Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712206001
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712206001.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátuJUDr.KatarínyŠtrignerovejaJUDr.BlankyPodmajerskej,vovecistarostlivostisúduomaloletého
I. E., O.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, dieťa rodičov: matka - P..
M. L., bytom F., R.. F. XXXX/XX, zast. NIKU & partners, s.r.o., AK Bratislava, Prokopa Veľkého 51, a
otec - C.. P. E., bytom O., Š. XXX, zast. Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, AK Košice, Žížkova 6,
za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok v Pezinku, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na
odvolanie obidvoch rodičov proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P 72/2012-1259 zo dňa

04.03.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletého I., O.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne od 05.04.2012 do 07.10.2012, od 08.10.2012
do 30.04.2014 sumou 500 € mesačne a od 01.05.2014 sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci k rukám matky maloletého vopred.

V časti úpravy styku otca s maloletým I. sa rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že sa upravuje
styk otca s maloletým I. v nepárnom kalendárom týždni v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v párnom
kalendárom týždni v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou liečebných pobytov maloletého

s tým, že otec maloletého v určený deň a hodinu prevezme a odovzdá maloletého v mieste bydliska
matky a maloletého.

V časti zročného výživného sa rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zveril maloletého I., O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na maloletého I.
mesačne sumou XXX € od 05.04.2012 do 28.02.2014, a od 01.03.2014 sumou XXX €, ktorú sumu
je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na

maloletého I. za obdobie od 05.04.2012 do 28.02.2014 v sume X.XXX € uložil otcovi zaplatiť do 15
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Upravil styk otca s
maloletým I. každý párny víkend v kalendárnom roku v čase od soboty od 9.00 hod do nedele do 18.00
hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 9.00 hod do 18.00 hod., každý nepárny
týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15.00 hod do 18.00 hod. tak, že otec si v uvedené dni a hodiny
prevezme dieťa v mieste obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a v uvedené dni a hodiny vráti maloletédieťa späť matke v mieste obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Súd prvého vec právne posúdil vec podľa článku 3, § 24 ods. 3, 4, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, §

26, § 65 ods. 1, § 62 ods. 2, 3, 4, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Súd po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému I. je
dôvodný. Maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, od
februára2012saomaloletéhostarámatkasama.Súdprvéhostupňavstarostlivostiomaloletéhonezistil
žiadne nedostatky, skonštatoval, že zdravotný stav maloletého je stabilizovaný, zlepšený a doposiaľ

praktizovaná liečba bola účinná. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj otec.
Pri určovaní výšky výživného zohľadnil súd prvého stupňa vek maloletého, jeho zdravotné problémy,
príjem oboch rodičov. Matka bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa na rodičovskej dovolenke,
otec podniká a jeho príjem bol riadne zdokladovaný. Príjem otca ustálil súd prvého stupňa na sumu
X.XXX€mesačne.Priurčovanívýživnéhosúdprvéhostupňavychádzalzpolovicenákladov,ktorématka
vyčíslila na maloletého, a to v prvom roku života asi XXX € a v roku 2013 sumou XXX €, bez nákladov na

liečebné pobyty. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou otca, že jeho príjem mu umožňuje
uhrádzať mesačne iba XXX €, keď otec je podnikateľ, vykazuje zisk v podnikaní a preto súdom určené
výživné je schopný uhrádzať. Vo zvyšku súd návrh zamietol, matka požadovala mesačné výživné XXX
€ od februára 2012 spätne. Otec spochybňoval, že maloletý je odkázaný na liečbu v R. Centre a uviedol,
že štátne rehabilitačné zariadenia hradené poisťovňou dokážu plnohodnotne realizovať rehabilitáciu

maloletého. Pokiaľ rodičia obidvaja nesúhlasia s tak finančne náročnou rehabilitáciou je na zvážení
matky,čibudevuvedenomzariadenípokračovaťvrehabilitáciíalebozvolízdravotnézariadeniehradené
zdravotnou poisťovňou. Súd prvého stupňa nezohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie
výživného od februára 2012. Poukázal na to, že výživné má spotrebný charakter a je ho potrebné riešiť
bez odkladu tak, aby bola čo najskôr zabezpečená výživa maloletého. Súd prvého stupňa konštatoval,

