Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 5, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/120/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213149
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113213149.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: I. C., nar.

XX.X.XXXX, trvalé bytom XXX XX B. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Karabášom, advokátom so sídlom
v Sabinove, Ružová 10, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31690904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdol/XXXX vedeného pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky sp. zn. W., O. XXXX/XXXX,

zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. XC/XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
413,36 Eur, na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa X.X.XXXX sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa
19.1.2012 ako aj odkladu jeho vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky
dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach

žalovaného zo dňa XX.X.XXXX.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
Súd dokazovaním vykonaným oboznámením rozhodcovského spisu XC XXX/XXXX, poistnou zmluvou,
všeobecnými podmienkami, vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobkyne, oboznámením výpovede
svedkyne C. J. v konaní vedenom pod sp.zn. XX Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, svedkyne E. K. zo
spisu XX Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový
stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa XX.X.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa k XX.X.XXXX z dôvodu neplatenia poistného zo strany žalobkyne.
Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 108,05 EUR s príslušenstvom a návrhom
na splátkový kalendár zo dňa X.X.XXXX podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach so sídlom na
Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške
108.5 EUR s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na
uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII bodu 7a zodpovedajúcej výške odmeny za

sprostredkovanie poistnej zmluvy.
Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške108.5 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR, doručeného žalobkyni dňa
XX.X.XXXX.
Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej

doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobkyne, aby
všetky spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce
vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV

časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako
rozhodcovskú doložku.
Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach poukázala na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky boli
dojednané v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých aj
v uvedenom prípade a v uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne vyjednanú
rozhodcovskú doložku tak, ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník.

3
29C 120/13-
Poukázala na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej dojednania
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné.

Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. XXCoEXX/
XXXX, uznesenie Ústavného súdu SR pod sp. zn. IVÚS55/2011 ako aj nález Ústavného súdu SR pod sp.
zn. XX/XXXX, ktorými bolo ustálené, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
pre hrubý rozpor s dobrými mravmi.
V podanej žalobe citovala aj časť odôvodnenia Ústavného súdu ČR pod sp. zn. XXXX/XX, zo záveru

ktorého vyplýva, že východiskom pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať
za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie
nie je nachádzaním práva, ale dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu
zastupujúceho strany, ktoré na rozhodcu delegovali svoju vôľu.
Zároveň uviedla, že o existencii pohľadávky žalovanej voči nej sa dozvedela až po doručení

rozhodcovského rozsudku a pred jeho doručením zo strany žalovaného nebola informovaná o jej
existencii.
Poukázala na to, že žalovaný si mal možnosť uplatniť nárok na údajnú pohľadávku už v čase uzatvorenia
zmluvy o poistení a rovnakú možnosť mal pri doručovaní vyúčtovania z poistenia ešte dňa 16.12.2008.
Pri uzatváraní poistnej zmluvy bol žalovaný povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v

jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. Nie je
možné spravodlivo po žalobkyni požadovať sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom žalovaného na
uzatvorenie poistenia, ktoré v návrhu na začatie rozhodcovského konania ani riadne nešpecifikoval.
Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je
spotrebiteľským sporom. Z uvedeného dôvodu podal námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti s

námietkou prípadného nepodania žalobného návrhu v prekluzívnej zákonnej lehote, nakoľko v samotnej
žalobe absentuje uvedenie právne významnej skutočnosti žalobného návrhu, t. j. deň, kedy mu bol
rozhodcovskýrozsudokdoručenývzhľadomna30-dňovúzákonnúlehotunapodaniepredmetnejžaloby.
Súčasne v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniesol námietku prednosti
kompetencie rozhodcovského súdu pred kompetenciou všeobecného súdu, preto je na mieste podľa

návrhu žalovaného zastaviť konanie o žalobnom návrhu pre nedostatok podmienky konania z dôvodu,
že prejednávanie sporov si žalobkyňa a žalovaný dojednali rozhodcovskou doložkou.
Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku dojednanú v článku XV vo všeobecných obchodných podmienkach
ako aj v osobitných dojednaniach č. 01/2007, poukázal na to, že žalobkyňa mala možnosť spolu s
podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať alebo nepodpísať osobitné

zmluvné dojednania č. 1/2007 obsahujúce
4
29C 120/13-
rozhodcovskú doložku, čím by prijala alebo neprijala ustanovenie XV všeobecných poistných podmienok
a prijatím, či neprijatím rozhodcovskej doložky by nebol ničím dotknutý ostatný poistný vzťah medzi

