Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/105/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211213198
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211213198.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

navrhovateľky: Y. H., T. XX P. X., občan SR, zastúpená JUDr. Barborou Vrbovou, AK Bernolákova 1 v
Bratislave, proti odporcom: I. Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1 v Bratislave, IČO: 313 20
155, II. Dražobná spoločnosť, a.s., Gunduličova 3 v Bratislave, IČO: 358 49 703, zastúpená STANĚK
VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18 v Bratislave, III. N.. Y. H., T. XX P. X., C. U., IV. U. Ž., Š. XX
P. W., C. U., o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi v I. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov konania 4.299,32 € na účet
právneho zástupcu STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: U. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v III. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Odporkyni v IV. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.5.2011 domáhala pôvodne iba proti odporcom v I.
a II. rade určenia neplatnosti opakovanej dražby uskutočnenej odporcom v II. rade dňa 28.4.2011, pod
sp. zn. 186/2011, ktorej predmetom bol byt č. XX nachádzajúci sa na T. XX P. X..

Tento návrh odôvodnila tým, že dražba, resp. jej druhé kolo prebehla vydražením bytu, ktorého
majiteľkou sa stala U. Ž.. Vo vydraženom byte žije nepretržite od roku 1992 a má v ňom spolu so synom

H. H. trvalý pobyt. Iný byt nemá. Po rozvode s mojím manželom v r. 2008 sa snažila dlh ohľadom
hypoúveru riešiť so žalovaným v 1. rade zmenou výšky splátok, čo jej však nebolo umožnené, nakoľko
si to žalovaný v 1. rade podmieňoval súhlasom spoludlžníka, teda súhlasom jej ex manžela, ktorý s
tým nesúhlasil. Žalovaný v 2. rade vykonal výkon záložného práva na predmetný byt verejnou dražbou.
V opakovanej dražbe dňa 28.4.2011 bol byt úspešne vydražený za sumu 95.000 €, čo je podľa
nej cena, ktorá nezodpovedá jeho reálnej cene na trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite. Týmto jeho
úkonom bola poškodená, jeho konanie nebolo v súlade so zákonom dobrovoľných dražbách, a preto

navrhuje súdu, aby po právnom posúdení a vykonaní dokazovania, určil predmetnú dražbu za neplatnú.

OdporcavII.radesaknávrhuvyjadrilvpísomnompodanídoručenomsúdu15.8.2011.Vňomuviedol,že
dražba sa skončila príklepom licitátora, čím vlastnícke právo prešlo na vydražiteľku U. Ž.. Navrhovateľkasa domáha určenia neplatnosti dražby, avšak neuvádza žiadne ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z.,
o dobrovoľných dražbách, v znení nesk. predpisov (ďalej len ZoDD), ktoré malo byť odporcom v II.
rade porušené a ani akým konkrétnym spôsobom mala byť týmto prípadným porušením dotknutá na

svojich právach. Sama skutočnosť, že navrhovateľka má v byte, ktorý bol predmetom dražby spolu so
svojim synom trvalý pobyt, ešte nepodmieňuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. V takom prípade platí §
16 ods. 6 ZoDD, podľa ktorého najnižšie podanie, nemôže byť nižšie, ako tri štvrtiny hodnoty predmetu
dražby určenej znaleckým posudkom. Predmetná nehnuteľnosť bola znaleckým posudkom č. 291/2010
ocenená na 101.000 €, pričom táto suma bola zároveň aj sumou najnižšieho podania v prvom kole

dražby, ktoré sa uskutočnilo 20.1.2011. V druhom kole dražby bola výška najnižšieho podania stanovená
v súlade so zákonom na sumu 75.750 €. Cena dosiahnutá vydražením dosiahla 95.000 €, čo predstavuje
20 % navýšenie. Dražobník predmet dražby inzeroval v Dražobných listoch v rokoch 2010 a 2011 a tiež
na internetových stránkach.

ZoDD neustanovuje povinnosť dražobníka určiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti, ale povinnosť zabezpečiť

ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom, ktorým sa určí všeobecná cena nehnuteľnosti podľa
príslušných právnych predpisov. Odporca v II. rade má za to, že cena určená znaleckým posudkom nie
je konečnou cenou nehnuteľnosti, pretože hodnota nehnuteľnosti, ktorá sa draží, sa zistí až reálnym
uskutočnením dražby a to najvyšším podaním v nej dosiahnutým. Najvyšší súd ČR vo svojom uznesení
č. 20 Cdo 1083/2005 z 17.8.2005 uviedol, že "...až samotný výsledok dražby môže zodpovedať

otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť všeobecne predaná. Ak je teda trhová cena
nehnuteľnosti vyššia, než cena uvedená v dražobnej vyhláške, potom sa táto skutočnosť prejaví pri
samotnej dražbe...".

Navrhovateľka uvádza aj skutočnosť, že sa s odporcom v I. rade pokúšala dohodnúť na zmene výšky

splátok. Ak k takejto dohode neprišlo, potom táto skutočnosť sama o sebe nemôže podmieňovať
platnosť, alebo neplatnosť dobrovoľnej dražby. Ide výlučne o vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom v
I. rade. Odporca v II. rade vykonal dražbu na základe Zmluvy o vykonaní dražby medzi ním a odporcom
v I. rade, na základe návrhu na jej vykonanie, v ktorom bolo urobené aj vyhlásenie o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky a to v súlade s § 7 ods. 2 ZoDD.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhovateľka nepreukázala, že pri predmetnej dražbe boli
porušené ustanovenia ZoDD, ani akým spôsobom bola dotknutá na svojich právach a nepreukázala ani
súvislosť medzi údajným porušením zákona a poškodením jej práv.