ževovecivykonaldostatočnédokazovanieaodročovaťďalejvecsamujaviloakoneefektívnevzhľadom
na to, že by sa konanie predlžovalo a eskaloval by napätie medzi rodičmi. Čo sa týka úpravy styku otca
s maloletým súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením matky, že doteraz upravený styk predbežným
opatrením je dostačujúci. Maloletý je o rok starší, jeho zdravotný stav sa normalizuje a zlepšuje a
otec prejavuje o maloletého záujem, o čom svedčí veľký počet návrhov na nariadenie predbežných

opatrení, ktoré na súd podával. Súd prvého stupňa mal tiež preukázané, že vzťahy medzi rodičmi
sa ani napriek dĺžke konania neupravili, nezlepšili, stretávanie sa otca s maloletým je za asistencie
rodinných príslušníkov a iných osôb, čo nepôsobí stabilizujúco a ukľudňujúco hlavne pre maloletého
Filipa. V súčasnosti je prítomnosť matky pri stretávaní otca so synom podľa názoru súdu prvého stupňa
nadbytočná. Maloletý je menej závislý na sústavnej starostlivosti zo strany matky a starostlivosť, ktorú

maloletý potrebuje je schopný zabezpečiť aj otec. Súd prvého stupňa konštatoval, že výchovne pôsobil
na rodičov počas celého konania, žiaľ bezvýsledne. Súd prvého stupňa zdôrazňoval, že maloletý má
právo,abybolčonajväčšiučasťživotasobomarodičmiaotecmávočimaloletémunielenpovinnosti,ale
aj práva. Súd prvého stupňa zohľadnil vzdialenosť bydlísk rodičov a skutočnosť, že takto upravený styk
je dostačujúci na zabezpečenie pravidelného kontaktu otca s maloletým. Súd prvého stupňa zdôraznil

potrebu stabilizovania pomerov maloletého, čo je dôležité pre jeho zdravý fyzický a psychický vývoj.

Zročné výživné určil súd prvého stupňa za obdobie od 05.04.2012 do 28.02.2014, ktoré uložil
uhradiť podľa § 160 O.s.p. jednorazovo. Neprihliadol na tvrdenie otca, že nemá dostatok finančných
prostriedkov, keďže mu má byť vyplatený v apríli 2014 podiel zo zisku.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obidvaja rodičia.

Matka v odvolaní namietala nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolanie podala v časti určenia výživného na maloletého a v časti
úpravy styku otca s maloletým a žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že otec bude
zaviazaný prispievať na výživu maloletého I. výživným vo výške XXX € mesačne od 15.02.2012, pričom

bude rozhodnuté aj o zročnom výživnom za obdobie od 15.02.2012 a styk otca s maloletým budeupravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. každý utorok v čase od 14.30 hod. do
17.30 hod. a v sobotu od 14.30 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky. Namietala celkový postup
prvostupňového súdu v právnej veci, konanie bolo začaté 05.04.2012 od tejto doby sa konalo celkove

5 pojednávaní, z toho súd konal vo veci samej na 4 pojednávaniach. Pojednávania boli nariadené len
z neprimerane dlhým časovým odstupom, keď bol daný priestor na vyjadrenie na prvom pojednávaní,
ktoré sa konalo 10.07.2012, odvtedy priestor na vyjadrenie nedostala. Napriek tomu, že pojednávanie
z 05.02.2013 bolo odročené na 30.04.2013 s tým, že sa mal uskutočniť opätovný výsluch otca a matke
malo byť umožnené doplniť svoju výpoveď. Na poslednom pojednávaní 04.03.2014 mal súd prvého

