Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1Tv/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010509
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113010509.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
12. augusta 2014 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

S. N., nar. 23.9.1974 v D., trvale bytom S. č. XX, okr. D.,

j e v i n n ý, ž e

1/ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX hod. v rámci Prešovského kraja a inde, obžalovaný R. S. N.

poslal SMS správu na telefónne číslo XXXXXXXXXX používané osobou W. D., konateľ spoločnosti J.,
s.r.o. J. v znení „Budú vážiť na D1 obojsmerne od 13 do 17“, kde po tejto správe dostal odpoveď, že
„OK“, čím takto telefonicky poskytol informáciu o aktuálnom stanovišti hliadky OŠK KDI KR PZ Prešov,

2/ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX hod. v rámci Prešovského kraja, počas služby obžalovaného

R. S. N. sa na neho telefonicky nakontaktovala prevádzkarka čerpacej stanice na ul. W. v N. T. X.,
ktorá sa ho počas rozhovoru spýtala, kam dnes idú, tento jej uviedol, že na R. H. a ďalšia hliadka na
I., pričom jej aj upresnil stanovište hliadky, ako aj mená svojich kolegov, táto bez bližšieho vysvetlenia
povedala obžalovanému N., že na budúci týždeň to zrovnajú, na čo jej obžalovaný odpovedal: „dobre,
sme dojednaní“, čím takto telefonicky poskytol informáciu o aktuálnom stanovišti hliadky OŠK KDI KR
PZ Prešov,

3/ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX hod. v rámci Prešovského kraja, počas služby obžalovaného
R.. S. N. sa na neho telefonicky nakontaktovala prevádzkarka čerpacej stanice na ul. W. v N. T. X., ktorá
sa ho spýtala, či sa teraz nezastaví, na čo je odpovedal, že ak, tak teraz, lebo má službu a ide na I.
mlyn, následne na to sa ho táto spýtala, že kam išli váhy, on jej na to uviedol, že nikam, čim jej takto
obžalovaný telefonicky poskytol informáciu o aktuálnom stanovišti hliadky OŠK KDI KR PZ Prešov,

4/ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo X,XX hod. v rámci Prešovského kraja a inde, obžalovaný R.. S. N.
poslal SMS správu na telefónne číslo XXXXXXXXXX používané osobou W. D., konateľ spoločnosti J.,
s.r.o. J. v znení „Dnes obojsmerne na D“, kde po tejto správe vzápätí dostal odpoveď „Ďakujem“, čím
takto telefonicky poskytol informáciu o aktuálnom stanovišti hliadky OŠK KDI KR PZ Prešov,

pričom obžalovaný býv. R. S. N. svojím konaním porušil ustanovenie § 48 ods. 3, písm. a/, f/ Zákona č.
73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP,

t e d aakoverejnýčiniteľ,ktorývúmyslespôsobiťinémuškodualebozadovážiťsebealeboinémuneoprávnený
prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

č í m s p á c h a l

pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečné odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.4.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na
obvineného S. N., pre pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1,
písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.

Rozsudkom sp. zn. 1Tv/1/2013 zo dňa 21.6.2013 Okresný súd Prešov podľa § 285 písm. b/ Trestného
poriadku obžalovaného S. N. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, č.
1Pv/170/13, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Na základe odvolania okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, Krajský súd v Prešove
uznesením sp. zn. 6To/33/2013 zo dňa 15.4.2014 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom vo svojom uznesení
krajský súd okrem iného skonštatoval, že z už doteraz vykonaných dôkazov je nepochybne preukázané,
že obžalovaný bol v rozhodnom čase pracovníkom Policajného zboru SR a v rámci svojho pracovného

zaradenia bol starším referentom oddelenia špeciálnych kontrol Krajského dopravného inšpektorátu
Krajského riaditeľstva PZ v Prešove. Taktiež je zrejmé, ako z výpovedí svedkov, tak aj z prepisov
telekomunikačnej činnosti, že obžalovaný poskytol tretím osobám informácie o rozmiestnení hliadok,
ktoré vykonávali špeciálny druh kontroly a to váženie nákladných motorových vozidiel, keďže mal k
nim prístup. V dôsledku jeho zadelenia do tohto špeciálneho oddelenia s pridelením konkrétnych úloh

vykonával právomoc verejného činiteľa a bol povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach týkajúcich
sa rozmiestnenia hliadok. Takú povinnosť mu ukladalo ustanovenie z. č. 73/1998 Z.z., § 48 ods. 3 písm.
f/, v zmysle ktorého je policajt povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu
štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom
služby na vlastný prospech alebo na prospech iného. Neoprávneným prospechom v zmysle § 326 ods.

1 Trestného zákona môže byť podľa povahy veci prospech materiálny alebo aj nemateriálny. Takým
prospechom je preto každé neoprávnené zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ ako verejný činiteľ alebo
ktokoľvek iný nemal právo. Môže ním preto byť aj neoprávnené zvýhodnenie inej osoby, ktorú páchateľ
v postavení verejného činiteľa v rozpore so svojimi povinnosťami informuje o pripravovanej policajnej
akcii, v úmysle umožniť tejto osobe vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za protiprávne konanie, ktoré

sa má akciou, alebo ktoré môže byť jej vykonaním zistené. Pre posúdenie úmyslu verejného činiteľa
neoprávnene zvýhodniť iného je pritom nerozhodné, či tak koná s vedomím, že táto iná osoba konala
protiprávne, alebo túto okolnosť (hoci aj nesprávne) len predpokladá. Rovnako nepodstatným pre takéto
právne posúdenie je zistenie, že konkrétnou policajnou akciou nebolo odhalené žiadne pre spoločnosť
nebezpečné konanie. Také zistenia môžu mať význam len pre posúdenie závažnosti konania páchateľa

uvedeného trestného činu. Rovnako nerozhodným pre právne posúdenie konania verejného činiteľa,ktorý v takom úmysle prezradí vykonanie akcie inej, na to nepovolanej osobe, ako trestného činu je aj
zistenie,žetátoináosobaničnekonalapreto,abyovplyvnilavýsledokakcie,oktorejsatakýmspôsobom
dozvedela.