Keďže navrhovateľka nepreukázala splnenie hmotnoprávnych podmienok na vyslovenie dražby za
neplatnú a neuniesla na tieto skutočnosti dôkazné bremeno, odporca v II. rade žiada návrh zamietnuť v
celom rozsahu a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania.

Odporca v I. rade sa k návrhu taktiež vyjadril písomným podaním doručeným súdu 26.8.2011. V ňom

uviedol, že navrhovateľka neuvádza v žalobe žiadne konkrétne ustanovenia ZoDD, ktoré považuje za
porušené. Pre komplexnosť prípadu odporca v I. rade uvádza, že 14.10.2004 uzatvoril s navrhovateľkou
ako dlžníčkou a N.. Y. H. ako spoludlžníkom, Zmluvu o poskytnutí hypotéky, na základe ktorej im
poskytol hypotekárny úver v sume 64.728,14 € (1.950 000,- Sk). Na zabezpečenie pohľadávky z
vyššie uvedenej Zmluvy bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa

neskôr stala predmetom navrhovateľkou napadnutej dražby. Napriek viacerým pokusom o zmier, tak
navrhovateľka, ako i spoludlžník, nesplácali vyššie uvedený záväzok. V dôsledku tejto delikvencie a v
súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami, odporca v I. rade vyhlásil predčasnú splatnosť celého
úveru a pristúpil k realizácii záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

Odporca v I. rade ústretovo ponúkol navrhovateľke a spoludlžníkovi dostatočne dlhú dobu na riešenie
vzniknutého stavu (posledná realizovaná splátka bola dňa 3.8.2007) a dražba, ktorej neplatnosti sa
navrhovateľka dovoláva, sa konala až 28.4.2011. Dôkazom tejto skutočnosti je rozsiahla písomná
korešpondencia, ako aj osobné rokovania s navrhovateľkou, ktoré však nepriniesli konkrétny výsledok
v podobe postupného splácania dlhu. Odporca v I. rade ponúkol navrhovateľke prehodnotený splátkový

kalendár za stanovených podmienok, ktoré však z jej strany splnené neboli. Napriek tomu tieto
skutočnosti nemali vplyv na platnosť, či neplatnosť zrealizovanej dobrovoľnej dražby. Dražba bola
vykonaná v súlade s platnou legislatívou.Skutočnosť, že dlžník má v draženej nehnuteľnosti nahlásený trvalý pobyt, ovplyvňuje dražbu len v
rozsahu výšky najnižšieho podania. Toto bolo uskutočnené v súlade so zákonom, a to v druhom kole
dražby vo výške troch štvrtín hodnoty predmetu dražby určenej podľa znaleckého posudku.

Cena, za ktorú sa nehnuteľnosť skutočne v dražbe predá, je ovplyvňovaná rôznymi faktormi, ako napr.
nedoplatky na službách, proces vypratania bytu, a podobne. V napadnutej dražbe bolo v prvom kole dňa
20.1.2011 najnižšie podanie v sume 101.000 €, čo bola hodnota bytu určená podľa znaleckého posudku
znalkyne Ing. Jany Otčenášovej, stanovená metódou polohovej diferenciácie, ktorá zohľadňuje okrem

iného predajné ceny porovnateľných bytov v danej lokalite na relevantnom trhu k dátumu ohodnotenia.
Keďže sa nehnuteľnosť v prvom kole nevydražila, odporca v I. rade umožnil odporcovi v II. rade v druhom
kole znížiť najnižšie podanie na cenu 75.750 €. Cena dosiahnutá vydražením bola napokon 95.000 €,
teda vyššia, ako najnižšie podanie.

Keďže dražba prebehla tak v prvom, ako aj druhom kole v súlade so ZoDD, odporca v I. rade žiadal

návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Písomným podaním PZ navrhovateľky doručeným súdu dňa 7.6.2012 navrhovateľka rozšírila svoju
žalobu o odporcu v III. a IV. rade. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 10.7.2012, pod č.k.
10C/105/2011-186.

V podaní PZ navrhovateľky okrem vyššie uvedeného rozšírenia návrhu o ďalších dvoch pasívne
legitimovaných účastníkov konania PZ uviedol, že navrhovateľka a odporca v III. rade boli manželia, ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené 3.1.2008. Maloletý H. H. bol zverený do osobnej starostlivosti
otca. Ešte počas manželstva dňa 14.10.2004 bol podľa Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru

navrhovateľke a jej manželovi (odporcovi v III. rade) poskytnutý hypotekárny úver zo strany odporcu v
I. rade a to v sume 64.728,14 € (1.950 000,- Sk) s lehotou splatnosti 15 rokov, s úrokom 7,75 % p.a. na
nadobudnutie a údržbu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. I. C., zapísanej na LV č. XXX. Úver bol
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, na nadobudnutie ktorej slúžil, ako aj záložným právom
k bytu na V. XX P. X., ktorý bol vo vlastníctve rodičov navrhovateľky.

Na základe Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytnutí hypotekárneho úveru sa výška úveru zmenila na sumu
2.250 000,- Sk. Na zabezpečenie pohľadávky odporcu v I. rade bola uzatvorená dňa 7.12.2004 Zmluva
o zriadení záložného práva k bytu na T. XX P. X., ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľky a odporcu v
III. rade. V Záložnej zmluve bolo uvedené, že v prípade neplnenia záväzku dlžníka, je záložný veriteľ

oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

Na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o vysporiadanie BSM medzi navrhovateľkou a
odporcom v III. rade. Konanie sa vedie pod sp. zn. 17C 277/2008 a nie je dosiaľ právoplatne ukončené.
Predmetom vysporiadania je aj vyššie uvedený záväzok z hypotekárneho úveru.