stupňa zaktualizovaný skutkový stav a nedal jej priestor vyjadriť sa k priebehu styku otca s maloletým,
nemal súd prvého stupňa doplnené dokazovanie o jej výpoveď. Žiadala nariadiť znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia, k otázkam spôsobilosti obidvoch rodičov postarať sa o maloletého a
tak upraviť styk otca s maloletým. Súd prvého stupňa arbitrárne vyhlásil dokazovanie za skončené.
Postupom súdu jej bolo znemožnené riadne pred súdom konať a tým došlo k porušeniu práva na súdnu
ochranu a spravodlivý proces. Samotné konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je o

to zložitejšie, že maloletý má od narodenia zhoršený zdravotný stav, na uvedené okolnosti súd prvého
stupňa neprihliadol. Maloletý musí denne rehabilitovať, pretože svalová hypotónia neskočila dňom, kedy
sa maloletý postavil na nohy a táto so sebou prináša ďalšie zdravotné problémy. Súd prvého stupňa
zdravotný stav maloletého bagatelizoval a dôležitosť jej starostlivosti a potrebu jej prítomnosti výrazne
podcenil. Nesúhlasí preto s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti úprave styku otca s maloletým,

že bol styk upravený bez jej prítomnosti, pričom poukázala na to, že uznesením 9P 72/2012-1103 z
19.02.2014 zamietol súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia s odôvodnením,
že od úpravy styku predbežným opatrením súdu prvého stupňa 9P 72/2012-349 z 31.10.2012 nedošlo
k zmene pomerov. Vzniká preto otázka k akej zmene pomerov došlo od 19.02.2014 do dňa rozhodnutia
súdu prvého stupňa, čo je obdobie 13 dní, keď bol styk upravený rozdielne. Za podstatnú okolnosť

považuje zdôrazniť, že otec sa nedostavil na styk celkove 86 krát, čo znamená, že pri frekvencii stykov
8 stykov za mesiac sa otec z vlastného rozhodnutia nedostavil na styk v dĺžke 10 a pol mesiaca od
vydania predbežného opatrenia. Otec teda žiada rozšírenie styku aj napriek tomu, že sa nerealizuje
ani ten styk, ktorý bol nariadený, otec sa teatrálne dožaduje asistencie tretej a nezávislej osoby pri
realizácii styku s maloletým. Otec svojim správaním obťažuje aj ju ako matku, voči nej sa správa

agresívne, čo vyvrcholilo 05.11.2013, kedy ju počas styku v prítomnosti maloletého fyzicky napadol.
Zdôraznila, že súd prvého stupňa neprihliadol ani na skutočnosť, že od 01.05.2014 má nastúpiť do
zamestnania, preto realizácia styku otca s maloletým v utorok v čase od 9.00 hod. bude vzhľadom
jej pracovný čas nevyhovujúca. Jej pracovná doba je od 6.30 hod. do 14.30 hod.. Nesúhlasila ani s
rozhodnutím prvostupňového súdu v časti úpravy výšky vyživovacej povinnosti. Poukázala na to, že

maloletý I. má od 3 mesiaca svojho veku má zdravotné problémy, od 3 do 9 mesiaca veku rehabilitoval
v štátnom zariadení metódou podľa X., toto zariadenie navštívil celkovo 19 krát, potom rehabilitoval v
špecializovanejnemocniciZ.F..E..D.., vY.G..Napriekjejúsiliu,akoajúsiliurehabilitačnýchpracovníkov
sanepodarilozabezpečiťželanýprogres,pretoobjednalamaloletéhonarehabilitačnýpobytvneštátnom
zariadení R. medical center v P., kde nastal veľký pokrok, keďže maloletý sa postavil na nohy a začal

sám vzpriamene sedieť. Odborný lekár doporučil pobyt v R. centre zopakovať a doporučil aj cvičenia
so záťažou, hypoterapiu, hydrokinézio terapiu, kondičné posilňovanie, nosenie špeciálneho lykrového
obleku, celodenné nosenie vysokej ortopedickej obuvi. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil príjem
otca, nevyhovel jej návrhu na doplnenie dokazovania predložením daňového priznania spoločnosti R.
F..E..D.., neprihliadol na to, že otec je vlastníkom rodinného domu, ktorého hodnota je odhadovaná na

XXX.XXX €, užíva osobné motorové vozidlo M. F., náhrady na domácnosť hradí alikvotne, pretože žije v
spoločnej domácnosti so svojom priateľkou. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za predčasné.
Podaním zo dňa 24.06.2014 oznámila matka maloletého, že nastúpila do práce, pretože maloletý nebol
prijatý do materskej školy, nachádza sa v starostlivosti jej rodičov.