účastníkmi konania.
Zároveň uviedol, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni
sprostredkovateľom poistenia, ktorým bola v danom prípade pani E. T. a preto žalovaný považoval za
nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako informovaným spotrebiteľom.Podľa názoru žalovaného doložka bola dojednaná individuálne a preto je platná a na základe uvedených
tvrdenie žalobkyne o jej neprijateľnosti považuje za nesprávne.
Rozsudkom Okresného súdu vPrešove zo dňa X.XX.XXXX súd zamietol návrh žalovaného na

prerušenie predmetného konania do právoplatného skončenia konania o uznesení NS SR pod sp.zn.
6 Q. X/XXXX, zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX a zaviazal neúspešného žalovaného na náhradu trov konania.
Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný namietajúc, že poistný vzťah nie je
spotrebiteľským vzťahom, pretože rozhodcovský rozsudok nie je zmluvou. Ďalej poukázal na

nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že z neho nie je zrejmé aké dôkazy vykonal.
Poistnú zmluvu podľa žalovaného uzatváral tretí subjekt nezávislý od subjektu žalovaného a to finančný
agent E. T., ktorá vyhotovila záznam sprostredkovateľa pri uzavretej poistnej zmluve, ktorá naviac
poukazuje na rozhodcovskú doložku, ktorú mu má žalobkyňa podpísať, alebo jej podpísanie odmietnuť.
Na Slovensku pôsobí 26 poisťovacích spoločností, preto žalobkyňa nebola nútená poistnú zmluvu
uzatvoriť bez rozmyslu so žalovaným a nebola uzatvorená ani v majetkovej tiesni. Pri podpise poistnej

zmluvy klient potvrdzoval prevzatie všeobecných poistných podmienok a až po ich podpise nastáva
podpisovanie osobitných zmluvných dojednaní, oddelených od všeobecných poistných podmienok.
Osobitné zmluvné dojednanie, teda gramaticky aj logicky nepochybne vyjadrujú, že sa nejedná o súčasť
všeobecných poistných podmienok. Poukázal na nález Ústavného súdu SR vo veci I.Ú. XXX/XXXX
zo dňa X.X.XXXX, ktorý rieši len určité procesné pochybenia pri rozhodovaní súdov a poukazuje na

nesprávnu aplikáciu smernice Rady 93/13 EHS.
Podľa názoru žalovaného nie je možné dovolávať sa nekalosti podmienky uzatvárania rozhodcovskej
doložky, ak toto je legislatívne procesne upravené a samotná žalobkyňa mala možnosť zmluvu, teda aj
rozhodcovskú doložku podpísať, resp. nepodpísať a teda táto bola individuálne dojednaná a žalobkyňa
bola informovaná spotrebiteľom.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX pod sp.zn. XX Q. XX/XXXX odvolací
súd uložil súdu I.stupňa povinnosť došetriť námietky žalovanej poisťovacej spoločnosti k tvrdenému
individuálnemu dojednávaniu rozhodcovskej doložky stým, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, čo
rozhodcovská doložka je a aké má pre ňu dôsledky.
5

29C 120/13-
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s poukazom na čas uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy
si už podrobné okolnosti uzatvorenia nepamätá, vie, že to bolo niekedy v roku 2007.
Pokiaľ si pamätá, táto bola uzatvorená ešte v predchádzajúcom mieste jej bydliska, poistné spočiatku
splácala, neskôr zrejmé zabudla toto zaplatiť a prišlo jej oznámenie o potrebe zaplatenia nejakej

dlžnej sumy. Uviedla, že podrobne nečítala všetky dojednania predmetnej zmluvy, avšak pojem
rozhodcovskádoložka,resp.rozhodcovskýsúd,jejznámeniesú.Pokúšalasavsúvislostispredmetným
rozhodcovským rozsudkom skontaktovať so sprostredkovateľkou poistenia, avšak tejto sa nedovolala.
Súd v danom prípade nemohol realizovať výsluch sprostredkovateľky poistenia v predmetnej poistnej
zmluvy z dôvodu, že podľa oznámenia poštového doručovateľa je táto už nebohá.