Krajský súd zároveň skonštatoval, že obrana obžalovaného, že povinnosť oznamovať, kde sa
nachádzajú policajné hliadky bola uložená na základe nejakého rozkazu, alebo pokynu prezidenta PZ
nebola žiadnym spôsobom preverovaná a taktiež ako vhodné sa javí od vypočutých osôb, ktoré sa
zaoberajú nákladnou dopravou zistiť, kde a po akých úsekoch ciest sa pohybovali v rozhodnom čase

nimi prevádzkované motorové vozidlá.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného S. N., výsluchom
svedkov W. D., S. X., T. X., X.. N. J., X.. N. N. a čítaním listinných dôkazov a to záznamu
telekomunikačnej prevádzky, doslovného prepisu telekomunikačnej prevádzky, záznamu zo sledovania
osoby obžalovaného, fotokópie spisu SKIS-157/IS-4-KP-2009, odpisu z registra trestov obžalovaného,

správ a charakteristík obžalovaného, rozpisu dopravných hliadok v Prešovskom kraji v 27. týždni 2014,
správy KR PZ, KDI Prešov, pokynu KR PZ, KDI Prešov č. KRP-DI-526/2010, pokynu prezidenta PZ, MV
SR, č. PPZ-ODP-128-111/2010, pokynu riaditeľa KR PZ Prešov č. KRP-DI-529/2010-001, záznamov zo
služby obžalovaného S. N. zo dňa 14.10.2009, 15.10.2009 a 22.10.2009, správy KR PZ, KDI Prešov,
denných záznamov vozidiel predložených W. D., denných záznamov vozidiel predložených X.. N. N.,

usmernenia riaditeľa PPZ MV SR č. PPZ-ODP-112/2010, opatrenia prezidenta PZ MV SR č. PPZ-
ODP-106-191/2011, správy MV SR, SKIS OIS Východ a denných záznamov vozidiel predložených X..
N. J. a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej
súvislosti, súd dospel k záveru tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný S. N. na hlavnom pojednávaní k prvému čiastkovému útoku pokračovacieho trestného činu
uviedol, že SMS správu poslal, to nepopiera, chcel pána D. len informovať, pričom dnes už je uložená
povinnosť oznamovať, kde sú hliadky PZ, pričom sa to oznamuje aj pre Stellaservis, aj keď teraz sa
to už oznamuje všeobecne, napríklad na ktorej ceste sú hliadky a nie konkrétne miesto, aj keď on
konkrétne takúto povinnosť uloženú nemal. Váženie má na starosti diaľničná spoločnosť, pričom váženie

na diaľnici pokutuje odbor dopravy a polícia ukladá pokutu len ak ide o váženie prenosnými váhami.
Povinnosť oznamovať, kde sú hliadky, má vedúci a on ani nevedel, že nejaká akcia bola. S pánom
D. a pani X. sa poznajú, pán D. je jeho priateľ a X. sú rodinní známi, pričom on potreboval s pani X.
vyrovnať nejaké veci, ktoré ona kúpila pre deti na Ukrajine a s tým zrovnaním jej to povedal v súvislosti
s týmito vecami. Keby boli odposluchy už skôr, bolo by tam aj uvedené, že sa ho pýtala aké miery má

jeho dcéra. On jej mal zrovnať tepláky, tričká, botasky a iné. Pani X. bola pre neho kupovať veci na
Ukrajine možno dvakrát až trikrát, bola tam aj vetrovka, na Ukrajine s pani X. bol aj on a malo ísť o
cca 70,- eur. K tretiemu čiastkovému útoku pokračovacieho trestného činu obžalovaný uviedol, že k
skutku s pani X. rozprával, ona sa ho pýtala, pričom jeho sa pýta aj manželka, aj brat, preto keď jej to
oznámil, tak nemal za to, že niečo sledoval, alebo že zneužíval právomoc verejného činiteľa. Od pani

X. alkohol nedostal, iba ak v súvislosti s nejakou oslavou, keď mu blahoželala. Keď išiel na Ukrajinu a
bral pre pani X. nejaké veci, resp. keď išli spolu, vtedy mu táto predávala naftu lacnejšie. K štvrtému
čiastkovému útoku pokračovacieho trestného činu obžalovaný uviedol, že SMS správu pánovi D. poslal,
čo nepopiera, avšak žiadny úmysel nesledoval, len ho chcel upozorniť. Na otázky obhajcu obžalovaný
uviedol, že písmeno „D“ v jeho SMS označuje diaľnicu, avšak nie je to označenie konkrétnej diaľnice,

ale myslí sa tým aj diaľnica pri Poprade, aj pri Košiciach, ako aj akákoľvek diaľnica na Slovensku. S
pani X. sa poznajú dlho, navštevujú sa, ako aj deti, keď niekedy išiel na nákup, tak ho žiadala, aby
niečo kúpil, ak išla ona, tak ju žiadal on, pričom išlo o bežnú komunikáciu. Povinnosť oznamovať, kde sú
policajné hliadky, bola uložená na základe nejakého rozkazu, pričom robilo sa to aj za prezidenta pána
Spišiaka a robí sa to aj teraz, ale oni konkrétne stanovišťa neoznamovali. Váženia na diaľnici osobne

nevykonával, na diaľniciach sú namontované váhy a váženie vykonáva Národná diaľničná spoločnosť.
Ako naložili informované osoby s im oznámenými informáciami vedomosť nemá, nesledoval to, ani ho
to nezaujímalo. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, čo vypovedal v prípravnom konaní a
čo mu bolo prečítané, že s pani X. sa s ničím nezrovnával, nemal voči nej, ani ona voči nemu žiadnu
podlžnosť, preto nebol dôvod na nejaké zrovnávanie a tým, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní,