Otec podal odvolanie v časti úpravy styku a v časti určenia výživného od 01.03.2014 do budúcnosti.

Pri úprave styku poukázal na to, že za posledné dva roky nie z vlastnej viny strávil so synom minimum
času, oddialovanie kontaktu syna s otcom vzhľadom na vek syna by mohlo mať nenapraviteľné následky
pre syna a jeho ďalší vývoj, ktorý sa prejaví minimálne v horšom osobnom vzťahu syna s otcom
alebo zmarenej akceptácii otca zo strany syna. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že je plne
spôsobilý sa o syna postarať a je schopný realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Zdravotný

stav syna, jeho vek, vyspelosť a citová väzba k otcovi nie je dôvodom, pre ktorý by nebolo možné
upraviť širšie jeho styk s maloletým. Žiadal preto zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úpravystyku tak, že bude mať právo sa s maloletým stretávať každý párny víkend v kalendárom roku v čase
od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 9.00 hod. nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa a
každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Takáto úprava je len na

prospech maloletého a zároveň neobmedzí žiadne práva matky na starostlivosť o maloletého. Zdôraznil,
že má syna rád a chce tento vzťah ďalej rozvíjať. K určeniu výšky výživného uviedol, že nesúhlasí s
takto určenou výškou výživného, keď vlastníkom motorového vozidla M. F. je spoločnosť R. F..E..D..,
toto vozidlo je určené len na služobné účely, podniká v takej oblasti, kde nie je možné účtovať na čierno,
resp. neúčtovať niektoré vykonané práce a poskytnuté služby, jemu na živobytie ostáva XXX €, keď za

rok 2011 mal zárobok XXX € a jeho výdavky boli XXX €, za rok 2012 mal príjem XXX €, pričom jeho
výdavky boli XXX €, roku 2013 mal príjem XXX € a z podnikania čistý zisk vo výške X.XXX,XX €. Ani v
roku 2014 sa jeho finančná situácia nezmenila, viackrát poukazoval na to, že nie je v jeho silách uhrádzať
nákladnú liečbu pre syna v R. centre a navrhoval matke liečbu v zariadeniach, kde sú pobyty v plnom
rozsahu hradené zdravotnou poisťovňou a sú pre syna postačujúce. Poukázal na majetkové pomery
matky, ktorá zatajovala svoj príjem, keď on priznal všetok svoj príjem a uviedol, že je spôsobilý platiť

výživné vo výške XXX € za mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.

Kolízny opatrovník uviedol vo vyjadrení k odvolaniu, že sa plnom rozsahu pridržiava svojich prednesov
na pojednávaní zo dňa 04.03.2014.

Okresný prokurátor poukázal, že súd konal vecne správne, vecne a v súlade s ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku a Zákona o rodine, súd riadne a podrobne prešetril a dostatočne

vyhodnotil dôkaznú situáciu, berúc pritom na zreteľ najmä záujmy maloletého dieťaťa. Na každom
pojednávaní sa snažil viesť účastníkov k dohode, aby tak zabezpečil riadne výchovné prostredie
maloletého. Účastníci si komplikovali svoje vzájomné vzťahy nespočetnými podávaniami trestných
oznámení,ktorébolivyhodnotenéakonedôvodnéabolivtrestnomkonaníodmietnuté.Taktiežvcivilnom
konaní účastníci nešetrili podávaním množstva odvolacích návrhov tak zo strany otca, ako aj matky, čo