Dňa 2.10.2009 požiadala navrhovateľka odporcu v I. rade o stretnutie v súvislosti s platbami
hypotekárneho úveru, listom zo dňa 26.10.2009 požiadala o návrh riešenia splátok s poukazom
na doposiaľ nevyriešené vysporiadanie BSM, dňa 25.3.2010 požiadala o umožnenie individuálneho
splátkového kalendára v sume 500 € mesačne.

Odporca v I. rade dňa 13.5.2010 na osobnom rokovaní ponúkol splácanie úveru v sume 2.000 €
mesačne.

Ďalšími listami zo dňa 11.6.2011, 21.6.2011, 19.1.2011 požiadala navrhovateľka o opätovné

prehodnotenie výšky splátok a oboznámila ho so skutkovým stavom veci.

Z korešpondencie odporcu vyplynulo, že hypotekárny úver bol v dôsledku jeho nesplácania v júli 2008
vypovedaný a že pokračuje v dražbe nehnuteľnosti podľa záložnej zmluvy. Nehnuteľnosť, ktorá bola
predmetom zálohu, bola napokon vydražená v napadnutej dražbe.

PZ navrhovateľky poukázal na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §§ 3 ods. 2, 21 ods. 2 a 21 ods.
4 ZoDD. Mal za to, že navrhovateľka ako dlžníčka bola ochotná dlh vzniknutý z vyššie citovanej úverovej
zmluvy zo dňa 14.10.2004 číslo XXX/XXXXXX/XXXXX/XXX splácať minimálne po 500 € mesačne aže odporca v I. rade odôvodnením, že, ak nepodpíše aj jej bývalý manžel N.. Y. H. uznanie dlhu, čo
do dôvodu a výšky, že bude dražiť vyššie citovaný byt a neumožní jej splácanie dlhu. Je toho názoru,
že táto podmienka nemala zo strany odporcu v prvom rade právne opodstatnenie, lebo nevyplývala

ani z úverovej zmluvy zo dňa 14.10.2004 a ani zo záložnej zmluvy zo dňa 7.12.2004. Odporca v I.
rade účelovo vytvoril takú situáciu, aby mohol vykonať dražbu bytu. Je nepochybné, že ani neupozornil
bývalého manžela navrhovateľky N.. Y. H., že v prípade ak aj on ako spoludlžník nesplní svoje záväzky
voči veriteľovi, pristúpi k realizácii dražby podľa záložnej zmluvy. Takáto skutočnosť nevyplýva zo žiadnej
korešpondencie s odporcom v I. rade. Odporca v I. rade navrhovateľke iba písomne oznámil, že ak

jej bývalý manžel nepodpíše listinu o uznaní dlhu, byt sa bude dražiť. Navrhovateľka je napokon toho
názoru,žeodporcavprvomradevsúvislostisospoločnýmdlhomjejbývaléhomanželaN..Y.H.písomne
ani nevyzýval, aby si plnil ako spoludlžník svoje povinnosti vyplývajúce z tohto jeho právneho postavenia
s poukazom na úverovú zmluvu zo dňa 14.10.2004.

Odporca v II. rade sa k podaniu PZ navrhovateľky vyjadril písomne listom zo dňa 4.7.2012. V ňom

uviedol,žepodľa§21ods.2ZoDDurčenianeplatnostidražbysamožnodomáhaťnajneskôrdouplynutia
troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby včasepríklepuhlásenýtrvalýpobytpodľaosobitnéhopredpisu.OdporcavII.radejetohonázoru,
že navrhovateľka rozšírila dôvody neplatnosti dražby a okruh pasívne vecne legitimovaných účastníkov

konania po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok KS v Žiline
pod sp. zn. 5Co/107/2008 zo dňa 30.9.2008, ako aj rozsudok OS v Trnave pod sp. zn. 27C/3/2011, z
ktorýchvyplýva,žepouplynutíprekluzívnejlehotystanovenejnaurčenieneplatnostidražbyniejemožné
rozširovať dôvody jej neplatnosti, nakoľko navrhovateľovi už zaniklo právo domáhať sa neplatnosti
dražby z týchto rozšírených dôvodov. Ďalej odporca v II. rade argumentoval, že v rozhodovaní súdu

o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby sa neprihliada na skutočnosti, ktoré nastali pred samotným
dražobným procesom, ani na dôvody, ktoré viedli k dražbe. Poukázal na rozsudok NS SR pod sp. zn. 6
Cdo/26/2011zodňa30.11.2011.Navrhovateľkanapokonpoukázalaajnaneplatnosťdražbyspoukazom
na rozpor s dobrými mravmi. K tomuto jej tvrdenie je nutné poukázať na § 853 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého platí, že nemožno použiť § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi

a vlastníkom bytu, alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného
práva.

Odporca v II. rade uviedol, že je všeobecne známe, že prevažná väčšina dobrovoľných dražieb sa
realizuje na návrh záložných veriteľov z dôvodu, že ich pohľadávky nie sú riadne a včas splácané, tak,
akotomuboloajvprípadenavrhovateľky.Keďžedobrovoľnádražbapredstavujeformunútenéhovýkonu
záložného práva, ktorý často krát nie je zhodný so záujmami záložcu, často sa objavujú situácie, keď sa

záložca snaží zvrátiť výkon záložného práva (alebo výsledok tohto konania) akýmikoľvek dostupnými
prostriedkami. Uvedomuje si, že navrhovateľka bola výkonom záložného práva - dobrovoľnou dražbou
dotknutá, pretože jej majetok bol vydražený. Výkon záložného práva sa však uskutočnil v súlade s
príslušnými zákonnými ustanoveniami ZoDD a OZ. Pri realizácii dobrovoľnej dražby nedošlo k porušeniu
ZoDD, pričom boli dodržané všetky zákonné ustanovenia ukladajúce povinnosti a obmedzenia pri

realizácii dražby dražobníkovi, ktorým bol odporca v II. rade.