Na základe uvedených skutočností preto v rámci súdneho konania oboznámil výpovede iných
sprostredkovateliek poistenia pôsobiacich v rozhodnom období pre spoločnosť žalovaného a to Márie
J.j z konania XX Q. XXX/XXXX a E. K. z konania vedeného pod sp.zn. 11 C XXX/XXXX.
Svedkyňa C. J. uviedla, že pôsobí pre žalovaného aj v súčasnej dobe ako sprostredkovateľka poistenia
od r.20XX. Pri komunikácií s klientmi, týchto poúčala o tom v čom bola ako obchodná zástupkyňa

školená, t.z. čo konkrétne životné poistenie prináša, vrátane informácií o výhodách, resp. nevýhodách
toho ktorého poistného produktu.
Zmluvné dojednania týkajúce sa samotnej rozhodcovskej doložky boli zakomponované do poistných
zmlúv od XX.X.XXXX, avšak samotný pojem rozhodcovskej doložky, jej známy nebol. Bolo jej ako aj
ďalším obchodným zástupcom iba oznámené, že je to tak v celej Európskej únii a preto v poistných

zmluvách, tieto rozhodcovské doložky musia byť uvedené.
Súčasne uviedla, že klienti neboli osobami, ktoré by rozhodcovské doložky chceli mať uvedené,
ale pokiaľ by zmluvu nepodpísali spolu s rozhodcovskou doložkou, tak poistná zmluva nemohla byť
uzatvorená.
Svedkyňa E. K. vo svojej výpovedi uviedla, že pôsobila ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného

v rokoch 20XX až 2XXX. Pri komunikácií s klientmi, teda nádejnými poistníkmi prejednávali všetky
potreby a požiadavky, na základe ktorých sa spracoval konkrétny návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy,
ktorý bol následne predložený poisťovni na odsúhlasenie.Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, táto bola upravená v osobitných zmluvných dojednaniach
nadväzujúcich na všeobecné poistné podmienky. Keďže spomínané osobitné zmluvné dojednanie bolo
niečo nové naviac, v rámci porád žiadali vedúcu obchodných zástupcov o poskytnutie informácií. Táto

sa vyjadrila iba v tom smere, že ide o taký doplnok v prípade, ak by klient neplatil poistné, tak aby sa to
neriešilo cez všeobecné súdy, ale prostredníctvom rozhodcovského súdu, čo je vraj jednoduchšie.
6
29C 120/13-
Problematika rozhodcovského konania im vysvetlená nebola a teda neboli informovaní ani o rozdiele

medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Vedúca obchodných zástupcov im vyslovene povedala,
že klient je povinný podpísať aj osobitné zmluvné dojednania. V opačnom prípade poistná zmluva
uzatvorená nebude.
Súdu sú známe aj ďalšie výpovede svedkýň pôsobiacich ako sprostredkovateľky poistenia pre
žalovaného realizovaných v rámci konaniach vedených v senáte 29C, konkrétne v zmysle rozhodnutia
Okresného súdu vPrešove pod sp.zn. XXC XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX svedkyňa S. Š. uviedla,