taktiež bránilo súdu vo veci riadne a plynulo konať. Otec však pochopil svoj podiel viny a povýšil záujem
dieťaťa nad žabomyšie vojny a ustúpil od takého konania. Svojho práva styku s maloletým sa domáhal
cestou návrhov na vydanie predbežných opatrení, čo však bolo v jeho postavení a situácii pochopiteľné.
K samotnému pojednávaniu, ktoré sa konalo 04.03.2014, kde matka spolu s právnou zástupkyňa uviedli,
že bola pozmenená zápisnica, konštatuje, že je zarážajúce k akým praktikám a obvineniam sa uchyľuje

matka a jej právna zástupkyňa, keď zápisnica z pojednávania potvrdzuje také konanie sudkyne, aké
bolo pri odovzdávaní zápisnice a žiadna zo strán nenamietala. Matka namieta konanie každého orgánu,
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, prokuratúry, súdu, taktiež každé rozhodnutie týchto orgánov,
snažiac sa dosiahnuť styk maloletého s otcom len za svojej prítomnosti, čo nie je v prospech dieťaťa.
Pokiaľmatkanamietastykotcavutorokod9.00hod.uviedol,žeakdieťanebudevmaterskejškole,bude

v starostlivosti starých rodičov počas práce matky, nie je dôvod, aby ho starí rodičia otcovi odovzdali.
Súd prvého stupňa jednoznačne zastabilizoval výchovné prostredie pre maloletého, ktorý má právo aj
na matku, ako aj na styk s otcom. Maloletý má právo vyrastať v harmonickom výchovnom prostredí, kde
svoj podiel na výchove nesú obaja rodičia. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny.

Účastníci vo svojich vyjadreniach k odvolaniam zotrvali na svojich prednesoch, zopakovali obsah svojich
doterajších prednesoch a navrhli rozhodnúť v zmysle svojich odvolacích petitov.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že
odvolaniu otca nie je možné vyhovieť, odvolaniu matky je potrebné vyhovieť čiastočne.

Ako vyplýva z obsahu spisu predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému I., O.. XX.XX.XXXX, predmetom odvolacieho konania je úprava vyživovacej povinnosti k
maloletému a úprava styku otca s maloletým.

Výška vyživovacej povinnosti :V časti určenia výživného súd prvého stupňa síce vykonal dokazovanie, avšak toto nesprávne
vyhodnotil. Vyživovacia povinnosť rodiča je jeho zákonnou povinnosťou a túto je povinný rodič si plniť
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ( 62 ods. 1 Zák. o rodine ). Každý z rodičov je

povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená formou
osobnej starostlivosti alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zák. o
rodine, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania
alebo stravovania, treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného
príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu

povinnosť prevažne poskytnutím vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva
na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pochybil súd prvého stupňa, keď uvedené formy vyživovacej
povinnosti nerozlíšil, keď tu je potrebné prihliadať na skutočnosť, že vo veku maloletého I. ide o dieťa
útleho veku, ktorý bol odkázaný na starostlivosť matky a ekvivalentom starostlivosti matky je finančné
plnenie zo strany otca. Odvolací súd preto považoval za potrebné zmeniť takto určenú vyživovaciu

povinnosť, a to tak, že od 05.04.2012 do 07.10.2012 určil výživné vo výške XXX €. Takúto sumu
výživného určil súd s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, ktoré vyčíslila matka vo výške
XXX €. Tieto potreby nemožno považovať za nadštandardné, keďže ide o malé dieťa, s výživou
ktorého je spojený nákup plienok, doplnkovej výživy a zdravotnej starostlivosti a najmä zdravotná
starostlivosť o maloletého zaberá podstatný podiel na vyživovacej povinnosti. V uvedenom období