Aj odporca v I. rade zaujal k podaniu PZ navrhovateľky písomné vyjadrenie doručené súdu
24.7.2012. Zdôraznil, že navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti relevantné pre meritum veci.
Popisuje najmä skutočnosti nepodstatné v prebiehajúcom konaní. Opätovne poukazuje na písomnú

korešpondenciu medzi ňou a odporcom v I rade, predmetom ktorej bolo riešenie vzniknutého stavu a
eventuálne pristúpenie k dohode o splátkach.

Odporca v I. rade opätovne poukázal na jeho vyjadrenie k návrhu a uviedol, že rozsiahla písomná
korešpondencia medzi záložným veriteľom a dlžníkom, neviedla k žiadnej vzájomnej dohode, pričom

bolo na zvážení záložného veriteľa, či takúto dohodu uzatvorí, keďže prišlo k splatnosti celej pohľadávky
z dôvodu delikvencie dlžníkov. Nie je tiež pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že jej bývalý manžel nebol
na následky nesplácania úveru upozorňovaný. Zo strany odporcu v I. rade boli obom zasielané viaceré
upomienky a pokus o zmier.Odporca v III. rade (exmanžel navrhovateľky a bývalý spolumajiteľ bytu a spoludlžník) vo vyjadrení
k návrhu doručenom súdu 14.8.2012 skonštatoval, že nemá žiadne výhrady k postupu odporcu v I.

a II. rade. Dražby bytu sa osobne zúčastnil a na výzvu dražiteľa na vznesenie námietok k priebehu
dražby nereagoval, nakoľko dražba prebehla korektne. Na výzvu odporcu v II. rade na odovzdanie
vydraženej nehnuteľnosti reagoval a za jeho osobu nehnuteľnosť odovzdal. Fyzicky ju ale odovzdať
nemohol, nakoľko navrhovateľka ešte v r. 2008 vymenila zámky a odvtedy sa mu nepodarilo do bytu
dostať, hoci tam majú aj so synom všetky svoje osobné veci. Z výťažku dražby bol uspokojený veriteľ a

zvyšok výťažku bol rozdelený za prítomnosti notárky obom bývalým spolumajiteľom. Podľa jeho názoru
navrhovateľka prevzatím tejto finančnej hotovosti potvrdila korektnosť dražby.

Vďalšompísomnompodanízodňa17.4.2013doplnil,žeeštevmarci2007sasnavrhovateľkoudokázali
dohodnúť na požiadaní banky o odklad splátok hypotekárneho úveru. Po uplynutí odkladu nebol úver
naďalej splácaný. Snažil sa vzniknutú situáciu riešiť tak, že sa zadĺžil a na úverový účet v hotovosti

vložil sumu 100.000,- Sk. Keďže ani následne sa s navrhovateľkou nedohodli a úver nesplácali, banka
úver vypovedala a vyzvala ich oboch k predčasnému splateniu (10.7.2008). V tom čase bola ešte
možnosť splatiť úver predajom bytu (kontrolovanom bankou), alebo postúpením pohľadávky. Ani jedna
z týchto možností nebola nimi využitá, okrem iného aj pre nereálnu predstavu navrhovateľky o hodnote
nehnuteľnosti. Vo februári 2008 navrhovateľka vymenila zámok na byte, čím ich v podstate vyhodila

na ulicu. Vtedy už vôbec nebol schopný splácať úver a súčasne sa starať o ich spoločného syna. Táto
situácia zákonite dospela až k dražbe bytu.

Odporkyňa v IV. rade ako vydražiteľka bytu vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že ako
vydražiteľ konala v dobrej viere, že dražba prebehla zákonom stanoveným spôsobom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu, ako aj obsahom pripojeného dražobného spisu pod Zn. 186/2011, pričom dospel k záveru,
že návrhu nie je možné vyhovieť.

Na pojednávaní dňa 26.9.2013, na ktorom sa uskutočnil výsluch účastníkov konania, navrhovateľka
okrem toho, že sa pridržala svojho písomne podaného návrhu, ako aj jeho všetkých doplnení, doplnila
návrh o ďalšie dôvody neplatnosti dražby. Tvrdila, že po preskúmaní všetkých relevantných dokladov
má za to, že záložné právo, na základe ktorého bola dobrovoľná dražba vykonaná, zaniklo z dôvodu,
že zanikla pohľadávka, ktorú toto záložné právo zabezpečovalo. Táto pohľadávka zanikla ešte pred

uskutočnením druhej dobrovoľnej dražby, ktorá bola napadnutá neplatnosťou. Ďalej dodala, že táto
pohľadávka bola uspokojená po uskutočnení prvej dobrovoľnej dražby, v rámci ktorej sa dražila
nehnuteľnosť - chata v I. C.. Z tejto prvej dobrovoľnej dražby bol úver v celom rozsahu splatený. Nevidí
teda dôvod na uskutočnenie druhej dobrovoľnej dražby. Má za to, že odporca v I. rade porušil zákon, keď
urobilnesprávnevyhlásenieopravostiavýškepohľadávky.Týmpádompoškodilajostatnýchúčastníkov

konania. Neplatnosť dražby odvodzuje od porušenia § 16 ods. 3 ZoDD.