obžalovaný uviedol, že sa mali zrovnať tak, ako to uviedol na hlavnom pojednávaní za tie veci, avšak
vtedy to myslel tak, že vo vzťahu k nej sa nemá zrovnávať za žiadne informácie. Slovo vitamíny uviedol
a je to pravda, bola tým myslená nafta. Čo sa týka pokynu prezidenta PZ, nevie uviesť číslo, ani nevie
z ktorého roku by to malo byť. Čo sa týka toho jaseňa a krytiny na garáž, toto je pravda. Vo vzťahu ktým rozporom nechce nič uviesť a keď to dnes neuviedol, tak len preto, že sa ho na to nikto nepýtal.
Obžalovaný ďalej uviedol, že na základe čoho si vybral osoby, ktorým uvedené informácie oznamoval,
napr. pána D., si nespomína, ani si nespomína z akého dôvodu oznamoval pánovi D. dňa 14.10.2009

presný čas váženia, ak ho chcel upozorniť na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky. Je mu ľúto čo
sa udialo, vôbec to tak nevnímal, že chcel niekoho upozorniť, môže si za to sám, avšak on nesledoval
žiaden úmysel získať pre seba, alebo iného nejakú výhodu.

Svedok W. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedené SMS dostal, to nepopiera, ale bližšie to
neriešil. Je konateľom spoločnosti J., predaj a výkup kovového odpadu v J.. V roku 2008 zaplatili veľkú
pokutu pri vážení na diaľnici a odvtedy neprekračujú váhy, ani odvtedy nedostali pokutu. Obžalovaný
mu také SMS pravidelne neposielal, iba tieto dva, SMS boli náhodné a možno sa obžalovaný zmýlil,
žiadna forma odmeny nebola sľúbená. Brat obžalovaného bol jeho obchodný partner a aj je a to vo firme
I.. Dôvod zaslania uvedených SMS správ nevie, on pánovi N. nič za to neponúkal. Na výzvu súdu, aby

odstránil rozpor medzi tým, čo vypovedal v prípravnom konaní a čo mu bolo prečítané a čo vypovedal
na hlavnom pojednávaní, svedok uviedol, že je to tak, ako to vypovedal v prípravnom konaní, mohlo sa
stať, že obžalovanému volal, ale si na to dnes už nespomenul, preto ten rozpor. Už si nepamätá, či tie
SMS správy boli dve, alebo štyri, je to už odstup času. Ostatné skutočnosti, ktoré vypovedal a boli mu
prečítanésúpravdivé.Svedokďalejuviedol,ževodiči,keďránovychádzajúnacesty,takmajúinformácie

z rádia Express a informácie o polohe hliadok PZ si hlásia vysielačkami. On tieto SMS nezužitkoval, ani
ich ďalej neoznamoval. Vtedy, keď mu volal vodič, tak volal obžalovanému, ale povedal mu, že nie je
v práci. Či volal vodiča naspäť po obdŕžaní SMS, toto už nevie. Svedok ďalej uviedol, že vzhľadom na
odstupčasu,cca5rokovoduvedenejdoby,sidnesužnepamätá,kdesapohybovalivdňoch14.10.2009,
15.10.2009 a 22.10.2009 nimi prevádzkované nákladné motorové vozidlá. Posledné dva - tri roky majú

aj GPS, podľa ktorého by sa to dalo zistiť na sekundu presne, avšak je to mimo obdobia roku 2009.
Nepamätá si ani, či nejako naložil s uvedenou informáciou o stanovištiach hliadok PZ, ale pri ich logistike
sa principiálne nemenia veci, trasy, pokiaľ sa nestane nejaká dopravná nehoda a podobne. Spolupracujú
s US Steel, prechádzajú auditmi, preto si nejaké problémy nemôžu dovoliť. Aj dnes mu takéto správy
prišli, a to kde na diaľnici stoja hliadky PZ, od jeho majstra, aj od kolegov, ktorí vykonávajú prepravu

a on ich vymazal a ani ich nejako nevnímal. V októbri 2009 mali cca 3 - 4 nákladné vozidlá v rámci
východného Slovenska vo všeobecnosti, ale napr. v ten deň nemuselo ísť žiadne, v každom bol jeden
vodič, závozníkov nemali, v súčasnosti majú menej práce, ale logistika je rovnaká, vtedy jazdili 3 - 4 autá
denne, dnes jedno. Jeho spoločnosť je J. s.r.o. so sídlom J., N. č. XX. Na C. ulici v J. majú prevádzku,
kde majú uloženú techniku, vrátane nákladných vozidiel. Polohu hliadok PZ zisťovali aj z Rádia Express,

telefónnej linky na Stellaservis, portálu PZ a denníka Nový čas, pričom každý deň telefonujú na linku
Stellaservisu a následne si oznamujú, kde sa nachádzajú hliadky. O trasách vozidiel rozhodujú konatelia
firmy, ale napr. do Bardejova vedie len jedna cesta a podobne. Niekedy môže byť nehoda a je zavretá
cesta, preto sa vtedy rozhoduje operatívne šofér. Svedok skonštatoval, že si nie je vedomý, aby dal
pokyn na odklonenie motorového vozidla, alebo jeho zdržanie na základe informácii o hliadkach PZ

poskytnutých mu zo strany obžalovaného.