bola matka na materskej dovolenke, nemala možnosť príjmu, poskytovala dieťaťu osobnú starostlivosť
a preto je potrebné, aby sa plnou mierou na tejto starostlivosti podieľal otec maloletého. Matka
maloletého 08.10.2012 nastúpila na rodičovskú dovolenku, kedy poberala len rodičovský príspevok
vo výške XXX €, opätovne nemala možnosť zamestnať sa z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa
a celodenne zabezpečovala potreby maloletého dieťaťa, čím si plnila svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému. Za uvedené obdobie vyčíslila matka odôvodnené potreby dieťaťa vo výške XXX
€. Odvolací súd akceptuje, že otec na túto formu súkromnej liečby nie je ochotný prispievať, matka
však preukázala, že využila všetky možnosti liečby a rehabilitácie maloletého, pričom v cente R.
dosahuje maloletý najlepšie výsledky. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa v danom prípade nemožno
považovať len zabezpečenie výživy, ale zabezpečenie všetkých potrieb súvisiacich s maloletým a

najmä s jeho zdravotnou starostlivosťou, kde je treba zohľadniť prepravu maloletého do zdravotného, či
rehabilitačného zariadenia ďalšie potreby s týmto súvisiace. Spôsob liečby maloletého v danom prípade
nemôže posudzovať ani odvolací súd, pretože toto nepatrí do jeho kompetencie. Odvolací súd priznal
výživné od podania návrhu podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, keďže ani odvolací súd nezistil dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre spätné priznanie výživného. Zákon o rodine nedefinuje, čo sú to dôvody

hodné osobitného zreteľa, v konaní nebola zistená žiadna taká okolnosť, ktorá by matke bránila podať
návrh na úpravu vyživovacej povinnosti skôr. K možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
otca maloletého odvolací súd uvádza, že suma ktorú navrhuje otec vo výške XXX € v žiadnom prípade
nezabezpečí ani tie najzákladnejšie potreby maloletého od právoplatnosti rozhodnutia aj keby bol
zdravý. V zmysle § 77 ods. 1 Zák. o rodine sa výživné priznáva od začatia konania a nebolo preukázané,

že by si otec plnil vyživovaciu povinnosť v predmetnej výške do právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodujúca
na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosť
rodiča treba považovať reálny príjem rodiča, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, je potrebné
posúdiť aj objektívne možnosti povinného rodiča, ako sú zdravotný stav, vzdelanie, prax a skúsenosti
v odbore. Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné

zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti. Otec v konaní nepreukázal žiadnu neschopnosť
dosahovať reálny zárobok tak, aby bol schopný poskytovať súdom určené výživné, najmä, keď je
objektívne dané, že zdravotný stav maloletého je zhoršený a náklady na liečenie maloletého vzhľadom
na nesúhlas otca musí znášať matka. Schopnosti a možnosti povinného rodiča je potrebné posudzovať
komplexne a najlepším ukazovateľom je životná úroveň povinného rodiča. Otec vlastní v O. rodinný dom

v hodnote XXX.XXX €, podniká od roku 2007 v oblasti, ktorú treba považovať za oblasť, kde možno
dosiahnuť vyšší príjem - oblasť automatizačnej techniky, informatiky a hardware, poskytovanie softwaru,
návrhy, údržba a realizácia počítačových sietí a v oblasti kultúry, vzdelávania, poradenstva, ekonomiky
a účtovníctva, cestnej a nákladnej dopravy, prenájmu, kúpy a predaja. Z obsahu jeho podaní je zrejmé,
že je spôsobilý zabezpečiť maloletému slušnú životnú úroveň, ale asi len v prípade, keby bol maloletý

v jeho priamej starostlivosti, nie je ochotný poskytovať matke výživné. Napríklad z vyjadrenia na č.l.
166 spisu vyplýva, že otec nesúhlasil so skupinovým plaveckým výcvikom maloletého a žiadal a tvrdil,
že zaplatí inštruktorku plávania, ktorá by chodila s maloletým plávať k nemu do bazéna.Odvolací súd posúdil aj majetkové pomery matky podľa čerpania materskej a rodičovskej dovolenky,
od 01.05.2014 nastúpila matka opätovne do práce, kde odvolací súd vychádzal z jej zárobkov pred
nástupom na materskú dovolenku, ktorý bol v rozsahu XXX € až X.XXX €. Zároveň ja matka