Na poslednom pojednávaní, navrhovateľka uviedla, že nebol porušený § 16 ods. 3 ZoDD, ale § 16 ods.
4 a § 16 ods. 10 ZoDD. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o výkone dobrovoľnej dražby je vyhlásenie
záložného veriteľa o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky, ktoré tvorí Prílohu Zmluvy. V tomto prípade

pri druhej opakovanej dražbe v apríli 2011 uviedol navrhovateľ dražby nepravdivú výšku pohľadávky. Išlo
o stav k 26.1.2011. Navrhovateľka založila do spisu Znalecký posudok č.37/2013 vypracovaný znalcom
Ing. Fedorom Jozefom, ktorý dala vypracovať, a ktorý podľa nej potvrdzuje túto nepravdivosť. Znalec
určil sumu 13.958,59 € ako výšku, ktorá mala byť uvedená v Prílohe k Zmluve, banka ale zadala sumu
67.779,11 €, rozdiel tvorí 53.820,52 €. Podľa názoru navrhovateľky vyhlásenie o pravosti, výške a

splatnosti pohľadávky má byť aktuálne ku dňu uzavretia Zmluvy. Ak tomu tak nie je, potom je zmluva
neplatná a keďže je podmienkou vykonania dražby, je neplatná aj samotná dražba.

Odporca v I. rade namietal, že výška pohľadávky sa neustále mení a aj ku dňu konania dražby je iná.
Táto skutočnosť nepodmieňuje platnosť, alebo neplatnosť dražby ako takej. Vyhlásenie o výške, pravosti

a splatnosti pohľadávky uvedené v Prílohe k Zmluve o vykonaní opakovanej dražby je správne a aj
keď nebolo aktualizované ku dňu uzatvorenia Zmluvy, nespôsobuje to neplatnosť dražby. V rámci prvej
dobrovoľnej dražby neprišlo k uspokojeniu celej pohľadávky banky, ale len k jej časti. Preto sa konala
ďalšia dražba.Odporca v II. rade uviedol, že 16.3.2009 uzatvorila banka s Dražobnou spoločnosťou Zmluvu č. 6340
a to na dražbu konkrétneho bytu. Prvé kolo dražby sa konalo 20.1.2011, toto kolo bolo neúspešné.

Následne bola uzatvorená nová Zmluva o vykonaní opakovanej dražby č. 6760 zo dňa 26.1.2011.
Výška pohľadávky je uvedená k 13.3.2009, avšak uvedená

skutočnosť nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Navrhovateľka si do dňa konania dražby
nesplnila svoju povinnosť splatiť pohľadávku odporcu v I. rade. Poukázal na § 13a ods. 2 ZoDD z ktorého
vyplýva, že v prípade záujmu dlžníka splatiť dlžnú sumu, mu táto bude vyrátaná ku dňu jej úhrady.
Navrhovateľka netvrdí, že by chcela splatiť dlžnú sumu, a že by jej teda tento údaj nejakým spôsobom
mohol zasiahnuť do jej práv. Poukázal aj na § 21 ods. 2 ZoDD a vyslovil otázku, ako mohla byť dotknutá

vyčíslením pohľadávky ku dňu 13.3.2009, keď doteraz nikdy netvrdila a ani nijako nepreukázala, že mala
záujem pohľadávku odporcu v I. rade vyplatiť.

OdporcavIII.radeaodporkyňavIV.radezotrvaliprivýsluchunasvojichpísomnýchpodaniach.Odporca
v III. rade uviedol, že sa výškou pohľadávky banky nezaoberal. Odporkyňa v IV. rade konštatovala, že

byt riadne vydražila za cenu 95.000 €, pričom sa dosiaľ k tomu majetku nemôže dostať. Navrhovateľka
sa mohla dražby zúčastniť a mohla vzniesť námietky, čo neurobila.

Súd sa oboznámil aj so Znaleckým posudkom č. 37/2013, ktorý bol vypracovaný podľa zadania
navrhovateľky na stanovenie výšky pohľadávky banky. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že

znalcom vypočítaná výška pohľadávky banky ku dňu 13.3.2009 je 70.388,59 €, výška pohľadávky banky
k tomuto dňu bola 74.206,11 €. Ku dňu 26.1.2011 bola znalcom stanovená pohľadávka banky z istiny
hypotéky stanovená rozdielom čerpanej a skutočne zaplatenej istiny v sume 13.958,59 €. Pohľadávka
banky z istiny hypotéky po lehote splatnosti bola v sume 67.779,11 €. K nezaplateným úrokom k
26.1.2011 sa znalec z dostupných údajov nevedel relevantne vyjadriť a tieto vyčísliť. Podklady pre

vypracovanie ZP poskytla znalcovi navrhovateľka

Z obsahu spisu súd zistil, že dňa 22.7.2004 bola medzi navrhovateľkou, odporcom v III. rade a odporcom
v I. rade uzatvorená Zmluva o poskytnutí hypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. V zmysle tejto
zmluvy poskytol odporca v I. rade navrhovateľke ako dlžníčke a odporcovi v III. rade ako spoludlžníkovi

hypotekárny úver v sume 1.950 000,- Sk. Účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti a údržba
rodinnéhodomuspozemkomvobciI.C.,zapísanejnaLVč.XXX.Včl.IIIZmluvybolouvedenézriadenie
záložného práva na zabezpečenie úveru a to na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom účelu poskytnutia
úveru, teda rodinného domu s pozemkom v I. C., zapísaného na LV č. XXX a nehnuteľnosti vedenej na
LV č. XXXX, v k.ú. Ružinov vo vlastníctve C. T. a X. T., a to bytu č. 12 na V. XX P. X.. Súčasťou Zmluvy

boli aj Všeobecné podmienky VÚB, a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby.

Dňa 14.10.2004 bol podpísaný Dodatok č. 1 k úverovej zmluve, na základe ktorého prišlo k navýšeniu
úveru na sumu 2.250 000,- Sk, teda o 300.000,- Sk .

Dňa 7.12.2004 bola uzatvorená medzi navrhovateľkou, odporcom v III. rade ako záložcami a odporcom
v I. rade ako záložným veriteľom Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v k.ú. Ružinov, zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. 22 na T. XX P. X.. Zmluva bola uzatvorená na
základe Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytnutí hypotekárneho úveru. V čl. VIII Zmluvy záložcovia súhlasili
s tým, že v prípade,

ak si nesplnia svoje záväzky voči záložnému veriteľovi, ani po predchádzajúcom upozornení, je záložný
veriteľoprávnenýuspokojiťsaprivýkonezáložnéhoprávaspôsobomurčenýmvzmluve,alebopredajom
zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách alebo podľa osobitných
zákonov.