že v rozhodnom období pôsobila ako sprostredkovateľka poistenia, pričom vo všeobecnosti platilo,
že povinnosťou sprostredkovateľa poistenia bolo predstavenie ponuky produktov spoločnosti klientovi,
ktorý si podľa vlastnej potreby z tejto ponuky mohol vybrať jemu vyhovujúci produkt. Vždy podala
komplexné informácie týkajúce sa poistného produktu, teda o aký produkt ide, na aké obdobie sa
poistná zmluva uzatvára, o výške poistného, ako aj výške poistného plnenia v prípade tej ktorej

poistnej udalosti. Súčasne uviedla, že v rámci školení výhradných sprostredkovateľov poistenia neboli
organizované osobitné školenia k všeobecným poistným podmienkam a aj ona bola informovaná iba k
otázkam poistných produktov, vyplnenia poistných zmlúv, avšak k ďalším skutočnostiam týkajúcich sa
všeobecných poistných podmienok jej informácie poskytnuté neboli. Okrem iného uviedla, že jej inštitút
arbitrážneho konania, prípadne rozhodcovskej doložky doposiaľ známy nie je.

V rozsudku pod sp.zn. XX Q. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX potvrdeného rozsudkom Krajského súdu
v Prešove zo dňa XX.X.XXXX pod sp.zn. X Q. XXX/XXXX bol realizovaný výsluch svedkyne S. G.,
ktorá uviedla, že pre spoločnosť žalovaného pracovala do r.20XX a vo všeobecnosti platilo, že jej
povinnosťou ako sprostredkovateľa poistenia bolo predstavenie ponuky produktov spoločnosti klientovi,
ktorý si mohol podľa vlastnej potreby z tejto ponuky vybrať jemu vyhovujúci produkt. Následne došlo

k vyplneniu poistnej zmluvy, ktorú parafoval jej nadriadený a okrem iného jej povinnosťou bolo vydať
potvrdenie o zaplatení prvej platby poistného. Nemala vedomosť, že obsahom osobitného zmluvného
dojednania je rozhodcovské konanie a zo strany poisťovni jej nebolo vysvetlené čo to rozhodcovské
konanie vôbec je. Vôbec si nepamätá aby počas svojej pôsobnosti klientovi uviedla, že prípadné spory
sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, alebo žeby týmto nechala podpísať rozhodcovskú doložku.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. 1)
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
7

29C 120/13-
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14)
alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13 a)
Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na

návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.
Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ
konalvrámcipredmetusvojejčinnostipodľavýpisuzObchodnéhoregistraažalobkyňajespotrebiteľom,
keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského
súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.
Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako
spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od

ich platenia pre predmetné konanie.
Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§
4 ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s

tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na
8
29C 120/13-
prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu
vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje

aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
Zároveň je nedôvodná námietka žalovaného na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovenia § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z..

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol
doručený dňa XX.X.XXXX a žaloba bola podaná X.X.XXXX.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predaj cu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmo výpočte v čase
uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

9
29C 120/13-
Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných

poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou
zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.
Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že

všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
príkladmi rozhodnutiami pod sp. zn. 5Cdo61/2012, 6Cdo 13/2013 a to aj s poukazom na tvrdenie
žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných
podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj

odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo

to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.
10
29C 120/13-

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany

ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.
Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti

žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.
Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienkyprocesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,

absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).
Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.
Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka

nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.
Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.
Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho

konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.
11
29C 120/13-
Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci

predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.
Súčasne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6MCdo 9/2012, z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom

konaní vylučuje skúmanie právomoci súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské
konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.
Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ustanovenia zákona v rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy

a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom
konaní s poukazom na klasickú rímsku zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým alebo
nech si každý stráži svoje práva, lebo zákony sú písané pre bdelých).
Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento

záver neplatí a to už s poukazom aj na vyššie citované rozhodnutia dovolacích súdov, zo záverov
ktorých vyplýva, že uvedený princíp v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim
neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.
Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
Pokiaľ ide o návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o tomto súd rozhodol už

uznesením zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX.
Súd v danom prípade neprijal argument žalovaného, že rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou
v predmetnej poistnej zmluve individuálne vyjednaná a to napriek nemožnosti realizácie výsluchu
sprostredkovateľky poistenia, ktorá so žalobkyňou predmetnú poistnú zmluvu vyjednávala s poukazom
na výpovede ďalších sprostredkovateliek poistenia pôsobiacich pre žalovaného v čase rozhodnom,