Svedok S. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k skutku bližšie, on si na to
už nespomína, jemu obžalovaný polohu hliadok PZ nehlásil a obžalovaného o nejaké informácie o
rozmiestnení hliadok PZ v súvislosti s tým čo je obžalovanému kladené za vinu nežiadal. On ho žiadal

preto, lebo s obžalovaným sú kamaráti, tak či náhodou nie je niekde v okolí, aby skočili na obed, alebo na
kávu. Na váženie vozidiel hliadkou PZ sa ho nepýtal. Keďže mu obžalovaný žiadne informácie nedával,
tak mu žiadnu protihodnotu tiež nedával. Vie o tom, že jeho manželka cestovala s pánom N. na Ukrajinu,
boli na nákup tovaru, ale koľkokrát to nevie a to motorovým vozidlom pána N., ktorý hradil aj náklady na
cestu. On obžalovanému za to nechal 20 litrov nafty, ale obžalovaný si ich nezobral. On uvedenú naftu

nechal manželke na čerpacej stanici pre pána N. a pokiaľ vie, tak obžalovaný si ju nezobral a myslí, že
túto naftu si zobral naspäť, ale už si nie je istý. Má za to, že čo sa týka toho prvého telefonát a toho
zrovnania, tak sa jednalo o veci, ktoré manželka kúpila pre obžalovaného na Ukrajine, alebo možno
kúpil pán obžalovaný zlú veľkosť a manželka to bola vymeniť, pričom malo ísť o vetrovku. Ak niekedy
v minulosti uvádzal pri svojom výsluchu, že pána N. žiadal o poskytnutie informácii, kde sa nachádza

hliadka, tak toto si už nepamätá, je to odstup času. V roku 2009 bol konateľom firmy A., s.r.o., ktorá
sa zaoberá nákupom a predajom dreva, ich firma motorové vozidlá nevlastnila, prepravu im v tom čase
zabezpečovala firma F. sk s.r.o. Obžalovaného nikdy nežiadal o informácie o polohe hliadok PZ, zvykol
mu volať aj v čase, keď vozidlá ich prepravcu F. sk neboli na cestách a to vzhľadom na to, že sú priatelia,tak ho chcel pozvať na obed, alebo na kávu. On ani od svojej manželky nepožadoval informácie kde sú
hliadky PZ, pričom ona mu občas povedala, že tam bol obžalovaný a išli tam alebo tam. Tieto informácie,
ktoré mu ona sama oznámila, ďalej nijako nezúžitkoval, ani ich neposkytoval svojmu dopravcovi, ani

iným osobám. Informácie o polohe hliadok PZ svojmu dopravcovi oznámil, ale nie za účelom zdržania
alebo odklonenia nákladných motorových vozidiel. Po akých úsekoch ciest sa pohybovali nákladné
motorové vozidla jeho dopravcu v dňoch 14., 15. a 22.10.2009 nevie a nevie to ani zistiť, nakoľko nešlo
o jeho motorové vozidlá a on knihu jázd neviedol, či viedla firma F. sk, teda ich dopravca, nevie a ani
či sa odkláňali motorové vozidla jeho dopravcu v tom čase z trasy. Medzi dopravcami je bežné, že sa

informácie o polohe hliadok PZ podávajú ďalej, vodiči si podávajú informácie, pričom čerpajú z Rádia
Express, kde sa hlásia polohy hliadok a podobne a oznamujú si to aj počas cesty telefonicky, prípadne
keď sa stretnú na čerpacej stanici, alebo na parkovisku.

Svedkyňa T. X. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať a vypovedať odmietla, preto
súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že od roku 2005 prevádzkuje čerpaciu

stanicu I. v N. na W. ulici, obžalovaného S. N. pozná dosť dlho, pozná aj jeho rodinu, vie, že bol policajt,
ale jeho služobné zaradenie nepozná, vie, že vážili a kontrolovali vozidlá v zmysle zákona o cestnej
premávke. Čo sa týka toho, že počas telefonického rozhovoru s obžalovaným N. sa ho pýtala, kde sú
rozmiestnené hliadky OŠK KDI KR PZ Prešov a na to uviedla, že na budúci týždeň sa zrovnajú, na čo
jej on povedal, že dobre, to sa týkalo vetrovky, ktorú ona kupovala z Ukrajiny pre jeho dcéru a chcela

vedieť, kam idú z dôvodu, či sa nemôže zastaviť na čerpacej stanici, nakoľko nevedela jeho rozpis
služieb a nezisťovala to preto, aby túto informáciu poskytla tretej osobe. Či sa ho pýtala, kam išli váhy
si nespomína, čo sa týka vitamínov, ktoré spomínala, malo ísť o ušetrenú naftu v množstve 20 litrov,
ktoré jej manžel nechal na čerpacej stanici, ktorú si pán N. kúpil, ale nemá vedomosť za akú cenu. K
tomu, či informáciu o rozmiestnení hliadok OŠK KDI KR PZ Prešov poskytla X.. N. J., ako aj manželovi

S. X., ktorý pracuje vo firme, ktorá sa zaoberá prepravou dreva, sa vyjadriť nevie. Čo sa týka toho, že
obžalovaný N. si po naftu k nej prišiel päť až šesťkrát a odobral ju v množstve od 20 do 50 litrov, pričom
malo ísť o naftu ušetrenú na bonusoch, to bolo kvôli tomu, že s pánom N. a jeho manželkou chodili
na spoločné nákupy a preto by bolo z jej strany neseriózne, aby pohonné hmoty platili len oni, keď
využívala ich služby. Čo sa týka toho, že obžalovanému N. bolo umožnené bezplatné umytie auta, tak

každému zákazníkovi, ktorý u nich tankuje sa za každý liter pripisujú body, ktoré on môže využiť na
bezplatné umytie auta, preto to nepovažuje za žiaden úplatok. Čo sa týka nafty, tak ju obžalovaný N.
riadne zaplatil, nešlo o žiadnu odplatu za poskytnutie služby zo strany policajta.