Pokusom o zmier zo dňa 8.2.2008 vyzval odporca v I. rade navrhovateľku a odporcu v III. rade na
zaplatenie pohľadávky po lehote splatnosti a to v sume 111. 737,52 Sk, v opačnom prípade využije
svoje právo požiadať o jednorazové splatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva a následne
pohľadávku vymáhať v exekučnom konaní, prípadne realizáciou záložného práva.Dňa 10.7.2008 odporca v I. rade zaslal navrhovateľke a odporcovi v III. rade Výzvu na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Pohľadávka celého

zostatku úveru je vo výške 2.104 675,47 Sk.

Z rozsiahlej korešpondencie medzi navrhovateľkou a odporcom v I. rade súd zistil, že navrhovateľka
požiadala dňa 27.4.2010 o postupné vysporiadanie záväzku z úveru, s tým, že dňa 25.3.2010 sa konalo
prvé pojednávane vo veci vysporiadania BSM medzi ňou a jej ex manželom, pričom ten jej ponúkal na

vysporiadanie chalupu, ktorá bola v minulom roku odpredaná v dražbe. Ex manžel sa nechce dohodnúť
a naťahuje čas. Ona je ochotná úver splácať od júla 2010, maximálne 500 € mesačne. Odporca v I.
rade v liste zo dňa 20.5.2010 uviedol, že podmienkou upustenia od dražby bytu č. 22 na T. XX P. X. je:
uznanie záväzku čo do výšky a právneho dôvodu zo strany dlžníka a spoludlžníka; maximálna lehota
splácania v dobe 48 mesiacov od uznania záväzku a minimálna výška splátky 660 - 665 €.

Z Potvrdenia o výške pohľadávky - oprava zo dňa 30.11.2009 vyplýva, že výška pohľadávky z
predmetného úveru ku tomuto dňu predstavovala sumu 27.917,53 € vrátane nákladov súvisiacich s
výkonom záložného práva. Pohľadávka je naďalej úročená až do jej vysporiadania.

Z Potvrdenia o výške pohľadávky zo dňa 27.4.2010 vyplýva, že ku tomuto dňu bola pohľadávka

banky z predmetného úveru v celkovej výške 28.480,92 €. Táto suma nezahŕňala náklady súvisiace s
prebiehajúcim výkonom záložného práva.

Dňa 9.6.2010 zaslal odporca v I. rade navrhovateľke list, v ktorom jej uviedol, že v marci 2009 banka
začala s dražbou založených nehnuteľností (chata v I. C. a byt v X. na T. D.). V súlade so želaním

navrhovateľky sa najskôr dražila chata v I. C., ktorá sa predala za 56.430 € v novembri 2009. Keďže
k celkovému splateniu úveru nedošlo, mala nasledovať dražba bytu. V tom čase malo nasledovať
vysporiadanie BSM, preto banka dražbu pozastavila. Pretože ani do marca 2010 nedošlo k dohode
o vysporiadaní majetku , banka na žiadosť navrhovateľky ju informovala, že splátky úveru je možné
dohodnúť na maximálne 36 mesiacov, s mesačnou splátkou cca 2.000 - 2.500 €. Na ďalšiu žiadosť

navrhovateľky o prehodnotenie splátkového kalendára jej banka oznámila, že toto je možné urobiť,
avšak maximálne na dobu 48 mesiacov s minimálnou výškou mesačnej splátky v sume 600 - 650
€. Navrhovateľka ale banke dňa
27.4.2010 zaslala žiadosť o splátkový kalendár so splátkami maximálne v sume 500 €. Dňa 20.5.2010
banka zaslala navrhovateľke písomnú e-mailovú odpoveď, že s dobou splatenia úveru v lehote 48

mesiacov súhlasí, avšak s mesačnou splátkou 660 €. Podmienkou pre takto schválený splátkový
kalendár bolo písomné uznanie záväzku zo strany dlžníka, ako i spoludlžníka.

Z Potvrdenia záložného veriteľa zo dňa 17.3.2011 súd zistil, že pohľadávka banky ku dňu 7.3.2011
predstavovala sumu 30.876,88 €. Pohľadávka je naďalej úročená až do jej úplného vysporiadania.

Súd preskúmal aj obsah Dražobného spisu odporcu v II. rade. Jeho súčasťou je Návrh na vykonanie
dražby zo dňa 16.3.2009 a Zmluva o vykonaní dražby č. 6340. Predmetom dražby mal byť byt č. 22
nachádzajúci sa na T. XX P. X., zapísaný na LV č. XXXX. Stav pohľadávky uvedený ku dňu 13.3.2009
bol v celkovej výške 74.259,02 €.

Navrhovateľke bolo oznámené začatie výkonu záložného práva dňa 9.4.2009.Zároveň bola niekoľkokrát
vyzvaná na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a to výzvou zo dňa 15.4.2009, 12.7.2010,
18.10.2010.

Prvé kolo dražby sa uskutočnilo 20.1.2011, čo vyplýva z Oznámenia o výsledku dražby zn. 576/2010.
Hodnota predmetu dražby bola stanovená podľa Znaleckého posudku znalca Ing. Jany Očenášovej na
sumu 101.000 €. Dražba bola neúspešná, na dražbe nebolo urobené najnižšie podanie, a to ani po
znížení na sumu 90.900 €. Osvedčenie o priebehu tejto neúspešnej dražby vykonala notárka JUDr.
Marta Pavlovičová v Notárskej zápisnici N 75/2011. Nz 1823/2011, NCR1S 1961/2011.