ktoré jednoznačne uviedli, že ich povinnosťou bolo predstavenie ponuky produktov spoločnosti klientovi,
ktorý si podľa vlastnej potreby z tejto ponuky mohol vybrať jemu vyhovujúci produkt a týmto podala iba
komplexné informácie týkajúce sa poistného produktu, teda o aký poistný produkt ide, na aké obdobie
sa poistná zmluva uzatvára, o výške poistného, ako aj poistného plnenia, v prípade tej ktorej poistnejudalosti a nepamätali si, aby niektorému z klientov uviedli, že prípadné spory z poistných zmlúv sa budú
riešiť v rozhodcovskom konaní.
12

29C 120/13-
Svedkyňa pôsobiaca v pozícii vedúcej obchodnej skupiny uviedla, že samotná rozhodcovská doložka
bola zakomponovaná do poistných zmlúv od 21.5.2007, ale jej význam im vysvetlený nebol. Bolo iba
povedané, že j c to tak včelej Európskej únii, preto rozhodcovská doložka musí byť podpísaná. V
opačnom prípade nedôjde k uzatvoreniu poistnej zmluvy.

Svedkyňa E. K. uviedla, že zo strany vedúcej výhrady sprostredkovateľov im neboli vysvetlené, osobitné
zmluvné dojednania, obsahom ktorej bola rozhodcovská doložka stým, že im bola poskytnutá iba
informácia, že ide o doplnok v prípade neplatenia poistného zo strany klienta, tak aby sa to neriešilo cez
všeobecné súdy, ale prostredníctvom rozhodcovského súdu, bez vysvetlenia rozdielu medzi súdnym a
rozhodcovským konaním. Zároveň im bolo povedané, že klient je povinný podpísať aj osobitné zmluvné
dojednania, v opačnom prípade nedôjde k uzatvoreniu poistnej zmluvy.

S názorom prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka žalovaného uvedená v či. XV.všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
sa stotožnil aj odvolací súd v rozhodnutí XCoX/XXXX, v ktorom konštatoval, že rozhodcovská
doložka žalovaného spĺňa všetky kritéria neprijateľnej podmienky, keďže je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a táto

nerovnováha je daná v neprospech spotrebiteľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak
niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva transparentný štátny súd.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že slovenský preklad smernice 93/13/EHS v časti
prílohy pod bodom q) je nesprávny a vo svojom rozhodnutí uviedol ďalšie jazykové verzie uvedenej časti
smernice so záverom, že slovenská verzia je zavádzajúca. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby
sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom. Všetky ostatné verzie jednoznačne
ukazujú, že atribút neupravenosti právnymi predpismi sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že

zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže,
ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať
príslušné hmotné právo.
Zároveň poukázal na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej doložky s uvedením, že nie je
rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu
z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Zároveň dal do pozornosti, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej
právomoci, resp. túto iba formalistický skonštatuje ako danú a preto aj

13
29C 120/13-
takéto konanie rozhodcu je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie jeho
nestrannosti a nezaujatosti.
Akceptovateľnosť rozhodcovského konania spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným

vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale iba za transparentných
podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.
Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a
prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom
vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkomporovnanie

doložky do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera.
Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý odvolací súd neprijal a odsúdil ako konanie
hraničiace so zlým úmyslom zmluvných vzťahov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval

zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú
doložku.
Na základe uvedeného preto súd v zmysle ustanovenia § 41 za použitia ustanovenia § 40 ods.l písm.c)
zákona č. 244/2002 Z.z. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.Podaním zo dňa X.XX.XXXX bol súdu zo strany žalovaného doručený návrh na prerušenie konania,
podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a to do rozhodnutia Ústavného súdu pod
sp. zn. II Ú. O. o uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdol/2012.