Svedok X.. N. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je majiteľom firmy J. J.P. so sídlom N., O. generála

I.. V roku 2009 mali dve nákladné motorové vozidlá, ich firma sa zaoberá dovozom čierneho uhlia a
dovozom železného šrotu pre US Steel Košice, pričom vozidlá mali uskladnené na S. ulici v N.. Čo sa
týka skutku, už si nepamätá k nemu nič, on vypovedal v roku 2010 a na tejto výpovedi trvá, pani X. pozná,
prevádzkovala pumpu I. na W. ceste a je manželkou pána X., ktorého pozná z futbalu. Obžalovaného
pozná, ale odkiaľ to nevie. Či kontaktoval pána N., alebo on jeho ohľadom toho kde stoja hliadky PZ, to

si už dnes nepamätá, vie, že pán N. bol policajt, ktorý vykonával kontroly motorových vozidiel, vrátane
váženia. Nepamätá si, či kontaktoval obžalovaného, aby mu také informácie poskytol. Informácie o
polohe hliadok im chodili od konkurencie, alebo iných osôb. Keď pani X. takú informáciu mala, tak mu ju
poskytla, ako aj on jej, viac nevie k veci nič uviesť. Čo vypovedal v prípravnom konaní je pravdou, dnes
si už na to nepamätá, je to už doba, ani už nevie, či sa telefonicky spojil s pánom N., keď registroval

policajnú hliadku a on mu povedal o akú hliadku ide a on ide iným smerom a tak dostal SMS, že
hliadka ide preč, keď to tak vtedy vypovedal, asi to tak bolo. Keď vypovedal, že pán N. mu povedal v
prípade zastavenia vodiča ich hliadkou, že nech povedia, že poznajú pána N. a nech sú poriešení v
zmysle zákona, asi to tak bolo. Pána N. kontaktoval za účelom, že keď mu išlo auto, aby šoféri nedostali
pokutu, aj aby sa to časovo nenatiahlo, nakoľko takáto kontrola nákladného vozidla trvá aj pol hodiny.

Obžalovaný mu oznámil, že idú iným smerom a hliadka ide preč. Svedok ďalej uviedol, že vodičom
povedal, že táto hliadka vraj ide preč a nech si vysielačkou zistia, či už odišla alebo nie, ale ako na
túto informáciu reagovali, na to si dnes už nespomína. Prečo mal povedať vodičom, že po zastavení
hliadkou PZ majú uviesť, že poznajú pána N., dnes už nevie, ani nevie, či im to povedal, ani či to oni
niekedy využili, lebo ho o tom nikto neinformoval. Dnes už nevie, či využil informácie od pani X. o tom,

kde stoja hliadky PZ, ani si dnes už nepamätá, či sa zaujímal o hliadky vykonávajúce váženie vozidiel,
aby sa vyhli tomu, aby vozidla nemali prestoje kvôli váženiu a tiež kvôli tomu, že nemali vedomosť o váhe
tovaru. Je pravdou, že obžalovaného kontaktoval, ale už nevie za akým účelom, ani či ho kontaktoval,
že mal pochybnosť, či vozidlo ich firmy je preťažené. Tiež si nepamätá, či informácie o hliadkach, ktorévykonávali kontrolu hmotnosti mu dával len policajt N. a pani X., nakoľko sa chcel vyhnúť prípadným
problémom s prekročením povolenej hmotnosti firemných vozidiel. Je pravdou, že poslal slivovicu pani
X. na narodeniny s tým, že keď sa to nevypije, nech sa to rozdá tomu, kto bude na oslavách, ani si

nepamätá, či jej povedal, aby z nich dala aj policajtom, ktorí vykonávajú kontrolu hmotnosti vozidiel. Ako
bolo so slivovicou naložené, to nevie. Dnes si už na tieto skutočnosti až tak nespomína, ale keď je to tak
uvedené, tak to asi bolo tak, on si to nevymyslel. Po akých úsekoch ciest sa pohybovali jeho nákladné
motorové vozidla v dňoch 14.10., 15.10. a 22.10.2009 nevie, či dal pokyn na zmenu trasy, alebo zdržanie
motorového vozidla si nepamätá, vodiči medzi sebou majú vysielačky, tak si to hlásia sami, ako aj z

rádia to vedia, oni dnes už majú váhu na váženie motorových vozidiel, v roku 2009 ju nemali. Ak bol
zistený priestupok vodiča pri preťažení vozidla, pokutu platil vodič aj firma. Pani X. ho informovala o
polohe hliadok, ale nebolo to stále účelové, niekedy mu to povedala len náhodne v rámci konzervácie.
Po zakúpení váh sa na logistike ich firmy nič nezmenilo. O polohe hliadok majú dnes informácie od
prepravcov, ktorí im povedia, či niekde sú policajti alebo nie, ako aj majú informácie z Rádia Express,
ako aj z Rádia Slovensko. Tieto informácie dnes využíva za tým účelom, že ak niekde stojí hliadka, tak

môže to znamenať pre neho časové zdržanie a nemusel by byť tovar dodaný do US Steelu načas, preto
radšej otočí auto.

Svedok X.. N. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku nevie nič, ani obžalovaného nepozná,
pozná pána S. X. asi 15 rokov, boli v obchodnom vzťahu od roku 2001 do roku 2012 s predmetom

podnikaniadopravaaobchod,onvykonávaldopravuprejehofirmuA.s.r.o.,atoajvroku2009.Problémy
s preťažením nákladných motorových vozidiel mal, ale nepamätá sa presne kedy, Krajský dopravný
úrad im dal pokutu, ako aj polícia, pokutu spravidla zaplatil šofér. Pán X., ani iná osoba mu informácie
o polohe policajných hliadok vykonávajúcich kontrolu motorových vozidiel neposkytla. Pani X. pozná, je
to manželka pána X., stretávali sa u neho na firme, v Z., ako aj u nich na pumpe, ani ona mu žiadne

informácie v súvislosti s rozostavením hliadok PZ vykonávajúcich kontrolu neposkytovala. V roku 2009
mali troch šoférov a všetci vykonávali činnosť prepravy aj pre pána X. a to rôzne, z urbáru na sklad do
Z. a z Z. do Poľska, všetky záznamy, ktoré o preprave našiel, zaslal súdu. Či mali vodiči informácie o
rozmiestnení hliadok PZ nevie, ale jemu to nikdy nepovedali, ani sa s nimi o tom nebavil. Do Poľska
vedie z Z. len jedna cesta a to Z., I., D., z urbárov sa vykonávala preprava po rôznych trasách, ale málo

čo po diaľnici, je to v tých podkladoch, ktorý predložil súdu.