vlastníčkou bytu a deklarovala úspory. Maloletý je už vo veku, kedy si matka nemôže plniť svoju
vyživovaciu povinnosť len osobnou starostlivosťou, ale čiastočne je povinná podieľať sa aj ona finančne
na zabezpečení potrieb maloletého. Od 01.05.2014 preto odvolací súd určil výživné vo výške XXX
€. Odvolací súd dáva do pozornosti rodičov a opakovane zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť je
zákonná povinnosť každého rodiča a zákonné právo každého dieťaťa a túto si musí rodič plniť aj na

úkor svojich osobných potrieb. Objektívny fakt, že dieťa má zhoršený zdravotný stav navyšuje výšku
vyživovacej povinnosti a tento stav je dostatočne podložený lekárskymi správami, potvrdeniami a podľa
názoru odvolacieho súdu o tomto nie je možné ďalej polemizovať a hlavne zdravotný stav vzhľadom
k výživnému a úprave styku bagatelizovať.

Odvolací súd rozdielne rozhodol aj pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým. Odvolací súd zdôrazňuje,
že pre úpravu styku rodiča s dieťaťom predpokladá Zákon o rodine predovšetkým dohodu rodičov.

Ak takáto dohoda nie je možná je potrebné, aby rozhodol súd a rodičia sa tomuto rozhodnutiu musia
podriadiť.Súdrozhodujesprihliadnutímnazáujemmaloletéhodieťaťa,bezohľadunapredstavuapocity
rodičov. K samotnej úprave styku je potrebné uviesť, že obidvaja rodičia deklarujú lásku k dieťaťu, podľa
svojich predstáv bez absolútnej tolerancie voči druhému rodičovi. Ich nenávistné postoje voči sebe
škodia dieťaťu viac ako si rodičia dokážu predstaviť. Žiadne súdne rozhodnutie neupraví styk rodiča s

dieťaťom tak, aby boli všetci spokojní, ak chýba dobrá vôľa, slušnosť a vzájomná akceptácia. Milujúci
rodič neznevažuje druhého rodiča, nespochybňuje všetky jeho výchovné postupy a neznevažuje ho v
jeho rodičovskej pozícii. Nezmyselnou vojnou, ktorú rodičia medzi sebou rozpútali sa ochudobňujú o
najkrajšie chvíle, ktoré môžu s dieťaťom prežívať. Vzniká otázka, čo sa musí stať, aby sa v tejto nenávisti
zastavili. Dohoda rodičov v tomto prípade ani napriek snahe súdu a všetkých zainteresovaných v tomto

konaní nie je možná. Záujem dieťaťa je kontakt s druhým rodičom, ale za podmienok, aby to vyhovovalo
dieťaťu. Rodičia ani napriek dĺžke konania a snahe všetkých zainteresovaných neprejavili vôlu k dohode.
Úpravu styku odlišnú od súdu prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania odvolací súd zvážil,
pretože dieťa nechodí do materskej školy, nie je zvyknuté byť v inom prostredí, všetok čas trávi s
matku, zatiaľ nie je vhodné, aby sa upravoval styk na dlhšie obdobie s prespatím. Doposiaľ upravený

styk nesplnil svoj účel a jeho rozširovanie by zle pôsobilo na dieťa, keď toto nie je zvyknuté na iné
prostredie, osoby a naviac má zvláštny zdravotný režim. Odvolací súd nespochybňuje spôsobilosť otca
postarať sa o maloletého, ale vzhľadom na skutočnosť, že k styku nedochádza, resp. dochádza za veľmi
dramatických okolností, dieťa s otcom nebolo dlhšiu dobu, nie je vhodné takto na silu upravovať styk
otca s maloletým, pričom odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že má predovšetkým na zreteli záujem

