflektujúc na zmenu sumy životného minima. Dôvod hodný osobitného
zreteľa na zvýšenie výživného v rozsahu minimálneho výživného spätne od 1.10.2010 je preto daný.

Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že sú splnené podmienky na zmenu rozsudku (§ 220

O.s.p.) tak, že mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P 237/2007-25 zo dňa 15. 4. 2008 tak,
že otec je povinný prispievať na výživu mal. W. Y., nar. XX. XX. XXXX vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu od 1.
10. 2010 do budúcna.

Keďže z obsahu spisu nie je zrejmé, či si vyživovaciu povinnosť otec mal. W. plnil a v akej miere, či
poskytol nejaké naturálne plnenie, ktoré možno zahrnúť pod plnenie výživného, odvolaciemu súdu
nezostávalo nič iné, ako rozsudok prvostupňového súdu v časti o dlžnom výživnom a vo výroku otrovách konania ako predčasný a nepreskúmateľný zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou prvostupňového súdu bude určiť výšku dlžného výživného vo vyššie naznačených intenciách a
opätovne rozhodnúť s tým, že rozhodnutie odôvodní tak, aby pôsobilo presvedčivo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.