Zo záznamov telekomunikačnej prevádzky vyplýva zoznam prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov,
prijatých a odoslaných SMS a MMS správ na telefónne číslo XXXXXXXXXX patriace S. N. a telefónne
čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX patriacich T. X..

Z doslovného prepisu telekomunikačnej prevádzky vyplýva doslovný prepis prichádzajúcich a
odchádzajúcich telefónnych hovorov, prijatých a odoslaných SMS správ na telefónne číslo
XXXXXXXXXX patriace S. N., ktorý bol objektom akcie.

Zo záznamu zo sledovania obžalovaného s fotodokumentáciou vyplýva priebeh sledovania osoby S. N.
od dňa 26.11.2009 do dňa 27.11.2009.

Z fotokópie spisu SKIS-157/IS-4-KP-2009 vyplýva priebeh operatívneho preverovania osoby
obžalovaného S. N. a písomnosti týkajúce sa predmetného skutku.

Z rozpisu dopravných hliadok v Prešovskom kraji v 27. týždni 2014 vyplýva zoznam úsekov, na ktorých
budú dopravné policajné hliadky dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky v 27. Týždni
2014.

Zo správy KR PZ, KDI Prešov zo dňa 1.7.2014 vyplýva, že zverejňovanie a hlásenie hliadok v dohľade
nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky bolo vykonávané na základe pokynu prezidenta PZ
č. PPZ-ODP-128-111/2010 zo dňa 27.9.2010 a usmernením riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia
PZ č. PPZ-ODP-170/2011 zo dňa 27.1.2011, pričom uvedený pokyn prezidenta PZ bol dňa 2.6.2011
zrušený. Poskytovanie informácií v období od 1.10.2009 do 31.10.2009 nebolo upravené žiadnym

predpisom, resp. neboli poskytované uvedené informácie.

Z pokynu KR PZ, KDI Prešov č. KRP-DI-526/2010 vyplýva, že meranie rýchlosti by malo byť vykonávané
odkrytým dohľadom, t.j. na pevnom stanovišti, na viditeľných miestach, policajtmi v služobnej rovnošate,prípadne služobným vozidlom označeným príslušnosťou k policajnému zboru. Služobným vozidlom bez
označenia príslušnosti k policajnému zboru je možné meranie rýchlosti prevádzať len ak vozidlo je
umiestnené na viditeľnom mieste a to v blízkosti škôl, nemocníc, v miestach zvýšeného výskytu chodcov

a v nehodových úsekoch, pričom je potrebné zamedziť a nedovoliť meranie rýchlosti spôsobom skrytého
dohľadu, alebo na vjazde a na výjazde z obce.

Z pokynu prezidenta PZ, MV SR, č. PPZ-ODP-128-111/2010, ako aj z pokynu riaditeľa KR PZ
Prešov č. KRP-DI-529/2010-001 zhodne vyplýva okrem iného uloženie úlohy riaditeľom krajských

riaditeľstiev PZ bezprostredne a dôsledne zabezpečiť prostredníctvom oddelení komunikácie a
prevencie krajských riaditeľstiev PZ informovať médiá o vykonávanom dohľade nad bezpečnosťou a
plynulosťou cestnej premávky denne, pričom aktuálne uvádzať údaje o mieste alebo úseku kontroly
dodržiavania ustanovenej rýchlosti pomocou laserových meračov rýchlosti a v prípade použitia
služobného motorového vozidla vybaveného cestným rýchlometrom aj údaj o type, farbe a mieste alebo
úseku kontroly dodržiavania pravidiel cestnej premávky technickým prostriedkom a kontroly diaľničnej

nálepky, informácie o kontrole elektronického výberu mýta.

Zo záznamov zo služby obžalovaného S. N. zo dňa 14.10.2009, 15.10.2009 a 22.10.2009 vyplýva, že
obžalovaný v uvedené dni vykonával službu ako príslušník KR PZ, KDI Prešov s uvedením miesta a
času pohybu obžalovaného.

Zo správy KR PZ, KDI Prešov zo dňa 11.7.2014 vyplýva, že na základe pokynu prezidenta PZ a
usmernenia riaditeľa odboru dopravnej polície boli poskytované informácie o dopravných hliadkach
v jednotlivých okresoch v pôsobnosti KDI KR PZ Prešov v rozsahu informácie o úseku, kde hliadka
vykonáva dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, resp. kontroly, informácia

obsahovala aj údaj o počte označených policajných vozidiel a motocyklov a údaj o neoznačených
vozidlách s uvedením typu a farby, informácie o konkrétnom mieste hliadky neboli poskytované.

Z denných záznamov vozidiel predložených W. D., X.. N. N. a X.. N. J. vyplývajú údaje o pohybe nimi
prevádzkovaných motorových vozidiel, avšak nevyplývajú z nich úseky ciest, po ktorých sa uvedené

vozidlá v rozhodnom čase pohybovali.

Z usmernenia riaditeľa PPZ MV SR č. PPZ-ODP-112/2010 zo dňa 1.10.2010 vyplývajú usmerňujúce
pokyny k pokynu prezidenta PZ, MV SR, č. PPZ-ODP-128-111/2010 zo dňa 27.9.2010.

Z opatrenia prezidenta PZ MV SR č. PPZ-ODP-106-191/2011 zo dňa 2.6.2011 vyplývajú úlohy uložené
riaditeľom krajských riaditeľstiev PZ s cieľom zlepšenia dopravno-bezpečnostnej situácie na území SR,
najmä vo vzťahu k zníženiu následkov dopravných nehôd.