Poukázal na nález Ústavného súdu pod sp. zn. W. z XX.X.XXXX, ktorým bolo konštatované porušenie
základného práva žalovaného na spravodlivý proces a to postupom Najvyššieho súdu SR v exekučnej
veci vedenej pod sp. zn. XCdoX/XXXX, ktoré bolo Ústavným súdom zrušené a je takmer totožné s
rozhodnutím Najvyššieho súdu pod sp. zn. XCdol/XXXX.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,

môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V danom prípade súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. XCdol/XXXX, ktoré sa malo
zaoberať neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo vzťahu k žalovanému s poukazom, že v obdobnej veci
už Ústavný súd SR konkrétne nálezom zo dňa

10.7.2013podsp.zn.W.konštatovalporušeniejehozákladnéhoprávanaspravodlivýprocesuznesením
Najvyššieho súdu SR XCdoX/XXXX.
Právny dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o uznesení
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. XCdol/XXXX vzhľadom na závery nálezu Ústavného súdu SR o
obdobnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR súd nevidel s poukazom na

14
29C 120/13-
skutočnosť, že v predmetnom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky iba konštatoval, že bolo
porušené právo žalovaného na spravodlivý proces v rozpore s či. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje
právo na kontradiktóme konanie, rovnosť zbraní, čo znamená, že každému účastníkovi sa poskytne

primeraná možnosť oboznámiť sa so stanoviskom a dôkazmi protistrany, prípadne predloženými inými
osobami alebo obstaranými súdom s možnosťou vyjadriť sa k nim za podmienok, ktoré ju nestavajú do
podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s protistranou.
Ústavný súd SR vyčítal postupu Najvyššieho súdu SR, že napriek tomu, že mal efektívne prostriedky
na nápravu nesprávneho postupu Okresného aj Krajského súdu, tieto nevyužil a vykonal určitý dôkaz

rozhodujúci vo veci samej bez toho, aby žalovanému dal akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť.
Z uvedeného dôvodu je preto možné jednoznačne konštatovať, že Ústavný súd SR konštatoval
porušenie práva na spravodlivý proces postupom Najvyššieho súdu SR odňatím práva žalovaného
vyjadriť sa k okolnostiam rozhodujúcim vo veci samej, avšak z jeho záverov nevyplýva nesprávnosť
posúdenia Najvyššieho súdu SR neplatnosti rozhodcovských doložiek v poistných zmluvách žalovaného

uzatvorených so spotrebiteľmi.
Na základe uvedeného preto súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o rozhodnutí Najvyššieho súdu XCdol/XXXX, v ktorom opätovne namieta iba
porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie postupom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. XCol/
XXXX, ktorým okrem iného súd vo svojom rozhodnutí ani neargumentuje.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov
právnej pomoci:
- prevzatie a príprava 6.X.XXXX
- podanie žaloby 6.X.XXXX

X- vyjadrenie vo veci samej 7.XX.XXXX
X- účasť na poj ednávaní 8.XX.XXXX
- účasť na pojednávaní X.X.XXXX vo výške 60,07 Eur za 1 úkon právnej pomoci
- režijný paušál 4 x 7,81 Eur, 1-krát 8,04 Eur
- náhrada cestovného Sabinov - Prešov a späť za účasť na pojednávaní 8.XX.XXXX a 5.X.XXXX v

rozsahu 40 km vo výške základnej náhrady 0,183 Eur/l km a náhrady pohonných hmôt pri priemernej
spotrebe 5,7 1/100 km a cene pohonných hmôt za účasť na pojednávaní 8.XX.XXXX vo výške 1,40 Eur
a dňa 5.X.XXXX vo výške 1,35 Eur, v celkovej výške 20,91 Eur
- náhrada za stratu času Sabinov - Prešov a späť za účasť na pojednávaní X.XX.XXXX v rozsahu 2
polhodín po 13,01 Eur vo výške 26,02 Eur a za účasť na pojednávaní 5.X.XXXX v rozsahu 2 polhodín

po 13,40 Eur vo výške 26,80 Eur, teda v celkovej výške 413,36 Eur podľa § 11, § 16 a § 17 vyhl. č.
655/2004 Z. z.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 14 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.