Druhé kolo dražby sa uskutočnilo dňa 28.4.2011 na základe Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby č.
6760 zo dňa 26.1.2011. V Zmluve je uvedený stav pohľadávky ku dňu 13.3.2009 v sume 74.259,02
€. Dražba bola úspešná, čo vyplýva aj z Osvedčenia o priebehu dražby vykonaného notárkou JUDr.Martou Pavlovičovou v Notárskej zápisnici pod sp.zn. N 811/2011, Nz 15235/2011, NCR1s 15636/2011.
Najnižšie podanie bolo vo výške 75.750 €. Vydražiteľkou sa stala U. Ž., ktorá urobila podanie vo výške
95.000 € a bol jej udelený príklep licitátora.

Navrhovateľka do termínu posledného súdneho pojednávania byt neodovzdala a z bytu sa odmietla
vysťahovať.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZODD)platného ku dňu

uskutočnenia dražby, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ
dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2.

Lehota na podanie žaloby o neplatnosť dražby je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že ak sa právo,
alebo nárok v tejto lehote neuplatní, zanikne ( prepadne ) a nie je možné ho ďalej vymáhať. Na
prekluzívne lehoty súd prihliada ex offo, teda zo zákona.

V prejednávanej veci navrhovateľka ako spolumajiteľka draženej nehnuteľnosti a zároveň osoba údajne

dotknutá na svojich právach podľa ZoDD, podala dňa 23.5.2011 na tunajší súd žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby bytu č. 22 na T. XX P. X., zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. Ružinov, konanej
dňa 28.4.2011 pod Zn. 186/2011 (opakovaná dražba). Návrh podala len proti navrhovateľovi dražby -
odporcovi v I. rade a dražobníkovi - odporcovi v II. rade. Súd je návrhom viazaný a nemôže ho sám
meniť. Návrh na zmenu návrhu a pripustenie ďalších pasívne legitimovaných účastníkov a to o odporcu

v III. rade - spolumajiteľovi predmetu dražby a odporkyni v IV rade - vydražiteľke, bol na súd podaný dňa
7.6.2012 a súd ho uznesením pripustil až 10.7.2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.9.2012.
Navrhovateľka teda v lehote troch mesiacov od udelenia príklepu v dražbe, nepodala na súd úplný
návrh a to s uvedením okruhu všetkých pasívne legitimovaných účastníkov podľa vyššie citovaného
ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD. Podľa neho ide o zákonné nerozlučné procesné spoločenstvo.

Navrhovateľka v priebehu súdneho konania zároveň vôbec neosvedčila, že by skutočnosťami, ktoré
vo svojom pôvodnom návrhu uviedla, boli porušené ustanovenia ZoDD. Navrhovateľka uvádzala len
skutočnosti, ktoré nenasvedčovali tomu, že by výkonom a samotným priebehom dobrovoľnej dražby,
bola akokoľvek dotknutá na svojich právach. Subjektívne cítenie navrhovateľky, že v byte býva so

svojim synom H. a má v ňom zároveň trvalý pobyt, nenasvedčujú porušeniu zákonných ustanovení a
nemôžu byť dôvodom na vyslovenie neplatnosti dražby. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdením
odporcuvII.rade,ženiejemožnépouplynutízákonnejprekluzívnejlehotyrozširovaťdôvodyneplatnosti
dražby, ako to viackrát urobila navrhovateľka v priebehu súdneho konania. Súd sa nestotožnil s
jej názorom, že cena predmetu dražby, ktorý bol riadne ohodnotený podľa znaleckého posudku

vypracovaného znalkyňou Janou Očenášovou, bola podhodnotená. Byt sa v dražbe predal za veľmi
dobrú cenu, zodpovedajúcu trhovej cene porovnateľného bytu v porovnateľnej lokalite. V prípade
stanovenej a vydraženej ceny súd nezistil žiadne pochybenie odporcu v II. rade, ako dražobníka a
vykonávateľa predmetnej, navrhovateľkou napadnutej dražby. Priebeh dražby bol osvedčený notárkou
JUDr. Martou Pavlovičovou a z Notárskej zápisnice taktiež vyplýva, že dražba bola vykonaná v súlade

so zákonom. Navrhovateľka sa ešte pred výkonom samotnej dražby pokúšala dohodnúť s odporcom
v I. rade na splátkach dlhu a dobe splácania dlhu. Na takúto dohodu je však potrebný súhlasný prejav
vôle oboch strán, pričom takýto súhlas so strany odporcu v I. rade daný nebol. Navrhovateľka si
stanovovala podmienky, ktoré boli pre neho neprijateľné a naopak ignorovala jeho podmienky, čo viedlo
k neuzatvoreniu vzájomnej dohody. Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu v II. rade, že skutočnosti,

ktoré predchádzali samotnej dražbe, a ktoré spočívali v dohadovaní sa navrhovateľky s odporcom v I.
rade nemôžu a ani nemajú vplyv na posúdenie platnosti dražby. Rovnako tak nemá vplyv na posúdenie
platnosti, či neplatnostidražby skutočnosť, že v draženej nehnuteľnosti navrhovateľka býva a má trvalý pobyt spolu s jej synom
H. H.. Táto situácia je riešená v samotnom zákone stanovením ceny najnižšieho podania v opakovanej
dražbe.