ZosprávyMVSR,SKISOISVýchodzodňa24.7.2014vyplýva,ževovecivedenejnaOISVÚISSKISMV

SR pod číslom ČVS: SKIS-343/IS-4-V-2009 boli podané sťažnosti na postup vyšetrovateľa osobami T.
X. a S. X., ktoré boli predložené dozor vykonávajúcemu prokurátorovi ÚŠP GP SR, ktorý po preskúmaní
konštatoval, že v postupe vyšetrovateľa nezistil žiadne pochybenie, nedošlo k porušeniu zákona, ani
iného všeobecne záväzného právneho predpisu a z týchto dôvodov nebolo v predmetnej veci potrebné
prijať žiadne osobitné opatrenia.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného S. N. vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný.

Zo správ a charakteristík obžalovaného S. N. vyplýva, že tento bol zaradený na oddelení špeciálnych
kontrol KDI KR PZ Prešov od 1.3.2006 vo funkcii staršieho referenta do 29.3.2010, kedy mu bolo

doručené rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ. Dosahoval veľmi dobré
pracovnévýsledky,boltridsaťkrátdisciplinárneodmenený,vkolektívebolobľúbený.Ktrvalémupobytuje
prihlásenýnaadreseK.,V.č.XXXX/XXX.ZoslužobnéhopomerubolprepustenýPersonálnymrozkazom
Ministra vnútra SR č. 88 zo dňa 24.3.2010.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností, jednotlivo i v ich vzájomnej
súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný S. N..Obžalovaný S. N. je usvedčovaný výpoveďou svedka W. D., ktorý uviedol, že je konateľom spoločnosti
J., ktorá sa zaoberá predajom a výkupom kovového odpadu, pričom nepopiera, že SMS o polohe
hliadok PZ, ktoré vykonávali váženie motorových vozidiel od obžalovaného dostal, výpoveďou svedka

S. X., ktorý uviedol, že bol konateľom spoločnosti A., ktorá sa zaoberala nákupom a predajom dreva,
prepravu im zabezpečovala spoločnosť F. SK, s tým, že informácie o rozmiestnení hliadok PZ od
obžalovaného žiadal, avšak nie v súvislosti s tým, čo je obžalovanému kladené za vinu, ale preto lebo
sú kamaráti a chcel vedieť, či tento nie je niekde v okolí, aby skočil na kávu, alebo na obed, pričom
jemu informácie o tom, kam išiel obžalovaný dávala aj manželka, s tým, že tieto informácie oznámil

svojmu dopravcovi, ale nie za účelom zdržania, alebo odklonenia jeho motorových vozidiel. Uvedené
výpovede sú podporované aj výpoveďou svedkyne T. X., ktorá rovnako nepoprela, že obžalovaný jej
poskytoval informácie o polohe hliadok PZ, ktoré vykonávali váženie motorových vozidiel a to na základe
jej telefonického dopytu, pričom uviedla, že išlo len o priateľský rozhovor, z ktorého chcela zistiť, či nemá
náhodou voľno. Za rozhodujúci dôkaz však súd považoval doslovný prepis telekomunikačnej prevádzky,
z ktorej je zrejmé, že obžalovaný zaslal dňa 14.10.2009 v čase 10:58:00 hod. SMS správu na telefónne

číslo XXXXXXXXXX v znení „Budu vazit na d 1 obojsmerne od 13 do 17“, na čo obdržal z uvedeného
čísla SMS správu „Ok“, že obžalovaný dňa 15.10.2009 v čase 08:28:17 uskutočnil telefonický hovor
na číslo XXXXXXXXXX, kde na dotaz druhej osoby kam idú dnes, uviedol, že na R. H. a druhá partia
na I., pričom druhá osoba sa dotazovala, či až k I., alebo na D., na čo jej obžalovaný uviedol, že k I.,
že obžalovaného dňa 22.10.2009 v čase 08:10:47 telefonicky kontaktovala druhá osoba z telefónneho

čísla XXXXXXXXXX, ktorej uviedol, že idú na I. K. a ktorá sa ho následne dotazovala kam išli váhy, na
čo jej uviedol, že nikde, ako aj že obžalovaný zaslal dňa 22.10.2009 v čase 09:55:35 hod. SMS správu
na telefónne číslo XXXXXXXXXX v znení „Dnes obojsmerne na D“, na čo obdržal z uvedeného čísla
SMS správu „Dakujem“, pričom ani obžalovaný nepoprel obsah zaslaných SMS správ a uskutočnených
telefonických hovorov, s tým, že uviedol, že SMS správy pánovi D. poslal, ale nič nimi nesledoval,

len ho chcel upozorniť a v súčasnosti, je už uložená povinnosť oznamovať, kde sa nachádzajú hliadky
PZ, pričom sa to oznamuje aj pre Stellaservis a čo sa týka telefonátov, tak pani X. oznámil len svoju
polohu a jeho sa to pýta aj manželka a brat, preto to nebral ako nejaké zneužívanie. Uvedené tvrdenia
obžalovaného však súd považoval za tendenčné a účelové, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti
z dôvodu, že z výpovede svedka D. je zrejmé, že polohu hliadok zisťujú z Rádia Express, Stellaservisu,

portálu PZ a denníka Nový čas, pričom každý deň telefonujú na Stellaservis a následne si oznamujú, kde
sa nachádzajú policajné hliadky, preto je len málo pravdepodobné, aby svedok nemal záujem o takéto
informácie priamo od príslušníka PZ, ktorý vykonáva špeciálny druh kontroly a to váženie nákladných
motorových vozidiel.