maloletéhoaniepredstavyaprianiarodičov.Vynucovaniestykusmaloletým, môžemaloletéhopoškodiť
a je preto len na rodičoch, aby svoje správanie upravili a korigovali tak, aby sa styk mohol realizovať. Je
v prvom rade potrebné vytvoriť kontakt otca sa maloletým, aby dieťa prežívalo styk v pohode a harmónii.
Rodičia doteraz neprišli na to, že vzhľadom na vzdialenosť bydlísk, vek maloletého, ako aj zdravotný stav
maloletého je potrebné sa dohodnúť. Ak rodičia budú v takomto konaní pokračovať, budú dieťa trápiť, čo

nesvedčí o kvalite ich rodičovskej funkcie. Odvolací súd preto upravil styk otca s maloletým v nepárnom
týždni každú sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v ďalšom párnom týždni v utorok od 15.00 hod. do
18.00 hod., odvolací súd stanovil výnimku, kedy sa styk nebude realizovať počas liečebných pobytov
maloletého. Účelom liečebného pobytu maloletého je kľud a pokoj a sústredenie sa na rehabilitáciu na
dosiahnutie zlepšenia zdravotnému stavu. Nie je vhodné, aby spôsob akým sa realizuje styk otca s

maloletým, vyrušoval maloletého počas liečebných pobytov. Odvolací súd upravil stretávanie sa otca s
maloletým bez prítomnosti matky, pretože za danej situácie sa toto nejaví, ako vhodné riešenie. Aj len
priemerneempatickédieťasazaprítomnostidvochnepriateľskýchrodičovnemôžecítiťdobre.Stretnutia
za takýchto podmienok nemôžu byť dieťaťu na prospech. Zo spisu vyplýva, že otec je schopný o dieťa
sa postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené podmienky. Je teda na matke, aby otcovi

nechala priestor, aby mohol sám výchovne pôsobiť na dieťa a aby sa nadviazal kontakt otca s dieťaťom.
Uvedená skutočnosť viedla odvolací súd k tomu, že určil styk v užšom rozsahu ako súd prvého stupňa,
keď má za to, že tieto kontakty sú narušené a odlúčenie maloletého od matky na dlhšie obdobie by mu
mohlo spôsobiť nepohodu. Prespávanie malého dieťaťa v neznámom prostredí bez prítomnosti blízkej
osoby nie je v jeho záujme. Odvolací súd upravil styk aj v pracovný týždeň vždy v párnom týždni v utorok

od 15.00 hod. do 18.00 hod., kedy vzhľadom na pracovnú dobu matky je táto spôsobilá zabezpečiťodovzdanie dieťaťa, či zabezpečiť odovzdanie dieťaťa prostredníctvom svojich rodičov. Úprava styku
súdom prvého stupňa počas celého dňa v čase, keď matka maloletého nastúpila do práce sa javí
odvolaciemu súdu, ako nevhodná. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v ktoromkoľvek štádiu konania

aj napriek súdnemu rozhodnutiu je možná medzi rodičmi dohoda o styku, ktorá bude v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa. Bez ohľadu na to, kto túto situáciu spôsobil, je potrebné, aby rodičia prihliadali na
záujem dieťaťa a v jeho záujme komunikovali korektne.

Odvolací súd má zato, že vec je potrebné ukončiť bez ďalšieho dokazovania, keď v spise konštatované
skutočnosti postačujú na rozhodnutie vo veci. V danom prípade je dôležité, čo konštatoval aj súd prvého

stupňa stabilizovať pomery maloletého a ukončiť konflikty medzi rodičmi.

Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p..

V časti zročného výživného odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p., keďže odvolací súd nemal pre výpočet zročného výživného dostatočné podklady. Bude úlohou
súdu prvého stupňa, aby vypočítal zročné výživné od začiatku plnenia povinnosti, t.j. od 05.02.2012 do
rozhodnutia súdu prvého stupňa a určil podmienky zročnosti tohto výživného podľa § 160 O.s.p., pričom

odvolací súd zdôrazňuje spotrebný charakter výživného.

Súd prvého stupňa rozhodne vo svojom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3
O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.