Navrhovateľka v priebehu súdneho konania neustále rozširovala dôvody neplatnosti dražby podľa toho,
akého právneho zástupcu si práve zvolila. Napokon dražbu napadla z dôvodov nesprávneho určenia
výšky, splatnosti a pravosti pohľadávky. K tomuto účelu dala vypracovať aj Znalecký posudok, po
preskúmaní ktorého súd zistil, že znalec ho vypracoval podľa jej zadania a na základe ňou predložených

podkladov, ktoré ako jediné mal k dispozícii. Jeho závery nebolo možné zo strany súdu brať do úvahy
najmä preto, lebo tento znalec nemal k dispozícii všetky relevantné podklady banky a táto mu ani
nemohla poskytnúť súčinnosť, nakoľko nebol vo veci ustanovený súdom. Znalec v Závere posudku
aj sám skonštatoval, že z dostupných podkladov nemohol vyčísliť výšku nesplatených úrokov. Ani
táto skutočnosť však sama o sebe nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti dražby, nakoľko
navrhovateľka samotným určením výšky pohľadávky nemohla byť vzhľadom na vydraženú cenu nijako

dotknutá na svojich právach, čo je podmienkou pre podanie úspešnej žaloby o neplatnosť dražby. Ak
by aj nebola výška pohľadávky stanovená správne, nezakladá táto skutočnosť neplatnosť dražby, ale
navrhovateľka by sa mohla domáhať v inom súdnom konaní náhrady škody v súvislosti s nesprávnym
rozdelením výťažku dražby, prípadne iným návrhom na náhradu celej škody. Súd je však presvedčený
a vyplýva to aj z predložených dokladov, že výška pohľadávky tak ako bola stanovená sa nijako

nemohla dotknúť práv navrhovateľky, nakoľko úver nebol splatený v celosti ani v predchádzajúcej dražbe
nehnuteľnosti v I. C. a zostatok pohľadávky sa musel vymáhať v ďalšej dražbe uplatnením záložného
práva na byt č. 22 na T. XX P. X.. Námietka navrhovateľky, že pokiaľ je stanovená výška pohľadávky v
Zmluveovykonaníopakovanejdražbynesprávna,resp.rovnakáakovprvomkoledražbyakrovnakému
dňu, má táto skutočnosť za následok neplatnosť Zmluvy a tým aj neplatnosť celej opakovanej dražby, je

nedôvodná.OdporcavII.radeakovykonávateľdražbynemámožnosťaanizákonnúpovinnosťoverovať
pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú dražbu vykonáva a musí vychádzať z prezumpcie jej
správnosti. Zákon expresis verbis takúto povinnosť dražobníkovi naukladá, ale stanovuje povinnosť
takéto vyhlásenie navrhovateľovi dražby urobiť v Zmluve o vykonaní dražby. Navrhovateľ dražby si túto
povinnosť splnil.

Súd preto vyhodnotil celé dôvody uvádzané navrhovateľkou v priebehu súdneho pojednávania iba
ako účelové s cieľom predĺžiť proces vysťahovania sa z bytu, ktorého už nie je majiteľkou. Hoci súd
návrh zamietol predovšetkým s poukazom na preklúziu nároku pre oneskorene stanovený okruh
pasívne legitimovaných účastníkov konania a oneskorene podávaných ďalších dôvodov neplatnosti

dražby, preskúmal aj tieto dôvody a námietky navrhovateľky voči samotnej dražbe, pričom aj tieto
vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutkových okolností,
navrhovateľka ani odporca v III. rade si riadne neplnili svoju povinnosť splácať hypotekárny úver, čo
malo za následok uplatnenie záložného práva zo strany záložného veriteľa a vykonanie dražieb oboch
založených nehnuteľností na základe platných Záložných zmlúv. Navrhovateľka v priebehu dražby

neprejavila snahu splatiť zostatok úveru, naopak, obdržala aj zostatok z výťažku dražby. Skutočnosť, že
sa v priebehu splácania dostala do finančných problémov spôsobených
rozvodom jej manželstva a že jej bývalý manžel nebol súčinný a nápomocný pri jej snahe o dosiahnutie
nového splátkového kalendára za podmienok stanovených bankou, je v tejto prejednávanej veci právne
irelevantná. Súd nezistil žiadne porušenie dobrých mravov zo strany odporcu v I. rade, práve naopak,

odporca v I. rade prejavil dostatočnú snahu pomôcť navrhovateľke pri jej snahe splácať zostatok úveru,
čo však bolo zmarené samotnou navrhovateľkou a odporcom v III. rade ako spoludlžníkom.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, vykonaných dôkazov a citovaných zákonných
ustanovení, súd rozhodol v znení, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia mali vo veci plný úspech,
mali preto právo na plnú náhradu trov konania. Odporcovia v I., III. a IV. rade si náhradu trov konania
neuplatnili, preto im ju súd nepriznal.

Odporca v II. rade si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia
advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., ktorá trovy vyčíslila písomným
podaním zo dňa 14.3.2014 v celkovej výške 4.299,33 €.Ide o nasledovné úkony právnej pomoci v sume základnej sadzby 612,45 € za jeden úkon podľa § 9
vyhl. č. 655/2004 Z.z. :

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 5.8.2011 612,45 € + 7,41 € RP

2. vyjadrenie k žalobe 15.8.2011 612,45 € + 7,41 € RP

3. účasť na poj. 6.3.2012, odr. bez prejednania veci - ? úkonu 153,11 € + 7,63 € RP

4. účasť na poj. 17.4.2012, odr. bez prejednania veci - ? úkonu 153,11 € + 7,63 € RP

5. účasť na poj. 12.6.2012, odr. bez prejednania veci - ? úkonu 153,11 € + 7,63 € RP

6. vyjadrenie k vyjadreniu PZ navrhovateľky 4.7.2012 612,45 € + 7,63 € RP

7. účasť na poj. 26.9.2013 612,45 € + 7,81 € RP

8. účasť na poj. 13.3.2014 612,45 € + 8,04 € RP

Celkom za úkony právnej pomoci + režijné paušály v sume 3.582,77 € + 20% DPH v sume 716,55 €,

teda 4.299,32 €. Rozdiel 0,01 € vznikol v procese zaokrúhľovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v piatich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.