Obrana obžalovaného, ktorý uviedol, že povinnosť oznamovať, kde sú policajné hliadky bola uložená
na základe nejaké rozkazu, alebo pokynu prezidenta PZ, pričom neskôr doplnil, že by malo ísť o pokyn
KR PZ, KDI Prešov č. KRP-DI-526/2010, pokyn prezidenta PZ, MV SR, č. PPZ-ODP-128-111/2010 a
pokyn riaditeľa KR PZ Prešov č. KRP-DI-529/2010-001, bola vyvrátená správou KR PZ KDI Prešov,
z ktorej vyplýva, že zverejňovanie a hlásenie hliadok v dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou

cestnej premávky bolo vykonávané na základe pokynu prezidenta PZ č. PPZ-ODP-128-111/2010 zo
dňa 27.9.2010 a usmernením riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia PZ č. PPZ-ODP-170/2011
zo dňa 27.1.2011, pričom uvedený pokyn prezidenta PZ bol dňa 2.6.2011 zrušený a poskytovanie
informácií v období od 1.10.2009 do 31.10.2009 nebolo upravené žiadnym predpisom, resp. neboli
poskytované uvedené informácie, z čoho vyplýva, že v období, keď došlo jednotlivým čiastkovým

útokom predmetného trestného činu, teda v dňoch 14.10.2009, 15.10.2009 a 22.10.2009 zverejňovanie
a hlásenie uvedených hliadok nebolo vykonávané, resp. takéto informácie neboli poskytované vôbec,
pričom priamo z uvedených pokynov zhodne vyplýva, že síce bola riaditeľom krajských a okresných
riaditeľstiev PZ uložená úloha bezprostredne a dôsledne zabezpečiť, aby prostredníctvom oddelení
komunikácie a prevencie krajských riaditeľstiev PZ boli informované médiá o vykonávanom dohľade

nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky denne, pričom boli aktuálne uvádzané údaje o
miestealeboúseku,avšakibakontrolydodržiavaniaustanovenejrýchlostipomocoulaserovýchmeračov
rýchlosti a v prípade použitia služobného motorového vozidla vybaveného cestným rýchlometrom aj
údaj o type, farbe a mieste alebo úseku kontroly dodržiavania pravidiel cestnej premávky technickým
prostriedkom, kontroly diaľničnej nálepky a informácie o kontrole elektronického výberu mýta, nie však

informácie o mieste výkonu špeciálneho druhu kontroly a to váženia nákladných motorových vozidiel.
Zároveň, zo záznamov zo služby z dní 14.10.2009, 15.10.2009 a 22.10.2009 vyplýva, že obžalovaný v
uvedené dni naozaj vykonával službu ako príslušník KR PZ, KDI Prešov. Už len záverom súd dodáva,
že aj z výpovede svedka X.. N. J. vyplýva, že pána N. kontaktoval za účelom, že keď mu išlo auto, abyšoféri nedostali pokutu, aj aby sa to časovo nenatiahlo, nakoľko takáto kontrola nákladného vozidla trvá
aj pol hodiny, ako aj, že keď pani X. informáciu o polohe hliadok PZ mala, tak mu ju poskytla, ako aj on
jej, čo je však nad rámec žalovaného skutku.

Výpoveď svedka X.. N. N., ako aj ostatné listinné dôkazy súd považoval za všeobecné, nakoľko svedok
X.. N. sa k priebehu jednotlivých čiastkových útokov predmetného trestného činu nevedel vyjadriť a ani z
listinných dôkazov nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mali podstatný význam pre trestné konanie, pričom
ani z výpovedí svedkov D., X.. J. a X.. N. a nimi predložených denných záznamov vozidiel sa nepodarilo

zistiť po akých úsekoch ciest sa pohybovali v rozhodnom čase nimi prevádzkované nákladné motorové
vozidlá.

Na základe uvedeného, s poukazom aj na právny názor Krajského súd v Prešove uvedený v unesení
sp. zn. 6To/33/2013 zo dňa 15.4.2014, že neoprávneným prospechom v zmysle § 326 ods. 1 Trestného
zákona môže byť neoprávnené zvýhodnenie inej osoby, ktorú páchateľ v postavení verejného činiteľa

v rozpore so svojimi povinnosťami informuje o pripravovanej policajnej akcii v úmysle umožniť tejto
osobe vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za protiprávne konanie, ktoré môže byť vykonaním akcie
zistené, pričom pre posúdenie úmyslu verejného činiteľa neoprávnene zvýhodniť iného je nerozhodné,
či tak koná s vedomím, že táto iná osoba konala protiprávne, alebo túto okolnosť (hoci aj nesprávne)
len predpokladá a rovnako nepodstatným pre právne posúdenie je zistenie, že konkrétnou policajnou

akciou nebolo odhalené žiadne pre spoločnosť nebezpečné konanie, ani zistenie, že táto iná osoba nič
nekonala preto, aby ovplyvnila výsledok akcie, o ktorej sa takýmto spôsobom dozvedela, mal súd za to,
že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný S. N..

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako prečin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného a to tým, že v úmysle
spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech vykonával právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu v zmysle §
15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane výkonu právomoci orgánu verejnej moci.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na
zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona uvedený
zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody od dvoch do piatich rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa§50ods.1Trestnéhozákona,pripovolenípodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody

určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobodysúdaplikovaluobžalovanéhoS.N.ustanovenia§36písm.j/,§38ods.2,3,8Trestnéhozákona.

U obžalovaného S. N. vzal súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že pred spáchaním trestného
činu viedol riadny život podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona.

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou na dva až päť rokov vzal súd do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob

spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu
poľahčujúcich okolností, a preto upravil trestnú sadzbu za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona
tak, že znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu. Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel súd k
záveru, že pre výchovné pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s
obmedzením jeho osobnej slobody. Súd je toho názoru, že vzhľadom na okolnosti spáchania trestného
činu, jeho následok a poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v riadnom vedení života obžalovaného pred

spáchaním trestného činu, postačí obžalovanému uložiť výchovný podmienečný trest odňatia slobody
na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z uvedených dôvodov súd obžalovanému uložil
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, ktorý mu podmienečne odložil a zároveň uložil skúšobnú dobu
v trvaní 3 (tri) roky, pričom uložený trest považoval za primeraný a dostatočný na nápravu obžalovaného.

Počas určenej skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba
trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu. V opačnom
prípade súd, i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

akoverejnýčiniteľ,ktorývúmyslespôsobiťinémuškodualebozadovážiťsebealeboinémuneoprávnený
prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.